Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/21/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115230185 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115230185.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci manželky: U. F., nar. XX.XX.XXXX, H. XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Tatiana Dlhošová, Nobelova 34, Bratislava, proti manželovi: S. F., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX, zastúpený splnomocnenkyňou: Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: E. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Trnava, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 27P 104/2015-251 zo dňa 25. septembra 2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov uzatvorené dňa 8.11.1997, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Abrahám zväzok V. ročník 1997 strana 17 poradové číslo 6. Výrokom II. súd zveril do osobnej starostlivosti matky maloletú E., ktorú budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia. Výrokom III. uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú E. sumou 250,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Výrokom IV. súd upravil styk otca s maloletou E. tak, že má právo stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. Počas letných prázdnin od 15.7. od 9.00 hod. do 30.7. do 18.00 hod.. Počas Vianočných sviatkov od 26.2. od 10.00 hod. do 29.12. do 9.00 hod.. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť, odovzdať otcovi v stanovenú hodinu v mieste jej bydliska. Otec je povinný v stanovenú hodinu maloleté dieťa na rovnakom mieste matke vrátiť. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi, a to najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku. Výrokom V. súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, 3, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené, neplní svoj účel. Manželstvo bolo problematické už dlhší čas a od novembra 2015 neplní žiadnu zo svojich funkcií, nakoľko účastníci ani nežijú v spoločnej domácnosti, pričom intímne spolu prestali žiť už v máji 2015. Navrhovateľka opakovane vylúčila možnosť obnovenia spolužitia a na svojom stanovisku nič nezmenila počas celého konania. Nedá sa predpokladať, že by sa manželstvo účastníkov mohlo obnoviť s perspektívou do budúcnosti, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. V časti úpravy práv a povinností účastníkov k maloletej E. na čas po rozvode súd ponechal maloletú v osobnej starostlivosti matky, ktorá ju zabezpečuje viac ako 22 mesiacov. V jej starostlivosti neboli zistené a ani tvrdené žiadne nedostatky. Súd zároveň rešpektoval názor maloletej, ktorá sa jednoznačne vyjadrila, že nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou a chce zostať bývať s matkou. Maloletá sa problematicky vyrovnávala so vzniknutou situáciou v rodine, preto by do jej vývoja iné rozhodnutie súdu nepriaznivo zasiahlo. Pri určovaní výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k staršej dcére, otcovi súdom určenú vo výške 220 eur. Pričom matka svoju vyživovaciu povinnosť plní hradením nákladov na bývanie a stravu a vreckové 50 eur mesačne. U maloletej E. od poslednej úpravy výživného uplynula doba 17 mesiacov, maloletá v súčasnosti končí základnú školu, zvýšené výdavky má len v súvislosti s tým, že nosí strojček na zuby, ktoré však matka nevyčíslila a na ktorý otec v minulosti prispel v polovici. Okrem toho má záujem o jazdectvo, ktorému sa chce v budúcnosti viac venovať. V súčasnosti matka nemá prostriedky, aby ju v tejto záľube mohla podporovať. Otec jej však kúpil jazdecké topánky a nohavice spolu za 236 eur. Súd pri určovaní výživného vychádzal z príjmu matky 803 eur čistého mesačne a z tvrdenia otca, že jeho príjem je do 1.000 eur mesačne v čistom a priemerné výdavky 885 eur a to vrátane výživného 400 eur. Sám deklaroval, že dáva nad rámec výživného maloletej, ale i jej sestre vreckové od 10 do 20 eur dvakrát mesačne, t.j. od 40 - 80 eur mesačne. Ďalej uviedol, že je schopný platiť za ustajnenie koňa mesačne okolo 100 eur mesačne. Staršej dcére kúpil staršie auto. V poslednom roku si zaplatil dva jazykové kurzy v Londýne a Singapure, cestu do Ázie, dovolenku na Islande spolu od 7.700 eur do 9.700 eur, nakoľko nevedel uviesť presnú sumu, ktorú za tieto aktivity vynaložil. Uvedené výdavky preukazujú, že je v možnostiach otca dosiahnuť vyšší príjem, než vyplýva z daňových priznaní. Majetkové pomery otca odôvodňujú súdom určenú výšku výživného 250 eur. Otec je jediným konateľom a vlastníkom spoločnosti s pravidelným výnosom vyšším ako je 320.000 eur ročne a