Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/272/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117218887 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117218887.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň: JUDr. Bibiána Ťažiarová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcov: 1/ H. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Rakúska republika, XXXX C., N.-D.-C. XX, 2/ W. P., nar. X.X.XXXX, bytom Rakúska republika, D- XXXXX Z.-T., A. X, obaja zastúpení advokátom: Mgr. Miroslav Tokarčík, so sídlom, Trnava, Študentská 17, proti žalovanému: Mesto Hlohovec, so sídlom Hlohovec, M.R.Štefánika 1, IČO: 00312509, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 31C/8/2017-74 zo dňa 15. augusta 2017 v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 31C/8/2017-119 zo dňa 17. októbra 2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s jeho dopĺňacím uznesením p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (zakázať Mestu Hlohovec: I. nakladať s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v katastrálnom území L., v obci L., okres Hlohovec, vedenou Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor na LV č. XXXX ako: - zámok - hlavná budova - kultúrna pamiatka so súpis. č. XXXX, postavený na pozemku s parcelným č. 5053, o výmere 3460 m2, parcela reg. „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, t.j. najmä predať ju, darovať, prenajať, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej; II. nakladať s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v katastrálnom území L., v obci L., okres Hlohovec, vedenou Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor na LV č. XXXX ako: - zámok - hlavná budova - kultúrna pamiatka so súpis. č. XXXX, postavený na pozemku s parcelným č. 5053, o výmere 3460 m2, parcela reg. „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, a to tým spôsobom, že ho bude rekonštruovať, stavebne upravovať a meniť, alebo inak stavebne do neho zasahovať a meniť jeho podstatné konštrukčné a stavebné prvky, alebo vykonávať iné stavebné práce okrem tých, ktoré sú nevyhnutné alebo potrebné na jeho údržbu a zachovanie, ako aj na predchádzanie vzniku akejkoľvek škody na ňom; III. „uložil žalobcom, aby v lehote 90 dní od právoplatnosti uznesenia podali návrh na začatie konania vo veci samej, IV. „uložil žalovanému, aby nahradil žalobcom trovy konania spojené s nariadením neodkladného opatrenia vo výške 100%“), zamietol. 2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 veta prvá, § 228 ods. 2 Civilného sporového poriadku. 3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uzavrel, že tento nie je dôvodný. Hoci listinnými dôkazmi (rozhodnutím o nadobudnutí dedičstva čl. 14-18, osvedčením o dedičstve čl. 19-23, osvedčením o dedičstve čl. 24-28) žalobcovia predbežne osvedčili dedičskú postupnosť po niekdajšom vlastníkovi spornej nehnuteľnosti podľa pozemkovoknižnej vložky č. XXXX pre k.ú. L. Q. T., avšak podľa názoru okresného súdu nie sú dané základné podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, a to osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán vo forme neodkladného opatrenia ako ani proporcionalita navrhovaného neodkladného opatrenia (primeranosť zásahu do práv strany konania). Ohľadom požadovaného I. výroku žalobcovia návrhom nijako nepreukázali a ani neosvedčili aktuálnu snahu Mesta Hlohovec previesť spornú nehnuteľnosť na inú osobu, prenajať ju, či zaťažiť záložným právom či vecným bremenom, keď naopak zo spisu je zrejmé, že Mesto Hlohovec má záujem do nehnuteľnosti investovať, plánuje pomerne rozsiahlu rekonštrukciu, ktorá má trvať dlhšie časové obdobie, z čoho nevyplýva aktuálna obava, že by chcelo nehnuteľnosť scudziť, či akokoľvek zaťažiť právami tretích osôb, keď na rekonštrukciu plánuje použiť prostriedky