Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 3P/70/2024 1224201604 04. 11. 2024 Mgr. Katarína Škultétyová ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201604.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľky, manželky: L. J., D. C., M. XX.XX.XXXX, Q. V. XXXX/XX, Q., zastúpená: Advokátska kancelária Encinger s.r.o., so sídlom Trajánova 7, 851 10 Bratislava, IČO: 51 970 511, proti manželovi: L. J., M. XX.XX.XXXX, Q. Š. XXXX/X, Q., A. Č. Ú. na F. A. G. P. D., zastúpený JUDr. Michalom Ellingerom, advokátom, so sídlom Wolkrova 41, Bratislava, IČO: 43 317 511, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: U. J., M. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na čas po rozvode, takto rozhodol: I. Súd manželstvo účastníkov: L. J., D. C., M. XX.XX.XXXX a L. J., M. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX F. Q. - P. L., S.Í. F. B. L. L. Ú. Q. - P. L., F. S. XX, D. XXXX, na P. XXX, U. U. Č. XXX, r o z v á d z a. II. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave pomerov k maloletému dieťaťu: U. J., M. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“) na čas po rozvode v znení: Maloletá sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obidvaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej U. sumou vo výške 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc rozvodom manželstva. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným súdu dňa 23.05.2024 sa navrhovateľka, manželka domáhala rozvodu manželstva s manželom a žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu U. J.Á., M. XX.XX.XXXX (ďalej ako „maloletá“). Manželka v návrhu uviedla že manželstvo manželov bolo spočiatku spokojné a harmonické, avšak to sa pomerne rýchlo zmenilo. Celá starostlivosť o rodinu a maloleté deti, vrátane v tom čase ešte maloletého syna manžela z predošlého vzťahu, bola výlučne na manželke. Manžel mal veľa rôznych aktivít nezlučiteľných s rodinným životom, z čoho plynuli časté nezhody medzi manželmi. Manžel bol manželke často neverný, čo sa manželka dozvedela od rôznych tretích osôb cez sociálne siete a podobne. Definitívny zlom vo vzájomných vzťahoch medzi manželmi nastal v októbri roku 2009, kedy sa potvrdili opakované nevery zo strany manžela. V tom čase manželia spoločne stavali rodinný dom v Ivanke pri Dunaji. Po kolaudácií rodinného domu v roku 2010 manželka
požiadala manžela, aby sa odsťahoval do rodinného domu a manželku nechal žiť s maloletými deťmi v byte na V. E.. Manžel s uvedeným nesúhlasil a preto sa vzájomne nezhody čoraz viac prehlbovali. Dňa 15.11.2011 manžela zadržala Národná kriminálna agentúra a následne bol vzatý do väzby. V roku 2015 bol manžel odsúdený na 21 ročný trest odňatia slobody, vrátane trestu prepadnutia majetku, pričom v súčasnosti si trest odpykáva v Ú. na F. A. G. P. F. D. (ďalej len „výkon trestu“). Manželka v manželstve zotrvala až dodnes najmä kvôli deťom, ktoré boli v čase zadržania manžela ešte nízkeho veku a celú situáciu veľmi ťažko znášali. Manželka spolu s deťmi vo výkone trestu pravidelne navštevuje. V súčasnosti sú už deti veľké, C. L. XX D. J. U. XX D. a dokážu porozumieť, prečo matka už viac nechce zotrvať v manželskom zväzku s ich otcom. U. aktuálne študuje X. D. na G. J. na M. E. F. Q.. Manželka má za to, že vzťahy medzi ňou a manželom sú trvalo a dlhodobo narušené. Manžel je už viac ako 12 rokov vo výkone trestu, pričom aj v súčasnosti manželke často vyčíta rôzne veci, hoci absolútne nedôvodne. Manželka už viac nemá záujem obnoviť manželské spolužitie. Navrhla preto manželstvo rozviesť, maloletú U. na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletou na čas po rozvode neupraviť s tým, že spravovať majetok a zastupovať maloletú bude matka a otca súd zaviaže prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. 2. Manžel sa k návrhu manželky vyjadril podaním doručeným súdu dňa 20.08.2024. Vyjadril súhlas s rozvodom manželstva. Odmietol však tvrdenie manželky, že celá starostlivosť o rodinu bola výlučne na jej pleciach. Tvrdil, že rodinu zabezpečoval najmä po finančnej stránke. Uznal, že z dôvodu jeho odsúdenia na dlhoročný trest odňatia slobody je obnovenie manželského vzťahu nereálne a manželstvo nefunkčné. Nesúhlasil s obmedzením jeho rodičovských práv tak, aby maloletú U. zastupovala a spravovala jej majetok výlučne matka. K majetkovým a zárobkovým pomerom uviedol, že je nemajetný a v ústave na výkon trestu odňatia slobody dosahuje prácou len minimálny príjem. V závere sa pripojil k návrhu manželky na rozvod manželstva a vyjadril súhlas s tým, aby bola maloletá U. zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom styk otca s maloletou sa na čas po rozvode neupraví, spravovať majetok maloletej budú obaja rodičia a otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne. 3. Tunajší súd v zmysle § 33 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), nariadil vo veci pojednávanie na deň 04.11.2024, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom manželky, prednesmi právneho zástupcu otca a kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ako aj celým obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutočný a právny stav. 4. Manželka, navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, manželstvo žiadala rozviesť a obnovu manželstva nepripustila. Uviedla, že maloletej nikdy v kontakte s otcom nebránila, celé roky ju vozila na návštevy otca. V súčasnosti vzhľadom na jej vek blížiaci sa dospelosti sa už na návštevách dohaduje s otcom sama. V prípade, že chce ísť otca navštíviť, matka nemá problém maloletú odviezť tak ako to robila doposiaľ. Navrhla súdu schváliť rodičovskú dohodu, ktorú na pojednávaní uzatvorila s otcom v zastúpení na to splnomocneným advokátom. 