majetkom spoločnosti 487.579 eur do predchádzajúceho rozhodnutia súdu v roku 2016. Za rok 2016 sa výnosy spoločnosti otca znížili na sumu 198.944 eur, avšak z daňového priznania je zrejmé, že v nákladoch vo výške 195.695 eur sú aj odpisy hmotného majetku vo výške 9.026 eur, teda výdavok, ktorý bol už vynaložený spoločnosťou reálne v predchádzajúcich obdobiach a v súčasnosti sa len účtovne odpisuje, teda účtovne znižuje zisk spoločnosti. Okrem toho sa síce znížil v roku 2016 obrat v spoločnosti otca, ale otec ako podnikateľ mal oproti predchádzajúcim rokom podstatne zvýšený príjem na sumu 47.525 eur, pričom opätovne výdavky mal len o niečo nižšie. Pri sčítaní priemerného čistého mesačného zisku spoločnosti 603 eur a priemerného čistého mesačného príjmu z podnikania fyzickej osoby 337 eur za rok 2016 podľa daňových priznaní je zrejmé, že príjem otca spolu 940 eur nezodpovedá jeho skutočne vynaloženým výdavkom a výdavkom, ktoré ako sám deklaruje je schopný na maloletú vynaložiť v súvislosti s chovom koňa. Súd dospel k záveru, že je potrebné upraviť styk otca s maloletou širšie než je tomu doposiaľ a to z dôvodu, že maloletá i keď na pojednávaní uviedla, že by sa s otcom chcela stretávať ešte menej, v skutočnosti následne zmenila názor a počas prázdnin sa s otcom stretávala častejšie než bolo súdom upravené. Matka celú dobu nemá námietky, aby sa stretávala dcéra s otcom častejšie, avšak sama ju k ničomu nechce nútiť. Je zrejmé, že sa vzťah otca s maloletou zlepšuje a doposiaľ upravený styk neumožňuje rozvíjanie tohto vzťahu, nakoľko nie je možné plánovať časovo dlhšie aktivity napr. výlety. Preto súd rozšíril styk na dva dni s prespatím, každé dva týždne. Takto upravený styk počas roka považuje súd za dostatočný, nakoľko maloletá sa musí najskôr vyrovnať so vzniknutou situáciou a úprava styku od piatku do nedele by mohla sťažiť tento proces. Súd vyhovel návrhu otca a upravil širšie styk aj počas Vianoc na 4 dni z celkových prázdnin v rozsahu obvykle 15 dní a tiež počas letných prázdnin v rozsahu 15 dní zo 62 dní, čo považuje súd za dostatočné a to vzhľadom na vek maloletej, ktorá má už 14 rokov. Po upevnení vzťahu s maloletou môžu účastníci podať návrh na zmenu styku a prípadne, čo je aj vhodnejšie, sa môže realizovať na základe dohody rodičov v súlade s názorom maloletej. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanoveniach § 53 a nasl. CMP. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie manžel prostredníctvom splnomocnenkyne. K podmienke prípustnosti rozvodu uviedol, že rozvod v konaní nebol preukázaný, nakoľko nebol produkovaný žiaden relevantný dôkaz na prijatie takéhoto záveru. Manželka pri podaní návrhu argumentovala tým, že ju manžel týral, čo však preukázané nebolo, inak prerušenie spoločného spolužitia v jednej domácnosti bolo spôsobené len konaním manželky tým, že sa spolu s dcérami odsťahovala. Manžel počas konania sa usiloval o obnovenie vzťahu. Zotrváva na tom, že manželstvo s manželkou sa nepreukázalo ako rozvrátené a nie je potrebné ani vhodné pristúpiť k poslednej možnosti a to k rozvodu. Súd počas konania nesledoval účel podľa § 96 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku a nevykonal žiadne úkony smerom k odstráneniu príčin rozvodu. Napadnutý rozsudok je tak predčasný a manžel má za to, že neboli využité všetky dostupné prostriedky predovšetkým mediácia na zmierlivé riešenie vzťahu medzi účastníkmi. Taktiež je manžel názoru, že rozvrat v manželstve nie je objektívny. Narušenie vzťahu nedosiahlo takej intenzity, že je potrebný rozvod manželstva. Súd podľa názoru manžela dospel ohľadom prípustnosti rozvodu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Takisto manžel namieta rozsah v akom súd upravil styk s maloletou E., pretože maloletá chodila počas letných prázdnin za otcom nad rámec súdom upraveného styku z čoho je zrejmé, že má záujem stretávať sa s otcom častejšie. Ďalej v prospech záujmu maloletej je aj tá skutočnosť, že maloletá nebola v novom prostredí v novej škole dobre prijatá. Pokiaľ by súd upravil styk tak, že maloletá by prišla k otcovi už v piatok poobede resp. večer, vytvoril by sa väčší priestor na realizovanie jej záľub ohľadom koní. Súd prvej inštancie ohľadom úpravy styku takisto dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Manžel sa domnieva, že maloletá je priamo alebo nepriamo ovplyvňovaná matkou v tom zmysle, že chce byť s otcom, avšak nechce matku sklamať tým, že je s otcom častejšie. Navrhol vykonať znalecký posudok, ktorým by sa ozrejmilo, či v skutočnosti dochádza k ovplyvňovaniu maloletej zo strany