Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/76/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115227951 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115227951.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. P., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka - L. P., rod. K., nar. X.X.XXXX, bytom G. XX, U., zastúpená JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou, Dobrovičova 6, Bratislava a otec - Mgr. V. P., nar. XX.X.XXXX, bytom M. I. XXX/XX, G., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23. novembra 2016, č.k. 37P/100/2015-109, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach bežného a zročného výživného p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie veril maloletú O. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Ďalej súd napadnutým rozsudkom otcovi uložil platiť výživné v prospech maloletej O. vo výške 150 eur mesačne, a to s účinnosťou od 20.11.2015, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15.-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred do rúk matky a nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 20.11.2015 do 23.11.2016 vo výške 1.850 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 150 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Styk otca s maloletou O. súd neupravil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že maloletá O. žije momentálne so svojou matkou (v dome jej rodičov) v prostredí, ktoré je jej známe a pre ňu prirodzené, a kde sú vytvorené vhodné podmienky na jej riadnu výchovu, v starostlivosti a výchove matky neboli zistené žiadne nedostatky alebo pochybenia, pričom aj samotná maloletá (ku ktorej názoru súd vzhľadom na jej vek a rozumové schopnosti prihliadol) zásadne odmietla osobnú starostlivosť otca, aj vo forme prípadnej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (keď otec ani nepreukázal, že by mal podmienky a schopnosti riadne maloletú vychovávať) - súd preto rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matke. Vo veci určenia výšky výživného súd vzal do úvahy príjmy (u otca potenciálny príjem) a výdavky rodičov, a oprávnené potreby maloletého dieťaťa. Matka je zamestnaná s platom priemerne 853,79 eur mesačne, trénuje plávanie s príjmom 150 eur mesačne, poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne, žiadne ďalšie príjmy nemá. Matka prispieva z titulu bývania svojim rodičom sumou 65 eur mesačne, na seba zvýšené výdavky nemá. Otec je t.č. pravdepodobne nezamestnaný (resp. nevykonáva žiadnu prácu), pričom údaje ním poskytnuté súdu ohľadom jeho príjmov boli značne zmätočné, zahmlievajúce a neprehľadné - tvrdil, že v júni 2015 skončil pracovný pomer s Obcou G., kde mal príjem 250 eur (dôvod zrušenia pracovného pomeru nevysvetlil, uviedol, že ho ukončil pre údajnú pracovnú zaneprázdnenosť), predtým bol samostatne zárobkovo činná osoba / advokát do roku 2015, keď túto činnosť ukončil z dôvodu výkonu funkcie štatutárneho zástupcu spoločnosti D. D., s.r.o., a R., s.r.o. - uvedené spoločnosti, ani otec ako fyzická osoba nepodali za zdaňovacie obdobie roku 2015 daňové priznanie, t.č. je otec údajne správcom neziskovej organizácie D. inštitút edukácie, kde má jednorazové príjmy (za funkciu správcu nepoberá žiaden príjem). Zvýšené výdavky na seba, resp. na chod domácnosti otec neuviedol (ani netvrdil), nepreukázal súdu jeho údajné endokrinologické ochorie (resp. zvýšené výdavky z tohto dôvodu), ani skutočnosť, že by pre uvedené ochorenie nemohol vykonávať prácu. Súd vychádzal pri určení výživného z potenciálneho príjmu otca. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že otec má vyštudovanú vysokú školu v odbore právo, je zdravý (ochorenie znemožňujúce mu výkon práce nepreukázal), neuviedol ani žiadny iný dôvod, pre ktorý by nemohol pracovať (uviedol, že zamestnať sa nemôže, pretože by ho vyškrtli zo zoznamu advokátov - členstvo má však pozastavené!). Priemerný plat v národnom hospodárstve za rok 2016 bol v SR 878 eur, v bratislavskom kraji 1.243 eur, v SR vo funkcii „právnik - všeobecne“ (t.j. práca ktorú by pri svojom vzdelaní mohol vykonávať otec) vo výške 1.268 eur mesačne - ktorýkoľvek z uvedených príjmov by otcovi (ktorý je zdravý a nemá žiadne obmedzenia, pre ktoré by z objektívnych dôvodov nemohol riadne pracovať alebo zamestnať sa, keď v bratislavskom regióne nie je problém nájsť si prácu s vyštudovaným odborom „právo“) umožňoval platiť bez vážnejších problémov určené výživné; podľa názoru súdu sa svojou nečinnosťou, nevykonávaním žiadnej práce, otec vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Súd tiež vzal do úvahy potreby maloletého dieťaťa, ktorá navštevuje strednú školu v Brne (Česká republika), je zdravá, s potrebami primeranými jej veku. Výdavky na maloletú predstavujú mesačne na stravu doma 75 eur, zdravotné zabezpečenie 15,30 eur, ošatenie 100 eur, školu vrátane internátu a dopravy 189 eur, mobil 16 eur, vreckové 80 eur, krúžky 6,30 eur (spolu teda cca. 480 eur mesačne). Na základe zhora uvedených skutočností dospel súd k názoru, že určenie výživného na sumu 150 eur mesačne je primerané, v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine; vyživovaciu povinnosť otca súd upravil od 20.11.2015, t.j. odo dňa podania návrhu matky na úpravu práv a povinností na súd. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 20.11.2015 (deň podania návrhu na súd / určenia vyživovacej povinnosti) do 23.11.2016 (deň rozhodnutia súdu) vznikol vo výške 1.850,00 eur (nakoľko otec do dňa rozhodnutia súdu napriek nariadenému neodkladnému opatreniu nezaplatil z titulu výživného na maloletú O. žiadnu sumu, resp. platenie výživného preukázané otcom nebolo), povolil súd splácať otcovi v splátkach po 150 eur mesačne spolu s bežným výživným (pod stratou výhody splátok), a to vzhľadom na výšku nedoplatku. Styk otca s maloletou súd neurčil, nakoľko maloletá O. zásadne styk odmieta z dôvodu jej zlého vzťahu k nemu - vo veku 17 rokov pritom ani nie je dosť dobre možné primäť dieťa stretnúť sa s otcom, ak to samo nechce, resp. stretávanie sa odmieta. O nepriznaní trov žiadnemu z účastníkov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ako „CMP“). 