Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6To/4/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216010310 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2216010310.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanému M. Y., nar. XX.XX.XXXX v V. A., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede zo dňa 10.10.2016, sp. zn. 1T/71/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.07.2017 v Trnave takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného M. Y., nar. XX.XX.XXXX v V. A. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný M. Y. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 12. júla 2015 v čase okolo 02:00 hod. na Ružovej ulici vo Veľkom Mederi v okrese Dunajská Streda napadol poškodeného W. L. tak, že po predchádzajúcej slovnej hádke ho kopol do zadku, po čom sa dal poškodený na útek, kedy po ňom obvinený zo vzdialenosti asi 15 metrov hodil doposiaľ nestotožnený predmet, ktorým ho trafil do čela, následkom čoho poškodený W. L. utrpel zranenia a to otras mozgu, tržnú ranu na čele a impresívnu fraktúru hlavy, ktoré si vyžiadali operačný zákrok, pri ktorom bolo nutné vyzdvihnúť vpáčený úlomok kosti do úrovne kosti lebečnej klemby, zranenia poškodeného W. L. si vyžiadali liečbu spojenú s práceneschopnosťou v trvaní od 12.07.2015 do 02.09.2015 podľa znaleckého posudku. Za to bol obžalovanému podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 odsek 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného poriadku bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody pre poškodených: W. L., trvale bytom Z. M., ul. C. XXX/XX, titulom bolestného vo výške 2.145- Eur, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vo výške 883,40 Eur titulom dávok nemocenského poistenia, Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava vo výške 1.804,35 Eur, titulom zdravotnej starostlivosti. Okresný súd rozsudok odôvodnil v rozsahu č.l. 155 - 157. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, podal obžalovaný odvolanie prostredníctvom svojej obhajkyne na č.l. 159 spisu, ktoré bližšie odôvodnil na č.l. 161-163 spisu. V písomnom odôvodnení uviedol, že svojim konaním chcel zabrániť útokom vedeným poškodeným W. L. proti E. Y.. Ďalej uviedol, že on poškodenému nespôsobil žiadne zranenia o ktorých sa dozvedel až na výsluchu na polícií. Je síce pravdou, že zo zeme zdvihol hrudu hliny a hodil ju po poškodenom, ale to len z toho dôvodu, aby zabránil trvajúcemu útoku zo strany poškodeného. Verejné zasadnutie krajský súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného (nedostavil sa na verejné zasadnutie riadne a včas, nepožiadal o jeho odročenie), obhajkyne obžalovaného (ospravedlnila svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a požiadala o vykonanie verejného zasadnutia bez jej prítomnosti), poškodených (boli o termíne verejného zasadnutia riadne upovedomení) a za prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, nezistil dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 Trestného poriadku ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil : - prokurátorka okresnej prokuratúry podala dňa 16.05.2016 podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku obžalobu na M. Y. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona; - okresný súd vydal dňa 24.06.2016 trestný rozkaz, ktorým uznal M. Y. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Zároveň obžalovaného zaviazal k náhrade škody poškodeným. - v zákonom stanovenej lehote proti tomuto trestnému rozkazu podal okresný prokurátor odpor; - vo veci bol určený termín hlavného pojednávania. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.10.2016 obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne postupom podľa § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku formou otázok obžalovaný na položené otázky zodpovedal kladne. Prokurátorka ako aj poškodený navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného; - okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku s tým, že podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody; K výroku o vine : Podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku, ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písm. c/. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 07.02.2012 sp. zn. 2Tdo/5/2011 (zverejnené v zbierka stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod č. R 36/2012) : výrok o vine vrátane právnej kvalifikácie ktorý bo vyhlásený rozsudkom na základe prijatia vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku alebo podľa § 257 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní nie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať, čo právne vyplýva z nevykonania dokazovania o dotknutom skutku na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku a analogicky použitím ustanovenia § 334 odsek 4 Trestného poriadku. Odpoveďou na otázky uvedené v § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku vyjadruje obžalovaný svoju vôľu prijať vinu za skutok spáchaný výrokom obžaloby a zároveň aj jeho právnu kvalifikáciu bez výhrad, rovnako ako pri dohode o vine a treste (§ 333 odsek 3, § 343 odsek 1, odsek 4 Trestného poriadku). Inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, preto výrok o vine u obžalovaného odvolací súd neskúmal z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné. K výroku o treste : Krajský súd konštatuje, že súd I. stupňa nepochybil v postupe konania, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné pre ukladanie trestu. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho predchádzajúci spôsob života, jeho povesť, ako aj všetky ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. V dôvodoch rozsudku dostatočne vyhodnotil na základe akých skutočností dospel k rozsahu priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolností pričom správne v tomto smere aplikoval ako poľahčujúcu okolnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal a oľutoval spáchanie trestnej činnosti), pričom zistil taktiež jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Správne vyhodnotil aj vzájomný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, keď dôsledne posúdil všetky okolnosti plynúce z ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona. Pri takejto úprave bolo potrebné postupovať pri ukladaní trestu odňatia slobody v rozpätí trestnej sadzby od 2 rokov až 5 rokov. Obžalovanému bol takýmto postupom uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov a správne bol v zmysle ustanovenia § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Vzhľadom na to, že okresný prokurátor nepodal odvolanie v neprospech obžalovaného voči napadnutému rozsudku, odvolací súd nemohol rozhodnúť v neprospech obžalovaného, aj keď sa odvolaciemu súdu žiada dodať, že uloženie trestu na spodnej hranici trestnej sadzby nezodpovedá osobe obžalovaného, ktorý bol už 7 krát súdne trestaný a doposiaľ uložené tresty nemali na obžalovaného prevýchovný vplyv. Výrokom o náhrade škody sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko nebol napadnutý odvolaním. Nezistiac podmienky pre zmenu napadnutého rozsudku, krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.