vlastné a prostriedky z dotácii. Zakázať nehnuteľnosť prenajať by pritom okresný súd nepovažoval ani za proporcionálne, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že prípadné konanie o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, prípadne o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi Q. T. by mohlo, vzhľadom na charakter veci, trvať dlhšiu dobu, počas ktorej by aj prípadné využitie nehnuteľnosti touto formou bolo znemožnené. Neodkladné opatrenie predstavuje prostriedok, ktorý má vo výnimočných a urgentných situáciách poskytnúť ochranu subjektu, ktorého práva sú bezprostredne ohrozené. Ak by žalobcovia preukázali (osvedčili) aktuálnu snahu Mesta Hlohovec scudziť predmetnú nehnuteľnosť, platné právo obsahuje prostriedok, poskytujúci účinnú ochranu za účelom zabezpečenia ich postavenia aj voči prípadným neskorším nadobúdateľom nehnuteľnosti, a súčasne neobmedzujúci Mesto Hlohovec, a to v § 228 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Pri využití daného inštitútu poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva, by bol potom výrok rozsudku vo veci záväzný aj pre neskorších nadobúdateľov nehnuteľnosti. V súvislosti s požadovaným II. výrokom okresný súd pripúšťa, že v prípade spochybnenia vlastníckeho práva subjektu je možné zasiahnuť do jeho práva nakladať s nehnuteľnosťou i v uvedenej forme, avšak na také obmedzenia musia existovať závažné dôvody tvrdené a tiež osvedčené žalobcami, prevyšujúce z hľadiska bezprostredného rizika hroziaceho žalobcom negatíva obmedzení vyplývajúce pre aktuálneho vlastníka. Žalobcovia ako dôvod žiadaného obmedzenia vlastníckeho práva Mesta Hlohovec formou zákazu plánovanej rekonštrukcie nehnuteľnosti uvádzali najmä skutočnosť, že existuje obava z poškodenia nehnuteľnosti neodbornou, rýchlou a drahou rekonštrukciou, ktorú obavu z poškodenia nehnuteľnosti však nepodložili žiadnymi dôkazmi. V návrhu tak nijako neosvedčili tvrdenia, že by rekonštrukcia mala byť uskutočnená neodborne, prípadne, že by jej realizáciou mala na nehnuteľnosti vzniknúť škoda. Mesto Hlohovec je subjektom, ktorý zo zákona samostatne hospodári so svojím majetkom a príjmami a je na jeho zodpovednosti a jeho orgánov (vrátane kontrolných) realizovať svoju činnosť zodpovedne a efektívne v záujme jeho obyvateľov, pričom okresnému súdu neprislúcha posudzovať účelnosť, či vhodnosť vynaloženia prostriedkov práve na uvedený účel. Rovnako má za to, že aj v prípade neskôr zisteného nedostatku finančných prostriedkov na pokračovanie v rekonštrukcii (ktoré tvrdenie je tiež len v štádiu úvah, dôkazne nepodložené),je na zodpovednosti Mesta Hlohovec, ako vlastníka zodpovedajúceho obyvateľom mesta za riadne hospodárenie s majetkom, zabezpečiť nehnuteľnosť tak, aby na nej nevznikla škoda. Z návrhu je tiež zrejmé, že samotní žalobcovia nezavrhujú rekonštrukciu nehnuteľnosti ako takú, sami prejavili vôľu sa i finančne podieľať na rekonštrukcii nehnuteľnosti, avšak nesúhlasia s jej konkrétnym spôsobom a nekomplexnosťou. Podľa okresného súdu by však v súčasnej situácii zakázať Mestu Hlohovec ako vlastníkovi nehnuteľnosti realizovať už naplánovanú rekonštrukciu nebolo ani primerané, keď má za to, že realizáciou rekonštrukcie vznikne aj v prípade neskoršieho úspechu v konaní vo veci samej menšia ujma, aká by vznikla v prípade, ak by súd autoritatívnym rozhodnutím priebeh rekonštrukcie zmaril a žalobcovia by boli v konaní vo veci samej neúspešní. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia, najmä s poukazom na časovú lehotu, v ktorej musí okresný súd o návrhu rozhodnúť, nie je priestor pre vykonávanie náročného dokazovania, súd vychádza spravidla z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktorý sám nesie dôkazné bremeno za osvedčenie ním tvrdených skutočností. V tomto prípade žalobcovia dostatočne neosvedčili nimi tvrdené podstatné skutočnosti, ktoré mali odôvodňovať potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, pričom pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, je preukázanie dôvodnej obavy, že nakladanie s nehnuteľnosťou formou jej prevodu, či založenia zo strany Mesta Hlohovec hrozí, resp. je veľmi pravdepodobné (v časti žiadaného výroku I.), či že by Mestom Hlohovec plánovaná rekonštrukcia mala byť vykonaná neodborne za vzniku škôd na nehnuteľnosti (v časti žiadaného výroku II. rozhodnutia), nevyhnutnou podmienkou. 4. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia odvolanie, ktorým navrhli, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo návrhu vyhovieť a priznať nárok žalobcom na náhradu trov súdneho konania. Poukázali na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Argumentovali tým, že ohľadom I. výroku návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázali naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami, keď aj konštantná judikatúra uvádza, že naliehavý právny záujem je daný vždy, keď v príslušnom katastri nehnuteľnosti je registrovaná iná osoba ako tá, ktorá tvrdí a preukazuje, že je skutočným a oprávneným vlastníkom nehnuteľnosti. Riziko bezprostredne hroziacej ujmy sa plynutím času neustále zvyšuje, najmä keď Mesto Hlohovec chce zámok nerozvážne rekonštruovať, do jeho rekonštrukcie urýchlene investovať značné množstvo finančných prostriedkov z verejných financií (ktoré reálne zatiaľ ani nemá) a vystaviť sa riziku zadlženia a založenia zámku v prospech tretích osôb. Z ich pohľadu je navrhovaná úprava proporcionálna obmedzeniam Mesta Hlohovec, ktoré by mu vznikli, a ak nemá záujem scudziť nehnuteľnosť, nemôže ho ani poškodiť obmedzenie vlastníckych práv. Kým pri samotnom scudzení nehnuteľnosti existuje určitý zákonný postup pri predaji majetku obce, akékoľvek zaťaženie nehnuteľnosti právami tretích osôb nie je vôbec vylúčené. Návrh zakázať zámok prenajímať nemôže byť neproporcionálny, Mesto Hlohovec plánuje rozsiahlu rekonštrukciu zámku, počas ktorej aj tak nebude nehnuteľnosť prenajímať, navyše posledné roky (minimálne posledné 3 roky zámok neprenajímal). Odkaz na § 228 ods. 2 Civilného sporového poriadku nepovažujú za účinné a vhodné riešenie, keďže v prvom rade žiadajú o úpravu pomerov pred podaním žaloby vo veci samej, v druhom rade by sa navrhovaný II. výrok nevzťahoval na nových vlastníkov, keďže nejde o vecné práva k nehnuteľnosti. V súvislosti s II. výrokom nesúhlasia s argumentáciou okresného súdu, že údajne nepreukázali, že Mesto Hlohovec by mal vykonať rekonštrukciu neodborne, rýchlo, draho, že by realizovanou rekonštrukciou vznikla na nehnuteľnosti škoda, a že neexistujú závažné dôvody tvrdené a tiež osvedčené žalobcami prevyšujúce z hľadiska bezprostredného rizika hroziaceho žalobcom negatíva obmedzení vyplývajúce pre aktuálneho vlastníka. Uviedli, že až v máji 2017 sa Mesto Hlohovec rozhodol nehnuteľnosť rekonštruovať samo bez pomoci OZ Zámok Hlohovec. Paradoxne je to tesne potom, čo primátora Mesta Hlohovca oslovili žalobcovia a prejavili záujem o zámok. Mesto Hlohovec kvôli tomuto zámeru zmenil schválený rozpočet mesta, vypovedal nájomnú zmluvu s OZ Zámok Hlohovec, v najbližších dňoch chce ukončiť výberové konania na dodávateľov a začať s rekonštrukciou. Ak je predstava Mesta Hlohovec o využiteľnosti budovy iná ako žalobcov, je tu dôvodná obava, že im vznikne škoda, pretože ak aj vykonal rekonštrukciu budovy, ktorá ale bude slúžiť na iný účel a zámku či konkrétnym miestnostiam predelí Mesto Hlohovec inú funkcionalitu, ako by chceli, nebudú to schopní zmeniť, resp. len s ďalšími zbytočnými výdavkami a zásahmi do budovy. Má sa rekonštruovať len jedna polovica zámku, pričom tá zvyšná zostane v pôvodnom (zdevastovanom) stave. Mestu Hlohovec nehrozí