Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/182/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315200917 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315200917.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a sudkýň Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti I.: Y. narodený XX.XX.XXXX a T. narodený XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: matka - H. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom X., W. XX, zastúpená JUDr. Miroslavom Jánošíkom, AK so sídlom Bratislava, Liptovská 2/A, a otec - T. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom X., V. XX/F, zastúpený Mgr. Evou Braxatorisovou, AK so sídlom Bratislava, Trenčianska 17, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/21/2015-151 zo dňa 10.11.2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí I. Y. narodeného XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne a na maloletého T. narodeného XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný zaslať k rukám matky maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci od 01.01.2015. Dlžné výživné za obdobie od 01.01.2015 do 26.05.2016 vo výške X.XXX,XX eur u maloletého Y. a X.XXX,XX eur u maloletého T. povolil otcovi splácať u každého z detí v XXX eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Do zaplateného výživného súd prvej inštancie otcovi započítal čiastku X.XXX,XX eur u maloletého Y. a čiastku X.XXX,XX u maloletého T.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie konštatoval, že otec na výživu detí prispieval jednak k rukám matky a tiež poskytoval deťom vecné plnenia. Platby, ktoré otec realizoval priamo k rukám matky maloletých detí, sú nespochybniteľné a zo strany súdu sú považované za platenie výživného voči maloletým deťom, ktoré súd prvej inštancie otcovi započítal. Ostatné plnenia boli vyhodnotené ako plnenia dobrovoľné, ktoré sú prirodzene prítomné na strane rodiča, ktorý má záujem podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloleté deti a aktívne sa podieľať na uspokojovaní niektorých potrieb a záujmov na strane detí. Z prednesu otca mal súd prvej inštancie preukázané, že niektoré potreby detí platí duplicitne, keďže deťom zabezpečuje veci na ošatenie a obuv, hračky, trávi s nimi voľný čas a v rámci realizácie styku uspokojuje všetky potreby detí, ktoré sa v tejto dobe na ich strane vyskytnú. Ide o potreby, ktoré otec uhrádza v rámci styku, prípadne vecné plnenia, ktoré si deti ale vo väčšine prípadov nechávajú v domácnosti otca, čo súd prvej inštancie vyhodnotil, že je v poriadku, ale nemožno tieto plnenia považovať za výživné, ktoré majú byť započítané do zaplateného výživného. Ostatné platby neboli založené na vzájomnej dohode rodičov, na čo počas konania poukázala aj matka detí, keď uviedla, že otec tieto platby s ňou nekonzultoval a nezakladali sa na ich vzájomnej dohode. Matka bola rodičom, ktorý vykonával prevažnú časť starostlivosti v rozhodnom období. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením otca, že za rozhodné obdobie prispel na výživu detí minimálne v rovnakom rozsahu ako matka, keďže prispel v prevažnej miere na také potreby a záujmy detí, ktorých náklady sa dajú viac menej presne vyčísliť. Aj platby, ktoré poskytoval k rukám matky, otec upravoval na základe vlastného uváženia, bez opory v dohode s matkou, či skutočných a reálnych nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí. Otec absolútne ignoroval tú skutočnosť, že v rozhodnom období bol príjem matky výrazne nižší než príjem otca, keďže matka do februára 2016 dosahovala príjem cca X.XXX eur mesačne a otec cca X.XXX eur mesačne. Príjem matky bol o 60 % nižší než príjem otca, ktorá skutočnosť sa musí nevyhnutne premietnuť do povinnosti takého rodiča prispievať na výživu maloletých detí. Vyživovacia povinnosť medzi rodičmi bola v tomto období rozložená výrazne nerovnomerne v neprospech matky, keďže túto zaťažovalo hradenie otcom predpokladanej polovice nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí vo výrazne väčšom rozsahu než otca, ktorý pri hradení nákladov na potreby detí a výživného k rukám matky zohľadňoval jednak výlučne exaktne vyčíslené náklady na odôvodnené potreby detí, ktoré však neobsahovali náklady na všetky potreby a záujmy detí a jednak vôbec nezohľadnili jeho príjem. Súd prvej inštancie určoval výživné na čas do rozvodu manželstva rodičov maloletých detí. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že výživné voči maloletému Y. vo výške XXX eur mesačne a maloletému T. vo výške XXX eur mesačne zodpovedá veku maloletých detí v rozhodnom období, ich zdravotnému stavu vyčísleným nákladom na odôvodnené potreby a záujmy a v neposlednom rade celkovým pomerom na strane oboch rodičov, keď mesačný príjem matky predstavoval menej ako polovicu vtedajšieho príjmu otca maloletých detí. Súd prvej inštancie určil aj výšku zročného výživného a podmienky jeho splatnosti. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 C.m.p.. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletých detí. Namietal správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď chýbali hmotnoprávne predpoklady na určenie výživného, kedy sa výživné určuje len pre prípad, že si povinnosť jeden z rodičov neplní dobrovoľne a prenecháva povinnosť o detí sa starať a vyživovať výlučne na jedného z rodičov. O takýto prípad v danej veci nejde. súd prvej inštancie ustálil, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť plnil, poukazoval matke platby, hradil polovicu nákladov na mimoškolské a záujmové aktivity, nakupoval deťom oblečenie, trávil s nimi dovolenky. Postaral sa o stravu a všetky ich potreby. Súd by mal do rodinných pomerov zasahovať len v minimálnej miere a konať len vtedy, ak je to potrebné na ochranu porušovaných práv, v tomto prípade maloletých. Matka neuviedla jediný výdavok, ktorý by jej otec odmietol uhradiť a musela ho uhradiť sama, či z požičaných zdrojov. Neuviedla jedinú situáciu, že by výživa detí bola ohrozená pre nedostatočné vlastné zdroje a neuhrádzanie platieb zo strany otca. Matka odmietla s ním komunikovať o výdavkoch na detí, odmietala uzavrieť akúkoľvek dohodu o podieľaní sa na výživnom z jeho strany. Preto posielal platby podľa vlastných zistení o tom, aké náklady vynaložili a sám si musel vyrátať svoj podiel na nich. Žiaden zákon v čase trvania manželstva nevyžaduje, aby jeden z rodičov poukazoval výživné k rukám druhého rodiča. Obdobie, za ktoré súd určoval výživné, sa týka obdobia trvania manželstva, kedy sa rodičia starali o deti spoločne. Náklady na deti matka vyčíslila ako hypotetické, vykonala v nich viacero matematických a logických chýb, ktoré aj v osobitnom podaní boli vytknuté, o ktorých sa súd v rámci odôvodnenia vôbec nezmienil a nevyhodnotil ich. Má za to, že za obdobie, kedy súd vypočítal zameškané výživné, si svoju povinnosť riadne plnil a neexistuje zákonný dôvod ani podklad na zúčtovanie akýchkoľvek platieb vo vzťahu k matke detí. Neporušil žiadnu svoju povinnosť voči maloletým deťom, s ktorými bol v každodennom styku a osobne sa staral o ne polovicu obdobia, za ktoré súd vyrátal výživné a preukázateľné platil aj ich výdavky, preto žiadal zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie, návrh zamietnuť ako nedôvodný. 3. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. 4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v napadnutej časti podľa § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie správne odvolanie otca nie je možné vyhovieť. 5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa s námietkami otca, ktoré uvádzal v odvolaní vysporiadal vo svojom rozhodnutí a v rámci konania vo veci samej. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj výdavky na maloleté deti, keď tieto treba okrem iného vyhodnotiť na základe všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické. 6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. 8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samé sa živiť. V konaní bolo preukázané, že maloleté deti sú jednoznačne odkázané na výživu zo strany svojich rodičov, pretože nie sú schopné samé sa živiť. Pokiaľ súd rozhoduje o rozvode manželstva, z ktorého pochádza maloleté dieťa, potom je s týmto konaním zo zákona spojené konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Nejde však o jediný prípad, kedy je potrebné upraviť tieto práva a povinnosti. Podľa § 36 Zákona o rodine prichádza rozhodovanie do úvahy aj v prípade, že rodičia spolu nežijú a povinný rodič si neplní riadne svoju vyživovaciu povinnosť. Ide aj o prípad, že rodičia sú manželia a nežijú spolu. Riadnym plnením vyživovacej povinnosti zákon má na mysli plnenie vyživovacej povinnosti tak, aby zabezpečovala odôvodnené potreby dieťaťa a jej plnenie včas. Vyživovacia povinnosť je naplnená vtedy, ak sú zabezpečené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie v odôvodnení riadne vyhodnotil, pričom zohľadnil aj plnenie otca, ktoré započítal do zročného výživného. Námietka otca, že nie je daná zákonom povinnosť platiť výživné na deti počas trvania manželstva a nie je dôvod na uvedenú povinnosť, vysvetľuje § 36 zákona o rodine. Ak medzi rodičmi nedošlo k dohode o plnení vyživovacej povinnosti a otec si neplnil vyživovaciu povinnosť v dostatočnej miere, správne rozhodol súd prvej inštancie, ak upravil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom na čas do rozvodu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil majetkové pomery rodičov, ako aj odôvodnené potreby detí. Podstatou vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému dieťaťu je zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa. Ak nedôjde medzi rodičmi k dohode, rozhodne súd ktoré odôvodnené potreby dieťaťa zistí, vyhodnotí a rozhodne. V danom prípade dobrovoľné plnenie výživné, určené podľa úvahy povinného rodiča, možno považovať len za čiastočné plnenie vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie tieto plnenia zohľadnil a premietol v zročnom výživnom. 9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 C.s.p.. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).