matky. Takéto dokazovanie považoval za vhodné i kolízny opatrovník. Súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ďalej manželovi nie je zrejmé prečo ho súd prvej inštancie zaviazal na platenie výživného vo výške 250 eur mesačne, keď v predošlom konaní bol mal uloženú povinnosť len na 180 eur mesačne. Za približne rok od zrušeného rozsudku do vydania napadnutého rozsudku sa situácia ohľadom pomerov nijak nezmenila, maloletá stále navštevuje tú istú školu, výdavky sú rovnaké a zároveň sa nezmenila ani majetková situácia otca, práve naopak aj podľa predložených daňových priznaní mal za posledný rok nižší príjem ako rok predtým. Manžel prispieva finančne aj na maloletú E. nad rámec výživného, rôzne nepravidelné položky, naposledy to bol notebook značky ASUS v hodnote 759 eur a tiež zaplatil jazdy koní 50 hodín v sume 750 eur, o čom predložil dôkazy. Podľa názoru odvolateľa súd sa nedostatočne vysporiadal v odôvodnení ako dospel k sume výživného, čo robí rozsudok v tejto časti nepreskúmateľným a nedošlo k podmienke zmeny pomerov na zvýšenie výživného. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. K odvolaniu manžela sa vyjadril procesný opatrovník. Nevyjadril sa k rozvratu manželstva, v časti úpravy styku odporúča rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie za účelom znaleckého dokazovania, v časti výživného navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 5. K odvolaniu manžela sa vyjadrila manželka prostredníctvom advokátky. Navrhuje rozsudok potvrdiť. Poukázala na to, že súdne konanie o rozvod manželstva je vedené od 21.12.2015 na návrh manželky, tomuto konaniu predchádzalo konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na Okresnom súde Trnava spis. zn. 37P 105/2015, pričom rozpory medzi manželmi boli dlhodobé, čo preukazuje návrh manželky na rozvod manželstva už v roku 2009. V konaní nebolo sporné, že manželka sa s deťmi odsťahovala k rodičom 10.11.2015. Manželka uviedla, že nemá voči manželovi dôveru, pociťuje odcudzenie, nechce s ním žiť v manželstve. Tento postoj manželky a vzťah k manželov sa nezmenil za obdobie 2,5 roka. Súd sa na každom pojednávaní pokúšal o zmier medzi manželmi, o čom svedčia zápisnice. Hospodárske aj intímne spolužitie bolo ukončené. Dobrovoľnosť je charakteristickým znakom manželstva aj predpokladom pre vstup do manželstva. Poukázali na celý rad Medzinárodných dohovorov. V súdnej praxi sa aplikuje pri posudzovaní vzťahov medzi manželmi resp. vážnosti narušenia ich vzťahov a trvalosti rozvratu, že odlúčenie manželov trvajúce viac ako 6 mesiacov, je dostatočným znakom o právnej relevantnosti rozvratu ich manželstva. Manžel síce trvá na manželstve, avšak v skutočnosti nevykonal žiadnu aktivitu. Manželka od počiatku konania žiadala umožniť dcéram postupne obnovovať styk s otcom a netlačiť na ne vynucovaním styku. Tvrdenia manžela, že manželka manipuluje dcéry sú účelové a nepravdivé. Treba zohľadniť, že maloletá E. je plachá, nezhody rodičov pociťovala ako významnú časť svojho života, problémy vníma už od roku 2009 kedy mala 6 rokov. Preto potrebuje nenásilnú obnovu vzťahu s manželom, ktorý od roku 2015 odmieta akceptovať prejavenú vôľu dieťaťa žiť s matkou. Doplnená výpoveď E. zo dňa 31.05.2017 sa javí matke viac ako dostatočná pre realizáciu styku s otcom. Podľa názoru manželky manžel znovu prejavil svoju povahu a keďže mu súd priznal viac ako doteraz, tak skúša, či nedosiahne ešte viacej v časti určenia styku. Tento návrh nepovažuje manželka za vhodný, pretože maloletá u manžela doteraz ani raz neprespala, čo by bolo zásahom do jej režimu. Odkaz manžela na návrh kolízneho opatrovníka vykonať dokazovanie znaleckým posudkom, považuje za účelový. Neschopnosť otca akceptovať prejavenú vôľu maloletej nie je dôvodom pre nariadenie znaleckého dokazovania. Kolízna opatrovníčka bola prítomná pri výsluchu maloletej, nevzniesla voči maloletej žiadne otázky ani neuviedla, že má podozrenie z manipulácie, teda vôľa maloletej má byť považovaná za jasne prejavená a preukázaná. K odvolaciemu dôvodu ohľadom výšky výživného uviedla, že matka sa stará o deti sama viac ako 22 mesiacov, otec nepopieral ani nenamietal náklady, ktoré boli na maloletú vynaložené. Ohľadom plnení, ktoré otec platí nad rámec výživného matka nemá presné informácie. Matka ich preto nenamieta a nie sú určené na zabezpečenie vyživovacích potrieb detí, skôr na zlepšenie vzťahu otca a dcér. Výživné stanovené súdom má byť určené na pokrytie vyživovacích potrieb detí. Nákup notebooku považuje za neúčelný. K platbe za jazdy na koni došlo až po vynesení rozsudku, teda súd sa ňou nemá zaoberať. Matka o tomto náklade nevedela, otec ju neinformoval, z dokladu nie je jasné kedy má byť služba čerpaná, lebo doteraz čerpaná nebola. Je však zarážajúce, že otec vynaloží náklad 750 eur jednorázovo a bráni platenie výživného 250 eur mesačne na 14-ročné dievča, ktoré má svoje nároky na oblečenie, hygienu, má nároky na trávenie času s kamarátkami. Matka sa nebráni, aby otec zabezpečoval dcére možnosť jazdenia, ale je vhodné, aby tak robil po dohode s matkou, nemôže ísť o platbu na úkor výživného. Žiada rozsudok potvrdiť ako právne a skutkovo správny. 