5. Manžel sa pojednávania osobne na jeho žiadosť nezúčastnil. Jeho právny zástupca na pojednávaní uviedol, že v súlade s písomným vyjadrením manžela, že manžel s rozvodom manželstva súhlasí a navrhuje schváliť rodičovskú dohodu. 6. Podľa čl. 1 základných zásad zákona č. 363/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. 7. Podľa článku 4, prvej vety základných zásad zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. 8. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 10. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 11. Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. 12. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného a harmonického spolužitia. V rodinnom prostredí by mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorej by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú na to splnené podmienky. 13. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva, a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, jeho intenzita by mala byť vysoká a musí sa javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa majú týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť medzi nimi vážne narušené citové vzťahy, i keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody ohľadom nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Zákon predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a rodiny založenej manželstvom. 14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania dňa XX.XX.XXXX uzatvorili manželstvo, z ktorého pochádza maloletá U.. Ako vyplynulo z návrhu a vyjadrenia navrhovateľky, táto si nevie predstaviť obnovenie manželského spolužitia. Jej názor na rozvod manželstva je uvážený, dlhodobý a nezvratný. Manžel rovnako v písomnom vyjadrení uviedol, že vzhľadom na jeho odsúdenie na dlhoročný trest odňatia slobody, ktorý si spolu s väzbou odpykáva už od roku 2011 je obnovenie manželského vzťahu reálne bez perspektívy. Manželstvo si vzhľadom na uvedené už dlhodobo, najmenej 13 rokov neplní svoju spoločenskú funkciu. Zo stupňa rozvratu manželstva vyplýva, že nemožno dôvodne očakávať obnovenie spolužitia, účelu manželstva a ktorejkoľvek jeho funkcie, keďže bolo preukázané, že problém vo vzťahu manželov je dlhodobého a nezvratného charakteru. Účastníci spolu ako manželia nežijú, spoločne nehospodária a manželstvo účastníkov je skutočne len formálnym zväzkom. Účelom manželstva nie je za každú cenu zachovať formálny zväzok, ak v ňom absentuje (pozitívna) citová stránka, ktorá napĺňa emocionálne potreby manželov. 15. Zhodnotením vykonaného dokazovania s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, vrátane vyjadrení manželky na pojednávaní a právneho zástupcu manžela dospel súd k záveru, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre rozvod manželstva. Súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a neplní svoj účel. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 15.11.2011, kedy manžela zadržala Národná kriminálna agentúra. Manželia spolu netrávia žiaden čas, z manželstva sa vytratila dôvera, intimita, city a prejavy, ktoré by mali manželstvo napĺňať. 16. Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti sa nedá predpokladať, že by sa manželstvo účastníkov mohlo obnoviť s perspektívou do budúcnosti. Za príčiny rozvratu manželstva súd ustálil najmä dlhodobé vzájomné odlúčenie manželov v dôsledku odsúdenia manžela na dlhoročný trest odňatia slobody, pričom manželke prekážala aj manželova nevera a tiež rozdielnosť predstáv o spoločnom spolužití, ktoré podľa
názoru súdu dôvodne viedli k strate dôvery medzi manželmi, najmä dôvery manželky v manžela a spôsobili tiež citové odcudzenie medzi manželmi. 17. Nad rámec vyššie uvedeného súd poznamenáva, že zákon súdu ukladá, aby viedol manželov k odstráneniu príčin rozvratu manželstva a usiluje sa o ich zmierenie (§ 96 ods. 1 CMP). Povinnosť súdu zmierovať manželov treba ale vykladať tak, že súd ju realizuje vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti každého prípadu. V danom prípade mal súd za to, že zmierenie manželov vzhľadom na okolnosti prípadu nebolo možné a manželia o zmierenie ani neprejavili záujem. 18. Uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia budúcich manželov, pričom u už existujúceho manželstva je potrebné vziať do úvahy právo oboch manželov reagovať najmä na vývin ich vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti (porov. napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 31.01.2018, sp.zn. 11CoP/182/2017, z 18.04.2018, sp. zn. 24CoP/21/2018 alebo z 31.05.2017, sp.zn. 24CoP/63/2017). 