Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/166/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416202018 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1416202018.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: Nadeždy Wallnerovej a JUDr. v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. T., I. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: otec - B. T., I. X. XX.XX.XXXX, Z.: Z., N. XXXX/XX, zastúpený Mgr. Annou Angelovičovou, advokátkou, so sídlom: Slánska 20A, Prešov, matka - Y. W., L. W.Á., I. X. XX.XX.XXXX, Z.: Z., V. M. XX, zastúpená JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom: Bratislava, Vajnorská 55, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, so sídlom: Vajnorská 47, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26. júna 2018, č. k. 13P/57/2016-295, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd odvolacie konanie proti výroku o určení zaostalého výživného zastavuje. II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26. júna 2018, č. k. 13P/57/2016-295, vo výroku o úprave styku otca s maloletou X. mení tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou X. T., I. X. XX.XX.XXXX každý párny kalendárny týždeň v roku od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18,00 hod. tak, že otec v uvedený deň a hodinu maloletú X. vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletú X. na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi. III. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 09.01.2017 č.k. 13P/57/2016-172 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.03.2017 č.k. 11CoP 76/2017 - 199 z r u š u j e. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 26.06.2018, č. k. 13P/57/2016-295, rozhodol tak, že maloletú X. T., narodenú dňa XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky. Súčasne určil, že obidvaja rodičia majú právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej X. sumou 150,- € mesačne, počínajúc dňom 04.03.2016, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za dobu od 04.03.2016 do 26.06.2018 v sume 2.800,- € uložil otcovi povinnosť zaplatiť v piatich mesačných splátkach vo výške 560,- €, počínajúc dňom 01.07.2018, vždy spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Súd prvej inštancie súčasne upravil právo otca stretávať sa s maloletou X. každý párny víkend v mesiaci vždy v nedeľu od 13.30 hod. do 18.00 hod. tak, že si v uvedený deň a hodinu otec maloletú prevezme od matky pred jej bytom a v uvedený deň a hodinu otec maloletú matke vráti na tom istom mieste. Vo zvyšku sa návrh matky na určenie výživného a návrh otca na úpravu styku zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že dňa 04.03.2016 podala matka maloletej na súd prvej inštancie návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, nakoľko s otcom maloletej nie sú manželia a od februára 2014 spolu ani nežijú. Matka s maloletou sa odsťahovala k svojej matke a od tej doby sa o maloletú sama stará. V návrhu uviedla, že otec maloletej pracuje ako správca kotlov v spoločnosti OLO a.s., a že popri zamestnaní si privyrába aj inou príležitostnou prácou na stavbách. Od roku 2013 jej otec prispieva na výživu maloletej mesačne 50,- €. Maloletá navštevuje 2. ročník Základnej školy A. Dubčeka v Bratislave na Majerníkovej ulici, pričom jej priemerné mesačné výdavky sú 400,- €. Navrhla maloletú zveriť do jej starostlivosti s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, výživné navrhla určiť 280,- € mesačne, a zároveň navrhla upraviť právo otca stretávať sa s maloletou každý párny víkend od 16.00 hod. v piatok do 15.00 hod v nedeľu, pravidelne počas vianočných sviatkov každý párny rok 25.12 do 27.12 a každý nepárny rok od 27.12 do 02.01 a počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od piatku do pondelka. K návrhu pripojila rodný list maloletej. 3. Otec sa vyjadril k návrhu matky s tým, že matka v návrhu uviedla nepravdu a navrhol maloletú zveriť do svojej starostlivosti, alebo do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. K vyjadreniu pripojil dohodu rodičov zo dňa 04.03.2015, podľa ktorej sa maloletá zveruje do osobnej starostlivosti matke, otec sa zaväzuje platiť 50,- € mesačne výživné a 50,- € mesačne na účet maloletej s tým, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou v čase, podľa dohody rodičov, keď on nemá pracovné povinnosti. Dňa 03.06.2016 sa otec novým podaním vyjadril k návrhu matky, pričom navrhol maloletú zveriť do svojej starostlivosti s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, výživné navrhol matke určiť 27,13 € mesačne a upraviť právo matky stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Pripojil potvrdenie o svojom príjme, ktorý dosahuje v sume 1.054,23 € za rok 2015 a v sume 938,78 € za obdobie január až apríl 2016. 4. Dňa 29.04.2016 do konania vstúpila Okresná prokuratúra Bratislava IV, podľa § 35 ods.2 písmeno e) zákona č. 99/1963 Zb.. 5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 3, 4 § 25 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, s § 62 ods. 5, § 77 ods. 1, § 28 ods. 1 zákona o rodine a vecne tým, že matka maloletej je slobodná, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pracuje ako živnostníčka kaderníčka. S maloletou býva v 4-izbovom byte svojej mamy, pričom aj stará matka maloletej je živnostníčka - kaderníčka. Maloletá navštevuje ZŠ, je zdravá, výchovné problémy s ňou matka nemá, pričom s otcom sa pravidelne a riadne nestretáva. Do marca roku 2016 sa otec ešte na maloletú kontaktoval, keď si pre ňu prišiel na víkend, ale maloletá postupne k nemu chodiť prestala, pretože sa u neho nudila. Ona maloletej v kontakte s otcom nebráni, ale otec nemá o kontakt s maloletou vážny záujem. Otec maloletej je slobodný, v priebehu vykonávaného dokazovania mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej N., N. M. I. XX.XX.XXXX. Pracuje ako strojník v OLO a.s., býva v okrese X. M. O. X. Š., na K. XXX spolu so svojou mamou, ktorá pracuje ako vodič z povolania a spolu so svojou priateľkou E. N.. Otec uviedol, že maloletá by u neho navštevovala ZŠ, ktorú už navštevovala, keď bývali spolu s matkou maloletej. Namietal, že matka sa s ním nechce riadne dohodnúť o kontakte s maloletou, a že navrhuje maloletú zveriť do svojej výchovy preto, lebo matka nesleduje najlepší záujem dieťaťa. Stabilné citové a hmotné zázemie jej môže zabezpečiť len on, pretože matka je zadlžená a aj spolu so svojou matkou, ktorá je zadlžená, bývajú v podnájme. Svojim prístupom matka ohrozuje nielen domácnosť, ale aj vývoj maloletej. K svojim tvrdeniam založil do spisu SMS komunikáciu s matkou a s maloletou, doklady súvisiace s platením výživného. 