Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/132/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224253 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115224253.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: B. X., nar. XX.X.XXXX, B. XXXX/X, O. Z. X., zast. JUDr. Vladimír Sidor, advokát, Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 18C/445/2015 - 57 zo dňa 6. decembra 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd I. inštancie nariadil neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. 8202901313 zo dňa 19.9.2012 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Vo zvyšku sa návrh zamieta. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal súd, že žalobca predložil listinné dôkazy, a to výplatné pásky žalobcu a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 202901319 z 19.9.2012. Na základe tejto formulárovej zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 600 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať spolu s úrokmi v 12 mesačných splátkach po 98 eur a celkovo zaplatiť 1.176 eur. Zmluva neobsahovala RPMN, úrokovú sadzbu, adresu veriteľa na podávanie reklamácie a sťažnosti, ani termín konečnej splatnosti úveru. Zamestnávateľ žalobcu doručil súdu žiadosťou o zrážky zo mzdy z 29.12.2014, Dohodou o zrážkach zo mzdy č. 8202901313 z 19.9.2012 a údaje o zrážkach zo mzdy žalobcu z 19.1.2016. Zamestnávateľovi žalobcu spoločnosti FMC - dialyzačné služby s.r.o., doručil žalovaný žiadosť o zrážky zo mzdy zo dňa 29.12.2014 a zamestnávateľ od mesiaca 1/2015 do 12/2015 zrazil žalobcovi zo mzdy sumu 892,24 eur. Na základe argumentov žalobcu tvrdených v žalobe a jej doplnení, bol žalobca povinný splatiť úver len do výšky istiny 600 eur a zvyšnú časť považuje za bezdôvodné obohatenie sa žalovaného. V prospech žalovaného sa vykonávajú zrážky zo mzdy žalobcu v sume, ktorá presahuje výšku istiny poskytnutého úveru. Konanie žalovaného predložením žiadosti zamestnávateľovi žalobcu o výkon zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá sa javí súdu ako neplatná, a ich reálne zrazenie vo výške presahujúcej hodnotu poskytnutého úveru, keď zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala všetky požadované náležitosti, osvedčuje skutočnosti tvrdené žalobcom o nutnosti neodkladnej úpravy pomerov strán sporu z dôvodu hroziacej ujmy na majetkových právach žalobcu. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu. Zároveň súd vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, lebo neodkladné opatrenie sa vydáva voči stranám a zamestnávateľ žalobcu nie je stranou v spore. Súd však poznamenáva, že prvým výrokom uložená povinnosť žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu sa vzťahuje na každého zamestnávateľa žalobcu, ktorý je povinný túto povinnosť rešpektovať. 3. Proti uzneseniu súdu I. inštancie podal odvolanie žalovaný. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že žalobca musí preukázať z čoho vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, musí preukázať existenciu hroziacej ujmy, t. j. že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla vzniknúť závažná a dokonca neodstrániteľná ujma a tiež musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej. Teda musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej pred súdom obstojí a že nejde o bezúspešné uplatňovanie práva. Žalovaný je toho názoru, že žalobca spolu s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil také dôkazy a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Dohoda o zrážkach zo mzdy, bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka v súlade s právnymi predpismi. Dohoda bola uzavretá písomne medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný má za to, že predmetná dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ust. § 551 Občianskeho zákonníka. Žalovaný opätovne dáva do pozornosti, že dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. Je rovnako v súlade so zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Žalobca nepreukázal ani existenciu hroziacej ujmy. Žalobca neosvedčil, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mu mohla vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma. Žalovaný je práve opačného názoru a to, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by žalobcovi vznikla závažnejšia ujma ako realizovaním tejto dohody. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobcu voči žalovanému vyšší ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu. Žalovaný je teda toho názoru, že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, že žalobca nepreukázal z čoho vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, nepreukázal existenciu hroziacej ujmy, t. j. že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla vzniknúť závažná a dokonca neodstrániteľná ujma a tiež nedeklaroval opodstatnenie nároku vo veci samej. Navrhuje, aby súd rozhodol tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta, príp., že uznesenie Okresného súdu Trnava, č. k. 18C/445/2015-57 zo dňa 6.12.2016 zrušuje. 