Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/149/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117200523 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117200523.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a Mgr. Katarína Arnouldová, v právnej veci navrhovateľa: Mgr. K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom S. 2, J., zastúpený advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, Hlavná 25, Trnava, proti oprávnenej: Bc. Z. J., nar. XX.X.XXXX, bytom V. T. XX, J., o zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27. marca 2017, č.k. 27Pc/2/2017-69, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného na oprávnenú. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď dospel k záveru, že predmetom konania je zníženie výživného s účinnosťou od 12.1.2017. Od určenia výživného 28.9.2012 uplynul dlhší čas. Na strane povinnej sa okolnosti podstatne nezmenili, naďalej býva s matkou, študuje dennú formu vysokej školy v mieste bydliska. Je študentkou 1. ročníka magisterského štúdia. Je pravdou, že študuje už tretiu vysokú školu, čo však súd nevyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Doba štúdia je v súčasnosti predĺžená len o jeden rok a to tým, že štúdium na prvej vysokej škole nezvládla v období po rozvode rodičov a preto na odporučenie psychológa zmenila školu a pokračovala v štúdiu na druhej vysokej škole, ktorej 1. stupeň ukončila v riadnom termíne. Nakoľko v študovanom odbore nemohla pokračovať v 2. stupni dennou formou, len externe a platiť školné, využila svoje právo získať úplné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a pokračuje plynule v štúdiu v zvolenom odbore v dennej forme. Pokiaľ ide o argument navrhovateľa, že povinná má príjem z brigád, nejde o príjem z výkonu jej povolania, naďalej pokračuje v príprave na výkon povolania štúdiom na vysokej škole a preto nie je jej povinnosťou zabezpečovať si uspokojovanie svojich potrieb vlastnou prácou vo voľnom čase počas je štúdia, kedy by sa mohla venovať iným voľno časovým aktivitám adekvátnym jej veku a statusu študenta a nemožno to od nej ani spravodlivo požadovať v zmysle zákona. Možno hodnotiť len pozitívne, že oprávnená sa snaží touto brigádnickou prácou z časti pokryť svoje výdavky. Príjem matky povinnej sa síce zvýšil o 130,70 eur, ale zvýšili sa aj jej výdavky o 164,75 eur v súvislosti so splácaním úveru čerpaného za účelom vyplatenia navrhovateľa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Došlo k čiastočnej zmene pomerov navrhovateľa, ktorého mesačný príjem sa znížil zo sumy 682,43 eur na sumu 579,10 eur, t.j. o 103,33 eur priemerne. Súd však pri rozhodovaní musel zohľadniť skutočnosť, že navrhovateľovi bola vyplatená v roku 2010 suma 62.569,74 eur z titulu reštitúcie, ktorá je jeho príjmom. Suma 25.000 eur, ktorá mu bola vyplatená v roku 2013 z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva neznamená zmenu jeho majetkových pomerov, pretože o túto sumu sa jeho majetok nezväčšil, došlo iba k jeho transformácii z formy nehnuteľného majetku na finančnú hotovosť, takže v tomto smere sa pomery navrhovateľa nezmenili. Pri rozhodovaní súd prihliadol na skutočnosť, že napriek tomu, že navrhovateľovi bola vyplatená suma 62.569,74 eur v roku 2010 z titulu reštitúcií a suma 25.000 eur v roku 2013 z titulu vyporiadania BSM, teda mal k dispozícii sumu 87,569,74 eur, doposiaľ svoju bytovú situáciu neriešil a počas celej doby býva v podnájme. Naviac zo sumy nadobudnutej reštitúciou požičal svojmu synovi z predchádzajúceho manželstva sumu 35.000 eur ešte pred rokom 2012, ktorú mu doposiaľ nevrátil. Po vykonanom dokazovaní súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodnili zníženie výživného, a preto návrh zamietol. 3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu vyhovieť, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Napadnutý rozsudok pokladal za nepreskúmateľný, pretože z neho nevyplýva, ktoré výdavky oprávnenej považoval súd za nevyhnutné, a ktoré ustálil ako potrebné pre život oprávnenej a zohľadnil ich pri stanovení výšky jeho vyživovacej povinnosti. Mal za to, že súd nesprávne ustálil, že jeho príjem z reštitúcie ešte z roku 2010 je potrebné považovať za príjem ešte aj v roku 2017, kedy má príjem už len výlučne vo forme dôchodku. Už dlhšiu dobu je v situácii, že nemá vlastné bývanie a z tejto situácie momentálne ani nemá možnosť sa žiadnym spôsobom dostať, pretože ak by aj zvyšok peňazí z reštitúcie chcel použiť na kúpu čo i len garsónky, daným momentom by mu nezostávali financie na výživné a na vlastné živobytie. Poukázal na to, že k zníženiu jeho zárobku došlo už od 1.9.2016 a nie od 1.9.2017. V súčasnosti sa jeho dôchodok zvýšil zo sumy 570,90 eur na 579,10 eur, z ktorej sumy platí nevyhnutné náklady na bývanie vo výške 240 eur, stravu cca 130 eur, za lieky priemerne 50 eur a samozrejme tiež 250 eur výživné pre oprávnenú. Podľa jeho názoru nebolo možné úplne ignorovať fakt, že oprávnená študuje už na tretej fakulte. Uviedol, že z úspor, resp. z finančných prostriedkov, ktoré mu boli vyplatené v rámci reštitúcie v roku 2010, spotreboval už väčšiu časť, pretože z nich žije prakticky od ich nadobudnutia v roku 2010, keďže výživné na oprávnenú vo výške 250 eur je takto určené už 5 rokov. 5. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila oprávnená, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Podľa jej názoru o jej potrebách nie je potrebné diskutovať a za účelom aspoň určitého vylepšenia jej potrieb chodí na brigády, aj keď nimi získa mesačne iba 40,50 eur. Pripustila, že po odchode do dôchodku sa príjem navrhovateľa čiastočne znížil, no jeho finančné aktíva z reštitúcie sú nadpriemerné a podľa jej názoru ich možno zahrnúť do možností na jeho strane. Keby tieto finančné aktíva nemal, iste aj postoj súdu k výške výživného by mohol byť iný. Napokon nemožno nespomenúť ani 25.000 eur, ktoré mu vyplatila jej matka, pretože navrhovateľ sa vyhrážal exekúciou a jej matka si musela zobrať úver, ktorý bude teraz roky splácať. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - navrhovateľ (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 27Pc/2/2017 je zníženie výživného navrhovateľa na oprávnenú. 8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietnutý. 9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 10. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama o sebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. 11. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. 12. Správny bol postup súdu prvej inštancie, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo pri ostatnej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom, na základe čoho dospel k správnemu záveru, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. 13. Súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami navrhovateľa a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala pôvodne určenú výšku výživného. 14. Súd prvej inštancie pri posudzovaní možností navrhovateľa správne prihliadol i na jeho príjem z reštitúcie, pričom tvrdenia navrhovateľa o jeho zlej finančnej situácii nevyznievajú hodnoverne, keď synovi z predchádzajúceho manželstva požičal sumu 35.000 eur, ktorú sumu mu doposiaľ nevrátil a nie je zrejmé, či a aké kroky v tomto smere navrhovateľ voči nemu urobil. 15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. 17. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).