Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/14/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115230185 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115230185.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci navrhovateľky: U. F., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX, t.č. H. XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Tatiana Dlhošová, Nobelova 34, Bratislava, a druhého manžela: S. F., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX, zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., IČO: 47 232 765, Kadnárova 83, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: E. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, na odvolanie druhého manžela proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 27P 104/2015-148 zo dňa 13. júna 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzatvorené dňa 8.11.1997, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Abrahám zväzok V. ročník 1997 na strane 17 poradové číslo 6. Súd zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky maloletú E., ktorú budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť výživné na maloletú E. sumou 180,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Súd upravil styk odporcu s maloletou E. tak, že má právo stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod.. Navrhovateľka je povinná maloleté dieťa na styk s odporcom riadne a včas pripraviť, odovzdať odporcovi v stanovenú hodinu v mieste jej bydliska. Odporca je povinný v stanovenú hodinu maloleté dieťa na rovnakom mieste navrhovateľke vrátiť. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi, a to najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku. O trovách konania rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 23 ods. 1, 24 ods. 1, 3, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené, neplní svoj účel. Manželstvo bolo problematické už dlhší čas a od novembra 2015 neplní žiadnu zo svojich funkcií, nakoľko účastníci ani nežijú v spoločnej domácnosti, pričom intímne spolu prestali žiť už v máji 2015. Navrhovateľka vylúčila možnosť obnovenia spolužitia. Nedá sa predpokladať, že by sa manželstvo účastníkov mohlo obnoviť s perspektívou do budúcnosti, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. V časti úpravy práv a povinností účastníkov k maloletej E. na čas po rozvode súd rozhodol rovnako, ako rozhodol v konaní 37P/105/2015 dňa 25.4.2016 pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, kedy schválil rodičovskú dohodu. Od poslednej úpravy uplynula krátka doba len sedem týždňov a pomery účastníkov i maloletej E. sa výrazne nezmenili (len staršia dcéra nadobudla plnoletosť). Sám odporca deklaruje svoj príjem na 1.000,- € mesačne v čistom a priemerné výdavky vrátane výživného 300,- € si vyčíslil sumou 840,- €. Súd doposiaľ určené výživné na maloletú vo výške 180,- € považuje za primerané, nakoľko odporca má i naďalej vyživovaciu povinnosť k staršej dcére vo výške 220,- €. Majetkové pomery odporcu, ktorý je jediným konateľom a vlastníkom spoločnosti s pravidelným výnosom vyšším ako je 320.000,- € ročne a majetkom spoločnosti 487.579,- € vyšším odôvodňujú výšku výživného. Súd nevyhovel návrhu odporcu na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, vzhľadom na vyjadrenie maloletej pri pohovore s psychológom na referáte poradensko-psychologických služieb na úrade práce a jeho odborný názor, že vzťah medzi nimi nedosahuje kvality vhodné pre striedavú osobnú starostlivosť. Naviac odporca sa opakovane vyjadril, že bude rešpektovať názor maloletej, ktorá má už 13 rokov a teda jej stanovisko súd musí vziať do úvahy. Ani v minulosti sa s odporcom nechcela maloletá stretávať, stretnutie v škole dvakrát sama odmietla. Za súčasného stavu súd považuje za vhodnejšie ponechať maloletú i naďalej v prostredí, kde sa cíti lepšie pri navrhovateľke, s ktorou má veľmi dobrý vzťah a tiež nebude oddelená od sestry, čo by v jej veku nebolo vhodné. Realizáciu styku odporcu s maloletou súd ponechal v rovnakom rozsahu, ako bol upravený predchádzajúcim súdnym rozhodnutím z dôvodu, že je potrebné prehĺbiť vzťah medzi nimi, čo sa bude lepšie realizovať v doposiaľ určenom rozsahu. Maloletá sa bude môcť lepšie vyrovnať s novovzniknutou situáciou, nakoľko s odporcom sa začala pravidelne stýkať až po rozhodnutí súdu. Po upevnení vzťahu s maloletou môžu účastníci podať návrh na zmenu styku a prípadne, čo je aj vhodnejšie, sa môže realizovať na základe dohody rodičov v súlade s názorom maloletej. