Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/147/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116208792 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116208792.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. A. C., nar. XX.X.XXXX, dieťa rodičov: matka U. J., nar. X.X.XXXX, bytom X. E. XX, Q., a otec O. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. J.. XX, XXXXX K., Nemecko, 2. J. C., nar. X.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka U. J., nar. X.X.XXXX, bytom X. E. XX, Q., a otec O. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. J.. XX, XXXXX K., Nemecko, 3. R. J., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka U. J., nar. X.X.XXXX, X. E. XX, Q. a otec E. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q., t.č. T. XX, Q. - E., 4. S. J., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka U. J., nar. X.X.XXXX, bytom X. E. XX, Q. a otec E. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q., t.č. T. XX, Q. - E., 5. E. J., nar. XX.X.XXXX, dieťa rodičov: matka U. J., nar.X.X.XXXX, bytom X. E. XX, Q., a otec E. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q., t.č. T. XX, Q. - E., 6. A. J., nar. X.X.XXXX, dieťa rodičov: matka U. J., nar. X.X.XXXX, bytom X. E. XX, Q., a otec E. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q., t.č. T. XX, Q. - E., 7. H. P., nar. X.X.XXXX, dieťa rodičov: matka U. J., nar. X.X.XXXX, bytom X. E. XX, Q., a otec H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, B., t.č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, 8. L. P., nar. XX.X.XXXX, dieťa rodičov: matka U. J., nar. X.X.XXXX, bytom X. E. XX, Q., a otec H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, B., t.č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, všetky maloleté deti zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, o návrhu starej matky S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, t.č. bytom X. E. XX, Q., na zverenie všetkých maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, o návrhu otca O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. J.. XX, XXXXX K., Nemecko, na zverenie maloletej A. C., nar. XX.X.XXXX, a maloletého J. C., nar. X.XX.XXXX, do jeho osobnej starostlivosti, o odvolaniach otca O. U. a otca H. P. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 6. apríla 2017, č.k. 21P/38/2016-271, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd odvolanie otca O. U. o d m i e t a. II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. týkajúcej sa nariadenia ústavnej starostlivosti nad mal. deťmi H. P., nar. X.X.XXXX, a L. P., nar. XX.X.XXXX p o t v r d z u j e. III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaniami nariadil nad maloletými deťmi A. C., J. C., R. J., S. J., E. J., A. J., H. P., L. P., ústavnú starostlivosť v Detskom domove v U., S. C. X. Matke určil povinnosť platiť výživné na maloleté deti A., J., R., S., E., A., H., L., na každé vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona Detskému domovu v U.. Otcovi O. U. určil povinnosť platiť výživné na maloletú A. vo výške 60 eur mesačne, na maloletého J. vo výške 60 eur mesačne Detskému domovu v U., otcovi E. J. určil povinnosť platiť výživné na maloleté deti R., S., E. a A., na každé dieťa vo výške 38 eur mesačne Detskému domovu v U. a otcovi H. P. určil povinnosť platiť výživné na maloletého H. a maloletú L., na každé dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona Detskému domovu v U.. Návrh starej matky S. C. zamietol, návrh otca O. U. zamietol, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 36P/38/2007-36 zo dňa 19.12.2007, rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 35P/63/2005-56 zo dňa 8.12.2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 10CoP/14/2006-118 zo dňa 4.7.2006, a rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 19C/35/2011-96 zo dňa 9.4.2014. