Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/123/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117216181 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117216181.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v spore medzi stranami žalobkyne: PaedDr. M. U., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Róbert Spál, Paulínska 24, Trnava a žalovaného: S. U., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Vačok, Vazovova 9/A, Bratislava, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 33Pc/25/2017-37 zo dňa 27. júna 2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakázal dočasne vstupovať do nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území N., obec N., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava v časti A: Majetková podstata ako: PARCELY registra „C“ evidované na katastrálnej mape -parcelné číslo 322/14 o výmere 190 m2, zastavané plochy a nádvoria, -parcelné číslo 322/53 o výmere 128 m2, zastavané plochy a nádvoria, -rodinný dom, súpisné číslo XXX postavený na parcele číslo 322/53, nachádzajúci sa v katastrálnom území N., obec N., zapísaný ako stavba na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava, až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), § 329 ods. 1 veta prvá, § 325 ods. 2 písm. c), § 332 ods. 2, § 334 Civilného sporového poriadku (CSP) a vecne tým, že účelom toho inštitútu, upraveného v § 325 ods. 2 písm. e) CSP, je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt na adrese, ktorá je evidovaná ako adresa trvalého, resp. prechodného pobytu chránenej osoby. Rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Žalobkyňa uvádzala v návrhu, že napriek právoplatnému rozvodu manželstva strán sporu (dňom 11.10.2016), bývalí manželia žijú v spoločnej domácnosti v spornej nehnuteľnosti, ktorú vlastnia v BSM, čo vyplýva z výpisu z LV č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor. Dňa 20.06.2017 bola žalobkyňa ošetrená v zdravotnom zariadení Hlohovci o 00,15 hod. MUDr. O. A., ktorý v lekárskej správe uviedol, že M. U., nar. XX.XX.XXXX pádom zo schodov zapríčineným druhou osobou utrpela povrchové odreniny ľavého zápästia, pravého lakťa, ľavého kolena a stehna, povrchový opuch pravého predkolenia. Jedná sa o bolestivé ľahké zranenia, ktoré vyžadujú lokálne ošetrovanie. Obvodné oddelenie PZ Hlohovec dňa 20.06.2017 potvrdilo, že žalobkyňa urobila oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pričom podľa tvrdení žalobkyne sa jednalo o opakované násilné konanie žalovaného. V čestnom vyhlásení z 22.06.2017 syn strán sporu A. U. nar. XX.XX.XXXX vyhlásil, že dňa 20.06.2017 jeho otec fyzicky napadol jeho matku v ich rodinnom dome v obci N. č. XXX, pričom má dôvodnú obavu, že fyzické násilie môže pokračovať. Z priložených fotografií dolných i horných končatín je zrejmé, že sú na nich odreniny a došlo i k poškodeniu dverí. 2. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi, pričom dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. V danej veci navrhovateľka ako bývalá manželka hodnoverne osvedčila fotografiami, lekárskou správou, čestným vyhlásením syna strán sporu i potvrdením polície, že jej osobná integrita vykazuje znaky fyzického násilia zo strany bývalého manžela, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti v spornej nehnuteľnosti, z užívania ktorej ho súd dočasne vylučuje. Dňa 20.06.2017 bola navrhovateľka ošetrená na pohotovosti po páde zo schodov, ktorý incident spôsobil žalovaný, pričom sa malo jednať o opakované fyzické i psychické násilie z jeho strany, ktorú skutočnosť vedia potvrdiť aj deti strán sporu. Na základe predložených listín sa súd stotožnil s tvrdením žalobkyne, že existuje potreba neodkladnej úpravy vzťahov strán sporu až do rozhodnutia vo veci samej a je namieste nariadiť žalovanému dočasne nevstupovať do sporného rodinného domu v N. č. XXX, kde býva žalobkyňa, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu. 3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu a predovšetkým