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 144 prvej vety O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania ani žiadny z účastníkov neuplatnil. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie druhý manžel prostredníctvom splnomocnenkyne a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a to z dôvodov, že sa druhému manželovi postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Predovšetkým poukázal na to, že dňa 13.06.2016 súd pojednával v neprítomnosti klienta a jeho právneho zástupcu. Právny zástupca odvolateľa prevzal zastupovanie dňa 20.05.2016 avšak vtedy už mal vedomosť o kolízii pojednávaní v tom čase a preto listom zo dňa 24.05.2016 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o jeho odročenie. Súd však má za to, že nakoľko odvolateľ v plnomocenstve súhlasil so substitučným zastúpením, nemal na strane právneho zástupcu dôvod na ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a kolízia termínov pojednávania advokáta sama o sebe nie je dôvodom na odročenie. Zároveň účastník sa nemohol zúčastniť pojednávania z dôvodu pracovnej cesty v Číne, ktorú zdokladoval súdu kópiami vopred kúpených leteniek, udelenými vízami v jeho cestovnom pase a pozvánkou na podpis zmlúv týkajúcich sa jeho podnikania. Vopred naplánovanú pracovnú cestu považoval odvolateľ za dôležitý dôvod na odročenie a preto požiadal aj o odročenie a splnil všetky podmienky na odročenie, ktoré aj zdokladoval. Navyše už z prvého vyjadrenia odvolateľa bolo zrejmé, že nesúhlasil s rozvodom, záležalo mu na situácii v rodine a má záujem získať čo najväčší priestor čo sa týka styku s maloletou a želal si zúčastniť sa pojednávania 13.06.2016, pričom spomínanú pracovnú cestu do Číny už nebolo možné zrušiť, keďže by to spôsobilo na jeho strane finančné škody. Aj keď súhlasil so substitučným zastúpením, prihliadnuc na charakter konania, požiadavky odvolateľa by naozaj nebolo vhodné, aby bol zastúpený substitučne druhým advokátom, ale najmä samotná účasť advokáta by nebola dostatočná vzhľadom na absenciu klienta, ktorý trval na svojej účasti a mal záujem sa zúčastniť. Odvolateľ trval na výsluchu maloletej pred súdom, súd však prítomnosť maloletej na pojednávaní 13.06.2016 nezabezpečil a vychádzal len zo zistenia názoru maloletej úradom práce sociálnych vecí a rodiny, ktoré však odvolateľ považuje za nedostatočné. Poukázal na to, že ak súd uviedol, že vykoná dokazovanie výsluchom maloletej a potom z tohto úkonu ustúpil, jeho postup zakladá vadu nedostatočného zistenia skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie. V danej oblasti totiž išlo o citlivú oblasť rodinného práva a keď súd nevzal do úvahy splnenie podmienok na odročenie pojednávania na strane druhého manžela a jeho právneho zástupcu pojednával v jeho neprítomnosti tým mu odňal možnosť konať pred súdom. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že už v prípise zo dňa 24.05.2016 okrem žiadosti o odročenie a ospravedlnenie neúčasti pripojil aj vyjadrenie k veci, v ktorom navrhoval vykonať znalecké dokazovanie znaleckým posudkom pre posúdenie vhodnosti striedavej starostlivosti a schopnosti rodičov vychovávať maloletú E.. Súd však odmietol vykonať takéto dokazovanie. Odôvodnil to tým, že maloletá vo veku 13 rokov jednoznačne vyjadrila svoj negatívny názor na striedavú starostlivosť a psychológ sa vyjadril, že vzťah maloletej k otcovi nie je natoľko kvalitný, aby striedavá starostlivosť bola v jej prípade vhodná a rovnako nebolo vhodné oddelenie maloletej od staršej sestry. Súd sa ale nevysporiadal s odôvodnením návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, ktorý spočíval aj v tom, že podľa odvolateľa navrhovateľka cielene manipuluje s dcérou proti otcovi. Navrhovateľkin vplyv na dcéru má podľa odvolateľa za následok práve nesúhlas maloletej so striedavou starostlivosťou a negatívne vyjadrenia na odvolateľa u psychológa. O postoji k výchove dcéry navrhovateľky svedčí aj to, že navrhovateľka