6. Kolízny opatrovník k vyjadreniu matky oznámil, že sa plne pridržiava predchádzajúceho vyjadrenia. 7. Manželka k vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca uviedla, že znalecké dokazovanie by bolo nehospodárne a predlžovalo by súdne konanie. Maloletá má 14 rokov, vie prezentovať svoj názor samostatne, k veci sa vyjadrovala aj pred psychológom aj pred súdom a je potrebné a vhodné jej názor rešpektovať. 8. K vyjadreniu manželky sa vyjadril manžel prostredníctvom splnomocnenkyne. Uviedol, že manželke viackrát telefonoval, o ich vzťahu sa rozprávať nechcela. Manžel nepovažuje striktne od maloletej dodržiavať prespávanie uňho, ponecháva to na jej slobodnej vôli. Manžel zotrváva na tvrdení, že manželka do istej miery manipuluje maloletú, pretože pred psychológom sa vyjadrila tak, že manžela označovala slovom „osoba". Kúpa notebooku bolo na dlhodobé naliehanie maloletej, navyše notebook má maloletá doma a u otca ho nepoužíva. Manžel považuje za vhodné a účelné zaplatiť dcére jazdy na koni v preukázanej výške, pretože maloletá je spokojná, môže jazdiť kedy chce. 9. K vyjadreniu manžela zaslala vyjadrenie manželka. Uviedla že nie je možné, právne ani spravodlivé požadovať, aby manželka bola nútená v tomto zväzku zotrvať, hoci manžel potvrdil dlhodobé nezhody s manželkou. Taktiež žiada, aby súd vyhodnotil vyhlásenie manžela, ktorý netrvá na prespávaní maloletej u neho a ponecháva rozhodnutie spávať u otca na maloletú. V takomto prípade stráca zmysel odvolanie voči rozsudku v časti II. a IV. právnej vety výroku. Doklady, ktoré manžel uvádzal v podanom odvolaní, nemajú vplyv na určenie vyživovacej povinnosti v rozsahu bežného výživného. Na dôkaz otca o zaplatení jazykového pobytu, poukazuje na to, že ide o pobyt v Kanade, nie je zabezpečené ani ubytovanie ani letenky, ktoré matka nemá ako platiť. Určenú sumu výživného považuje za primeranú. Poukazuje na skutočnosť, že sa zvýšili aj prirodzené potreby maloletej počas konania a otec k rukám matky nezaplatil žiadnu čiastku nad rámec určeného výživného. Žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. 10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na vady konania iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu manžela, bolo prioritne posúdiť, či v danom prípade s poukazom na vykonané dokazovanie boli naplnené všetky zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov. 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. 14. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové tvrdenia či právne argumenty než tie, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal. 15. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením súd v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné: 16. Podľa čl. 1 základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. 17. Podľa čl. 4 základných zásad Zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. 18. V zmysle § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť v spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 19. V zmysle § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 20. V zmysle § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 21. V zmysle § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (ods. 1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (ods. 2). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 (ods. 3). 22. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 Zák. o rodine); pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. 