namietal, že spolu s uznesením mu nebol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ale len návrh vo veci samej o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Potvrdil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 32C/21/2016 zo dňa 27.07.2016. Navrhovateľkou v rozvodovom konaní bola žalobkyňa, rozhodnuté bolo na prvom pojednávaní, pričom za dôvod na rozpad manželstva žalobkyňa sama uviedla skutočnosť, že manžel sa zdržiava doma len sporadicky, len raz za týždeň si príde vyprať veci a má podozrenie na mimomanželský vzťah, nemá význam ďalej zotrvať vo vzťahu a ďalšie dôvody rozpadu manželstva, či návrhy na doplnenie dokazovania nemala. Agresívne sklony nepopisuje, čo vyvracia jej terajšie tvrdenie. Okrem toho v danom období bol podaný návrh na výživné pre plnoleté deti s tým, že návrh bol podaný 04.04.2016, pričom obe plnoleté deti boli zastúpené matkou, teda žalobkyňou, ktorá návrh spracovala, podávala a deti zastupovala. Zdôraznil, že nie je zanedbateľnou skutočnosťou, že žalovaný sa zdržiava v spoločnej domácnosti minimálne a to z dôvodu jeho pracovných aktivít, pracoval a aj v súčasnosti pracuje ako vodič kamiónu, a teda bol na služobných cestách, pričom žalobkyňa bola iniciátorom žalobných návrhov na súd v jednom období. Žalobkyňa sa zúčastnila každého jedného pojednávania. Rozsudkom zo dňa 02.02.2017 bol spor o výživné ukončený a veľmi negatívne a markantne narušil vzťahy medzi deťmi a žalovaným. Z odôvodnenia neodkladného opatrenia vyplýva, že návrh na úplné vylúčenie z užívania domu a o vydanie neodkladného opatrenia zákazu vstupu do domu žalovanému žalobkyňa odôvodňuje obavou o svoje zdravie a potencionálne násilie, strach o život, ktoré pramenia z agresívneho správania žalovaného a mali vyústiť do fyzických útokov. V rozpore s týmto žalobkyňa predtým nikdy nepoukazovala na akékoľvek agresívne správanie sa žalovaného, naopak tvrdila, že žalovaný sa zdržiava v spoločnej domácnosti len zriedka. Toto tvrdila aj v konaní o určenie výživného pre plnoleté deti, kde tvrdila, že ich napriek jednej domácnosti so žalovaným stýkajú sa minimálne a skoro vôbec nekomunikujú. Konanie o výživnom trvalo takmer rok a ani v priebehu tohto konania nebola ani zmienka o údajných agresívnych sklonoch žalovaného. Až v štádiu, kedy začali rokovania medzi účastníkmi, nie medzi ich právnymi zástupcami o vyporiadanie BSM, žalobkyňa účelovo podáva oznámenie o priestupkoch a vyvoláva incidenty. O uvedenom svedčí i skutočnosť, že žalobkyňa popisuje svoj intenzívny strach a obavu o svoj život a zdravie natoľko, že je podľa jej názoru nutné obmedziť základné právo občana na vlastnícke právo a jeho užívanie. Poukázal na čl. 20 ods. 4 zákona č. 60/1992 Ústavy SR, ktoré poskytuje ochranu vlastníckeho práva. V danom prípade nemohlo ísť o takú obrovskú obavu o svoj život a zdravie, ktoré by dávalo základ k zákazu vstupu tým aj k obmedzeniu vlastníckeho práva užívaním, nakoľko žalobkyňa neopustila predmetnú nehnuteľnosť a nevyhľadala pomoc rodiny a najmä nevyužila možnosť dočasne využívať rodinný dom, ktorý nadobudla darovacou zmluvou dňa 30.05.2017 v podiele 1/2, teda v čase, keď ešte nemalo dôjsť k údajným incidentom, pričom žalovaný nemá žiadne majetkové práva k tejto nehnuteľnosti a teda ani prístup k danej nehnuteľnosti. Žalovaný však nemá možnosť využívať inú nehnuteľnosť než tú, v ktorej má trvalý pobyt. Vzhľadom na uvedené nie je možné sa stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že žalobný návrh je opodstatnený, nakoľko nebola žiadnym spôsobom preukázaná naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi dočasným vylúčením žalovaného z užívania nehnuteľnosti uvedenej vo výroku uznesenia. Vydaním napádaného uznesenia je práve preukázateľná obava, že so žalovaného sa stane osoba bez strechy nad hlavou, bezdomovec, na základe neoverených skutočností, ktoré sú momentálne predmetom vyšetrovania, pritom žalobkyňa je spoluvlastníčkou iného rodinného domu a snaží sa preukázať naliehavú potrebu obmedziť iného človeka na jeho