Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5Tos/103/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010146 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117010146.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného A. A., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 7.4.2017, č.k. 15PP/8/2017-58, na neverejnom zasadnutí dňa 22.8.2017, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. A., narodeného XX.X.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 7.4.2017, č.k. 15PP/8/2017-58 súd rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona tak, že žiadosť odsúdeného A. A. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odsúdený A. A. podal na Okresný súd Trnava žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov na základe rozhodnutia Okresného súdu Nitra v konaní spisová značka 6T/67/2012, so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový súd zistil, že správanie odsúdeného nebolo vždy na požadovanej úrovni, neskôr sa stabilizovalo. Má evidovaný jeden disciplinárny trest zo dňa 9.12.2015. Resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá z dôvodu, že pred nástupom do výkonu trestu opakovane páchal trestnú činnosť, nemal stabilné zamestnanie, nadmerne konzumoval alkohol, priznal experimentovanie s drogami a jeho aktuálne odsúdenie je za závažnejšiu trestnú činnosť. Stanovené ciele programu zaobchádzania plní čiastočne, odsúdený nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a ústav na výkon trestu odňatia slobody ho neodporúča podmienečne prepustiť. Súd v odôvodnení svojho uznesenia ďalej uvádza, že u odsúdeného neboli splnené materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Z hodnotenia odsúdeného nie je možné usudzovať na polepšenie odsúdeného, keď sa tento opakovane dopúšťa konaní, za ktoré sú mu ukladané disciplinárne tresty. Súd sa síce nemôže obmedziť len na porovnanie počtu odmien a trestov odsúdeného, ale práve odmeny a tresty odsúdeného sú jedným z ukazovateľov, aké je správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody. Tak sa potom nemožno uspokojiť ani s tvrdením, že odsúdený vymazal tresty práve pomocou odmien, ktoré následne získal. Odsúdený si je potom dobre vedomý toho, že na podmienečné prepustenie nemôže vykazovať disciplinárne potrestania. Treba tiež porovnať správanie odsúdeného pred výkonom trestu a počas neho. Nemožno považovať za polepšenie, ak sa dopúšťa disciplinárnych previnení a tieto potom eliminuje tak, že sa snaží získať disciplinárne odmeny. Rovnako poukázal na odpis registra trestov odsúdeného, ani predchádzajúce nepodmienečné odsúdenia a výkon trestu odňatia slobody nemali na osobu odsúdeného očakávaný prevýchovný účinok. Výchovný účinok trestu a riadnu nápravu odsúdeného môže zabezpečiť len úplný výkon trestu odňatia slobody, ktorý aktuálne vykonáva. Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Trnava podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú písomne bližšie odôvodnil prostredníctvom obhajkyne tým, že výrok o zamietnutí žiadosti je nesprávny. Z hodnotenia ústavu vyplýva, že správanie odsúdeného sa stabilizovalo, a je v podstate pozitívne hodnotené. Ďalej sa vyjadrovala k podstate previnení, ktoré mu boli počas výkonu trestu vytýkané. Zdôraznila ďalej odsúdeným absolvované rekvalifikačné kurzy ako snahu o nápravu a zmenu v hodnotovej orientácii, poukázala aj psychický postoj k výsledkom protiprávneho konania u odsúdeného a na absolvované protialkoholické liečenie. Čo sa týka predchádzajúcej trestnej činnosti odsúdeného, konanie odsúdeného bolo ovplyvnené alkoholom, ale doterajší výkon trestu mal na neho prevýchovný vplyv v tom smere, že úplne abstinuje, postoj k alkoholu je zásadne kritický. Poukázala na vytvorené podmienky na prechod z chráneného a izolovaného prostredia do normálneho prostredia a to vďaka matke odsúdeného, a rodine, ktorá za ním stojí. Uviedla adresu, kde bude odsúdený bývať a poukázala, kde bude mať zabezpečené zamestnanie. Odsúdený odôvodnil sťažnosť podaním, v ktorom v úvode výslovne uvádza skutočnosti adresované priamo JUDr. S., následne poukazuje na nespôsobilých pedagógov. Uvádza, že súd pochybil, keď ho odsúdil pre zločin útoku na verejného činiteľa a pochybil aj keď mu zamietol žiadosť o podmienečné prepustenie. Jeho predošlé hodnotenia sú nesprávne, preto konštatuje, že nesprávne rozhodnutie nie je vinou sudcu. V ďalšom podaní znova poukazuje na ješitnosť niektorých pedagógov a referentov a podal rozsiahle vysvetlenie k jeho hodnoteniu (zo strany ústavu na výkon trestu). Podľa § 66 ods. 1) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu Okresného súdu Trnava, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku podmienečného prepustenia, teda vykonanie príslušnej časti trestu odňatia slobody, ktorou sú v prípade odsúdeného dve tretiny; túto podmienku splnil dňa 27.5.2016. Rovnako správne prvostupňový súd posúdil, že odsúdený nespĺňal tú podmienku uvedenú v § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorej súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak svojim správaním a plnením povinností vo výkone trestu preukázal polepšenie. Odsúdený bol doposiaľ 8 krát súdne trestaný, u odsúdeného je vyššie riziko sociálneho zlyhania. Od odsúdeného nemožno v budúcnosti očakávať, že povedie riadny život, záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života, a záver zo zhodnotenia jeho správania vo výkone trestu odňatia slobody teda ani podľa názoru krajského súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že nebude páchať proti spoločenskú činnosť a bude viesť život v súlade so spoločenskými záujmami. Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude žiť na slobode. Ako na to správne poukázal súd prvého stupňa, odsúdený mal možnosti preukázať že trestná činnosť bola ojedinelé vybočenie z dodržiavania pravidiel stanovených právnych poriadkom, bol mu uložený aj podmienečný trest, napriek tomu sa opakovane dopustil trestnej činnosti, je možné preto konštatovať, že výchovné pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. Odsúdený ani správaním vo výkone trestu odňatia slobody nepreukázal polepšenie, ani v chránenom prostredí, ako na to správne poukázal okresný súd, nebol schopný vyvarovať sa neakceptovateľného správania. Čo sa týka sťažnostných námietok odsúdeného treba zdôrazniť, že súdu rozhodujúcemu o žiadosti o podmienečné prepustenie neprináleží prehodnocovať hodnotenie správania sa odsúdeného vypracované ústavom na výkon trest, ani nie je inštanciou oprávnenou preskúmavať správnosť rozhodnutí ústavu o udeľovaní disciplinárnych odmien alebo trestov. Celkom správne poukázal okresný súd na skutočnosť, že u osoby s takým profilom, ako odsúdený, ktorý sa trestnej činnosti dopúšťal opakovane, je v súlade so zákonom hodnotiť jeho správanie sa vo výkone trestu a otázku polepšenia sa aj v kontexte jeho správania sa v minulosti. Rovnako tak neobstojí ani poukazovanie na absolvovanie protialkoholického liečenia zo strany obhajoby, na súčasnú abstinenciu a kritický postoj k alkoholu. V danom prípade sa jednalo o súdom nariadené liečenie, kde rozhodnutie podriadiť sa mu nebolo závislé len od vôle odsúdeného. Uvedené sa týka aj slovne deklarovaného postoja odsúdeného k jeho spáchanej trestnej činnosti a k alkoholu, kde si odsúdený uvedomuje, že bol príčinou jeho trestnej činnosti. Čo sa týka súčasnej abstinencie od alkoholu, na ktorú odsúdený poukazuje, treba si uvedomiť, že v tomto smere sa odsúdený nachádza v chránenom prostredí ústavu na výkon trestu, rozhodujúce bude správanie sa odsúdeného na slobode. Na druhej strane postoj odsúdeného k pobytu v ústave na výkon trestu odňatia slobody, k pedagógom, referentom, k hodnoteniu zo strany ústavu, ale aj k spáchanej trestnej činnosti, ku ktorým zaslal rozsiahle pripomienky, skôr nasvedčuje o tom, že výkon trestu odňatia slobody nesplnil jeden zo svojich cieľov. Odsúdený je v prípade, že mu nie je vyhovené v jeho žiadosti, kritický ku všetkým inštanciám, s ktorými prišiel do kontaktu v súvislosti s trestnou činnosťou a s výkonom trestu, nie však k sebe. Z jeho obšírnych vyjadrení nielen k pobytu vo výkone trestu ale aj k spáchanej trestnej činnosti za ktorú už bol právoplatne odsúdený, vyplýva že sa cíti byť nevinným a že voči nemu nebolo postupované zákonným spôsobom. Následne sa jeho vyjadrenia o polepšení, napravení, prehodnotení doterajšieho konania javia ako účelové, ako subjektívne vyjadrenia osoby snažiacej sa dosiahnuť podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Ak je ale postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti a prístup k svojim povinnostiam naozaj úprimný a zodpovedný, môže ho prezentovať a prejaviť do činov po vykonaní trestu odňatia slobody tak ako mu bol uložený. K čestnému prístupu patrí aj prevzatie zodpovednosti za svoje správanie v minulosti a najmä znášanie následkov. U odsúdeného sa jedná o recidivistu, ktorý si musí byť vedomý okolností, majúcich vplyv na ukladané tresty, na ich dĺžku, aj na možnosti podmienečného prepustenia, v prípade opakovanej trestnej činnosti. Ako už bolo tiež vyššie uvedené, jednou z predpokladaných podmienok na podmienečné prepustenie je aj splnenie predpokladu vedenia riadneho života v budúcnosti. Je plne v súlade so zákonom zohľadňovať jednak správanie odsúdeného vo výkone trestu, ale aj charakter trestnej činnosti a osobu odsúdeného, vrátane jeho trestnej minulosti, pri rozhodovaní o tom, či je možné odsúdeného podmienečne prepustiť. Aj v prípade, že mu nie je možné vyhovieť a v súčasnosti ho podmienečne prepustiť z výkonu trestu, bude na odsúdenom, aby aj v prípade, že by nariadený trest vykonal celý, sa správal v budúcnosti tak, že sa viac do výkonu trestu odňatia slobody nedostane. Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť odsúdeného A. A. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.