navrhovala zákaz styku odvolateľa s maloletou. Preto vo svojom vyjadrení uviedol, že doterajšie stretnutia otca s maloletou od úpravy styku v konaní mali bezproblémový priebeh a nič nenasvedčovalo tomu, že by maloletá prechovávala akýkoľvek negatívny postoj voči otcovi. Dôkazom manipulácii je aj to, že maloletá sa vyjadruje o odporcovi ako o „osobe“, pričom takto sa vyjadruje navrhovateľka. Na ostatných stretnutiach sa maloletá vyjadrovala, že sa mení pozitívne jej postoj k otcovi, že dlhodobé spoločné odlúčenie by mohlo viesť k negatívnemu postoju voči nemu, pretože každým stretnutím sa jeho vzťah s dcérou prehlbuje. Znalecké dokazovanie je navrhované na objasnenie skutkového stavu a pre rozhodnutie súdu nevyhnutne potrebné, pretože tento potrebný dôkaz súd odmietol vykonať, teda nezistil úplne skutkový stav veci na potrebné zistenie rozhodujúcich skutočností. V prípade, že súd ustálil, že striedavá starostlivosť nie je vhodná, má sa zaoberať inou alternatívou a to vhodnou úpravou styku s dcérou a rozsahom stretávania sa tak, aby mohla dcéra u otca prespať každý párny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., čo by bolo pozitívne pre maloletú ako aj pre otca. Podľa odvolateľa nie sú naplnené zákonné podmienky na rozvod manželstva, keďže jedine navrhovateľka vylúčila možnosť obnovenia spolužitia, no z jej postoja v minulosti vyplýva, že jej postoj nemusí byť nemenný. Súd na základe dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože nie sú dané predpoklady na rozvod manželstva. Súd pri úprave styku s maloletou v podstate prebral len svoje rozhodnutie z 25.04.2016 v konaní č.k. 37P 105/2015 ktorého predmetom bola úprava práv a povinností na čas do rozvodu a zastal názor, že doterajšia úprava je adekvátna, čo sa najlepšie dosiahne ponechaním doterajšej úpravy teda každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. Takúto úpravu však odvolateľ považuje za necitlivú, pretože maloletá nemá ani možnosť u otca prespať, aj v zmysle jej vyjadrení sa jednoducho za tak krátky čas nedá urobiť ani dlhší výlet a rovnako maloletá nemôže byť ani 24 hodín na mieste kde odmalička vyrastala. Ďalej poukázal na skutkové zistenia súdu, že odvolateľ nedával navrhovateľke peniaze na domácnosť a že ona zabezpečovala bežné záležitosti v domácnosti, v tomto smere si súd nesprávne vyvodil záver, pretože práve spomenuté veľké nákupy dvakrát do mesiaca v približnej hodnote 500,- eur mesačne hradil výlučne odvolateľ a zabezpečili sa tým nevyhnutné materiálne prostriedky na chod domácnosti. Navrhovateľka si zo svojho príjmu hradila len svoje výdavky, ale len veľmi malú časť výdavkov detí, otec hradil všetky výdavky na bývanie, energie, školské výdavky detí, dovolenky a iné. Podľa odvolateľa pravou skutočnou príčinou rozvodu je skutočnosť, že navrhovateľka videla na firemné účty a súkromný účet. 4. K doručenému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník. Poukázal na to, že dňa 14.04.2016 na Okresný súd Trnava bola doručená správa z referátu poradensko-psychologických služieb z ktorej vyplýva záver, že vzťah maloletej E. k otcovi aktuálne nedosahuje kvality vhodné pre striedavú osobnú starostlivosť a tiež podporuje, aby maloletá E. nebola odlúčená od svojej staršej sestry. Navrhuje rozsudok potvrdiť a v časti odvolania smerujúceho proti dôvodom rozvodu manželstva sa kolízny opatrovník nevyjadruje. 5. K doručenému odvolaniu sa vyjadrila advokátka navrhovateľky. Tvrdenia otca o odňatí možnosti konať pred súdom považuje za účelové, poukazuje na to, že sama kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka resp. jeho zástupcu v tom istom termíne na rozdielnych súdom nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (nález ÚS SR spis. zn. I. ÚS 68/1998 z 13.1.1999). V danej veci mal právny zástupca včasnú vedomosť o pojednávaní, mal poučiť klienta o možnosti, že súd odročeniu nevyhovie a mal zabezpečiť substitučné zastupovanie na pojednávaní. K tvrdeniu otca, že navrhol vykonať znalecké dokazovanie znaleckým posudkom pre posúdenie vhodnosti striedavej starostlivosti o schopnosti rodičov vychovávať maloletú E., navrhovateľka uviedla, že maloletá E. je vo veku 13 rokov, mienkotvorná, schopná vyjadriť svoje pocity, bola vypočutá nie