6. Dňa 11.10.2016 úrad práce vykonal pohovor s maloletou, ktorá rozprávala o svojich psoch, ktorých má veľmi rada, a ktoré ich všetky tri strážia. Maloletá spontánne zhodnotila, že voľakedy mala s tatinom lepší vzťah, chodili spolu na výlety alebo do kina. S maminou má oveľa pestrejší program, chodieva aj na plaváreň, do kina, alebo kam ich napadne. Tatinovi nehovorila, že by chcela u neho lepší program, pretože jej povedal, že ak k nemu nebude chodievať, tak si ju nechá u seba, a preto ona k nemu chodiť nechce. Zhodnotila aj bývanie u tatina vo svojej izbe s tým, že je v izbe chladno, je v nej papagáj, ktorý stále píska a ozrejmila, že tam nevie dobre spať, lebo nevie spať sama. Rozcitlivelo oznámila, že má psa aj u tatina, ale on ho necháva zatvoreného v búde, pretože „nemá rád šteniatka“. Tatinovu priateľku E. má rada, ale poznamenala, že sa na súrodenca neteší, pretože jej bude kradnúť hračky. S tatinom býva v dome aj jeho mama, ktorú má rada, ale tatino jej zakazuje sa s ňou stretávať, pričom so zármutkom poznamenala, že napriek tomu, že stará mama má auto a rozváža potraviny po dedine, neprišla ju ešte do Bratislavy navštíviť. Dominika vyjadrila znepokojenie nad tým, že by si ju otec chcel nechať, obavy z toho, že by maminu už nevidela a vyjadrila stanovisko, že by bola najradšej, keby boli všetci spolu, a že vtedy by im bolo dobre. Jednoznačne vysvetlila, že chce zostať u maminy a keby ju tatino brával na výlety do kina a podobne, tak by k nemu chodila a mala by veľa zážitkov u každého z nich. Ak by sa v budúcnosti tatino polepšil, vedela by si do konca predstaviť, že by sa u rodičov striedala. 7. Kolízny opatrovník maloletej po zhodnotení prešetrovaných pomerov navrhol maloletú zveriť matke a apeloval na otca, aby k maloletej pristupoval citlivo, aby na ňu netlačil, predovšetkým nie formou vyjadrení, že si ju nechá u seba, proti jej vôli. Odporúčal otcovi, aby načúval maloletej a pokúsil sa splniť jej priania ohľadom vyplnenia spoločne stráveného času, nakoľko súčasné dôvody, pre ktoré maloletá odmieta otca navštevovať sú ľahko odstrániteľné a nebránia budúcemu rozvoju vzťahu maloletej s otcom navzájom. 8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej rozhodol tak, že maloletú X. zveril do osobnej starostlivosti matky, voči ktorému riešeniu po vykonanom dokazovaní nikto nenamietal s tým, že na strane matky boli zistené všetky predpoklady na zabezpečenie riadneho vývoja dieťaťa. Obidvom rodičom súd ponechal právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, pokiaľ ide o výživné toto súd určil sumou 150,- € mesačne od podania návrhu matkou, keď mal za preukázané, že sumou 150,- € mesačne má možnosť otec na bežné výdavky maloletej riadne prispievať, bez ohrozenia vlastnej výživy a bez ohrozenia výživy priateľky a ďalšieho narodeného dieťaťa. Je v možnostiach otca bežné výživné v sume 150,- € mesačne k rukám matky posielať s tým, že spolu s bežným výživným od matky - 150,- € mesačne - bude mať maloletá na úhradu výdavkov 300,- € mesačne a k tomu rodinné prídavky, takže v tejto sume bude mať pokryté bežné výdavky tak, ako jej postupne vzniknú, pričom súd prvej inštancie bol toho názoru, že uvedená suma by mala postačovať na bežné výdavky maloletej, ktorá v januári roku 2018 dovŕšila 10 rokov veku. Výdavky dieťaťa sú totiž priamo úmerné k zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov, pričom za posledný rok matka podala nulové daňové priznanie a otcovi sa za uvedené obdobie mení priemerný mesačný príjem od cca 650,- € do 1.050,- €. Od 04.03.2016 do 26.06.2018 otcovi vzniklo zročné výživné v sume 2.800,- € (keďže za 28 mesiacov mal zaplatiť 4.200,- € a zaplatil 1.400,- €), o ktorom zaplatení súd rozhodol tak, že uvedenú sumu uložil otcovi ako povinnosť zaplatiť v piatich 560,- € mesačných splátkach od 01.07.2018, vždy spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Riešenie je v záujme zabezpečenia riadnych výdavkov maloletej a v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku. 9. Pokiaľ ide o právo otca stretávať sa s maloletou súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí rešpektoval názor dieťaťa, keď mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že napriek tomu, že rodičia by sa aj vedeli dohodnúť o inom kontakte otca s maloletou, maloletá si inú úpravu styku s otcom zatiaľ nepraje. Pravdepodobnou príčinou je správanie sa otca, ktorému aj v priebehu vykonávaného dokazovania kolízny opatrovník maloletej vytýkal, nie vždy správny prístup k maloletej X. s nerešpektovaním požiadavky dieťaťa na ďalšom zdravom a priaznivom vývoji. Súd prvej inštancie dal do pozornosti otcovi, aby svoje správanie vo vzťahu k dieťaťu prehodnotil tak, aby sa s ním maloletá X. v budúcnosti chcela stretávať aj častejšie a aj na dlhšie obdobie. V tomto smere súd prvej inštancie návrh otca na doplnenie dokazovania vo veci vykonať znalecké dokazovanie odmietol, keďže otec navrhoval toto dokazovanie za účelom zistenia pravdy, nakoľko súd prvej inštancie sa stotožnil so stanoviskom zástupcu Okresnej prokuratúry Bratislava IV a síce, že v smere zistenia pravdy prečo sa maloletá X. v súčasnosti chce s otcom stretávať len tak, ako povedala, nie je v záujme maloletej a ani hospodárnosti konania, pretože X. súdu prvej inštancie riadne vyjadrila svoj názor, a že v záujme maloletej je jednoznačne zlepšenie vzťahu s otcom, ku ktorému nemôže prispieť samotný znalecký posudok, ale iba správanie sa otca, ktoré by sa malo jednoznačne napraviť zmeneným správaním sa otca. Pokiaľ otcovi záleží na zdravom a riadnom vývoji maloletej, svoje správanie sa k dieťaťu prehodnotí tak, aby sa maloletá X. aj u neho cítila spokojne, v istote a bezpečí. 