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že stará matka maloletých detí S. C. sa svojím návrhom doručeným súdu domáhala zverenia všetkých maloletých detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Uviedla, že deti sú t.č. v krízovom centre pre podozrenie rodičov z týrania detí. Ona je starou matkou všetkých ôsmich detí zo strany matky, s deťmi má veľmi dobrý vzťah, nikdy im neublížila, neurobila nič, čo by im ublížilo alebo uškodilo. T.č. býva aj s matkou maloletých v B., kde majú aj maloleté deti trvalý pobyt. Je riadne zamestnaná, robí spolu s matkou v tej istej firme, hľadá si prácu na jednu smenu, aby bola schopná zabezpečiť sama starostlivosť o deti, z dôvodu, až by aj matka maloletých bola obvinená. V jej záujme je, aby deti boli čo najmenej v krízovom centre a odlúčené od rodiny. Otec maloletej A. a maloletého J. O. U. sa svojím návrhom domáhal zverenia maloletej A. a J. do jeho osobnej starostlivosti. I. C. sa návrhom doručeným 22.4.2016 domáhala zverenia maloletého J. C. a maloletej L. P. do jej náhradnej osobnej starostlivosti, stará matka zo strany otca I. C. žiadala návrhom zveriť do svojej osobnej náhradnej starostlivosti maloletú R. a F. T. návrhom zo dňa 26.4.2016 sa domáhala zverenia maloletej A. do svojej náhradnej osobnej starostlivosti. Matka maloletých uviedla, že voči nej sa trestné konanie nevedie, nebolo jej vznesené obvinenie, preto je možné predpokladať, že po skončení trestného konania by jej deti mohli byť vrátené. Opatrovník maloletých uviedol, že napriek tomu, že biologický otec maloletých detí C. žije v Nemecku - O. U., deklaruje svoj záujem postarať sa o svoje deti A. a J., deti začal navštevovať až od času, kedy boli umiestnené v krízovom stredisku, navštívil ich iba niekoľkokrát, počas týchto stretnutí zatiaľ neprišlo k vytvoreniu dostatočne silných citových väzieb, deti sú zmätené, pociťujú obavy, majú strach z neznámeho a odlúčenia od ostatných súrodencov. Stotožnil sa s názorom psychológa, aby deti boli v súčasnosti spoločne umiestnené do jedného detského domova. V rámci vykonávaného dokazovania bola vypočutá aj maloletá A. a maloletý J.. Maloletá A. uviedla, že býva v krízovom stredisku so všetkými svojimi súrodencami, vie, že ona a J. majú iného tatina ako ostatní, volá sa O. U., navštevuje ich v krízovom stredisku približne raz za mesiac. Pred umiestnením do krízového strediska sa s ním vôbec nestretávali, ani netelefonovali. Vie, že býva v Nemecku, kde má maloleté A. dve sestry a brata. A. po nemecky sa neučí, chcela by bývať s maminou, zostať so všetkými súrodencami, s tatinom by nechcela bývať. Nechce sa presťahovať do Nemecka. Nepozná novú otcovu rodinu. Maloletý J. uviedol, že je so súrodencami v krízovom stredisku, prvýkrát videl svojho otca v krízovom stredisku, predtým ho nepoznal, chodí za nimi raz za čas, občas telefonuje. Vie, že býva v Nemecku, chcel by bývať s mamou a všetkými súrodencami, nechce ísť bývať k tatinovi. Nevie po nemecky, vie, že v Nemecku má nevlastných súrodencov. Týchto nepozná, do Nemecka nechce ísť bývať. Opatrovníčka uviedla, že doporučuje nad maloletými deťmi nariadiť ústavnú starostlivosť. Z rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 5Tk/1/2016 zo dňa 9.2.2017 vyplynulo, že H. P. bol uznaný vinným, že od presne nezisteného obdobia, minimálne však od roku 2014 do 15.3.2015 v obci B., R. XXX/XX, kde žil v spoločnej domácnosti s matkou maloletých, sa na nich spoločne s matkou, ktorá bola vylúčená na samostatné konanie, dopúšťal fyzického násilia spočívajúceho najmä v tom, že ich bezdôvodne, opakovane, takmer každý víkend, hlavne pod vplyvom alkoholu, bil a kopal, čím im takto spôsobil doposiaľ neustálené zranenia a doposiaľ v neustálenom rozsahu im dával neprimerané fyzické tresty spočívajúce v celonočnom kľačaní na zemi s rukami vystretými pred sebou, pričom maloletý mali na nich položené varechy a keď od únavy spustili ruky k zemi a varechy im padli, tak ich s nimi bil po chrbtoch rúk, čím im takto spôsobil