23. So zreteľom na obsah zhora citovaných ustanovení je potom zjavné, že ak už uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov a to s vedomím utvorenia takto rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jej harmonického fungovania, uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. I keď naplnenie takto vymedzeného účelu manželstva môže z času na čas alebo aj častejšie robiť obtiaže (či už z dôvodov na strane jedného z manželov, alebo na strane oboch), keď na manželov sú kladené do istej miery zvýšené nároky, ako napr. povinnosť manželov žiť spolu, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie podľa § 18 vety druhej Zákona o rodine (tu najmä v porovnaní s osobami žijúcimi vo voľných partnerských zväzkoch), ani v prípade rodiny založenej manželstvom nemožno však nechať bez povšimnutia faktor dobrovoľnosti a slobody rozhodnutia. Týmto treba rozumieť u už existujúceho manželstva aj právo oboch manželov reagovať najmä na vývin ich vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. Takto i manželia majú povinnosť permanentne svoj vzťah zlepšovať a podľa možnosti každý z nich tomu druhému poskytovať čo najviac dôvodov na to, aby ho presvedčil o správnosti ich rozhodnutia vstúpiť do manželstva a správať sa v ňom tak, aby prevážili len pozitíva, pre ktoré by sa pre jeho životného partnera stali bezpredmetnými úvahy o neuspokojivosti spolužitia a o jeho možnom ukončení. Práve tým je definovaný rozdiel medzi prípadmi, v ktorých prehodnotením niekdajšieho dobrovoľného a slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželského zväzku spravidla obaja manželia dospejú k záveru, že takto vytvorené životné spoločenstvo je skutočne tým, o ktoré treba stáť a naďalej ho udržiavať a (na druhej strane) tými prípadmi, v ktorých výsledkom hodnotenia je záver (v tomto prípade už i len na strane jedného z manželov), podľa ktorého dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli a nie je tu už dôvod predpokladať, žeby akýmkoľvek spôsobom mohlo dôjsť k náprave už narušených vzťahov. 24. V konaní bolo nesporné, že medzi manželmi je vážny a trvalý rozvrat ich vzťahov, v dôsledku čoho ich manželstvo neplní svoj účel a funkcie, je dlhodobo neusporiadané a obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na odmietavý postoj manželky nereálne. Preto ďalšie trvanie tohto formálneho zväzku nie je ani v záujme maloletého dieťaťa, pretože nevytvára harmonické životné spoločenstvo, spôsobilé zabezpečiť pozitívne výchovné prostredie. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené dôvodne manželstvo účastníkov rozviedol (s uvedením príčin rozvratu manželstva). 25. Odvolateľ vytýkal súdu, že počas konania nesledoval účel podľa § 96 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku a nevykonal žiadne úkony smerom k odstráneniu príčin rozvodu. 26. Povinnosť súdu usilovať sa o zmiernenie manželov v tomto konaní však neznamená možnosť skončiť konanie o rozvod manželstva súdnym zmierom, keďže zmier je inštitút vlastný sporovému konaniu a povaha veci vylučuje jeho aplikáciu v konaní o rozvod. V zmysle ust. § 96 Civilného mimosporového poriadku by súd mal analyzovať príčiny rozvratu a zistiť, či sa v konaní o rozvod manželstva naozaj rieši pravý problém, keďže často sa návrh na rozvod manželstva podáva z frustrácie a bezmocnosti. Súd by mal výpoveďou manželov zistiť, či sa príčiny rozvratu dajú odstrániť a existuje perspektíva zmierenia. Ak súd svojou snahou dospel k zmierneniu manželov, malo by sa to prejaviť v podobe späťvzatia návrhu. Za uvedeným účelom však môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou. Ide o možnosť, nie povinnosť, či sa účastníci rozhodnú tento spôsob riešenia veci využiť, alebo nie. Žiada sa poukázať, že súd prvej inštancie pred začatím pojednávania sa pokúsil o zmier účastníkov, avšak neúspešne (pozri napr. zápisnicu o pojednávaní zo dňa 29.2.2016). 27. Manžel namieta rozsah v akom súd prvej inštancie upravil styk s maloletou E.. 28. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 29. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. 30. Zákon o rodine zasahuje do úpravy styk s maloletým dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách s tým, že uprednostňuje dohodu o úprave styku s maloletým dieťaťom a rozhodovanie súdu prichádza do úvahy až po zistení, že takáto dohoda nie je možná. Ak dohody niet, súd upraví styk s maloletým dieťaťom rodičov, ktorí spolu nežijú. Zákon o rodine umožňuje, aby súd upravil styk rodiča s maloletým dieťaťom, keďže kontakt a stretávanie sa maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je prirodzeným a bežným prostriedkom upevňovania a udržiavania ich vzťahov, ak sa rodičia nedohodnú na styku s maloletým dieťaťom alebo rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je obmedzovaný a minimalizovaný zásahom iných osôb, s ktorými maloleté dieťa žije. Pri určovaní rozsahu, časového vymedzenia a miesta, musí súd posudzovať všetky okolnosti veľmi starostlivo. Musí mať na zreteli záujem dieťaťa a dbať na to, aby sa pri rozhodovaní o styku rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a