pracovníčkou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako uvádza v odvolaní otec, ale psychológom Mgr. K. I., otec s vykonaním tohto pohovoru súhlasil, závery správy psychológa otec nenamietal, naopak na tomto základe uzavreli rodičovskú dohodu, ktorá bola schválená v konaní č.k. 37P 105/2015 zo dňa 25.04.2016 v konaní o úpravu práv a povinností maloletej na čas do rozvodu. S ohľadom na uvedené osobné vyjadrenie maloletej a krátky čas od uzavretia dohody rodičov súd ďalšie dokazovanie ako nadbytočné zamietol, s čím navrhovateľka súhlasí. Rozdiely medzi manželmi boli dlhodobé, čo preukazuje, že návrh na rozvod bol podaný už v roku 2009 a v tom čase došlo k späťvzatiu návrhu zo strany manželky a k obnove spolužitia. Skutočnosť, že navrhovateľka nemohla vo vzťahu ďalej vydržať potvrdzuje fakt, že sa odsťahovala k rodičom 10.11.2015 a podala návrh na rozvod. K ukončeniu intímneho spolužitia došlo v máji 2015. Za obdobie od odchodu zo spoločnej domácnosti navrhovateľka svoj názor na rozvod nezmenila. Druhý manžel síce prezentoval, že s rozvodom nesúhlasí avšak išlo iba o verbálne vyhlásenie a dostatočným spôsobom sa nepokúsil o obnovu vzťahu s navrhovateľkou. V konaní bolo preukázané a je nesporné, že účastníci spolu intímne nežijú od mája 2015, nezdieľajú spoločnú domácnosť od 10.11.2015, nehospodária spolu a z vyjadrenia druhého manžela je zrejmé, že hospodárili každý s vlastnými prostriedkami, nemali spoločný účet a za uvedené obdobie viac ako rok k obnoveniu vzťahu zjavne nedošlo. Bolo preukázané, že mladšia dcéra sa s otcom stýka podľa rodičovskej dohody a zo správy psychológa bolo zistené, že vzťah E. k otcovi nedosahuje kvality vhodné pre striedavú starostlivosť oboch rodičov a taktiež podporuje, aby maloletá E. nebola oddelená od staršej sestry. Otec by si mal uvedomiť, že vzťah sa nedá vynútiť a jeho budovanie je dlhodobý proces. Úprava styku s maloletou dcérou v budúcnosti nie je prekážkou pre rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa súčasného stavu. Navrhla odvolanie zamietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. 6. K vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadril kolízny opatrovník. K návrhu otca na znalecké dokazovanie pre striedavú starostlivosť opätovne poukázal na správu zo 14.04.2016, odporučil rozsudok potvrdiť a k dôvodom rozvratu manželstva sa kolízny opatrovník nevyjadril. 7. Advokátka navrhovateľky podala vyjadrenie k vyjadreniu kolízneho opatrovníka. Navrhovateľka súhlasí s vyjadrením kolízneho opatrovníka. Uviedla, že maloletá chodí k otcovi do V. každý párny týždeň podľa rozsudku, trávi čas predovšetkým vo svojej detskej izbe kde hrá PlayStation a otec trávi čas na prízemí v obývačke. Ich vzťah nezaznamenal žiadnu významnú zmenu. Otec platil výživné do augusta 2016 podľa rozsudku, potom meškal, výživné však následne poslal. Otec vymenil v nehnuteľnosti v V. všetky zámky, preto jeho tvrdenie, že chce udržať manželstvo považuje za účelové. Navrhla rozsudok potvrdiť aj v časti o rozvode manželstva. 8. Splnomocnenkyňa druhého manžela sa vyjadrila k vyjadreniu matky. Opätovne spochybnila závery zistené psychológom Mgr. K. I., pretože z neho poznať výrazné ovplyvňovanie navrhovateľky voči maloletej a preto navrhli hlbšie a profesionálne zistiť skutočný stav psychológom. Čo sa týka osobitného vyjadrenia matky ohľadom trávenia skutočnosti, že maloletá chodí k otcovi hrať len PlayStation tak zrejme bol účelový zámer matky vykresliť otca v zlom svetle, pretože matka nahovorila zrejme maloletú na kúpu hracej konzoly. Uviedol, že maloletá nie je celý čas na videohrách, hrajú spolu tenis, starajú sa o zvieratá, chodia na návštevu, rozprávajú sa, hrajú kartové hry. Ďalej uviedol postrehy z prázdnin. Otec zdôraznil, že nemá dostatok informácií o maloletej, pretože ju matka neprihlásila do školy v K., ale niekde inde, otec nevie doposiaľ na ktorú školu maloletá chodí, na otcovu otázku či chodí do školy do K. odpovedala dvakrát áno. Súdny znalec by mal zistiť, či dcérine tvrdenia sú jej myšlienkami, alebo sú prebraté zo strany matky. 