rôzne zranenia, modriny, hrče po tvári, krvácajúce zranenia hlavy a nosa, odopieral im bezdôvodne spánok. Po každodennom príchode zo školy a predškolského zariadenia, niekedy aj cez víkend ich zamykal v izbách, ktoré mohli opustiť len v prípade osobnej hygieny, aj to len za predpokladu, že im matka na zaklopanie odomkla, pričom v izbe nebola toaleta ale vedro, do ktorého mali vykonávať potrebu, keď matka bola v práci, alebo spala po nočnej smene, napriek tomu, že v dome boli potraviny, im neposkytol za celý deň žiadnu stravu. Deti sa nemohli najesť, prístup do kuchyne mali zakázaný. Z noci z 5. na 6.2.2016 bez akejkoľvek príčiny napadol maloletého J., bil ho, hodil ho o zariadenie izby, prehodil ho do kuchyne, čím mu spôsobil komplikovanú zlomeninu ľavého predkolenia, ktorá musela byť riešená operačným zákrokom s dobou liečenia 10 týždňov - zranenie ťažké a tiež maloletým deťom spôsoboval psychické utrpenie vyvolávaním neustáleho strachu, stresu, čím spáchal zločin týrania blízkej a zverenej osoby formou spolupáchateľstva, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov. Vyšetrovateľ PZ v Trnave vydal uznesenie, ktorým vzniesol obvinenie aj matke za zločin týrania blízkej a zverenej osoby spolupáchateľstvom tým, že matka tolerovala, akceptovala a nevykonala žiadne opatrenia, aby zabránila proti právnemu konaniu obvineného H. P. a aj sama sa na deťoch dopúšťala fyzického a psychického násilia, spočívajúceho v tom, že pod rôznymi zámienkami im dávala neprimerané fyzické tresty, neposkytovala im dostatok stravy a tekutín, nezabezpečila im dostatočnú hygienu, pravidelne ich zamykala v izbách, ktoré mohli opustiť len v prípade osobnej hygieny, aj to len za predpokladu, že im na klopanie odomkla. Zo správy krízového strediska vyplynulo, že maloleté deti A. a J. navštívil otec, deti sú z jeho návštev zmätené, otca osobne nepoznajú a vytvárajú si primerane veku obranné mechanizmy z obavy, že budú musieť vycestovať s ním za hranice. Otec maloletých detí J. deti nenavštevuje, maloleté deti sú v zdravotnej starostlivosti krízového strediska, matka má možnosť tráviť s deťmi v krízovom stredisku čas podľa vzájomnej dohody, ktorý nie vždy využíva alebo odchádza a prichádza v svojvoľných časoch. Otec pán U. mal deti navštevovať v pravidelných mesačných intervaloch, reálne deti navštívil naposledy dňa 17. a 18.12. 2016 kde s nimi strávil krátky čas, najbližší termín vzájomného stretnutia po viacerých sľuboch je pred pojednávaním dňa 1.3.2017. Telefonicky sa kontaktoval dňa 24.12.2016, 8.1., 1.2. a 12.2.2016. Poslal balík v ktorom bol darček iba pre J.. Starej matke C. bol po vzájomnej dohode ponúknutý časový priestor, i napriek tomu, že prejavuje snahy, nie vždy deti reagujú záujmom o trávenie voľného času s ňou. Všetky snahy zo strany dotknutých rodinných príslušníkov, ktorí prejavujú o deti záujem sú v tomto čase nedostačujúce v rovine vytvárania bezpečia a podpory pre ich zdravý vývin. Stará matka spolu s matkou žijú v garsónke, v čase šetrenia dňa 8.2.2017 bolo zistené, že stará matka nevedela uviesť meno osoby od ktorej majú garsónku prenajatú, domácnosť bola vybavená štandardnou kuchynskou linkou a spotrebičmi, taktiež sa tam nachádzala manželská posteľ a skriňa na uloženie šatstva. Zo správy Centra pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže z prešetrenia pomerov otca O. U. vyplýva, že tento žije s manželkou, s ktorou má tri deti, v Nemecku, okrem týchto detí má ešte syna, ktorý pochádza z predchádzajúceho manželstva. Rodina býva v byte, kde sa dobre integrovala, má veľa známych a priateľov. Otec je vyučený kuchár. Ako kuchár pracoval 20 rokov, potom utrpel zranenie, momentálne pracuje ako vodič školského autobusu. Jeho manželka pracuje ako denná mama v E.. Mesačný príjem rodiny je 2.450 eur, poplatky za byt sú 1.050 eur, zvyšok je určený pre život rodiny. Uviedli, že si hľadajú väčší byt, otec sa pokúša prichádzať raz do mesiaca na Slovensko za deťmi, je s