tiež práva druhého rodiča, ktorý nebude mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti. Povinnosťou súdu je, aby zistil vždy spoľahlivý podklad k všestrannému objasneniu skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a prostredia, v ktorom rodičia žijú. Ide najmä o objasnenie osobných a povahových vlastností rodičov, ich zdravotného stavu (telesného i duševného), ich vzťah k rodine, deťom a starostlivosti o ne, ich životných podmienok (povaha zamestnania, hospodárskych a bytových pomerov, faktických možností venovať sa deťom), ich spoločenského uplatnenia, ich postoja k práci, ich vzťah k osobám, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti, ich spôsobilosti viesť deti k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. Súčasťou výchovného prostredia, ktoré obklopuje maloleté dieťa a pôsobí na ne, sú aj osoby, s ktorými rodičia žijú v spoločnej domácnosti, preto je potrebné primerane skúmať ich osobné a povahové vlastnosti, zdravotný stav, vzťah k maloletým deťom a pod.. Rovnako treba zohľadniť aj vzdialenosť bydliska rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, od bydliska maloletého dieťaťa. V každom prípade musí súd pri rozhodovaní o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom skúmať, či takáto úprava styku je v záujme maloletého dieťaťa, či to vyžadujú pomery v konkrétnej rodine, či by nedošlo k citovej ujme, a či by bol rozvoj maloletého dieťaťa najmä z citovej, rozumovej a mravnej stránke ohrozený. 31. Odvolací súd pri rozhodovaní o úprave styku zhodne so závermi svojej skoršej rozhodovacej praxe v obdobných veciach považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu súd upravuje ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov s cieľom zabezpečenia riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu vzťahu rodičov dieťaťa a to tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy priestor nielen na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu, ale i na uplatňovanie svojho výchovného vplyvu (pôsobenia) na dieťa a tiež na čo najširšie rozhodovanie o otázkach z tohto pohľadu významných. To platí bez ohľadu na to, či v konkrétnej veci má dôjsť k úprave rodičovských práv a povinností rodičov dieťaťa v súvislosti s rozvodom ich manželstva, alebo k úprave práv a povinností takých rodičov dieťaťa, ktorí manželmi nikdy neboli alebo boli či ešte sú, ale spolu nežijú. Vo všetkých vyššie zmienených prípadoch sa tak deje predovšetkým z dôvodu nedostatku spolužitia rodičov dieťaťa (bez ohľadu na to, či tento bol vždy existujúcim stavom, alebo naopak nastal až ako dôsledok krízy v partnerskom vzťahu), ktorý vylučuje ich spoločnú starostlivosť a teda i spoločný výkon tohto konkrétneho rodičovského práva a súčasne i povinnosti. V prípade trvania stavu zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov je žiadúce vytvoriť aj druhému rodičovi (popri určení mu vyživovacej povinnosti na dieťa) podmienky na to, aby sa aj on mohol podieľať na výchove dieťaťa a tiež na rozhodovaní o niektorých ďalších otázkach spôsobilých ovplyvniť jeho vývin. Len takto sa totiž môže vytvoriť, resp. v tom lepšom prípade pri existencii náležite kultivovaného vzťahu každého z oboch rodičov na jednej a dieťaťa na druhej strane, i prehĺbiť pocit spolupatričnosti takýchto osôb. Takto to potom musí / má byť bez zreteľa na kvalitu vzájomného vzťahu oboch rodičov dieťaťa, či prípadné nadviazanie nimi nových partnerských vzťahov, alebo dokonca i formalizovanie takýchto nových vzťahov, či niektorého z nich - uzavretím manželstva, či ďalšieho manželstva a tiež bez zreteľa na prípadné osobné antipatie medzi rodičmi a ich inými príbuznými. Prvoradým je tu totiž záujem dieťaťa a tomu musia ustúpiť i všetky prípadné animozity, a to i v podobe schopnosti rodičov i ďalších osôb na veci prípadne zainteresovaných sa nad svoje spory, či nimi subjektívne vnímané utrpené krivdy povzniesť. Ak potom možnosti rodiča dieťaťa nemajúceho dieťa v osobnej starostlivosti sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku dieťaťa s takýmto rodičom a majú spravidla charakter len doplnkového pôsobenia na dieťa vo vzťahu k výchove realizovanej tým rodičom, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, žiadúcou je taká úprava, ktorá na jednej strane bude rešpektovať i konkrétne okolnosti prípadu a potreby dieťaťa, na druhej strane však bude schopná eliminovať, či aspoň minimalizovať všetky potenciálne rušivé vplyvy. 32. Pri riadení sa úvahami podanými vyššie potom odvolací súd mal za to, že je potrebné potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti styku. 