absolútne žiadne ohrozenie a škoda s posunutím začiatku rekonštrukcie na neskoršie obdobie (5-6 mesiacov), ani doteraz okrem naliehavej havarijnej situácie s prevalenou strechou a to počas celých desaťročí objekt vôbec nerekonštruoval. Mesto Hlohovec nemá dostatočne vysoké vlastné finančné zdroje pre túto rozsiahlu rekonštrukciu, čím je už začatím rekonštrukcie objekt zámku ohrozený, keď dotácia z Európskeho fondu regionálneho rozvoja bola definitívne zamietnutá, dotácia MK „Obnovme si svoj dom“ nebola ešte vôbec udelená a rozpočet na prípojky inžinierskych sietí je takmer vyčerpaný. Zámok je toho času v takom technickom stave a zabezpečený, že nepotrebuje ďalšiu urgentnú rekonštrukciu, na zámku by nehrozila žiadna ďalšia škoda. Poukázali na § 330 CSP vo vzťahu k navrhovanému I. a II. výroku. Žalobcom stačí, ak by sa neodkladným opatrením oddialila rekonštrukcia, ktorá nie je nevyhnutná o cca 6 - 9 mesiacov, aby Mesto Hlohovec zverejnilo všetky podklady a plány k rekonštrukcii a obmedzenie I. výrokom napr. 4 mesiace, do doby kým podajú žalobu a budú môcť nechať zapísať poznámku o prebiehajúcom spore. 5. Mesto Hlohovec sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrilo k doručenému odvolaniu žalobcov, v ktorom uviedlo, že napadnuté uznesenie ako vecne správne navrhuje potvrdiť. Poukázalo na to, že žalobcovia nepreukázali existenciu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Má za to, že právne vzťahy žalobcov k predmetnej nehnuteľnosti ani neexistujú a nie je daný základný predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia. Popiera, že by právne nástupníctvo žalobcov z dôvodu ich dedenia po manželke Dr. Q. T. bolo základom akéhokoľvek právneho vzťahu k nehnuteľnosti. Poukázalo na to, že Dr. Q. T. (nar. XXXX) uzatvoril manželstvo s N. H. (nar. XXXX) dňa 5.6.1943, v čase kedy žalobkyňa 1/ nar. XXXX a žalobca 2/ narodený v roku XXXX ako potomkovia dcéry N. H. D. P. (rod. Y., nar. XXXX) žili. Dr. Q. T. zomrel v roku XXXX vo Švajčiarsku, kantón V.. J. T. zomrel v roku XXXX, neskôr ako nehnuteľnosť bola zaistená a skonfiškovaná štátom, preto nemohol byť ani nikdy predmetom dedičstva po ňom. Popiera, že nehnuteľnosť bola pôvodnému vlastníkovi Dr. Q. T. odňatá v roku 1948, pričom nehnuteľnosť a aj ďalšie majetky mu boli odňaté ex lege na základe právnej úpravy predpisov o konfiškácii nepriateľských majetkov prijatých v období od 27.2.1945 do 25.10.1945, konkrétne nariadením predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 4/1945 Zb. (o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa) účinné od 1.3.1945 (nahradené nariadením SNR č. 104/1945 Zb. o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa z 23.8.1945), dekrétom prezidenta republiky Dr. T. Y. č. 108/1945 Zb. o konfiškácii nepriateľského majetku a o Fonde Národnej obnovy účinných od 30.10.1945 (tzv. Benešove dekréty). Poukázalo na obsah prídelovej listiny zo dňa 27.8.1958, podľa ktorej nehnuteľnosti zapísané v pozemkoknižnej vložke č. 3,5,7,6 v kat. území L. boli podľa nariadenia nariadením SNR č. 104/1945 Zb. vydané pre Československý štát v správe Miestneho národného výboru v Hlohovci (aj ku kaštielu s dvorom a domu s. č. X/B o výmere 0.25.97 ha zapísaných na mpč. 1,2). Zmiernenie majetkových krívd reštitučnými predpismi prijatými po roku 1989 sa vzťahovalo len na zmiernenie následkov majetkových krívd spôsobených fyzickým a právnickým osobám odňatím vlastníckeho práva, ktorý prešiel na štát v období od 25.2.1948 do 1.1.1990. Podľa judikovaných rozhodnutí súdov SR (ale aj v ČR) sú tzv. Benešove dekréty dodnes súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Ďalej poukázalo na list č. 43105/2017/1914 zo dňa 12.9.2017, prílohou ktorého bolo Spoločné vyhlásenie miest a obcí zo dňa 8.9.2017 (doručené právnemu zástupcovi žalobcov), v ktorom Mesto Hlohovec