nimi aj v telefonickom kontakte, pýta si pravidelne informácie o deťoch. H. U. našla školu pre deti, v ktorej sa môžu dobre integrovať. Z pohľadu centra by mal byť najprv podaný návrh na právo styku, ktorý keď bude v poriadku, môže byť podaný návrh na zverenie. Manželka otca maloleté deti A. a J. ešte nevidela, to isté platí aj o súrodencoch, ktorí budú tráviť spolu voľný čas. To, či bude presťahovanie detí do rodiny prospešné a v záujme detí, je z pohľadu úradu vhodné vyskúšať formou víkendových pobytov a prázdnin. Z potvrdenia zamestnávateľa matky vyplynulo, že jej čistá priemerná mesačná mzda za rok 2016 bola 359 eur, z potvrdenia o príjme otca I.U. za obdobie od marca 2016 do februára 2017 vyplýva, že mu bol vyplatený čistý priemerný mesačný príjem 1.050 eur. Otec maloletých detí H. P. mal nástup na výkon trestu 14.4.2016, predpokladaný koniec trestu má 14.4.2023, je pracovne zaradený, jeho čistý priemerný mesačný príjem bol 39,60 eur. Otec E. J. nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá dávku v hmotnej núdzi, ani inú sociálnu dávku. Stará matka S. C. mala od januára do decembra 2016 čistú priemernú mesačnú mzdu 363,14 eur. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 17P/14/2013 zo dňa 26.4.2013 boli maloleté deti R., S., E. a A., zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené platiť na ne výživné. Zo spisu sp.zn. 10P/32/2016 vyplynulo, že úrad práce žiadal súd, aby predbežným opatrením zakázal styk a priblíženie sa U. J. a H. P. k maloletým deťom, nakoľko H. P. sa vo vzťahu k maloletým deťom správal agresívne, fyzicky detí napádal, ubližoval im, pričom matka detí takémuto konaniu nezabránila, ani inak nezabezpečila ochranu pred H. P.. Nezabezpečila lekársku starostlivosť a ani o týchto skutočnostiach neinformovala príslušné orgány. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp.zn. 36P/38/2007- 36 zo dňa 19.12.2007 boli maloleté deti A. a J. zverení do osobnej starostlivosti matky. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 54, § 81, § 62, § 75, § 76, § 78 Zákona o rodine. Mal preukázané, že nad maloletými deťmi je potrebné nariadiť ústavnú starostlivosť, nakoľko výchova detí je vážne ohrozená a narušená a maloleté deti nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a rodičom detí starostlivosti o deti bráni závažná prekážka. Súd mal preukázané, že maloleté deti sa od 15.3.2016 nachádzajú v Krízovom stredisku Q., do starostlivosti ktorého boli zverené na základe uznesenia Okresného súdu Trnava, č.k. 19PPom/1/2016-16, zo dňa 15.3.2016. Súd mal preukázané, že otec maloletých detí H. a L. P. bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, za ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov. Voči matke maloletých detí sa vedie trestné stíhanie za zločin týrania blízkej a zverenej osoby spolupáchateľstvom, keď tolerovala, akceptovala a nevykonala žiadne opatrenia, aby zabránila protiprávnemu konaniu obvineného H. P. a aj sama sa na maloletých deťoch dopúšťala fyzického a psychického násilia. Otec maloletých detí E. J. v konaní uviedol, že nemá záujem o prevzatie maloletých detí R., S., E. a Leily do svojej osobnej starostlivosti. Súd tak dospel k záveru, že maloleté deti J. nie je možné zveriť do osobnej starostlivosti otca E. J.. Otec O. U. žiadal zveriť svoje dve maloleté deti A. a J. do svojej starostlivosti, bolo preukázané, že má vytvorené vhodné materiálne podmienky pre starostlivosť. Sám potvrdil, že s maloletými deťmi sa roky nestretával, maloleté deti potvrdili, že pred umiestnením a návštevou otca v krízovom stredisku sa s otcom vôbec nestretávali ani si netelefonovali, nepoznajú jeho novú manželku ani svojich súrodencov v Nemecku, neovládajú nemčinu, majú strach z odchodu do Nemecka. Chcú bývať so svojou mamou a ostatnými súrodencami. Vzhľadom na to, že otec O. U. s maloletými deťmi A. a J. nebol roky v kontakte, deti k nemu ešte nemajú vytvorený žiadny vzťah a navyše býva v Nemecku, dospel