10. Na základe uvedeného súd prvej inštancie vo zvyšku návrhy rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie otec a to s poukazom na ustanovenia § 355 a nasl. CSP v spojení s ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. d) keďže konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) keďže súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a h) lebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie otec podal do výroku o zročnom výživnom a do výroku o úprave styku otca s maloletou. Pokiaľ ide o odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), v zmysle ktorého konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v tejto súvislosti poukázal otec na výrok predmetného rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý ukladá otcovi povinnosť splácať zročné výživné za dobu od 04.03.2016 do 26.06.2018 v sume 2.800,- € v piatich mesačných splátkach vo výške 560,- €, počínajúc dňom 01.07.2018, vždy spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Otec je presvedčený, že túto povinnosť mu súd prvej inštancie uložil len z dôvodu, že otec navrhol znalecké dokazovanie a konajúca sudkyňa na pojednávaní uviedla, že ak otec je schopný zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie v sume 1.500 €, je schopný platiť aj zročné výživné v uvedených splátkach. Pritom nič nebránilo súdu prvej inštancie, aby rozdelil splácanie zročného výživného na obdobie 12 splátok. Takéto riešenie rozhodne nie je v rozpore so záujmom X. a otcovi by to mierne uľahčilo životnú situáciu. Pokiaľ ide o odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) CSP, v zmysle ktorého súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, otec uviedol, že v konaní navrhoval vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré bol ochotný aj zaplatiť za účelom zistenia pravdy, nakoľko v priebehu konania vyšli najavo zásadné rozpory predovšetkým vo vyjadreniach X. vo vzťahu k otcovi. Súd prvej inštancie túto formu dokazovania odmietol s veľmi arbitrárnym a nepreskúmateľným odôvodnením, ako je uvedené v bode 28. na strane 7 predmetného rozsudku s odvolaním sa na zistenie „pravdepodobnej príčiny" X. postoja voči otcovi. Dokonca súd prvej inštancie spolu s prokuratúrou BA IV. zhodne tvrdia, že zistenie pravdy nie je v záujme maloletej, ani v záujme hospodárnosti konania. Tiež na poslednom pojednávaní vo veci dňa 26.6.2018 konajúca sudkyňa spolu s prokurátorom BA IV. na tento otcov návrhu uviedla, že jeho pravda nikoho nezaujíma. Otec má za to, že tento postoj prokuratúry a súdu prvej inštancie je v rozpore so Zákonom o rodine a predovšetkým so záujmom maloletej. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenia § 35 a § 36 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorých je súd v rámci dokazovania povinný zistiť skutočný stav veci a je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Teda postup súdu prvej inštancie vo vzťahu k otcovmu návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania je v jasnom rozpore s vyššie uvedeným zákonnými ustanoveniami. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP, v zmysle ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, otec uviedol, že ide o vadu skutkovú a o nesprávny postup súdu prvej inštancie, pričom súd prvej inštancie zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli. Otec poukázal fakt, že kým sa otcovi narodilo druhé dieťa, otca nikto nekritizoval za jeho správanie ani neriešil, či X. vytvára alebo nevytvára pestrý program. X. sa na súrodenca tešila, veď na poslednej návšteve u otca jej to otec so svojou partnerkou oznámili. Napriek tomu X. v rozhovore s kolíznym opatrovníkom nečakane vyslovuje obavu, že jej súrodenec bude brať veci, a že súrodenca nebude mať rada. Ide o účelové tvrdenia pre kolízneho opatrovníka. V skutočnosti sa ako súrodenci majú dievčatá veľmi rady, no jediný, kto neznesie tento fakt, je podľa názoru otca, matka X.. Súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy fakt, že X. má svoju mladšiu sestru Kristínku veľmi rada, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a ak sa bude X. s otcom stretávať tak, ako určil súd, vzťah sestier sa de facto zničí. Súd prvej inštancie podľa názoru otca predmetným rozsudkom iba podporil matku v jej niekoľkoročných snahách jednak odstrániť otcovu partnerku z jeho života, rozdeliť sestry a čo je najdôležitejšie vylúčiť otca zo života X.. Otec v konaní opakovane poukazoval na tieto následky, avšak súd prvej inštancie jeho argumentáciu nebral do úvahy. Ani predmetný rozsudok súdu prvej inštancie sa nevysporiadal s otcovou argumentáciou. Aj v tomto smere otec považuje predmetný rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny, nepreskúmateľný a nezákonný. V dôsledku predmetného rozsudku súdu prvej inštancie utrpí v prvom rade vzťah dcéry a otca, otec nemôže X. začleniť do svojej rodiny, tiež súd prvej inštancie odňal X. možnosť stretávať sa so starou mamou z otcovej strany, ktorú má tiež X. veľmi rada. Ak X. raz tvrdila, že jej otec nevytvára program, naopak inokedy sama potvrdila jeho pestrosť. Avšak, keď už má prísť k stretnutiu s kolíznym opatrovníkom, je Dominike doslova nakázané, aby hovorila nepravdy o stretávaní sa so starou mamou z otcovej strany aj o programe, (od Dominiky vedia, že v skutočnosti jej matka rozprávala, že otcova mama nemá o ňu záujem). Pred kolíznym, opatrovníkom aj pred súdom sa vyjadrovala protichodne. Raz má otca rada, aj jeho rodinu a svoju mladšiu sestru, inokedy je na otca nahnevaná. Prečo súd prvej inštancie si osvojil iba vyjadrenia X., ktoré sú pre otca negatívne a nebral do úvahy tie pozitívne, v ktorých X. vyjadruje, že otca má rada? Súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku bližšie nevysvetlil, prečo prihliadal len na niektoré vyjadrenia a ďalšie nebral do úvahy. Predmetný rozsudok súdu prvej inštancie je vydaný podľa otca v zjavnom rozpore s ustanovením § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Práve za týchto okolností je nevyhnutné vykonať znalecké dokazovanie, v ktorom sa zistia reálne, objektívne informácie, tiež bude zistené, aký vzťah má X. k obom rodičom, bude zistená jej interakcia s každým z rodičov. Otec toto navrhol, lebo mu na X. nesmierne záleží a jej záujem je jeho životnou prioritou. Súd prvej inštancie sa s jeho návrhom vysporiadal veľmi laxne, teda rozsudok je v jasnom rozpore so zákonom i so záujmom