19. Vzhľadom na už uvedené závery súdu o hlbokom a trvalom rozvrate manželstva , ktoré si dlhodobo neplní ani základné funkcie predpokladané zákonom o rodine, je vážne narušené a trvalo rozvrátené, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo rozviedol. 20. Z vykonaných dôkazov, konkrétne rodného listu maloletého dieťaťa bolo preukázané, že z manželstva účastníkov pochádza jedno maloleté dieťa, U., M. XX.XX.XXXX. Súd preto vychádzajúc z ustanovenia § 100 Civilného mimosporového poriadku a z hľadiska hmotného práva § 24 zákona o rodine, rozhodoval v konaní o rozvod manželstva aj o úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu čas po rozvode. Potom čo ustálil dôvodnosť návrhu na rozvod manželstva sa preto zaoberal otázkou úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, určením komu maloletú zverí do osobnej starostlivosti, kto bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a v akej výške má rodič, ktorému nebude maloletá deti zverená do osobnej starostlivosti prispievať na jej výživu. 21. Ako už bolo skôr uvedené matka a otec v zastúpení na pojednávaní dňa 06.11.2024 uzatvorili rodičovskú dohodu o úprave pomerov k maloletej U. a túto navrhli schváliť. 22. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletej navrhol rodičovskú dohodu schváliť z dôvodu, že je v záujme a na prospech maloletej. 23. Z vykonaných listinných dôkazov súd ustálil, že maloletá U. má aktuálne XX D. J. R. XX.XX.XXXX dosiahne plnoletosť. V školskom roku XXXX/XXXX M. X. D. G. J. na M. E. F. Q.. Osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje od roku 2011, kedy bol otec vzatý do väzby výlučne matka, s ktorou maloletá býva v byte na V. E. F. Q.. Mesačné výdavky na maloletú vyčíslila matka v sume cca 865 eur, z ktorých súd za dôvodné uznal mesačné výdavky vo výške 618 (po zaokrúhlení sumy 617,50 eur, z toho 200 eur na stravu, 132,50 eur na bývanie (1/2 nákladov na bývanie vyčíslených matkou), 50 eur na drogériu vrátane hygienických potrieb spojených s vekom, 20 eur na zdravotnú starostlivosť vrátane výživových doplnkov a voľnopredajných liekov, 50 eur na kultúrne vyžitie a vreckové, 80 eur na oblečenie a obuv, 65 eur na záujmovú činnosť, spev a 20 eur na služby spojené s používaním mobilného telefónu. Ostatné výdavky súd posúdil ako neopodstatnené a nadhodnotené. Čistý priemerný príjem matky u zamestnávateľa M. C. P..D..G.. za obdobie od novembra 2023 do júna 2024 bol z potvrdenia o príjme zistený v sume cca 190o až 2000 eur. Matka tiež poberá na maloletú rodinné prídavky v sume 60 eur mesačne daňový bonus vo výške 140 eur mesačne, vyplácaný jej jedenkrát ročne. Šetrením príjmu otca lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec vo výkone trestu pracuje a vymeriavací základ jeho príjmu (príjem brutto) predstavoval období od mája 2023 do apríla 2024 v priemere cca 750 eur mesačne . 24. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 25. Podľa ustanovenia § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 26. Podľa ustanovenia § 24 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 27. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 28. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 29. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 30. Podľa ustanovenia § 217 ods. 1, prvá veta Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 31. Súd poukazujúc na závery vykonaného dokazovania a zákonné ustanovenia citované v predchádzajúcich odsekoch dospel pri schvaľovaní rodičovskej dohody k záveru, že rodičmi navrhnutá rodičovská dohoda je v súlade so zásadou najlepšieho záujmu maloletej. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že maloletá sa dlhodobo nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti matky, ale dobrý a zachovaný vzťah má aj k otcovi, s ktorým napriek sťaženiu spojenému s osobitnými okolnosťami v rodine danými pobytom otca vo výkone trestu udržiava pravidelný kontakt. Čo sa výšky výživného dohodnutého medzi rodičmi týka vychádzal súd z výšky odôvodnených mesačných výdavkov maloletej ustálených vo výške 618 eur, pričom zohľadnil príjmy a zárobkové možnosti a schopnosti obidvoch rodičov. Výšku výživného v sume 100 eur mesačne považuje súd vzhľadom na zistený čistý priemerný príjem matky a otca, cca 500 eur mesačne u otca a cca 1950 mesačne u matky za primeranú pomerom, hoci je potrebné zdôrazniť, že svoju situáciu v podobe dlhodobého zníženia a výpadku príjmu si otec zavinil sám. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že časť výdavkov maloletej je zabezpečená rodinnými prídavkami v sume 60 eur mesačne, pričom matka tiež poberá daňový bonus. 31. Sumarizujúc uvedené, súd rodičovskú dohodu o úprave pomerov k maloletej Patrícii na čas po rozvode schválil. 32. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd usúdil, že v danom prípade sa o výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej si každý z účastníkov trovy konania znáša sám, nejedná.
Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie (§ 122 Civilného mimosporového poriadku). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.