úkor. Nariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu vznikla žalovanému neprimeraná ujma a existenčný problém. Naopak neprimeraná výhoda, ktorú rozhodnutím získala žalobkyňa, keďže v danom prípade neboli naplnené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 324 a nasl. CSP, čo je neprimerané, nezákonné a protiústavné. Žalobkyňa uviedla množstvo nepodložených tvrdení, ktoré sú predmetom vyšetrovania a nie dôkazov, na základe čoho pre seba získala prospech a absolútne nenáležitú a neodôvodnenú výhodu. Ďalej namietol dôvodnosť napadnutého rozhodnutia, keďže toto vychádza výlučne z účelových tvrdení žalobkyne. Jednoznačne popiera, že by počas spolužitia so žalobkyňou dochádzalo k akémukoľvek násiliu, či už fyzickému alebo psychickému, okrem incidentu iniciovaného samotnou žalobkyňou a jej partnerom v noci zo dňa 19. na 20.06.2017. Je pravdou, že bolo vykonané oznámenie o priestupku žalobkyňou, ktorý sa mal odohrať zo dňa 19. na 20.06.2017. O uvedenom incidente ešte nebolo rozhodnuté správnym orgánom, ani orgánmi činnými v trestnom konaní. Žalovaný bol informovaný o lekárskej správe žalobkyne, v ktorej je uvedené zranenie, pričom malo ísť o pád zo schodov spôsobený inou osobou. Nebol však produkovaný jediný dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že zranenia boli spôsobené pádom, či treťou osobou a absolútne nie žalovaným. Žalovaný taktiež dňa 20.06.2017 o 3:00 hod. podával oznámenie o priestupku s tým, že v izbe, kde sa nachádzal on a žalobkyňa prišiel ich spoločný syn, ktorý začal na neho kričať, slovne útočiť a fyzicky ho napadol. Nakoľko žalovaný nechcel ublížiť svojmu synovi, išiel po útoku von pred dom, kde už čakal priateľ žalobkyne M. G., ktorý ho začal biť opaskom a došlo k fyzickej potýčke. Žalovaný pri uvedených útokoch utrpel zranenie, ktoré si vyžadovali zásadnejšie ošetrenie a bol práceneschopný od 21.06. do 11.07.2017. Je zaujímavé a bude predmetom dokazovania v správnom či trestnom konaní, ako je možné, že zrazu fyzicky žalovaného napadol jeho syn a úplne náhodou stál pred rodinným domom priateľ žalobkyne. Žalobkyňa svoju obavu o svoj život a zdravie opiera najmä o uvedený incident, pri ktorom malo dôjsť k ľahkému poraneniu bez nutnej PN a ktorý potvrdil svojim čestným prehlásením syn účastníkov, ktorý mal byť priamo útočníkom a škodcom toho istého dňa a pri uvedenom incidente a bol tak označený i v oznámení n OO PZ Hlohovec, pričom pracovná neschopnosť žalovaného trvala 20 dní. Je teda rovnako nutné vyhodnotiť i čestné prehlásenie A. U., či nejde o spôsob obrany v priestupkovom konaní alebo faktickým podkladom pre vydanie napádaného uznesenia a to i s poukazom na naštrbené vzťahy medzi ním a žalovaným. Má za to, že v danom prípade nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané násilie, alebo iná ujma páchaného žalovaným a teda nebolo preukázané, že by telesná alebo duševná integrita žalobkyne niesla stopy psychického alebo fyzického násilia uskutočneného z jeho strany. Naopak komunikácia medzi účastníkmi konania tak v minulosti, ako aj v súčasnosti prebieha úplne bežným spôsobom, čo dokazuje i fakt, že i keď žalovaná prezentovala na ochladenie vzťahov do roku 2015, až v roku 2017 popisuje údajné útoky na jej osobu. K údajnému priestupku z apríla 2017 sa žiaľ nie je možné bližšie vyjadriť, nakoľko nie sú k dispozícii podklady k danej veci. Ide však o prípade, kedy žalovaný prišiel domov do spoločnej nehnuteľnosti a našiel žalobkyňu súložiť v kuchyni s iným mužom, terajším priateľom, pričom po jeho rozhorčení žalobkyňa privolala bez jediného dôvodu políciu. V danom prípade sa však nejednalo o akýkoľvek útok na žalobkyňu, čo dokazuje i skutočnosť, že žalobkyňa nepredložila k uvedenému incidentu žiaden dôkaz. S poukazom na uvedené má za to, že v prípade, ak by sa tvrdenia žalobkyne o údajnej agresívnej a násilnej povahe žalovaného čo i len zakladali na pravde, je úplne logické, že by sa žalobkyňa ako matka spoločne s deťmi snažila zabrániť kontaktu so žalovaným a opustila by spoločnú