maloletej. V predmetnom rozsudku je v bode 9. uvedené, že kolízny opatrovník po šetrení u otca skonštatoval, že otec má u seba vytvorené veľmi dobré podmienky pre X. po všetkých stránkach jej potrieb a vývinu. Toto súd prvej inštancie absolútne nebral do úvahy. Súd nebral do úvahy, že matka má niekoľkotisícové dlhy voči zdravotnej a sociálnej poisťovni, ani že nebýva vo svojom byte, tiež že otec má vedomosť, že matka dlhodobo vedie neusporiadaný život, ktorý rozhodne nie je v záujme maloletej. X. potrebuje stabilitu, istotu a režim. Toto jej matka neposkytuje. Svedčia o tom už predložené doklady o dochádzke X. v škole. Vyššie uvedené príklady svedčia o silnej nezodpovednosti matky. Otec v rámci svojho odvolania poukázal na nezrovnalosti vo výpovedi matky týkajúcej sa jej príjmu. Poukázal na to, že matka na jednom pojednávaní tvrdí, že zarobí 800,- €, a pritom donesie úplne prázdne daňové priznanie, nepodpísané), na ďalšom pojednávaní tvrdí, že zarába len 600,- €, niekde cca 500,- €. Tvrdenia matky, že otec mohol ľubovoľne dcéru navštevovať sú podľa otca zavádzajúce a nepravdivé, nakoľko pri písaní otca s dcérou bol ich kontakt zmarený práve matkou a matka bránila aj riadnym termínom stretávania sa otca s X., v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave. Otec má za to, že matka si vymýšľala si rôzne zámienky, prečo X. otcovi nedať, napr. že neodpovedal na jej otázku, ktorá so stretnutím Dominiky s otcom absolútne nesúvisela. Na poslednom pojednávaní konanom dňa 26.6.2018 konajúca sudkyňa povedala otcovi, že nedodržiava uznesenie Krajského súdu č. k. 11CoP/76/2017 - 199 zo dňa 13.3.2017. Toto nie je pravda, fakt je, že otec toto uznesenie nijako neporušil, že sa nerealizovalo je zodpovednosť matky, nie otca. Otec mal v úmysle chodiť za X. tak, ako mu to predmetné uznesenie ukladá, ale matka mu v tom bránila a celkovo mu to znemožnila. V tejto súvislosti otec poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.12.2013sp.zn. 21 CoP/12/2013, podľa ktorého: „...Rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti je okrem iného povinný, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé, podmienky na styk a to vedením dieťaťa k tomu, aby chcelo sa stretávať s rodičom, malo správny vzťah. Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletého dieťaťa je dôležité. Nemožno pritom zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery. Osobný kontakt rodičov s maloletým dieťaťom má priaznivý vplyv na jeho emočný a intelektuálny rozvoj. Je preň bez pochybností prínosom. V prípade zistenia, že dôjde opakovane k bezdôvodnému a zámerne neumožňujúcemu styku s mal. dieťaťom súd starostlivosti o maloleté dieťa môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (§ 25 ods. 5 Zákona o rodine), úprava styku predstavuje rámcový základ pre stretávanie sa dieťaťa s otcom a teda, že ide o určitú garanciu styku. To však neznamená, že rodičia práve v záujme spoločného dieťaťa neumožnia absolvovať stretávame s odklonom od tohto styku so zreteľom na jeho potreby...“ (cit.) Otec v rámci svojho podaného odvolania poukázal na to, že v správe ÚPSVaR zo dňa 8.8.2017 X. tvrdí, že sa jej u tatina spí dobre, nemá problém so spánkom a 11.10.2016 tvrdí, že je v izbe chladno, že je v nej papagáj (pritom to bol jej papagáj a dokonca chcela ďalšieho), ktorý stále píska, a že tam nevie dobre spať. Práve pre tieto diskrepancie bolo nevyhnutné vykonal znalecké dokazovanie, ktoré otec navrhol. Argumentácia matky a tiež súdu, ktorý si jej argumentáciu, že otec nerobí X. pestrý, či zaujímavý program osvojil, nemôže obstáť. Ako mohol otec robiť X. program, keď bol od X. odlúčený na veľmi dlhú dobu? Prioritou je, prečo matka nedovolila otcovi vidieť jeho dcéru dlhých 13 mesiacov. Program je až druhá vec. Za celý rok 2017 bol otec s X. celkovo asi 10 krát, o čom aj súd prvej inštancie informoval. Otec má za to, že je objektívne preukázateľné, že otec mal enormnú snahu dodržiavať uznesenie odvolacieho súdu, pričom trvá na tom, že rozsah stretávania X. s otcom v zmysle odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je nedostatočný a bude viesť k odcudzeniu medzi nimi. X. tak bohužiaľ stratí aj jediného súrodenca, ktorého má. Na základe uvedeného má otec za to, že toto rozhodne nie je v jej záujme. Matka už v minulosti spôsobila, že X. s otcom nebola rok a pol, v decembri 2017 ju bol otec navštíviť v škole. X. bola veľmi šťastná. Teda je jasné, že napriek snahám matky vytesniť otca z X. života, je medzi nimi naďalej dobrý vzťah, ktorý je nevyhnutné opäť obnoviť a upevniť. A to je možné jedine stretávaním sa vo väčšom rozsahu než určil súd prvej inštancie. Pokiaľ ide o odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP, v zmysle ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, otec poukázal na to, že súd prvej inštancie subsumoval skutkový stav pod normu hmotného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Súd prvej inštancie použil nesprávnu právnu normu, keď rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch odvolaním napadnutého rozsudku, nakoľko pre odvolaním napadnuté výroky predmetného rozsudku nie je splnený ani jeden zákonný predpoklad. Otec má za to, že nie je pravda, že nemá záujem na stretávaní sa s X.. Otec sa na X. pýtal každý víkend. Na pojednávaní vo veci konanom dňa 13.3.2018 matka prezentovala, ako bezproblémovo funguje otcovo stretávanie sa s dcérou a odovzdávanie dcéry. V apríli už ale je situácia z nevysvetliteľných príčin opačná. Otec silno vníma, že jeho vzťah s X. sa vždy zhorší iba pred pojednávaním a po určitom odlúčení. Otec volal policajnú hliadku, keď mu matka neumožnila stretnúť sa s X.. Súd prvej inštancie toto vyhodnotil ako chybu otca a ako stresujúci faktor pre X. v neprospech otca. Otec uviedol, že nevie, čo má robiť, pretože ak by to neurobil tak, by mu súd vyčítal, že sa nesnažil, že nevyužil všetky prostriedky, ktoré mu umožňuje zákon. Otec je presvedčený, že matka manipuluje X. v neprospech otca. Matka opakovane robila to, že sa s otcom dohodla, aby prišiel za X. a keď prišiel, vypla si telefón, čím zabránila tomu, aby sa stretnutie otca s X. reálne uskutočnilo, na druhej strane pred X. vytvárala o otcovi obraz, že otec X. nechce vidieť. Otec má zato, že všetko vyššie