9. Advokátka navrhovateľky podala vyjadrenie k vyjadreniu druhého manžela. Uviedla, že otec nepoprel, že vymenil zámky na spoločnom dome v V., čím znemožnil užívanie domu matkou a deťmi. Keď maloletá nie je voči otcovi ústretová, otec obvinil automaticky navrhovateľku. Otec dcéru ako osobnosť nepozná, ešte nemajú navzájom dôveru. Ak mal otec pochybnosti akú základnú školu maloletá navštevuje, mal sa matky opýtať. Znalecké dokazovanie psychológom by bolo neúčelné a nehospodárne. 10. Kolízny opatrovník vo svojim vyjadrení k vyjadreniam účastníkov uviedol, že sa pridržiava svojich podstatných vyjadrení. 11. Splnomocnenkyňa druhého manžela podala vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľky. Uviedla, že nepovažuje rozvrat manželstva za preukázaný, pretože navrhovateľka neprodukovala žiaden dôkaz, druhý manžel vyvíja snahu o obnovenie vzťahu s navrhovateľkou, má záujem riešiť vzájomné problémy komunikáciou prípadne odbornou pomocou. Výmena zámkou bola z dôvodu, že navrhovateľka nechala bránku do ulice odomknutú na čo prišiel až na druhý deň a tento krok urobil iba pre ochranu spoločného majetku. Súdom upravený styk neumožňuje otcovi o dcéru sa starať, mať s ňou pravidelný rovnocenný styk. 12. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.), pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) účinného od 1.7.2016, pričom podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity). 13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 201 O.s.p. účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), § 205 ods. 2 písm. c), d) O.s.p. v čase podania odvolania, aktuálne § 365 ods. 1 písm. e), f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. 14. Odvolateľ namietal, že súd nevzal do úvahy splnenie podmienok na odročenie pojednávania na strane druhého manžela a jeho právneho zástupcu, pojednával v jeho neprítomnosti, tým mu odňal možnosť konať pred súdom. 15. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. 16. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústavy“), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 17. Podľa čl. 48 ods. 2, vety prvej ústavy, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. 18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. 19. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods.1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). 20. Citovaný čl. 46 ods.1 ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy) normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania ( pozri I. ÚS 22/03). 21. Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08). 22. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania, ktoré (práva) slúžia na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces. 23. Základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti (tiež čl. 38 ods. 2 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, obdobne čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Občiansky súdny poriadok zabezpečuje toto právo vo vytvorenom zákonnom rámci tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.). Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije, alebo nie. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pokračuje súd v konaní i keď sú účastníci nečinní. Ak sa nedostaví riadne predvolaný účastník na pojednávania bez toho, aby požiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať vec v jeho neprítomnosti. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka: riadne predvolanie a absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Napokon je potrebné uviesť, že v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. 24. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie), posudzuje súd podľa konkrétnych okolností. 25. Existenciu dôležitého dôvodu môže preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti účastníka o odročenie pojednávania. Dôvodnosť skúma predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej žiadateľ vyvodzuje existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu. 26. Z obsahu spisu bolo zistené, že súd prvej inštancie určil na prejednanie veci pojednávanie na 13.06.2016. Súd prvej inštancie vec prejednal a vo veci aj meritórne rozhodol bez prítomnosti druhého manžela a jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 13.06.2016. 27. