Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3To/25/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010989 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116010989.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanému ml. P. E., nar. XX.XX.XXXX v E., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa 13.12.2016, sp. zn. 15T/40/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.05.2017 v Trnave takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný ml. P. E. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 25. augusta 2014 v bližšie neurčenom čase od 03.00 hodiny do 04.30 hodiny v Leopoldove, na ulici Hlohoveckej č. 72, prinesenými kliešťami prestrihol dva visiace zámky na mreži predajne potravín „Potraviny Myjavec“, následne prineseným páčidlom vylomil uzamknuto dvere v oblasti zámku, vnikol do vnútra potravín, kde odcudzil cigarety rôznych značiek, alkohol rôzny značiek, cukrovinky rôznych značiek, syry a energetické nápoje rôznych značiek, všetko v hodnote 790,23 Eur, čím svojim konaní spôsobil škodu poškodenému P. M., odcudzením vo výške 790,23 Eur a poškodením zámku FAB na vstupných dverách, poškodením dverí a prestrihnutím dvoch visiacich zámkov vo výške 81,89 Eur. Za to bol obžalovanému podľa § 212 odsek 2 v spojení s § 117 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený. Podľa 119 odsek 1 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku bol poškodený P. M. odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Okresný súd rozsudok odôvodnil v rozsahu č.l.211 - 217. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, teda ihneď po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní podal odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry v rozsahu č.l. 220 spisu. Obžalovaný s obhajkyňou sa na hlavnom pojednávaní nevyjadrili k možnosti podania odvolania. V písomnom odôvodnení odvolania okresný prokurátor uviedol, že na hlavnom pojednávaní dňa 07.10.2016 bola intervenujúcim prokurátorom v súlade s pokynom Generálneho prokurátora SR sp. zn. IV/1 Spr 8/16/1000-23 zo dňa 30.05.2016 navrhnutá zmena právnej kvalifikácie konania obžalovaného. Túto skutočnosť okresný súd neakceptoval a hoci intervenujúci prokurátor navrhol neprijať vyhlásenie obžalovaného o nepopretí skutku vyhlásenie prijal. Pochybenie okresného súdu podľa názoru prokurátorky spočíva v tom, že súd I. stupňa síce správne ustálil skutkový základ trestnoprávne relevantného konania, ktorého sa obžalovaný na základe vykonaného dokazovania preukázane dopustil, nesprávne ho však právne kvalifikoval. Skutkový základ konania obžalovaného subsumoval pod ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona v dôsledku čoho bolo konanie obžalovaného podkvalifikované. Je toho názoru , že ak si páchateľ prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil spôsobil tak malú škodu a spáchal čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písm. b/ Trestného zákona pri použití § 138 písm. e/Trestného zákona. Nesprávnosť výroku o vine mala nevyhnutne za následok aj nesprávnosť výroku o treste, ktorého podklad sa v danom prípade zakladal na nesprávnej právnej kvalifikácie v dôsledku čoho nemôže ísť v napadnutom rozsudku z dôvodu odlišnej trestnej sadzby o trest uložený zákonným spôsobom, pokiaľ by totiž súd I. stupňa žalovanú trestnú činnosť trestnoprávneho hľadiska posúdil správne, neprichádzalo by do úvahy bez ďalšieho uloženia trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiace obžalovaného, keďže by išlo o trest uložený zjavne mimo rozmedzia zákonom ustanovenej trestnej sadzby (ktorá by sa pri kvalifikačnej skutkovej podstate trestného činu krádeže podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona pohybovala na úrovni medzi 3-10 rokmi). V závere prokurátorka navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. d/ Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 15T/40/2016 zo dňa 13.12.2016 v napadnutých výrokoch o vine a treste a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný sa písomne prostredníctvom svojej obhajkyne vyjadril k odvolaniu prokurátora, keď uviedol, že sa s jej právnym názorom nestotožňuje a okresný súd správne rozhodol, keď nevyhovel návrhu prokurátora na kvalifikovanie skutku ako trestného činu - zločinu podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona. Verejné zasadnutie krajský súd vykonal za prítomnosti obžalovaného, obhajkyne obžalovaného, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, zákonnej zástupkyni obžalovaného a krajského prokurátora. Prokurátorka krajskej prokuratúry zotrvala na písomnom odôvodnení odvolania a navrhla odvolaniu vyhovieť. Obhajkyňa obžalovaného sa pridržiavala písomného vyjadrenia k odvolaniu, ktoré doplnila v tom smere, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal spáchanie skutku avšak v časti spôsobenej výšky škody rozporoval výšku spôsobenej škody a súd upozorňovala na to, že nie je priamy dôkaz o výške škody a samotnú škodu nie je možné opierať o vykonanú inventúru, ktorú poškodený ako potvrdil na pojednávaní vykonáva každých 6 mesiacov. Na hlavnom pojednávaní na položené otázky obžalovaného špecifikoval čo odcudzil z predajne a hodnota týchto vecí nepresahuje rozpätie 120 až 150 Eur. Konkrétne na pojednávaní obžalovaný uviedol, že odcudzil 30 krabičiek cigariet, cukríky a energetické nápoje. Nedosiahlo by to však sumu, ktorú si uplatnil poškodený v konaní na súde na základe vykonanej inventúry. Rovnako súd konštatoval v rozsudku, že hodnota týchto vecí, ktoré si uplatnil poškodený nemusí zodpovedať skutočnosti a preto ho aj odkázal na občianskoprávne konanie. Táto skutočnosť je dôležitá pretože prokuratúra opiera svoje tvrdenia o to, že spôsobená škoda bola minimálne malá. Táto škoda nedosiahla tento rozsah a pokiaľ by nebolo došlo k vlámaniu, tak samotný skutok by bol posudzovaný ako priestupok pokiaľ by sa vyšetrovacie orgány dôsledne venovali zisteniu skutočne spôsobenej škody a nie vykonanej inventúre. Ďalej uviedla, že