uvedené len potvrdzuje nesprávnosť a nezákonnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Záverom poukázal na to, že konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých a jeho rozhodnutie má byť v zmysle zákona o rodine predovšetkým v záujme maloletých detí. Je nespochybniteľné, že ak X. bude s otcom len každú druhú nedeľu po 4 a pol hodiny, ich vzťahu to neprospeje. Už boli odlúčení veľmi dlhú dobu a takto sa ich vzťah obnoví len veľmi ťažko a pomaly. Práve stretávanie otca s maloletou v čo najväčšom rozsahu pomôže obnove ich vzájomného vzťahu. Otec poukázal na to, že X. má otca, ktorý ju ľúbi, má o ňu záujem, chce s ňou byť, starať sa o ňu, preto nie je dôvod brániť im byť spolu. Na základe vyššie uvedeného otec navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 26.6.2018 č.k. 13P 57/2016 - 295 nasledovne: „Zročné výživné za dobu od 04.03.2016 do 26.06.2018 v sume 2.800 € je otec povinný zaplatiť v dvanástich 233,- € mesačných splátkach, počínajúc dňom 01.07.2018, vždy spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Zároveň sa upravuje právo otca stretávať sa s maloletou X. každý párny víkend v mesiaci vždy od piatku od 13.30 hod. do nedele 18.00 hod. tak, že si v uvedený deň a hodinu otec maloletú prevezme od matky pred jej bytom a v uvedený deň a hodinu otec maloletú matke vráti na tom istom mieste. Alternatívne otec navrhol, aby v zmysle ustanovenia § 391 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 26.6.2018 č. k. 13P 57/2016 - 295 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 12. Otec sa v rámci odvolacieho konania opätovne vyjadril a uviedol, že od pojednávania pred súdom prvej inštancie dňa 26.6.2018, na ktorom bol vydaný predmetný rozsudok č.k. 13P 57/2016 - 295, voči ktorému podal otec odvolanie, sa otec s maloletou X. stretol celkovo trikrát. Matka umožnila otcovi stretnúť sa s X. dňa 1.7. a 15.7., obe stretnutia prebehli úplne v poriadku a v pohode. X. bola spokojná. Dňa 29.7. bola X. v letnom tábore. Otec síce vedel, že v apríli platil letný tábor, avšak nevedel, kedy tam X. pôjde. Keď sa otec 29.7. pýtal matky, či sa môže s X. stretnúť, matka mu odpovedala, že X. je v tábore a predsa otec o tom vie, lebo je to na internete. Dňa 12.8. prázdninovala matka s X. mimo Bratislavy a opäť sa to otec dozvedel až vtedy, keď sa pýtal matky, či sa môže s X. stretnúť. Naposledy sa otec stretol s X. dňa 26.8. opäť išlo o bezproblémové a pre X. príjemné stretnutie a čas strávený s otcom. Vyššie uvedené stretávanie, resp. nestretávanie sa otca s X. sa uskutočnilo napriek tomu, že aj zo zvukovej nahrávky z posledného pojednávania dňa 26.6.2018 pred súdom prvej inštancie vyplýva, že matka bude súhlasiť so stretávaním sa otca s X. každý párny víkend v mesiaci vždy v nedeľu od 13.30 hod. do 18.00 hod. tak, že si v uvedený deň a hodinu otec maloletú prevezme od matky pred jej bytom a v uvedený deň a hodinu otec maloletú matke vráti na tom istom mieste. Matka svoje slovo dodržala len trikrát, ďalšie možnosti stretnúť sa s X. boli zmarené. Raz matka otcovi sms správou oznámila, že on X. núti do programu, ktorý vymyslel on a nerešpektuje jej vôľu. Tieto tvrdenia matky otec považuje za provokáciu, keďže ako vyplýva aj z ďalej priložených dôkazov, nie sú pravdivé. Otec už o marení jeho stretávania s X. neinformoval políciu, lebo tak robil opakovane až do vydania odvolaním napadnutého rozsudku a zo strany konajúcej sudkyne mu to bolo vyčítané. Ani to neoznámil kolíznemu opatrovníkovi, keďže aj to robil v minulosti a ostalo to bez výsledku. Avšak okolo 20.8.2018 otca kontaktovala konajúca kolízna opatrovníčka s tým, že sa bude konať spoločné sedenie otca a X. u PhDr. Hrustiča, keď sa znalec vráti z dovolenky. Nato otec kolíznej opatrovníčke oznámil, že samozrejme rád príde, ale že matka mu opäť odmietala umožniť mu stretnutie s X.. To kolíznu opatrovníčku veľmi prekvapilo. Otec má za to, vyššie uvedené aktuálne skutočnosti, resp. konanie matky od vydania predmetného, odvolaním napadnutého rozsudku, nie je v záujme maloletej a nesmeruje k tomu, aby matka umožnila, či napomohla v rámci svojich možností zlepšeniu vzťahu otca s X.. Práve naopak. Matka svojou činnosťou naďalej marí stretávanie otca s X. a tým aj k zlepšeniu ich vzťahu. Je to veľmi smutné, keďže X. má otca, ktorý ju ľúbi a zjavne aj ona jeho, chce s ňou tráviť čas a starať sa o ňu a matka mu v tom bráni. Čo matku vedie k tomuto konaniu otcovi nie je jasné, avšak je presvedčený, že odvolací súd by mal byť oboznámený s týmito skutočnosťami a brať na ne ohľad. 13. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že v celom rozsahu sa nestotožňuje s predmetným odvolaním otca, pričom v celom rozsahu sa pridržiava doterajšej argumentácie, kedy je zrejmé, že aj v konaní pred súdom prvej inštancie boli dôsledne skúmané okolnosti prípadu, a preto aj následné rozhodnutie zodpovedá vykonanému dokazovaniu a je v celom rozsahu vecne správne. Predovšetkým poukazuje na nasledovné odôvodnenie rozsudku: „Pokiaľ ide o právo otca stretávať sa s maloletou, súd vo svojom rozhodnutí rešpektoval názor dieťaťa, keď mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že napriek tomu, že rodičia by sa aj vedeli dohodnúť o inom kontakte otca s maloletou, maloletá si inú úpravu styku s otcom zatiaľ nepraje. Pravdepodobnou príčinou je správanie sa otca, ktorému aj v priebehu vykonávaného dokazovania kolízny opatrovník maloletej vytýkal, nie vždy správny prístup k maloletej X. s nerešpektovaním požiadavky dieťaťa na ďalšom zdravom a priaznivom vývoji... X. súdu riadne vyjadrila svoj názor, a že v záujme maloletej je jednoznačne zlepšenie vzťahu s otcom, ku ktorému nemôže prispieť samotný znalecký posudok (ani autoritatívne rozhodnutie súdu - pozn. matky), ale iba správanie sa otca, ktoré by sa malo jednoznačne napraviť zmeneným sa správaním otca. Pokiaľ otcovi záleží na zdravom a riadnom vývoji maloletej, svoje správanie sa k dieťaťu prehodnotí tak, aby sa maloletá X. aj u neho cítila spokojne, v istote a bezpečí.