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti bežného a zročného výživného podal odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie rozhodoval bez predložených dôkazov z jeho strany a stotožnil sa vo výške výživného s neprávoplatným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III vo veci rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej O. na čas po rozvode. Podľa jeho názoru je nesporné, že požiadavky takmer dospelého človeka sú nemalé a výška a primeranosť je relatívna, v každom prípade rozdielna od prípadu k prípadu. Poukázal na to, že matka poberá všetky benefity, ktoré môže mať zo spoločnej nehnuteľnosti - bytu na A. X/X v K., ktoré predstavujú cca 200 eur mesačne, a to už po dobu šesť rokov. Na základe dohody tieto prostriedky majú byť použité na základné potreby maloletej, a to najmä školné a náklady s cestovaním. Úverové povinnosti voči I., a. s. vo výške 380 eur po dobu 6 rokov uhrádzal on a od 1.1.2016 po skončení platnosti zmluvy o bývaní a jeho hmotnej núdze spôsobenej dlhodobou práceneschopnosťou, a to od 15.7.2015 doposiaľ pozastavil plnenie. Poukázal tiež na to, že voči nemu je vedené exekučné konanie, ktorého výške je 350.000 eur a akýkoľvek hmotný a nehmotný majetok a akýkoľvek príjem jeho osoby je pod kontrolou exekútorského úradu. Taktiež je dlžný svojej matke titulom poskytnutej pôžičky na rekonštrukciu bytu vo výške 33.000 eur, ktorú táto požaduje splatiť. Tiež uviedol, že vo I., a. s. sú ako úveroví dlžník a spoludlžníčka zaviazaní doplatiť rozdiel medzi dobrovoľnou dražbou a dlžnou sumou vo výške 25.000 eur. Poukázal na príjem matky dieťaťa vo výške 1.500 eur, pričom do doby, kým sa v sporových veciach vyššie uvedené záväzky nevyriešia, považoval za absurdné, aby platil výživné v sume 150 eur. 4. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka dieťaťa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdiť. Mala za to, že v konaní boli náklady dieťaťa dostatočne vyčíslené a preukázané. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom uložil otcovi plniť vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vo výške 150 eur mesačne, pričom táto suma nie je ani polovicou z nákladov, ktoré dieťa má a znáša ich výlučne ona. Argumentáciu otca v odvolaní nepovažovala za irelevantnú, nakoľko otec má voči maloletej zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá má prednosť pred inými jeho výdavkami a dlhodobo si túto povinnosť neplní. Otec je vysokoškolsky vzdelaný človek - právnik, dokonca má tituly LL.M a DBA, ktoré sú určené len špičkovým manažérom a právnikom, tieto zvyšujú jeho kvalifikáciu a odbornosť, a s týmto vzdelaním nie je problém zamestnať sa, resp. mať príjem adekvátny vzdelaniu, ak človek chce. Ona je učiteľkou na základnej škole. Podľa jej názoru otcove schopnosti a možnosti sú aj vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie veľmi dobré. Je preto nepochopiteľné, prečo takýto človek nepracuje, nezarába a neplní si svoje zákonné povinnosti. Nechuť otca pracovať, resp. podieľať sa finančným spôsobom na výžive dieťaťa, nesmie byť na jej úkor. 5. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadril procesný opatrovník, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenie ústneho odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach je vecne správny. 7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 37P/100/2015 je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej O.. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie veril maloletú O. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Ďalej súd napadnutým rozsudkom otcovi uložil platiť výživné v prospech maloletej O. vo výške 150 eur mesačne, a to s účinnosťou od 20.11.2015, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15.-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred do rúk matky a nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 20.11.2015 do 23.11.2016 vo výške 1.850 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 150 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Styk otca s maloletou O. súd neupravil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti bežného a zročného výživného. 9. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné: 10. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vysporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec i správne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky. Pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, vykonanými dôkazmi, ako aj vyjadreniami účastníkov v odvolacom konaní dospel k záveru, že zisteným skutkovým okolnostiam daného prípadu, predovšetkým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, je tento vzhľadom na jeho situáciu platiť dieťaťu výživné v súdom určenej výške, keď podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu spisového materiálu vyplýva, že otec dieťaťa sa bráni vyživovacej povinnosti, tento sa opakovane na súdne pojednávanie nedostavoval, za čo mu boli uložené opakovane poriadkové pokuty a na jediné pojednávanie, na ktoré sa dostavil, nedoložil žiadne potvrdenia preukazujúce jeho tvrdenia. Rovnaký prístup otec zvolil i v odvolacom konaní, keď okrem poukázania na prebiehajúce exekúcie a záväzky svoje tvrdenia nedoložil žiadnym dôkazom. Správne preto súd prvej inštancie vychádzal z potencionálnych možností a schopností otca dieťaťa dosiahnuť príjem primeraný jeho vzdelaniu, ktorý záver prvoinštančný súd i podrobným spôsobom odôvodnil, na ktoré dôvody odvolací súd v podrobnostiach odkazuje. 11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 52 a 58 CMP, s použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP. 13. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).