ak si páchateľ prisvojuje cudziu vec tým, že čin spáchal vlámaním, vždy už svojim konaním napĺňa znaky zákonnej skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona bez ohľadu na to, či pri takejto krádeži spôsobí krádežou škodu malú alebo nižšiu. V danom prípade by bolo neprimerané, posudzovanie tohto skutku ako zločin a preto navrhla, aby súd I. stupňový rozsudok potvrdil. V závere poukázala na osobu obžalovaného ml. P. E., ktorý sa snaží, pracuje, vychováva maloleté dieťa. Zákonná zástupkyňa maloletého sa na verejnom zasadnutí nevyjadrila. Zástupkyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na verejnom zasadnutí uviedla, že sa nevie vyjadriť k právnej kvalifikácii, vie sa vyjadriť k pomerom mladistvého, ktorý sa snaží riadne žiť, riadne opracuje, stará sa o dieťa, nedopúšťa sa trestnej činnosti, doposiaľ nebol súdne trestaný, svoj trestný čin oľutoval, preto doporučila potvrdiť rozhodnutie okresného súdu. Obžalovaný uviedol, že s uplatnenou škodou nesúhlasí, priznáva sa, ľutuje skutok, ktorý spáchal. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, nezistil dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 Trestného poriadku ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil : ? prokurátorka okresnej prokuratúry podala dňa 27.05.2016 podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku obžalobu na ml. P. E. obžalobu pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona; ? okresný súd vydal dňa 13.06.2016 trestný rozkaz, ktorým uznal ml. P. E. za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Zároveň poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie; ? v zákonom stanovenej lehote proti tomuto trestnému rozkazu podala okresná prokurátorka odpor; ? vo veci bol určený termín hlavného pojednávania. Na hlavnom pojednávaní konanom obžalovaný urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, nakoľko nesúhlasí s výškou škody, ktorú mal spôsobiť. Následne postupom podľa § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku formou otázok obžalovaný na položené otázky zodpovedal kladne. Prokurátorka navrhla neprijať vyhlásenie obžalovaného z dôvodu, že skutok nie je možno posudzovať ako prečin ale ako zločin. Poškodený taktiež uviedol, že nenavrhuje prijať vyhlásenie obžalovaného, žiada, aby bol férový v tom, aby priznal, že skutok spáchala skupina, nespáchal ho sám a zrejme to zobral sám na seba, ? okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku s tým, že dokazovanie v rozsahu v akom nepoprel obžalovaný spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody; K výroku o vine : Podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku, ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písm. c/. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 07.02.2012 sp. zn. 2Tdo/5/2011 (zverejnené v zbierka stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod č. R 36/2012) : výrok o vine vrátane právnej kvalifikácie ktorý bo vyhlásený rozsudkom na základe prijatia vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku alebo podľa § 257 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní nie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať, čo právne vyplýva z nevykonania dokazovania o dotknutom skutku na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku a analogicky použitím ustanovenia § 334 odsek 4 Trestného poriadku. Odpoveďou na otázky uvedené v § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku vyjadruje obžalovaný svoju vôľu prijať vinu za skutok spáchaný výrokom obžaloby a zároveň aj jeho právnu kvalifikáciu bez výhrad, rovnako ako pri dohode o vine a treste (§ 333 odsek 3, § 343 odsek 1, odsek 4 Trestného poriadku). Inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, preto výrok o vine u obžalovaného odvolací súd neskúmal z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné. K výroku o treste : Krajský súd konštatuje, že súd I. stupňa nepochybil v postupe konania, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné pre ukladanie trestu. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho predchádzajúci spôsob života, jeho povesť, ako aj všetky ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. V dôvodoch rozsudku dostatočne vyhodnotil na základe akých skutočností dospel k rozsahu priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolností pričom správne v tomto smere aplikoval ako poľahčujúcu okolnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal a oľutoval spáchanie trestnej činnosti), pričom priťažujúce okolnosť nezistil. Správne vyhodnotil aj vzájomný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, keď dôsledne posúdil všetky okolnosti plynúce z ustanovenia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona. Pri takejto úprave bolo potrebné postupovať pri ukladaní trestu odňatia slobody v rozpätí trestnej sadzby od 0 až 16 mesiacov( už upravenej podľa § 38 odsek 3 Tr. zákona), túto následne ešte upraviť v zmysle ustanovenie § 117 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko ide o mladistvého, kde sa znižuje horná hranica zo 16 mesiacov na 8 mesiacov, preto trest bolo potrebné ukladať v rozpätí od 0 do 8 mesiacov. Obžalovanému bol takýmto postupom správne uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov. Odvolací súd konštatuje, že uložený trest odňatia slobody je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy dostatočným postihom, ktorý splní účel trestu i požiadavky individuálnej a generálnej prevencie. Okresný súd nepochybil, keď obžalovanému výkon trestu odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 119 Trestného zákona podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Bude na obžalovanom, aby počas skúšobnej doby preukázal snahu po polepšení a viedol riadny život. Výrokom o náhrade škody sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko nebol napadnutý odvolaním. Nezistiac podmienky pre zmenu napadnutého rozsudku, krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.