“ Opäť dala matka do pozornosti tú skutočnosť, že v konaní bol dostatočne zistený skutočný stav, pričom súd pri rozhodovaní prihliadal predovšetkým na vyjadrenia a najlepšie záujmy samotnej maloletej, ktorá sama navrhla dobu styku s otcom. V tomto smere nepovažuje za dôvodnú argumentáciu v odvolaní, že toto rozhodnutie nie je v záujme maloletej, nakoľko ako už uviedla vyššie, toto rozhodnutie bolo z väčšej časti ovplyvnené výpoveďou samotnej maloletej X.. Taktiež má matka za to, že v tomto odvolaní sú zamlčiavané viaceré dôležité skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania pred súdom prvej inštancie, napríklad, že matka odmietala odovzdať maloletú v tých prípadoch, kedy sa po maloletú nedostavil otec osobne (hoci mu táto povinnosť vyplývala z rozhodnutia krajského súdu), ale poslal za seba tretie osoby, pričom je pochopiteľné, že matka neodovzdá svoju maloletú dcéru tretej osobe, ku ktorej nemá žiaden vzťah. Taktiež v konaní bola preukázaná skutočnosť, že otec brával maloletú na stretnutia s treťou osobou, kde došlo k intímnemu kontaktu otca s maloletou, čo určite nemožno považovať za konanie, ktoré by bolo v prospech zdravého vývoja maloletej. Aj v zmysle vyššie uvedeného, má matka zato, že odvolanie otca je nedôvodné, a žiada krajský súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne. 14. Okresná prokuratúra sa vyjadrila k odvolaniu otca uviedla, že otec sa odvolal voči IV. a V. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, týkajúceho sa zročného výživného a úpravy styku otca s maloletou. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26.6.2018 považujú za zákonný a dôvodný a vo všetkých jeho výrokoch náležite a riadne odôvodnený. Súd prvej inštancie výrok svojho rozsudku, v ktorom upravil styk otca s maloletou X. podrobne zdôvodnil v bode 28. odôvodnenia. Súd prvej inštancie v tejto časti vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie, a to výsluchom oboch rodičov, výsluchom maloletej X., ale i správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a ďalšími dokladmi. Z vykonaného dokazovania potom vyplynulo, že ak maloletá X. spočiatku otca neodmietala (správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 3.2.2017), v priebehu konania došlo k zmene jej postoja k otcovi, a to tým smerom, že táto dokonca vyjadrovala až želanie nestretávať sa s ním, pretože podľa jej slov sa u otca nudí, nemá tam čo robiť a nechodievajú spolu na výlety (správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 25.6.2018). Uviedli, že pohovory s maloletou boli uskutočňované v prítomnosti psychológa PhDr. Jána Hrustiča a napokon maloletá X. svoj názor na stretávanie s otcom vyjadrila na pojednávaní konanom dňa 26.6.2018. Je tak zrejmé, že X. otca aktuálne odmieta. Súčasne možno považovať za preukázané, že napriek tomu, že konanie sa na súde prvej inštancie viedlo viac ako 2 roky, otec tento priestor pre zlepšenie vzťahu s maloletou nevyužil. Postoj otca je potom manifestovaný aj z jeho reakcie na pojednávaní konanom dňa 26.6.2018, keď po oboznámení sa s výsluchom maloletej bezprostredne uviedol, že maloletá X. klame, matka klame a za týmto účelom navrhoval vykonať znalecké dokazovanie. Vykonanie takéhoto dôkazu (znalecké dokazovanie), za situácie, keď sa maloletá a rodičia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava podrobovali aj odbornej pomoci za účastí psychológa, považujú za nadbytočné a možno uzavrieť, že maloletá by takto bola vystavená iba ďalšej stresovej situácii (mimo rozchodu rodičov). Naviac majú za to, že znalecké dokazovanie samo o sebe, nemôže prispieť k zlepšeniu vzťahu maloletej X. k otcovi. K zmene postoja maloletej by však napríklad mohlo dôjsť v prípade, ak by otec na stretnutie s ňou pripravil bohatý a zaujímavý program a nie taký, aby sa podľa slov maloletej ona počas stretnutia s otcom v jeho domácnosti nudila. Záverom poukázali na to, že úhrada celého zročného výživného zo strany otca je čo najskôr jednoznačne v záujme maloletej, pretože sa jedná o prostriedky určené práve na zabezpečovanie životných potrieb maloletej X.. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 13P/57/2016-295 zo dňa 26.6.2018, ako vecne správny potvrdil. 15. Otec sa vyjadril k vyjadreniu Okresnej prokuratúry Bratislava IV a uviedol, že s týmto nemožno súhlasiť. Otec sa o X. od jej narodenia zaujíma, riadne sa o ňu staral, v rámci možností stará a naďalej starať chce, čo mu ale v súčasnej dobe zo strany matky umožnené nie je. Ak aj X. istú dobu odmietala otca, toto nebola chyba otca, ale zodpovednosť matky, ktorá dlhodobo bránila v stretávaní sa X. s otcom. Keď X. nevidela otca niekoľko rokov, je prirodzené, že má zo stretnutia s ním možno obavy, ale matka je povinná ju na stretnutie s otcom riadne pripraviť. Riadna príprava zahŕňa prípravu nielen materiálnu, ale aj mentálnu prípravu. Tiež poukázal na fakt, že keď je otcovi dlhodobo odopieraný kontakt s X., otec objektívne nemôže zlepšiť ich vzájomný vzťah. Od ostatného pojednávania vo veci dňa 26.6.2018 sa otec s X. stretol 3x, naposledy 26.8.2018. odvtedy mu matka ďalšie stretnutie neumožnila. Bez udania dôvodu. K dnešnému dňu otec uhradil celé výživné tak, ako mu bol uložil súd prvej inštancie. Otec vo svojom odvolaní poukázal len na fakt, že výška splátok bola neprimerane vysoká. Životné potreby X. sú zabezpečené riadne, ich zabezpečenie nezávisí od okamžitého plnenia otca. Otec je presvedčený, že túto povinnosť mu súd prvej inštancie uložil len z dôvodu, že otec navrhol znalecké dokazovanie a konajúca sudkyňa na pojednávaní uviedla, že ak otec je schopný zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie v sume 1.500,- €, je schopný platiť aj zročné výživné v uvedených splátkach. Pritom nič nebránilo súdu prvej inštancie, aby rozdelil splácanie zročného výživného na obdobie viacerých splátok. Takéto riešenie rozhodne nie je v rozpore so záujmom X. a otcovi by to mierne uľahčilo životnú situáciu. Ak prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV. tvrdí a opiera sa o otcov výrok na pojednávaní, že otec vie, že matka klame, otec uvádza, že vždy vedel matkine klamstvá vyvrátiť a preukázať, napr. výživné na X. platí od začiatku t. j. 5 rokov. Otec zastáva názor, že vyjadrenie prokurátorky nemá oporu v súdnom spise. 