spoločne s ostatnými podpísanými subjektami miestnej samosprávy odmietlo akékoľvek majetkovoprávne nároky žalobcov. V súvislosti s deklarovanou obavou z prevodu nehnuteľnosti na tretie osoby poukázalo na § 9 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 138/1991 Zb. o správe majetku obcí v platnom znení (aj zásad hospodárenia s majetkom Mesta Hlohovec), podľa ktorého prevod nehnuteľného majetku obce podlieha vždy súhlasu obecného zastupiteľstva a podľa § 9a citovaného zákona obec je povinná zámer svoj majetok predať zverejniť na svojej úradnej tabuli, na internetovej stránke obce a v regionálnej tlači a to najmenej po dobu 15 dní. Zároveň poukázalo na § 23 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu podľa ktorého má štát predkupné právo na nehnuteľnosť. T. kaštiel, park, zámocká jazdiareň, ktorá je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR ako Kaštiel pod č. 838/1 (čo je uvedené aj v návrhu). Ďalej poukázalo na § 28 zákona č. 49/2002 Z. z., podľa ktorého má Mesto Hlohovec ako vlastník nehnuteľnosti, ktorá je kultúrnou pamiatkou zákonnú povinnosť na svoje náklady základnú ochranu tejto kultúrnej pamiatky. Obava žalobcov z bezprostredne im hroziacej ujmy je na úrovni fikcie, keďže na žiadnom zo zastupiteľstiev nebol nikdy nielenže predložený ale ani prezentovaný reálny zámer previesť nehnuteľnosť na tretie osoby alebo ju zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom. Podľa predloženého Zoznamu účtovných dokladov (za obdobie 2015 až 2017) boli na nehnuteľnosť vynaložené a uhradené investície vo výške 565.663,66 Eur. Predloženými ponukami na uskutočnenie stavebných prác na nehnuteľnosti, konkrétne na realizáciu „Prípojky vody a NN - Zámok Hlohovec“ v predpokladanej hodnote zákazky 69.014,65 Eur bez DPN, na realizáciu stavebných prác Zámok v Hlohovci - rekonštrukcia - 1. Etapa - SO 103 časť A - 1NP v predpokladanej hodnote zákazky 342.352,04 Eur bez DPH, na realizáciu stavebných prác Zámok v Hlohovci - rekonštrukcia - 1. etapa: Komplexná obnova 3. podlažia NKP Zámku v Hlohovci v predpokladanej hodnote zákazky 756.765,43 Eur bez vyvracia tvrdenia, že nemalo s nehnuteľnosťou výdavky ako aj tvrdenia, že nemalo dostatok finančných prostriedkov na realizované a plánované rekonštrukcie. Krajský pamiatkový úrad Trnava rozhodnutím č.: KPUTT-2017/4675-9/12807/Pet zo dňa 13.3.2017 vyhodnotil zámer týkajúci sa rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky Zámku v Hlohovci ako prípustný, čo vyvracia tvrdenia o neodbornej a prvoplánovej rekonštrukcii. Žalobcovia opomenuli v návrhu uviesť, že v zmysle nimi predloženej Nájomnej zmluvy zo dňa 23.10.2014 bola predmetom nájmu v zmysle čl. I bod 1.4 len časť nehnuteľnosti (miestnosti č. 107.112 - t. j. 6 miestností). 6. Dopĺňacím uznesením č. k. 31C/8/20107-119 zo dňa 17.10.2017 okresný súd doplnil napadnuté uznesenie o výrok: „Žalovaný má voči žalobcom v rade 1. a 2. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z. z. § 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP. 8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty žalobcov predostreté nimi v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nenariadiť vo veci neodkladné opatrenie (požadované výroky I. a II. v znení uvedené už v odseku 1). 9. Právomoc odvolacieho súdu rozhodovať o odvolaní žalobcov (ktorí sú štátnymi občanmi Rakúskej republiky), ako aj súdu prvej inštancie (rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) vyplýva z čl. 31 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkom v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého súdom členských štátov možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku daného štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu v spojení s čl. 22 bod 1 citovaného Nariadenia, podľa ktorého výlučnú právomoc majú tieto súdy bez ohľadu na bydlisko: v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdy členského štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza. 10. Žalobcovia odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu s poukazom na bezprostredne hroziacu ujmu z dôvodu, že Mesto Hlohovec ako vlastník môže s nehnuteľnosťou neobmedzene nakladať (v časti žiadaného výroku I.) a obavou z poškodenia nehnuteľnosti neodbornou, rýchlou a drahou rekonštrukciou (v časti žiadaného II. výroku). 