domácnosť, vzhľadom na jej možnosti bývanie v inej nehnuteľnosti. Je zrejmé, že uvedené tvrdenia žalobkyne sú tendenčného charakteru i s poukazom na skutočnosť, že začali z dôvodu vysporiadania BSM. Zároveň uviedol, že v čase údajného priestupku dňa 19./20.06.2017 žalovaný nemal vedomosť o existencii návrhu na vyporiadanie BSM. Predložil mailovú komunikáciu o snahe vyporiadania BSM dohodou. V závere uviedol, má za to, že návrh žalobkyne je neopodstatnený, neodôvodnený, neodzrkadľuje naliehavú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu o život a zdravie. V danom prípade neexistuje dôvodná potreba dočasne regulovať právne vzťahy medzi účastníkmi konania, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, teda, že žalovaná nepreukázala nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Naopak, osobu, ktorá utrpela ujma v danej nehnuteľnosti je práve žalovaný, čo preukazuje i lekárska správa a dĺžka stavu PN o čom predložil listinné dôkazy. Vzhľadom na uvedené dôvody, navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil. 4. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrila. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 6. Odvolací súd ešte pred rozhodnutím o odvolaní žalovaného, doručil mu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 7. Žalobou doručenou súdu dňa 23.06.2017 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 32C/21/2016-29 z 27.07.2016, právoplatným dňa 11.10.2016. Počas manželstva nadobudli manželia podľa tvrdenia žalobkyne nehnuteľný majetok v katastrálnom území N., obec N., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava v časti A: Majetková podstata ako: PARCELY registra „C“ evidované na katastrálnej mape -parcelné číslo 322/14 o výmere 190 m2, zastavané plochy a nádvoria, -parcelné číslo 322/53 o výmere 128 m2, zastavané plochy a nádvoria, -rodinný dom, súpisné číslo XXX postavený na parcele číslo 322/53, nachádzajúci sa v katastrálnom území N., obec N., zapísaný ako stavba na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava. Opísala tiež hnuteľný majetok nadobudnutý do BSM a spoločný dlh vzniknutý počas trvania manželstva titulom hypotekárneho úveru voči S., a.s. a titulom spotrebiteľského úveru voči S., a.s. K žalobe okrem iných listín pripojila výpis z listu vlastníctva č. XXXX, rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 32C/21/2016-29 z 27.07.2016, zmluvu o poskytnutí flexihypotéky, aktuálny stav úverov, fotografie. V ten istý deň doručila žalobkyňa súdu i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala dočasného zákazu vstupu žalovaného do sporných nehnuteľností, až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM strán sporu. Žalobkyňa neodkladného opatrenia uviedla, že bývalí manželia (strany sporu) naďalej užívajú sporné nehnuteľnosti a žijú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome súp. č. XXX v N.. Dňa 20.06.2017 bola žalobkyňa ošetrená na pohotovosti kvôli zraneniam vzniknutým pádom zo schodov, ktoré mal zapríčiniť žalovaný. Obvodné oddelenie PZ Hlohovec pod č. 427/2017 potvrdilo oznámenie žalobkyne o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Dňa 15.04.2017 dostal žalovaný za obdobný priestupok po nahlásení žalobkyňou blokovú pokutu, pričom vtedy OO PZ Hlohovec nevydalo žiadne potvrdenie o oznámení priestupku. Z týchto skutočností je zrejmé, že žalovaný je podozrivý z opakovaného násilia voči žalobkyni, čo potvrdzujú aj plnoleté deti strán sporu, A. nar. XX.XX.XXXX a D. nar. XX.XX.XXXX, ktoré v minulosti viackrát videli ako žalovaný po fyzickej i psychickej stránke napádal žalobkyňu. Žalobkyňa podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje existenciou i hrozbou násilia voči jej osobe zo strany žalovaného v spoločne užívanom byte, z ktorého dôvodu podala i návrh na rozvod ich manželstva a návrh na vyporiadanie BSM. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doložila potvrdenie Obvodného oddelenia PZ Hlohovec z 20.06.2017, lekársku správu MUDr. O. A. z 20.06.2017, fotografie, čestné vyhlásenie z 22.06.2017. 