súd k záveru, že v záujme maloletých detí, vzhľadom na ich silné obavy z neznámeho prostredia, neznámej rodiny, cudzieho jazyka, odlúčenia od ostatných súrodencov, s ktorými majú silné súrodenecké väzby, bude zatiaľ ich ponechanie spolu v ústavnej starostlivosti v ich záujme. Otec O. U. bude mať možnosť postupne s nimi obnoviť vzťah, navzájom ich spoznať, získať dôveru detí aj za pomoci odborného personálu, zoznámiť ich so súrodencami z Nemecka, manželkou, prípadne svojou domácnosťou a následne môže podať na súd návrh na zverenie maloletých do svojej osobnej starostlivosti. Otec uviedol, že nesúhlasí s trvalým umiestnením detí do ústavnej starostlivosti, ktorá podľa neho má byť len dočasným riešením, má trvať len nevyhnutný čas, súd ju zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bola nariadená. Po vykonanom dokazovaní, prihliadnuc na správu krízového strediska a opatrovníka maloletých súd dospel k záveru, že rodičia detí starostlivosť o deti nezabezpečujú a nemôžu zabezpečovať, nakoľko im v tom bráni závažná prekážka, výchova detí je vážne ohrozená a narušená, deti nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti ani do pestúnskej starostlivosti, preto v záujme maloletých detí bude nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi, pričom súd prihliadol na citové väzby maloletých detí k súrodencom, zohľadnil možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov detí navzájom, a nariadil nad maloletými deťmi ústavnú starostlivosť v Detskom domove v U.. Nakoľko nad maloletými deťmi bola nariadená ústavná starostlivosť, upravil súd rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom. Matke uložil povinnosť platiť na výživu detí na každé sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa Detskému domovu v U.. Má vyživovaciu povinnosť k ôsmim deťom, je zamestnaná s čistým priemerným mesačným príjmom 359 eur. Otcovi H. P. uložil súd povinnosť platiť na svoje dve maloleté deti H. a L. takisto výživné na každé dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, keď vychádzal zo skutočností, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody, jeho čistý priemerný mesačný príjem je 39,60 eur, pričom má vyživovaciu povinnosť ešte aj k maloletej P.. Otcovi E. J. určil súd povinnosť platiť výživné na štyri maloleté deti na každé vo výške 38 eur mesačne. Vychádzal zo skutočností, že je nezamestnaný, pracuje brigádnicky, evidovaný na úrade práce nie je, nepoberá žiadne sociálne dávky. Má z brigád príjem okolo 500 - 600 eur, za bývanie na ubytovniach platí mesačne 150 - 200 eur. Svojej matke prispieva na potraviny. Otcovi O. U. uložil povinnosť platiť výživné na maloletú A. 60 eur mesačne, maloletého J. 60 eur mesačne a to Detskému domovu v U.. Vychádzal zo skutočností, že otec je zamestnaný, jeho priemerný čistý mesačný príjem je 1.054 eur, priemerný čistý mesačný príjem manželky je 1.800 eur. Má vyživovaciu povinnosť otec ešte k maloletej E., ktorá navštevuje strednú školu, ďalšie dve deti sú plnoleté, študujú na vysokej škole v Mníchove. Podľa ustálenej súdnej praxe sa výživné platí vo výške 20-30 % z príjmu povinného rodiča, pričom súd prihliadol na skutočnosť, že otec má spolu 5 vyživovacích povinností, preto mu určil výživné vo výške 60 eur na každé maloleté dieťa, ktorú považoval za primeranú schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie otec O. U. a otec H. P.. O. U. vo svojom odvolaní uviedol, že k výchove maloletých detí má vytvorené priaznivé podmienky, jeho manželka s deťmi počas návštev čakali pred krízovým centrom v aute, nakoľko im bol odopretý prístup do krízového centra ako aj styk s deťmi s odôvodnením, že styk je povolený iba pánovi U., nakoľko je to ich biologický otec. V rámci spoznania rodiny navrhoval, aby mohli maloleté deti u nich tráviť veľkonočné prázdniny, bol uisťovaný, že sa tak stane, preto sa domnieva, že bolo zámerne prekazené spoznávanie sa členov rodiny zo strany krízového centra a