4. Vyjadrenie k odvolaniu žalovaného o nariadenie neodkladného opatrenia podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V prvom rade poukázal na značný rozpor vo vyjadrení žalovaného, ktorý napriek správnej citácii zákonných ustanovení o neodkladnom opatrení podľa zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok, v zmysle ktorých bolo neodkladné opatrenie nariadené, pri vymenúvaní typov neodkladných opatrení už použil zákonné ustanovenia zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok, čo je v danom prípade neakceptovateľné. Žalobca v celom rozsahu trvá na argumentoch uvedených v písomnom vyjadrení ako aj v návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré žalovaný vo svojom odvolaní vôbec nevyvrátil. Je pritom zrejmé, že žalobcovi, ako spotrebiteľovi, je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje takýmto spôsobom uhrádzať plnenie vyplývajúce priamo z neprijateľných zmluvných podmienok. Pre podporu argumentácie len stručne poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohody o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“. Ako aj na rozsudok C-106/77 Simmenthal či uznesenie KS Prešov sp. zn. 6Co/95/2013. Vzhľadom na formulárové vyhotovenie predmetnej dohody bolo do nej možné doplniť iba osobné údaje žalobcu (spotrebiteľa), číslo zmluvy, ktorej sa dohoda týka a údaje o zamestnávateľovi. Žalobcovi tak nie je jasné, čo mal na mysli žalovaný pod pojmom individuálneho dojednania. Takáto forma dojednania sa v zmysle § 53 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka nepovažuje za individuálne dojednané zmluvné podmienky. S poukazom na vyššie uvedené tak má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako celok je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, t.č. § 355 ods. 2), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. d/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), a zistil, že uznesenie je vecne správne v merite. 6. V zmysle § 551 Občianskeho zákonníka o dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (ods. 1). Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila (ods. 2). 7. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (§ 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“). 8. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). 9. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (§ 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP). 10. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 veta prvá CSP). 11. Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP). 12. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. 13. Osobitné ustanovenie o ne/prípustnosti zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy bolo v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v § 5a zakotvené až s účinnosťou 1.5.2014, z čoho s poukazom na zásadu zákazu retroaktivity právnych noriem vyplýva, že na danú vec je neaplikovateľné. 14. Žalobca podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Predložením Dohody o zrážkach zo mzdy a žiadosťou o vykonávanie zrážok zamestnávateľovi žalobcu bola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi s ohľadom na vec samu. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či označené zmluvné dojednania obsahujú základné náležitosti, či sú v súlade so zákonom, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť žaloby vo veci samej, ale s poukazom na uvedené nie je v tomto štádiu konania vylúčená. Odvolací súd je preto toho názoru, že prvý z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie nároku navrhovateľa uplatneného žalobou je daný. 15. Odvolací súd je tiež toho názoru, že v danom prípade bola splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Listinnými dôkazmi založenými v spise, potvrdením zamestnávateľa žalobcu spolu s jeho tvrdeniami obsiahnutými v podaniach založených v spise bolo osvedčené, že v prospech žalovaného sa vykonávajú zrážky zo mzdy žalobcu v sume, ktorá presahuje výšku istiny poskytnutého úveru. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 202901319 uzatvoril žalobca so žalovaným dňa 19.9.2012. Zmluva neobsahovala RPMN, úrokovú sadzbu, adresu veriteľa na podávanie reklamácie a sťažnosti, ani termín konečnej splatnosti úveru. Na základe tejto formulárovej zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 600 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať spolu s úrokmi v 12 mesačných splátkach po 98 eur a celkovo zaplatiť 1.176 eur. Žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o zrážky zo mzdy zo dňa 29.12.2014 a zamestnávateľ od mesiaca 1/2015 do 12/2015 zrazil žalobcovi zo mzdy sumu 892,24 eur. Z uvedeného potom vyplýva, že bola istina úveru značne preplatená. Pokiaľ žalobca bude v konaní úspešný a súd dospeje k záveru, že boli splnené zákonné podmienky, aby sa predmetný úver považoval za bezúročný a bez poplatkov (čo nie je predbežne očividne vylúčené), na strane žalovaného dosiaľ už vzniklo bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. OZ) na úkor žalobcu. Aby naďalej nedochádzalo k nedôvodnému navyšovaniu tohto možného bezdôvodného obohatenia i odvolací súd zhodne s prvoinštančným považoval za potrebné tomuto zamedziť, a to formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude nariadené zamestnávateľovi žalobcu (ako tretej osobe) zdržať sa zrážok zo mzdy. Odvolací súd nespochybňuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky aj v spotrebiteľských zmluvách, avšak vzhľadom na už vyššie uvedené okolnosti, takéto rozhodnutie je v súlade i s konštantnou judikatúrou, ktorá umožňuje súdu uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok (R-47/1974). Ukončením vykonávania zrážok na základe tohto neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov a na strane žalovaného ako právnickej osoby hromadne poskytujúcej nebankové úvery nemôže ďalším nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma, i s prihliadnutím na to, že dosiaľ mu už bola uhradená väčšia časť ním tvrdenej výšky dlhu. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že za nariadené neodkladné opatrenie zodpovedá žalobca a v prípade, ak súd návrhu vo veci samej nevyhovie, bude s platením peňažného dlhu v omeškaní a žalovanému vznikne nárok na zaplatenie úroku z omeškania. 16. Odvolací súd preto postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v merite. 17. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).