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti druhého manžela a jeho právneho zástupcu, keď považoval ich neúčasť na pojednávaní za neospravedlnenú. V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. účinného rozhodnom v čase môže súd vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ak sa napriek riadnemu predvolaniu nedostaví na pojednávanie a nepožiada z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Je úlohou konajúceho súdu, aby s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci zvážil, či dôvod uvedený v žiadosti účastníka o odročenie pojednávania je dostatočne dôležitý na to, že odôvodňuje odročenie pojednávania. Žiadosti o odročenie pojednávania zo strany účastníkov a ich právnych zástupcov sú pomerne častým javom, vždy je potrebné starostlivo posúdiť, v ktorých prípadoch je žiadosť akceptovateľná a v ktorých prípadoch ide o zrejmú snahu účastníka alebo jeho právneho zástupcu o predlžovanie konania. 28. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že splnomocnenkyňa druhého manžela neúčasť na pojednávaní vytýčenom na 13.06.2016, ospravedlnila podaním doručeným súdu 27.5.2016. Splnomocnenkyňa druhého manžela uviedla, že prevzala zastupovanie klienta 20.5.2016 kedy sa dozvedela termín pojednávania, pričom v ten istý deň je vytýčené pojednávanie v inej právnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 44C/11/2012, ako dôkaz doložil predvolanie. Zároveň uviedla, že klient sa nemôže zúčastniť pojednávania z dôvodu dlhodobo plánovanej služobnej cesty do Číny, čo preukázal pečiatkou v pase o udelených vízach, pozvánkou na podpis zmlúv, letenkou od 6.6.2016 - 17.6.2016. Zároveň súčasťou tohto podania bolo aj vyjadrenie na požiadanie súdu (ktoré bolo doručované spolu s predvolaním, aby sa otec vyjadril či trvá na zverení maloletej do striedavej starostlivosti, alebo bude v zmysle svojho vyjadrenia zo dňa 29.2.2016 bude rešpektovať názor maloletej E., aby súd mohol zabezpečiť jej účasť na pojednávaní, ak bude trvať na striedavej starostlivosti), v ktorom splnomocnenkyňa uviedla, že aj vzhľadom na správu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny navrhuje vykonanie znaleckého dokazovania za účelom posúdenia schopností oboch rodičov vychovávať dieťa a k otázke vhodnosti striedavej starostlivosti. Za daných okolností možno dospieť k záveru, že splnomocnenkyňa druhého manžela zaslala súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní riadne a v primeranom časovom predstihu, ospravedlnila sa z vážnych dôvodov, zo strany druhého manžela nešlo o opakované žiadosti o odročenie pojednávania, preto bolo namieste, aby súd prvej inštancie nerozhodol vec na pojednávaní bez účasti druhého manžela, ale aby pojednávanie odročil a popísaným postupom druhému manželovi neumožnil účasť na pojednávaní, realizujúc tak jeden zo základných dôkazných prostriedkov občianskeho súdneho konania, ktorým je výsluch účastníka konania k ďalším relevantným skutočnostiam. Vzhľadom na predmet konania a zásadné protichodné vyjadrenia účastníkov konania, vydanie rozhodnutia vo veci za situácie existencie vážneho dôvodu neúčasti druhého manžela na pojednávaní a ním prezentovaného vyjadrenia ohľadom maloletej E., bolo nepochybne predčasné a prekvapivé. 29. Vzhľadom na to postup súdu prvej inštancie, ktorý s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu porušil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, v dôsledku čoho druhému manželovi znemožnil realizáciu zákonom priznaných procesných práv, je odňatím možnosti účastníkovi konať pred súdom. 30. S poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade bolo vydanie rozsudku predčasným, nakoľko súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom odňal druhému manželovi možnosť konať pred súdom. V dôsledku toho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pre odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 31. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude vykonať riadne dokazovanie, zistiť názor maloletej postupom podľa § 38 ods. 2 CMP, výsledky dokazovania riadne vyhodnotiť, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania, a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť. 32. V novom rozhodnutí potom prvoinštančný súd rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 33. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 CSP).