matky, ktorá má na deti dostatočný vplyv, nakoľko si ich aj napriek týraniu naďalej môže brávať a nie je jej obmedzený styk s nimi. Takisto sa odvolal proti výške výživného, nakoľko do výpočtu bol započítaný aj manželkin mesačný príjem. Ich mesačný príjem celej rodiny predstavuje 2.454 eur, náklady na byt majú 1.134 eur, preto navrhuje zníženie výživného zo sumy 60 eur mesačne na každé dieťa na 50 eur mesačne na každé dieťa a aby mu bolo priznané právo stýkať sa s deťmi aj počas pobytu aj počas prázdnin. Otec H. P. v odvolaní uviedol, že nesúhlasí aby maloleté deti boli zverené do ústavnej starostlivosti. Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska majú prednosť pred ústavnou. Žiada vypočuť svoju matku I. P. a sestru I. P. z dôvodu, že oni majú záujem o maloleté deti H. a L., a týmto chce, aby bola preskúmaná aj táto možnosť a preto žiada o zrušenie ústavnej starostlivosti. 3. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca H. P. uviedol, že s alternatívou zverenia detí do výchovy starej matky alebo sestry otca pracoval kolízny opatrovník ihneď po umiestnení detí do krízového centra. Napriek intervencii v uvedenom zostalo stanovisko k zvereniu detí do náhradnej osobnej starostlivosti zo strany sestry aj starej matky naďalej negatívne. Stará matka maloleté deti P. navštevuje pravidelne, ich teta ich bola navštíviť dvakrát. Stotožnili sa s názorom psychológa z krízového strediska, že všetky snahy zo strany dotknutých rodinných príslušníkov, ktorí prejavujú o deti záujem sú v tomto čase nedostačujúce v rovine vytvárania bezpečia a podpory pre ich zdravý vývin a aby deti boli v súčasnosti spoločne umiestnené do jedného detského domova. Navrhli preto rozsudok potvrdiť. 4. Otec maloletých detí H. P. k vyjadreniu opatrovníka uviedol, že názory po jeho odsúdení sa v rodine zmenili, preto žiada, aby boli vypočuté na pojednávaní a aby im boli deti zverené do starostlivosti. 5. Následne opatrovník v písomnom vyjadrení uviedol, že bolo zahájené sociálno-psychologické diagnostikovanie I. P. ako aj ďalších členov rodiny, ktoré nie je skončené, v podobnom štádiu je aj príprava starej matky a taktiež ostatných priamych členov rodiny na možné prevzatie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti. Preto v časti nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletými H. a L. navrhli vrátiť vec späť na nové konanie, vzhľadom na prejavený záujem starej matky maloletých detí o ich zverenie do jej osobnej starostlivosti. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali oprávnené osoby - otcovia maloletých detí, z toho O. U. oneskorene a H. P. včas, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolaní (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca O. U. je potrebné odmietnuť ako oneskorene podané a rozsudok súdu prvej inštancie pokiaľ sa týka maloletých detí P. je vecne správny. 7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 21P/38/2016 je zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, tiež zverenie maloletých detí C. do osobnej starostlivosti otca O. U. a zverenie všetkých maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky S. C.. 8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola nad maloletými deťmi A. a J. C. nariadená ústavná starostlivosť a ich otcovi O. U. bolo určené prispievať na ich výživu sumou 60 eur na každé maloleté dieťa a rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi H. a L. P. . 9. Pokiaľ sa týka odvolania otca O. U., tak tento podal odvolanie mailom dňa 2. mája 2017 a prostredníctvom poštovej prepravy dňa 30.5.2017 (č.l. 298). 10. Podľa § 125 ods. 1 CSP, podanie možno urobiť písomne a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa odseku 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného prepisu, ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. 