16. Otec sa vyjadril aj k vyjadreniu matky a uviedol, že v súvislosti s citovanou časťou odôvodnenia predmetného rozsudku súdu prvej inštancie považuje za potrebné uviesť, že jeho správanie voči X. je dobré, avšak objektívne nedostal priestor, aby to X. dokázal. Od vydania odvolaním napadnutého rozsudku sa otec s X. stretol 3 krát. Väčšiu časť nedieľ matka otcovi nedovolila stretnúť sa s X., resp. s ním nekomunikovala, a teda k stretnutiu nedošlo. O tejto skutočnosti už informoval súd prvej inštancie podaním zo dňa 31.8.2018. O tom, že matka naďalej neumožňuje otcovi stretávanie sa s X. otec už ani neinformuje príslušnú policajnú hliadku, nakoľko mu to bolo zo strany konajúcej sudkyne vytknuté. Otec sa ale dostal do situácie, kedy síce existuje rozsudok, podľa ktorého je oprávnený stretávať sa s dcérou, avšak matku mu v tom bez jediného reálneho dôvodu bráni. Otec sa na X. naďalej pýta každý víkend, kedy sa má podľa rozsudku stretnúť s X.. Avšak matka mu to naďalej neumožňuje. Ďalej tvrdenie matky o odovzdávaní X. tretím osobám považuje otec za irelevantné, nakoľko na vzťah otca a X. tieto osoby nemajú žiaden vplyv. Otec má zdokumentované, že X. odovzdáva a preberá tretia osoba (mama navrhovateľky), a nie matka, ako je to uložené v rozsudku, ale otcovi je vytýkané, že jeho matka, označovaná ako tretia osoba už otca pri preberaní zastúpiť v prípade potreby nesmie. Nie otec v tom videl problém, ale protistrana našla ďalší dôvod, prečo stretnutie zmariť. Veď v domácnosti otca by sa stretli tak, či tak. Prečo je teda dôležité pre navrhovateľku, aby nesmeli cestovať v jednom aute? Tiež poukázal na fakt, že pred posledným pojednávaním matka kontaktovala otca, že by sa chcela dohodnúť. Dohoda bola podľa nej v tom duchu, že ak by otec platil výživné 280,- €, mohol by s X. byť každý druhý víkend, aj prázdniny. Otec v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že túto dohodu odmietol, veril v spravodlivosť súdu a nechcel sa nechať „vydierať“ matkou. Podľa názoru otca len preto ho matka začala obviňovať z niečoho, čo sa nestalo. Logicky teda vyvstáva otázka, ak by otec dohodu prijal, matke by neprekážalo, ak by brával Dominiku na stretnutia s inou rodinou? Otec sa zásadne ohradzuje voči vyjadreniu matky. Vyjadrenie matky obsahuje nepravdivé informácie, ktoré hrubo zasahujú do dôstojnosti otca. Otec má za to, že matka uvádza ničím nepodložené a nepravdivé informácie o otcovi. Ak matka tvrdí, že: „Taktiež v konaní bola preukázaná skutočnosť, že otec brával maloletú na stretnutia s treťou osobou, kde došlo k intímnemu kontaktu otca s maloletou...", ide o klamstvo. Ak by to bola pravda, je logické, že matka by predovšetkým v záujme X. toto už dávno riešila prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní. Nič také neurobila, teda tieto vyjadrenia matky sú len očierňovanie otca. Otec už pred rokom, keď preukázal, že X. nechcel uniesť a ani sa jej nevyhrážal zabitím psa, v tejto súvislosti presne poukázal na to, že sa situácia ešte vyhrotí. Čo sa aj stalo. Otec uviedol, že sa cíti ako trestanec, ktorý sa neustále musí obhajovať, vyvracať a dokladovať nepodložené tvrdenia matky, ako by spravil niečo zlé. A prečo? Pretože sa chce stretávať s vlastnou dcérou a začleniť ju do jeho a aj jej novej rodiny, kde je vždy srdečne vítaná, očakávaná? To je jediné, čo si otec praje, je X. zdravý vývin, prospievame a spokojnosť. Záverom otec uviedol, že jedine stretávanie sa otca s maloletou v čo najväčšom rozsahu pomôže obnove ich vzájomného vzťahu. X. má predsa otca, ktorý ju ľúbi, má o ňu záujem, chce s ňou byť, starať sa o ňu, preto nie je dôvod brániť im byť spolu. Iba počas spoločne stráveného času môže otec ukázať predovšetkým X., že sa jeho správanie zlepšilo, že si vzal slová sudkyne k srdcu a na prvom mieste je preňho šťastie, spokojnosť a prospievame jeho dcéry. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozhodol tak, ako otec navrhol vo svojom odvolaní. 17. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 18. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal s nariadením pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko bolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie. Na odstránenie rozporov a objasnenie aktuálneho stavu veci odvolací súd nariadil pojednávanie na deň 29.01.2020, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením listín spisu, výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, výsluchom právnych zástupcov účastníkov, výsluchom prokurátora Krajskej prokuratúry, pričom následne došlo k vyhláseniu rozsudku vo veci. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 ods.1, 2 CSP). 19. Z výsluchu matky odvolací súd zistil, že matka nekomunikuje s otcom, nedopovedá na jeho SMS správy, rešpektuje názor maloletej X., že sa s otcom stretnúť, nechce, ale zároveň na jeseň minulého roku z dôvodu ochorenia otca sama iniciovala stretnutie maloletej s otcom, ktoré aj reálne prebehlo. 20. Z výsluchu otca odvolací súd zistil, že otec sa naposledy stretol s maloletou X. na jeseň v roku 2019, otec uviedol, že stretnutie bolo pre jeho príjemné, boli spolu Mcdonalde v Eurovei, avšak nevyšiel im čas už ísť do kina. Otec má za to, že matka maloletej bráni v styku s ním, napriek tomu, že má maloletú rád, pričom otec zdôraznil, že nedokáže vzhľadom na malé množstvo času, ktoré môže s maloletou stráviť jej pripraviť adekvátny program. 21. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že je potrebné rozvíjať vzťah maloletej s otcom, avšak vzhľadom na výpoveď maloletej navrhujú rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 22. Z výsluchu maloletej X. odvolací súd zistil, že sa nechce stretnúť s otcom, pretože stále sa otec pýta na mamu a taktiež maloletá nechce určovať kam spolu pôjdu. V rámci výsluchu maloletá uviedla, že matka jej robí pestrejší program ako otec, s otcom sa nechce stretávať pretože otec sa jej nevenuje. Taktiež zdôraznila, otec jej nekúpil darček ani na Vianoce ani k narodeninám. Na otca mobil nemá. 23. Z výsluchu prokurátorky krajskej prokuratúry odvolací súd zistil, že momentálne nastavenú úpravu styku otca s maloletou považuje za nedostatočnú, nakoľko stykom upraveným tak, že otec sa s maloletou bude stretávať 2 x do mesiaca po 4 a pol hodiny v nedeľu, nie je možné primeraným spôsobom rozvíjať vzťah otca s maloletou a týmto spôsobom aj participovať na jej výchove. 