11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav pokiaľ ide o zatiaľ osvedčené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku, ako i návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pretože v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na v podstatnom a rozhodujúcom správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné: 12. Neodkladné opatrenie má v danom prípade slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv navrhovateľov a je možné ho nariadiť len v prípade, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť pokiaľ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. 13. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. 14. Žalobcovia podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledujú dočasnú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Odvolací súd má za to, že v tomto štádiu konania pritom nie je možné tvrdiť, že by ich nárok zatiaľ ešte neuplatnený určovacou žalobou podľa § 137 CSP bol zjavne a očividne vylúčený. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že žaloba bude dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť (v prípade podania žaloby). 15. K odvolacej argumentácii žalobcov, že ohľadom výroku I. preukázali naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami tým, že naliehavý právny záujem je daný vždy, keď v príslušnom katastri nehnuteľnosti je registrovaná iná osoba ako tá, ktorá tvrdí a preukazuje, že je skutočným a oprávneným vlastníkom nehnuteľnosti, odvolací súd uvádza, že preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení sa skúma ako jeden z predpokladov úspešnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP ale nie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 16. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením odvolateľov, že ak nemá Mesto Hlohovec záujem nehnuteľnosti scudziť, nemôže ho ani poškodiť obmedzenie jeho vlastníckych práv a taktiež s tvrdením, že počas rozsiahlej rekonštrukcie nebude nehnuteľnosť prenajímať (minimálne posledné 3 roky zámok neprenajímal) v kontexte požiadavky na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže súd prvej inštancie už správne uzavrel, že žalobcovia neosvedčili aktuálnu snahu Mesta Hlohovec previesť spornú nehnuteľnosť na inú osobu, resp. ju prenajať, či zaťažiť záložným právom či vecným bremenom. Pričom ani samotná skutočnosť, ktorá však ani nebola zo strany žalobcov osvedčená, že Mesto Hlohovec chce do rekonštrukcie urýchlene investovať značné finančné prostriedky (ktoré reálne zatiaľ ani nemá), neosvedčuje kroky Mesta Hlohovec smerujúce k tomu, že nehnuteľnosť bude vystavená riziku zadĺženia a založeniu nehnuteľnosti v prospech tretích osôb. Žalobcovia opomenuli, že Mesto Hlohovec ako vlastník nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR je povinné postupovať podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, konkrétne aj podľa § 9 ods. 1 tohto zákona, ktorým zásady hospodárenia s majetkom obce určí obecné zastupiteľstvo, ako aj ods. 2 podľa ktorého okrem iného obecné zastupiteľstvo schvaľuje spôsob prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku obce; to neplatí, ak je obec povinná previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu, 22a), podmienky obchodnej verejnej súťaže, ak sa má prevod vlastníctva nehnuteľného majetku obce realizovať na základe obchodnej verejnej súťaže, prevody vlastníctva nehnuteľného majetku obce, ak sa realizujú priamym predajom. Ďalej je nutné poukázať na § 23 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (ak vlastník zamýšľa predať kultúrnu pamiatku alebo jej časť, je povinný písomne ju ponúknuť na kúpu štátu zastúpenému ministerstvom. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok). 17. Hoci odvolatelia nepovažujú odkaz súdu prvej inštancie na ust. § 228 ods. 2 CSP za účinné a vhodné riešenie, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na toto ustanovenie síce odkázal, ale za splnenia podmienky, že žalobcovia (osvedčili) aktuálnu snahu Mesta Hlohovec scudziť predmetnú nehnuteľnosť (čo v danej veci však splnené nebolo) a to iba vo vzťahu k požadovanému výroku I. 18. Nesúhlas žalobcov so záverom súdu prvej inštancie ohľadom II. výroku, že nepreukázali, že Mesto Hlohovec by malo vykonať rekonštrukciu neodborne, rýchlo a draho, že by realizovanou rekonštrukciou vznikla škoda na nehnuteľnosti, podľa odvolacieho súdu neobstojí. Súd prvej inštancie v odôvodnení v odseku 6 na strane 6 správne uzavrel, že žalobcovia tvrdené skutočnosti nepodložili žiadnymi dôkazmi a teda nijako neosvedčili tvrdenia, že by rekonštrukcia mala byť uskutočnená neodborne, prípadne, že by jej realizáciou mala na nehnuteľnosti vzniknúť škoda. Podľa odvolacieho súdu nebolo ani osvedčené žalobcami, že ich predstavy o využiteľnosti nehnuteľnosti, resp. účelu zámku, či jeho jednotlivých miestností, sú iné ako predstavy vlastníka Mesta Hlohovec v spojení s plánovanou rekonštrukciou. Tu ešte odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade zmeny vlastníka nehnuteľnosti, táto si zachová aj naďalej charakter kultúrnej pamiatky, pokiaľ nebude pamiatkový úrad postupovať podľa § 20 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. (ak nastanú nové skutočnosti, môže pamiatkový úrad vyhlásenie kultúrnej pamiatky alebo vláda vyhlásenie pamiatkovej rezervácie alebo ministerstvo vyhlásenie pamiatkovej zóny zmeniť vo verejnom záujme alebo po zániku pamiatkových hodnôt aj zrušiť). Ďalej je potrebné upriamiť pozornosť žalobcov, že podľa § 32 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. je vlastník kultúrnej pamiatky povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy (ktorá zahŕňa aj rekonštrukciu podľa odseku 1), pričom podľa ods. 4 v rozhodnutí o zámere obnovy krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených zákonom prípustný, a určí podmienky, za ktorých možno predpokladaný zámer obnovy pripravovať a vykonávať, aby sa kultúrna pamiatka neohrozila alebo nezničila. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že Krajský pamiatkový úrad Trnava rozhodnutím č.: KPUTT-2017/4675-9/12807/Pet zo dňa 13.3.2017 vyhodnotil zámer týkajúci sa rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky Zámku v Hlohovci ako prípustný, čo vyvracia tvrdenia o neodbornej a prvoplánovej rekonštrukcii. 19. Odvolací súd sa k poukazu na ust. § 330 CSP vo vzťahu k navrhovaným výrokom I. a II. nepovažuje za potrebné už vyjadrovať, keďže záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za správny. A zároveň má za to, že žalobcov nebránia žiadne objektívne okolnosti riešiť situáciu podaním žaloby vo veci samej. 20. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). 21. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nevidel dôvody na neodkladnú úpravu pomerov strán, čo nemohla zmeniť ani ostatná argumentácia žalobcov predostretá v odvolaní. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením obsahujúcim závislý výrok o náhrade trov prvoinštančného konania (odvolaním osobitne nenapadnutým) ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému mesto Trnava priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).