8. V zmysle § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3). 9. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. 10. V zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 11. V zmysle § 328 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (ods. 1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (ods. 2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať (ods. 3). 12. V zmysle § 329 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2). 13. V zmysle § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (ods. 1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (ods. 2). 14. V zmysle § 331 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené (ods. 1). Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia (ods. 2). 15. Účelom neodkladného opatrenia je zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu a predpokladom ich nariadenia je 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, 2/osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie z obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Obe uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne. V danom prípade súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že boli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko pomery strán neodôvodňujú potrebu ich bezodkladnej úpravy nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. 16. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku tohto sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. 17. Čl. 20 Ústavy SR (zák. č. 60/1992) zaručuje, že každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. (ods.1). Podľa čl. 20 ods. ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 18. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickej škody a podobne. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie však nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. 19. Keďže Občiansky zákonník nemá osobitné ustanovenia o úprave vzťahu bývalých manželov k majetku patriacemu do rozvodom zaniknutého BSM na čas do doby jeho vyporiadania, je potom nevyhnutné s poukazom na cit. ust. § 853 Občianskeho zákonníka na majetkové vzťahy manželov aplikovať cit. ust. § 146. Ak teda v období po zániku BSM do jeho vyporiadania, keď na súde prebieha konanie o vyporiadanie BSM účastníkov, ako je tomu i v danom prípade, došlo medzi manželmi k nezhode o užívaní vecí patriacich pôvodne do BSM, rozhodne na základe návrhu - žaloby (vo veci samej) niektorého z nich súd, a to i v takom prípade, keď jeden z nich bráni bez dostatočných dôvodov druhému v užívaní spoločnej veci. 20. Neodkladné opatrenie, ktorým súd dočasne upravuje spôsob užívania spoločnej veci bývalými manželmi, nemá vecnú súvislosť s konaním o vyporiadanie BSM, na ktoré poukazovala žalobkyňa, ale mohlo by mať súvis so žalobou podanou v zmysle cit. ust. § 146 Občianskeho zákonníka o užívaní spoločnej veci. 21. Podľa ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu, patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne z jeho užívania vylúčiť. 22. Účelom úpravy podľa citovaného ustanovenia je obmedzenie násilného správania manželov pri nezhodách o právach a povinnostiach, vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza do úvahy len vtedy, ak vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti, dochádza k fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Násilie nemusí vykazovať znaky trestného činu, postačí, ak pôjde o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Predpokladom pre použitie vyššie uvedenej občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi je: a) existencia bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu manželov k domu alebo k bytu, b) existencia spolužitia obidvoch manželov v dome alebo v byte, c) existencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia čo i len hrozby takéhoto násilia, d) realizácia násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve, e) neznesiteľnosť ďalšieho spolužitie z dôvodov uvedených pod písm. c) a d). 23. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. Od stupňa fyzického či psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím závisí aj spôsob súdneho rozhodnutia v tom smere, či súd iba obmedzí užívacie právo jedného manžela k domu alebo k bytu, alebo či manžela, páchajúceho fyzické či psychické násilie z užívania domu alebo bytu úplne vylúči. Právo v takomto prípade chráni slabšiu stranu aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva. Ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka, avšak ešte väčšmi ako vlastnícke právo treba chrániť zdravie a život druhého manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom dome či byte. Vzťahy medzi manželmi týkajúce sa bytu a domu z dôvodov uvedených v § 146 ods. 2 OZ možno na návrh jedného z nich upraviť aj dočasne, a to vydaním neodkladného opatrenia. 24. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku (tiež § 325 ods. 2 písm. f), g), h) Civilného sporového poriadku), ktorého účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. 25. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. 26. Predmetom konania vo veci samej je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu ako bývalých manželov po rozvode ich manželstva. Z obsahu spisu zatiaľ nevyplýva, že by žalobkyňa podala aj žalobu o ochranu seba, alebo s ňou bývajúcich blízkych osôb v zmysle citovaného ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 27. Podľa obsahu listu vlastníctva č. XXXX evidovanom katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava v časti A: Majetková podstata ako: PARCELY registra „C“ evidované na katastrálnej mape -parcelné číslo 322/14 o výmere 190 m2, zastavané plochy a nádvoria, -parcelné číslo 322/53 o výmere 128 m2, zastavané plochy a nádvoria, -rodinný dom, súpisné číslo XXX postavený na parcele číslo 322/53, nachádzajúci sa v katastrálnom území N., obec N., zapísaný ako stavba na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava patria do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. 28. Z potvrdenia OO PZ Hlohovec zo dňa 20.06.2017 bolo zistené, že žalobkyňa vykonala ústne oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch dňa 20.06.2017. 29. Podľa lekárskej správy vystavenej lekárom MUDr. O. A. LSPP pre dospelých bola žalobkyňa dňa 20.06.2017 o 00,15 hod. ošetrená v zdravotnom zariadení pre povrchové zranenia: oderka ľav. zápästia, pravého lakťa a ľavého kolena, ľavého kolena a stehna, povrchového opuchu pravého predkolenia pre pád zo schodov zapríčinený druhou osobou. Ide o ľahké zranenie, vyžadujúce lokálne ošetrovanie, bez práceneschopnosti. 30. Z obsahu zápisnice z konania o rozvod manželstva vedeného pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 32C/21/2016 zo dňa 27.07.2016 vyplýva, že návrh na rozvod podala žalobkyňa. Tento odôvodnila tým, že žalovaný má vytvorený iný vzťah, domov prichádza len sporadicky, maximálne raz za týždeň vymeniť vyprať si veci, následne odchádza, nekomunikujú spolu, ani s deťmi. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, prítomný bol jeho právny zástupca, ktorý rozvrat v manželstve nerozporoval, s rozvodom súhlasil. Súd manželstvo účastníkov rozviedol. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že príčiny rozvratu manželstva spočívajú v nevere manžela - žalovaného a v jeho neochote obnoviť spolužitie s manželkou a z toho plynúcich následných nezhôd a vzájomného odcudzenia. 31. Podľa čestného vyhlásenia A. U., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 22.06.2017 syna účastníkov vyplýva, že žalovaný fyzicky napadol jeho matku - bývalú manželku a žalobkyňu v ich spoločnom rodinnom dome, pričom má obavu, že fyzické násilie môže pokračovať. 32. Z obsahu tvrdení žalobkyne teda vyplýva, že žalovaný má síce trvalé bydlisko v spoločnom dome so žalobkyňou, ale fakticky sa tu nezdržiava trvale, sporadicky do domu prichádza a následne po vymenení si osobných vecí, prípadne po ich opraní, z domu odchádzala. 