33. Tu odvolací súd musí prisvedčiť tomu, že spôsob úpravy styku vyplývajúci z napadnutého rozhodnutia je možné považovať za správny. Maloletá bude mať v blízkom čase 15 rokov, otec sa s maloletou stretáva, pričom maloletá u otca neprespáva. I odvolací súd považoval za žiaduce, aby bol styk otca s maloletou upravený v rozsahu tak, ako rozhodol súd prvej inštancie zvlášť s prihliadnutím na záujem maloletej. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca, že súd mal upraviť styk širšie a to tak ako otec v konaní navrhoval t.j. každý druhý týždeň od piatku večera do nedele, tu odvolací súd vychádzal predovšetkým z výpovede maloletej E., ktorá uviedla, chce otca navštevovať spolu so sestrou tak ako doteraz. Pokiaľ ide o častejšie návštevy maloletej u otca, tieto sa uskutočňovali podľa výpovedí len počas letných prázdnin. Maloletá na spracovanie zážitkov v súvislosti s rozchodom rodičov potrebuje čas. Predpokladom preto je citlivý prístup zo strany obidvoch rodičov, predovšetkým otca, ktorý by záujem o ňu adekvátne prejavovať. Keďže prespávanie maloletej u otca sa nerealizuje, podľa názoru súdu nie je dôvod rozsah styku upraveného napadnutým rozsudkom rozšíriť od piatku. 34. Odvolateľ vytýkal súdu, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pretože nevykonal znalecké dokazovanie na ozrejmenie, či dochádza k ovplyvňovaniu maloletej, pričom takéto dokazovanie navrhoval aj kolízny opatrovník. Súd prvej inštancie zamietol doplnenie dokazovania znalcom z odboru detskej psychológie z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko maloletá (14-ročná) jednoznačne prejavila svoj vzťah k otcovi pri pohovore u psychológa, následne aj na súde, pričom je zrejmé, že vzťah medzi nimi sa zlepšil, počas prázdnin sa s otcom stretávala dobrovoľne aj mimo súdom upraveného styku. S uvedeným postupom sa stotožňuje aj odvolací súd, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie v tomto smere, pretože súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania dostatok poznatkov pre rozhodnutie o tejto otázke. 35. Čo sa týka primeranosti výšky výživného odvolací súd sa zhodol so závermi súdu prvej inštancie, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám maloletej ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá určenie výživného otca pre maloletú sumou 250 eur mesačne. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), ktorému východisku pri rozhodovaní o výške výživného zodpovedá aj súdom prvej inštancie určené výživné. 36. Po posúdení súdom prvej inštancie stupňa zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletej s prihliadnutím na jej odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvej inštancie zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletej, ako i odôvodneným potrebám maloletej, zohľadniac i osobnú starostlivosť matky o maloletú. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie matka žila s maloletou a staršou plnoletou dcérou C. v podnájme v 2- izbovom byte, za ktorý platí 420 eur. Matka pracuje a jej aktuálny príjem je 803,88 eur. Otec je jediným konateľom a vlastníkom spoločnosti s pravidelným výnosom vyšším ako je 320.000 eur ročne a majetkom spoločnosti 487.579 eur do predchádzajúceho rozhodnutia súdu v roku 2016. Za rok 2016 sa výnosy spoločnosti otca znížili na sumu 198.944 eur, avšak z daňového priznania je zrejmé, že v nákladoch vo výške 195.695 eur sú aj odpisy hmotného majetku vo výške 9.026 eur, teda výdavok, ktorý bol už vynaložený spoločnosťou reálne v predchádzajúcich obdobiach a v súčasnosti sa len účtovne odpisuje, teda účtovne znižuje zisk spoločnosti. Okrem toho sa síce znížil v roku 2016 obrat v spoločnosti otca, ale otec ako podnikateľ mal oproti predchádzajúcim rokom podstatne zvýšený príjem na sumu 47.525 eur, pričom opätovne výdavky mal len o niečo nižšie. Pri sčítaní priemerného čistého mesačného zisku spoločnosti 603 eur a priemerného čistého mesačného príjmu z podnikania fyzickej osoby 337 eur za rok 2016 podľa daňových priznaní je zrejmé, že príjem otca spolu 940 eur nezodpovedá jeho skutočne vynaloženým výdavkom a výdavkom, ktoré ako sám deklaruje je schopný na maloletú vynaložiť v súvislosti s chovom koňa. Maloletá E. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie mala 14 rokov, je žiačkou 9. ročníka základnej školy, má výdavky primerané svojmu veku, nosí strojček na zuby, na ktorý obaja rodičia prispeli každý sumou 571 eur, chodí na kontroly so štítnou žľazou na lieky matka dopláca minimálne. Maloletá má záľubu v jazde na koni. Rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej C. nar. X.X.XXXX, ktorá je v súčasnosti študentkou 1. ročníka vysokej školy v Bratislave, otec jej k rukám platí súdom určené výživné 220 eur mesačne. 37. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých detí, ktorí sú v plnej miere odkázaní výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc vyživovaciu povinnosť otca k maloletej, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, určil vyživovaciu povinnosť na maloletú správne. Výživné v sume 250 eur mesačne je vzhľadom na vek maloletej, aktuálne životné náklady a tendenciu zvyšovania jej životných nákladov v budúcnosti primerané. Rovnako zo skutočností zistených ohľadom príjmov a majetkových pomerov otca súdom prvej inštancie je jednoznačné, že osobné, majetkové a zárobkové pomery otca zodpovedajú súdom prvej inštancie určenej sume 250 eur mesačne ako výživné na maloletú. Odvolací súd považuje výživné v sume 250 eur od otca spolu s výživným a osobnou starostlivosťou od matky za postačujúce pre pokrytie potrieb maloletej. 38. Podľa názoru odvolateľa súd sa nedostatočne vysporiadal v odôvodnení ako dospel k sume výživného, čo robí rozsudok v tejto časti nepreskúmateľným a nedošlo k podmienke zmeny pomerov na zvýšenie výživného. 39. Rovnako nebol naplnený odvolací dôvod, že súd prvej inštancie svojím postupom odňal stranám možnosť konať pred súdom. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že rozhodnutie nie je preskúmateľné vtedy, ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp. keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú. Pokiaľ ide o tvrdenia otca, že rozsudok v časti určenia výživného je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, ide len o jeho subjektívny názor, lebo rozsudok aj v časti určenia výživného zodpovedá požiadavkám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku a zásadám súdnej praxe. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. 40. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 41. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia uvedených v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V dôvodoch rozsudku súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil, prečo dospel k určeniu výživného vo výške 250 eur mesačne na maloletú, z akých dôkazov vychádzal a v dôvodoch rozsudku sú uvedené aj ustanovenia predpisu, ktoré súd prvej inštancie na vec správne aplikoval, jeho odôvodnenie je konzistentné a pochopiteľné, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky a samotné rozhodnutie je logickým a právnym vyústením priebehu konania a pri jeho vydaní boli zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k napadnutému výroku rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie vyjadril k všetkým podstatným skutočnostiam objasňujúci skutkový a právny základ rozhodnutia v časti určenia výživného. Odôvodnenie rozsudku v uvedenej časti je v kontexte s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie a ako celok preto spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Skutočnosť, že odvolateľ má odlišný právny názor, než súd prvej inštancie, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti určenia výživného. 42. K námietke, že nedošlo k zmene pomerov pre zmenu výšky výživného, odvolací súd uvádza nasledovné. V konaní sp. zn. 37P/105/2015 súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom rozsudkom zo dňa 25.4.2016, ktorým bola schválená dohoda rodičov a maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia majú právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej Vandy vo výške 220 eur a maloletej E. vo výške 180 eur mesačne s účinnosťou od 3.12.2015. Nedoplatok otca zaviazal zaplatiť v dvoch splátkach po 200 eur. Styk s maloletou E. súd upravil každý párny týždeň v sobotu od 9,00 hod. do 18,00 hod. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.5.2016. Maloletá však v súčasnosti končí základnú školu, má záujem o jazdectvo. Z vykonaného dokazovania v predmetnom konaní nepochybne vyplynulo, že v možnostiach otca je dosahovať vyšší príjem ako vyplýva z daňových priznaní, pretože jeho výdavky prevyšujú deklarované príjmy. Maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni otca. 43. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie pre jeho vecnú správnosť podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil. 44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, aplikujúc všeobecnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom konaní, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 45. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).