Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/129/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216200519 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2216200519.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpená splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanej: E. Q., nar. XX. A. XXXX, bytom P. XXX/XXX, A. I., o zaplatenie 217,98 eur a príslušenstvo, o späťvzatí žaloby žalobkyne, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 9C/13/2016-18 zo dňa 23. februára 2016 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Dunajská Streda ako súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu žalobkyne zamietol, druhým výrokom žalovanej náhradu trov konania nepriznal a tretím výrokom určil, že zmluvná podmienka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach Consumer Finance Holding, a.s. zo dňa 15.07.2010 pod článkom 11 - poplatky, pokuty, sankčné úroky v bode 11.2, v časti : " Spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak klient sa dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30. deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky, v tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou." nie je platná, z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ust. § 1 ods. 1 a ods. 3 ZoSÚ2010 (zákon č. 129/2010Z.z o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), § 100, § 101, § 103 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), § 5b ZoOS (zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) a § 107 ods. 1 a ods. 2, § 142 ods. 1 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016). Vecne mal preukázané, že žalobkyňa a žalovaná dňa 28.05.2012 uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke č. 20222636 ako to vyplýva z pripojenej zmluvy ( č.l. 3). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 227,27 eur s tým, že žalovaná sa zaviazala poskytnutý a čerpaný úver splácať v 10 mesačných splátkach po 30,55 eur. Podľa udania žalobkyne, výška dlhu odporkyni ku dňu podania návrhu predstavovala sumu 217,38 eur s prísl. Žalovaná uhradila sumu 153,93 eur z titulu akontácie. Preskúmaním zmluvy o pôžičke súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedenú zmluvu je potrebné posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrela žalobkyňa ako dodávateľ so žalovanou ako spotrebiteľkou, teda podlieha režimu Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010Z.z o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z.. Žalobkyňa listom zo dňa 02.09.2013 ( čl. 5) vyzvala žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo do troch dní od doručenia výzvy, došlo teda k zosplatneniu celej pôžičky. S poukazom na ust, § 103 OZ druhá veta premlčacia lehota ohľadne celého dlhu začala plynúť odo dňa zročnosti prvej neuhradenej splátky (dňa 20.10.2012) a uplynula dňa 20.10.2015 (posledný deň premlčacej lehoty, dňom 21.10.2015 je uplatňovaná pohľadávka už premlčaná. Keďže žaloba bola súdu prvej inštancie doručená dňa 15.01.2016, súd celý nárok považoval za premlčaný. 2. Predmetné uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobkyne ako i žalovanej doručené dňa 29. februára 2016, ako vyplýva z doručeniek. 3. Proti tomuto uzneseniu podal právny zástupca žalovanej včas odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa predžalobnou upomienkou zo dňa 09.02.2013 vyzvala žalovanú k úhrade dlhu jednorázovo, to znamená že medzi stranami došlo toho dňa k spoplatneniu dlhu. Predžalobnú upomienku si žalovaná prevzala dňa 14. februára 2013, t.j. k spoplatneniu dlhu došlo dňa 17. februára 2013. V dôsledku toho mohla žalobkyňa svoje právo po prvýkrát vykonať dňa 18. februára 2013, t.j. deň po tom, ako došlo k spoplatneniu dlhu. Trojročná premlčacia doba teda uplynula dňa 18. februára 2016. Žaloba bola podaná na súde prvej inštancie dňa 13. januára 2016, teda ešte v rámci plynutia premlčacej doby. V prípade, ak by mal súd za to, že predžalobnou upomienkou nedošlo k spoplatneniu dlhu, žalovaná upozorňuje, že plynutie premlčacej doby nastáva pri každej jednotlivej splátke samostatne, t.j. splátky počnúc mesiacom január 2013 tak nie sú premlčané. Právny zástupca si zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania v sume 32,21 eur. 4. Dňa 2. septembra 2016 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie právneho zástupcu žalobkyne označené ako Späťvzatie žaloby v celom rozsahu, ktorým žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 370 C.s.p. rozhodol o pripustení späťvzatia, rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. Zároveň požiadal o vrátenie časti kráteného zaplateného súdneho poplatku za podanie odvolania. 5. Podľa ust. § 208 O.s.p. účinného do 30. júna 2016, ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. 6. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala žalobu späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, avšak pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, predložil súd prvej inštancie vec odvolaciemu súdu dňa 20. mája 2016 na rozhodnutie podľa § 208 O.s.p.. 7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že vzhľadom k späťvzatiu žaloby žalobkyňou po tom, ako súd prvej inštancie rozhodol a jeho rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, je potrebné podľa § 370 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. späťvzatie žaloby pripustiť, uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť. 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Podľa § 370 ods. 1 veta prvá C.s.p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 12. Podľa § 370 ods. 2 veta prvá C.s.p., súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 13. V súvislosti so späťvzatím žaloby žalobkyňou, odvolací súd vyzval dňa 27. apríla 2017 žalovanú, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy písomne vyjadrila, či súhlasí so späťvzatím žaloby. Žalovaný výzvu prebrala dňa 4. mája 2017 avšak žiadnym spôsobom na ňu nereagovala, neprejavila nesúhlas so späťvzatím žaloby. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené v prejednávanej veci došlo k účinnému späťvzatiu žaloby žalobkyňou v celom rozsahu, žalovaná neprejavila nesúhlas so späťvzatím, preto odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú splnené všetky podmienky stanovené v § 370 C.s.p. na to, aby pripustil späťvzatie žaloby, uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. 15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 a ust. § 256 ods. 1 C.s.p., tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).