33. Z obsahu rozvodového konania ani z tvrdení žalobkyne nevyplýva žiadne doterajšie agresívne alebo násilnícke správanie sa žalovaného ani nezhody o vyporiadaní zaniknutého BSM účastníkov, ale len to, že medzi nimi nedošlo k dohode, aj keď sa o to pokúsili. Plnoletý syn účastníkov A. U. potvrdzuje len napadnutie jeho matky otcom bez bližšieho popisu a priebehu útoku, ale prejavuje obavu z opakovaného násilia, pričom podľa žalovaným predložených dokladov malo v ten istý deň dôjsť aj k napadnutiu žalovaného týmto synom a jeho zranenia si vyžadovali stav práceneschopnosti. Ani z lekárskej správy predloženej žalobkyňou nevyplýva jednoznačne, že jej pád zapríčinil žalovaný a nevyplýva to, ani z jej oznámenia o priestupku. 34. Žalobkyňa je stranou, ktorá podala návrh a teda na nej spočívalo dôkazné bremeno preukázať naplnenie všetkých podmienok pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia a v rámci toho i osvedčiť skutočnosť, že žalovaný je vo vzťahu k nej dôvodne podozrivý z násilia. Posúdiac všetky v tomto štádiu konania dostupné dôkazy a to tak jednotlivo ako vo vzájomných súvislostiach, odvolací súd musel uzavrieť, že žalobkyňa v tomto smere neuniesla svoje dôkazné bremeno, keď pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia aspoň neosvedčila naplnenie podmienky uvedené v § 325 ods. 2 CSP. 35. Bolo síce nesporne preukázané, že žalobkyňa v dôsledku ňou tvrdeného fyzického napadnutia žalovaným bola na lekárskom ošetrení a na policajný orgán podala oznámenie o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Samotná lekárska správa, resp. záznam, v ktorom je zachytené len tvrdenie žalobkyne a existencia oderkov na ruke, lakti a nohy podľa popisu lekára, pritom sama o sebe reálne fyzický útok nepreukazuje ani neosvedčuje. Žalovaný všetky tvrdenia žalobkyne o tom, že by ju bol psychicky alebo fyzicky týral, prípadne fyzicky napádal poprel. Ani prehlásenie plnoletého syna účastníkov súd nepovažoval za prehlásenie nezaujatej osoby a za úplne hodnoverné a tiež nepotvrdzuje týranie a násilie, ale len konflikt - jednorazové fyzické napadnutie žalobkyne žalovaným, pričom vzťahy tohto syna účastníkov podľa preložených listín žalovaným spolu s odvolaním nasvedčujú, že nie sú dobré, naopak syn účastníkov sa mal dopustiť fyzického útoku na otca a spôsobiť mu ublíženie vyžadujúce stav práceneschopnosti v trvaní 20 dní. 36. Skutočnosti, že ide o jednorazové napadnutie, konflikt tvrdený len žalobkyňou, že žalobkyňa zatiaľ nepodala žalobu v zmysle § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že sú pochybnosti o žalovanou tvrdenom útoku a jeho intenzite na ňu, nasvedčuje nepriamo i tá okolnosť, že nie je ani žalobkyňou uvedené, že by policajný orgán viedol stíhanie proti žalovanému, prípadne, že by žalovaný bol vykázaný zo spoločného obydlia. 37. V tejto súvislosti odvolací poukazuje na úpravu v § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Na vyvrátenie tejto fikcie postačuje generálne popretie týchto skutočností vlastným tvrdením o skutkových okolnostiach. Následne je potrebné podporiť skutkové tvrdenia návrhmi na vykonanie dôkazov. Žalovaný poprel žalobkyňou tvrdené skutočnosti a na podporu svojich tvrdení predložil listinné dôkazy. 38. Odvolací súd záverom opätovne poukazuje na to, že pre použitie takéto postupu o nariadenie neodkladného opatrenia, ako rozhodol súd prvej inštancie musí byť splnená podmienka, neznesiteľnosti spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia, táto neznesiteľnosť musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilá natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné, čo v danom prípade splnené nie je, pričom ani samotné spolubývanie strán sporu po rozvode v dotknutej nehnuteľnosti nie je jednoznačné. 39. V dôsledku nesplnenia zákonom vyžadovaných podmienok na navrhované rozhodnutie bolo nevyhnutným s použitím § 388 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. 40. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 CMP). 41. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).