24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu späťvzatia odvolania otca voči výroku o zaostalom výživnom odvolací súd odvolacie konanie v tejto časti zastavil. Pred otvorením odvolacieho pojednávania súd dopytom cez právnu zástupkyňu otca túto vyzval, aby súdu uviedla, či trvá na odvolaní aj v rozsahu zaostalého výživného s poukazom na skutočnosť, že medzičasom došlo zo strany otca k jeho úhrade. Právna zástupkyňa otca uviedla, že na uvedenom odvolaní v tejto časti už netrvá, a teda v tejto časti berie svoje odvolanie späť. Skôr, ako odvolací súd o jeho odvolaní rozhodol, otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie voči výroku proti zaostalému výživnému zobral späť, a preto odvolací súd odvolacie konanie voči výroku o zaostalom výživnom už bez ďalšieho zastavil (§ 369 ods. 3 C.s.p.). 25. Pokiaľ ide o výrok vzťahujúci sa k úprave styku otca s maloletou, v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že samotná skutočnosť, že maloletá nemá vyvinutý pozitívny vzťah k otcovi, je v tomto prípade potrebné vyhodnotiť na ťarchu oboch rodičov. Matka má za to, že otec o maloletú neprejavuje reálny záujem.. Na druhej strane otec má za to, že práve matka bránila kontaktu otca s maloletou dcérou napriek jeho snahe, vytesnila ho zo života maloletej dcéry až do takej miery, že vzťahy medzi otcom a maloletou dcérou ochladli. Inak povedané pohľady oboch rodičov na uvedenú situáciu sú diametrálne odlišné. 26. Odvolací súd má za to, že obaja rodičia nesú určitý diel zodpovednosti na vzniknutej situácii. Matka svojím prehnaným prístupom a „chránením“ maloletej dcéry a súčasne neschopnosťou komunikácie s otcom, za účelom stretávania sa otca s maloletou dcérou, pričom uvedeným spôsobom matka prispela k vytvoreniu negatívneho vzťahu medzi otcom a dcérou, a otec svojou nepriebojnosťou, prispôsobením sa situácii, čo v konečnom dôsledku viedlo k ochladnutiu vzťahov medzi otcom a dcérou. Za týmto účelom však podľa názoru odvolacieho súdu nie je potrebné nariaďovať znalecké dokazovanie. Je potrebné zdôrazniť, že matka by si mala uvedomiť dôležitosť otca v živote ich dcéry. Spoločne trávené chvíle s otcom sú pre maloleté dieťa tak prínosné po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 295/06). Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije pravidelne, má právo na čo možno najširší kontakt s maloletým dieťaťom, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosťou, či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná. Nepochybne je potrebné aby si obaja rodičia uvedomili potrebu vzájomnej komunikácie, aby obaja rodičia našli v sebe schopnosť vzájomne komunikovať a dohodnúť sa. Otec prejavil vôľu a ochotu sa s maloletou stretávať, a matka má preto v maloletej vytvoriť pozitívnu emóciu, na základe ktorej sa maloletá bude chcieť s otcom stretnúť a nie negatívnu emóciu, na základe ktorej bude otca odmietať. Tieto skutočnosti si musí uvedomiť predovšetkým matka a maloletú dcéru na styk s otcom pripraviť. Obaja rodičia sú povinní viesť dieťa k pozitívnemu vzťahu k druhému rodičovi a pôsobiť na dieťa v záujme pozitívneho vzťahu k druhému rodičovi. Každý vyspelý rodič by mal vyvinúť snahu nielen umožniť styk s druhým rodičom, ale i vytvoriť zmysluplný, láskyplný a pravidelný vzájomný vzťah, nakoľko jeho výchovný postoj môže viesť k nezvratným negatívnym následkom vo vzťahu k emocionálnemu a psychosociálnemu vývoju maloletého dieťaťa. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že styk nariadený súdom prvej inštancie na základe, ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletou X. každý párny víkend v mesiaci vždy v nedeľu od 13.30 hod do 18.00 hod s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletej bude miesto bydliska matky nie je podľa názoru odvolacieho súdu nariadený v záujme maloletej, s prihliadnutím na danú situáciu, ako aj vek maloletej. Je potrebné napomôcť maloletej (hlavne prístupom matky k maloletej, a súčasne k otcovi), aby nadviazala vzťah s otcom, nakoľko zvolením iného prístupu môže devalvácia tohto vzťahu mať v budúcnosti pre maloletú iba negatívne následky. Z výsluchu maloletej síce odvolací súd zistil, že maloletá sa s otcom s stretnúť nechce, ale na druhej strane odvolací súd musí uviesť, že v rámci výsluchu maloletej ani nezistil žiaden konkrétny dôvod, respektíve ani negatívne správanie otca, pre ktoré by maloletá otca odmietala. Vysvetlenie, že sa maloletá nudí, nepovažuje odvolací súd za dostatočné, nakoľko nestretávania sa otca s maloletou nie je v záujme maloletej. 27. S poukazom na potrebu upevňovania vzájomného vzťahu medzi otcom a dcérou, ako aj s poukazom na skutočnosť, že otec má reálny styk s maloletou upravený minimálnym spôsobom a podľa názoru odvolacieho súdu bez reálneho zdôvodnenia (iba s poukazom na názor maloletej vyslovený v konaní pred súdom prvej inštancie), odvolací súd vzhliadol potrebu zmeniť predmetný výrok o úprave styku otca s maloletou dcérou tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend v roku od soboty od 10.00 hod do nedele do 18.00 hod, s tým že otec si maloletou dcéru vyzdvihne v mieste bydliska matky aj vráti v dohodnutom čase. S poukazom na vytváranie lepších vzťahových väzieb medzi otcom a dcérou, ako aj z dôvodu umožnenia širšieho rozsahu styku otca s maloletou dcérou, ako aj z dôvodu zabezpečenia vplyvu výchovného prostredia zo strany otca na maloletú dcéru odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti t.j. v časti úpravy styku otca s maloletou dcérou zmenil (§ 388 CSP). 28. Odvolací súd taktiež zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 09.01.2017 č.k. 13P/57/2016-172 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.03.2017 č.k. 11CoP 76/2017 - 199, S poukazom na ustanovenie § 363 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo, ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v rámci samotného výroku rozsudku nariadené neodkladné opatrenie nezrušil, pričom toto nebolo nariadené na čas do právoplatného skončenia predmetnej veci, odvolací súd vzhľadom na konečnú úpravu styku medzi otcom a maloletou dcérou vzhliadol potrebu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, upravujúce styk otca s maloletou dcérou. 29. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 30. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 31. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).