11. Vzhľadom k tomu, že odvolanie O. U. bolo podané mailom bez autorizácie podľa osobitného predpisu dňa 2. mája 2017 a v lehote 10 dní nebolo dodatočne doručené odvolanie v listinnej podobe, ani v elektronickej podobe autorizované, takže odvolací súd na toto podanie neprihliadal, to znamená, že sa naňho hľadí, ako keby nebolo podané. 12. Otec maloletých O. U. podal odvolanie totožného obsahu ako v e-mailovej podobe aj prostredníctvom poštovej prepravy, ktoré bolo na poštovú prepravu dané dňa 30.5.2017. 13. Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. 14. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie ak bolo podané oneskorene. 15. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že napadnutý rozsudok bol odvolateľovi doručený dňa 22. apríla 2017, ako to vyplýva z oznámenia Slovenskej pošty č.l. 301, zákonná lehota na podanie odvolania mu začala plynúť nasledujúcim dňom 23.4.2017, a posledným dňom lehoty bol 15. Deň, tzn. 7. máj 2017, čo bola nedeľa, ktorá skutočnosť mala za následok posun posledného dňa odvolacej lehoty na najbližší pracovný deň, t.j. 9. mája utorok, nakoľko 8. mája bol štátny sviatok. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie otca bolo podané na poštovú prepravu až dňa 30.5.2017, teda po uplynutí odvolacej lehoty. Z uvedeného dôvodu odvolanie otca nemá účinky riadne a včas podaného odvolania, pretože nebolo pred uplynutím zákonnej lehoty doručené príslušnému okresnému súdu alebo orgánu, ktorý má povinnosť podanie doručiť. 16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže odvolanie otca detí bolo podané oneskorene, nemohol sa odvolací súd meritórne zaoberať dôvodmi odvolania ale musel odvolanie ako oneskorené podľa vyššie citovaného ustanovenia odmietnuť. 17. Pokiaľ sa týka odvolania otca H. P., tak odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie dôvodnosti nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi H. a L. P., jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie dôvodnosti ústavnej výchovy nad maloletými deťmi P., pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami účastníkov konania a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. 18. Súd prvej inštancie správne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi L. a H. P.. Správne vyhodnotil rodinnú situáciu maloletých detí a takisto správne posúdil dôvodnosť nariadenia ústavnej starostlivosti. Nakoľko v čase rozhodovania súdu prvej inštancie neboli známy príbuzní, ktorí by boli schopní, ochotní a ktorí by mali podmienky na zverenie maloletých detí do ich náhradnej starostlivosti. Starostlivosť matky a otca maloletých detí nebola v záujme maloletých detí, nakoľko pre správanie rodičov - títo sú matka trestne stíhaná, otec už aj právoplatne odsúdený za zločin týrania zverenej blízkej osoby. V ústavnej starostlivosti sa maloleté deti nachádzajú so všetkými svojimi šiestimi súrodencami, medzi súrodencami sú silné citové väzby, v ústavnej starostlivosti sa maloleté deti adaptovali, a majú tam vytvorené podmienky na to, aby sa dokázali vysporiadať s týraním a nevhodným správaním sa ich rodičov k nim. Otec maloletých detí v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že chce, aby jeho dve maloleté deti boli zverené do náhradnej starostlivosti jeho matky alebo jeho sestry. Odvolací súd zistil, že v súčasnosti sa na Okresnom súde Trnava vedie konanie o zverenie maloletých detí P. do náhradnej osobnej starostlivosti ich starej matky a to pod sp.zn. 22P/47/2017. Uvedené konanie v čase rozhodovania odvolacieho súdu však nebolo právoplatne skončené. Odvolací súd mal tak zato, že do doby, pokiaľ nebude riadne rozhodnuté v konaní o zverení do náhradnej osobnej starostlivosti maloletých detí starej matke, je dôvodné a v záujme maloletých detí, aby zostali v náhradnej ústavnej starostlivosti. 19. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi L. a H. P. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, za použitia ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. 21. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).