Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5To/83/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116011347 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116011347.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Janky Klčovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného A. F., pre pokračujúci zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 6.4.2017, č.k. 34T/14/2016-1189, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.11.2017, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. F., nar. XX.XX.XXXX zamieta. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Trnava napadnutým rozsudkom zo dňa 6.4.2017, č.k. 34T/14/2016-1189 rozhodol tak, že obžalovaného A. F. uznal za vinného zo spáchania zločinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 1, ods. 4, písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 194 ods. 1 Trestného zákona ( v bode 1 rozsudku), pokračujúceho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona ( v bode č. 2. až 9. rozsudku) a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona ( v bode č. 10. rozsudku). Za to ho odsúdil takto: Za skutky v bode 1/ - 9/ Podľa § 221 ods. 3, § 42 ods. 1, § 41 ods.1, ods.2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), n), § 37 písm. h), m) Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 4 /štyri/ roky. Podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods.2 Tr. zák. súd zrušuje výrok o treste za skutok pod bodom 2/ v rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 30T/46/2012 zo dňa 12.03.2012, právoplatného dňa 12.03.2013, ktorým mu bol podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace nepodmienečne, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 4 (štyri) roky. Za skutok v bode 10/ Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.3, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. m) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným spôsobenú škodu. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie a to čo do výroku o treste. Obžalovaný odôvodňoval svoje odvolanie tým, že trest považuje za neprimerane prísny a to vzhľadom ku skutočnosti, že sa ku skutkom priznal, trestný čin oľutoval a pomáhal vyšetrovateľom s objasňovaním trestného činu, s prihliadnutím na závažnosť skutkov a na výšku škody. Súd podľa neho správne prihliadol na poľahčujúce okolnosti podľa ustanovenia § 36 písm. l) a n) Trestného zákona. Uvedené ustanovenia sa ale do uloženého trestu nepremietlo, uložený trest je neprimerane prísny a nemá prevýchovný účel. Na prevýchovu páchateľa by postačoval podmienečný trest na dlhšiu skúšobnú dobu s probačným dohľadom, prípadne nepodmienečný trest na kratšiu dobu. Treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. . V zmysle rozhodnutia NS SR, v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste, prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie- voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Súd by mal zároveň prihliadať aj na situáciu, v ktorej sa obžalovaný nachádzal, nakoľko obžalovaný bol v čase spáchania skutkov vo finančnej tiesni. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní obžalovaného na verejnom zasadnutí, na ktorom obžalovaný zotrval na svojom odvolaní aj na jeho odôvodnení. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. Napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky nepodmienečne podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona a to za spáchanie skutkov v bode 1 až 9 rozsudku a súčasne bol zrušený výrok o treste uložený za skutok pod bodom 2/ v rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 30T/46/2012 zo dňa 12.03.2012, právoplatného dňa 12.03.2013, ktorým mu bol podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace nepodmienečne. Trestnú sadzbu uvedenú v § 221 ods. 1 Trestného zákona prvostupňový súd neupravoval v jej spodnej ani hornej hranici, nakoľko správne zistil vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaného bol tento celkovo 10 krát súdne trestaný, aj na podmienečné aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/32/2013 zo dňa 11.11.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To/34/2014 zo dňa 14.01.2016, pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm. c), písm. d), ods.2 písm. e) Trestného zákona (skutok spáchaný dňa 23.01.2013), na trest odňatia slobody v trvaní 10/desať/ rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Okresný súd zrušil výrok o treste, ktorým bol za skutok v bode 2 obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 30T/46/2012 zo dňa 12.03.2013, právoplatný dňa 12.03.2013 pre prečin podľa § 348 ods.1 písm. d) Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l), 37 písm. h), 38 ods.2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3/tri/ mesiace nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia ako i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 4/štyri/ roky. Ako okresný súd správne konštatoval, obžalovaný bol v predmetnom konaní súdený za skutok spáchaný dňa 31.10.2012, pôvodne vedený na OS Trnava pod sp. zn. 0T/258/2012, pričom po vydaní trestného rozkazu OS Trnava, sp. zn. 0T/258/2012 zo dňa 02.11.2012 a následnom podaní odporu obvineným bola predmetná trestná vec spojená na spoločné konanie s trestnou vecou vedenou na OS Trnava pod sp. zn. 30T/46/2012. Tu treba zdôrazniť, že z uvedeného dôvodu nemohol byť obžalovanému ukladaný súhrnný trest k trestu uloženému obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/32/2013 zo dňa 11.11.2013 (kde bol obžalovaný odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 10 rokov), nakoľko súbeh trestných činov z napadnutého rozsudku v bode 1 až 9, teda trestné činy spáchané v období od 5.4.2011 do 16.8.2012, s trestným činom z 23.1.2013, za ktorý bol obžalovaný súdený spomínaným rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 6T/32/2013, bol prerušený práve vyhlásením ( doručením ) trestného rozkazu vo veci vedenej na OS Trnava pod sp.zn. 0T/258/2012 zo dňa 2.11.2012. Z tohto istého dôvodu bol potom obžalovanému za skutok v bode 10 napadnutého rozsudku, ukladaný samostatný trest a to za trestný čin podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne. Berúc do úvahy všetky vyššieuvedené skutočnosti, že obžalovaný je recidivistom, ktorý bol už celkovo 10 krát súdne trestaný, je trest uložený napadnutým rozsudkom vo výmere 4 roky (súhrnný, za skutky v bodoch 1 až 9 rozsudku), uložený pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov (samostatný, za skutok v bode 10 napadnutého rozsudku) mierny a z pohľadu odvolacieho súdu teda aj primeraný a zákonný. Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd aj o spôsobe výkonu týchto trestov, keď obžalovaného zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom uviedol skutkové zistenia, ktoré sa viažu k uloženému trestu, ako i úvahy, ktorými sa riadil pri ich hodnotení. Pokiaľ ide o žiadosť obžalovaného o uloženie miernejšieho nepodmienečného trestu, prípadne trestu podmienečného, odvolací súd plne poukazuje na odôvodnenie okresného súdu, ktoré je vyčerpávajúce, keď okresný súd sa správnym spôsobom vysporiadal aj s otázkou možnosti prípadného upustenia od uloženia ďalšieho trestu (vzhľadom na už vyššie spomínaný uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/32/2013 zo dňa 11.11.2013). Napadnutý rozsudok je vo výroku o treste plne v súlade so zákonom, je spravodlivý a primeraný. Preto tunajší súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Trestného poriadku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.