Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/131/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216209192 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2216209192.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. I. XX/X, T. X., zastúpená JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou. Alžbetínske nám. 2, Dunajská Streda a otec - PH.D. X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, T. X., zastúpený JUDr. Ildikó Uleklovou, advokátkou, Jesenského 5026/13A, Dunajská Streda, o úpravu styku s dieťaťom, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 7. marca 2017, č.k. 5P/33/2016-133, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou F. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň od soboty 9,00 hod. do nedele 18,00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každú Veľkonočnú nedeľu od 9,00 hod. do 18,00 hod., počas Vianočných sviatkov v párnom roku 24.12. od 9,00 hod. do 15,00 hod., a 26.12. od 9,00 hod. do 27.12. do 18,00 hod. a v každom nepárnom roku 24.12. od 15,00 hod. do 25.12. do 15,00 hod., počas letných prázdnin prvý párny týždeň mesiaca júl počnúc od pondelka 9,00 hod. do nedele 18,00 hod. a prvý párny týždeň v mesiaci august od pondelka 9,00 hod. do nedele 18,00 hod., s tým, že otec je povinný prevziať dieťa pred bytom matky a odovzdať dieťa matke po ukončení styku a matka je povinná pripraviť dieťa na styk a odovzdať otcovi, pričom v prípade vzniku prekážky realizácie styku z dôvodov na strane maloletého dieťaťa je matka povinná informovať otca vopred v primeranom čase aspoň 24 hodín, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 12P/30/2014-36 zo dňa 26.05.2014 v časti úpravy styku. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 25 ods. 1, 2 a 4, § 26 Zákona o rodine, ako aj čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, keď súd riešil rozsah úpravy styku vzhľadom na návrhy rodičov, pričom v tejto súvislosti súd vychádzal zo skutočnosti, že rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, má priestor na realizáciu rodičovských práv a povinností a participovať na výchove dieťaťa iba v čase styku s dieťaťom. Dieťa zatiaľ akceptovalo prespať u otca jednu noc a stráviť s otcom tak plné dva dni. Tento rozsah styku umožní dieťaťu stotožniť sa so situáciou a mať motiváciu byť s otcom, stretávať sa s radosťou, pozitívne naladené a neskôr samo sa dožadovalo pobudnúť u neho dlhšie. Je mať obavu, že v prípade úpravy styku vo väčšom rozsahu, navrhované otcom na dve noci, nemuselo presvedčiť dieťa o dobrých úmysloch otca, keď obdobie konsolidovania vzťahu bolo zatiaľ veľmi krátke. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na názor súdu druhej inštancie v uznesení o nariadenom neodkladnom opatrení, keď apeloval na otca, že si musí uvedomiť, v záujme bezproblémového priebehu styku s maloletou a v záujme opätovného vybudovania vzťahu (po dlhšom odlúčení) sa musí vyhýbať akýmkoľvek konfliktom v prítomnosti maloletej s matkou maloletej, na ktorú je logicky maloletá veľmi naviazaná. Preto bolo chybou navrhovateľa, počas realizovaného styku vyvolať konflikt s matkou, aby ju presvedčil o svojej pravde, a možno padli slová a vyhrážky, ktoré zbytočne opäť zneistili matku byť otvorená k širšiemu styku. V časti návrhu úpravy styku počas sviatkov, súd mal úmysel umožniť obom rodičom, v každom roku stráviť s dieťaťom čas tak počas Vianočných aj Veľkonočných sviatkov tak, aby dieťa mohlo byť na štedrý deň s oboma rodičmi, stráviť Vianoce aj v kruhu blízkej rodiny jedného aj druhého rodiča. Zo strany navrhovateľa sú ďalšie deti z predchádzajúcich manželstiev a participovať na rodinných zvyklostiach, nadväzovať pozitívne vzťahy tak k rodine otca, ako aj k rodine matky. V prípade úpravy styku počas letných prázdnin súd neakceptoval návrhy rodičov, navrhovateľa, styk každý párny týždeň v mesiacoch júl a august na celý týždeň a ani návrh matky, aby sa styk vôbec neupravil, ponechal sa na dohodu rodičov v budúcnosti, v závislosti od vývoja vzťahu dieťaťa k otcovi. Súd považoval za primeranú dobu od úpravy styku do začatia letných prázdnin, keď dieťa bude opakovane prespávať u otca každý párny víkend. Získa tým presvedčenie, že je rád u otca a prespať u neho je tak prirodzené ako u matky. Otec si vie zabezpečiť tieto týždne, aby sa mohol venovať výlučne len dieťaťu. Rovnako matka môže získať presvedčenie o spôsobilosti navrhovateľa postarať sa o dieťa aj na dlhší čas. Je nevyhnutné, aby otec mal rovnako dostatok priestoru na spoločné programy s dieťaťom, ako absolvovať výlety, pričom nemôže byť obmedzovaný len na dobu 2 dní a nie dlhšie. Je dôležité, aby v tomto smere matka, ktorá je osoba z pozície preferenčného rodiča (rodiča, ktorý má dieťa v starostlivosti) má schopnosť, ako aj povinnosť dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, a to hlavne motiváciou, aby dieťa malo na stretnutie s otcom pozitívne a radostné očakávania. Zatiaľ matka presvedčila súd v tomto smere, hoci sa nezdržala telefonátov s dieťaťom v deň, keď dieťa prvýkrát prespalo u otca. Ak by takéto správanie matka nebola schopná prejaviť, je pochybnosť, či je vôbec schopná zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa v určenom rozsahu a je mať pochybnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča, čo by mohlo odôvodňovať postup v zmysle § 25 ods. 4 Zákona o rodine a rozhodnúť o zmene osobnej starostlivosti. Navrhovateľ presvedčil súd svojím postojom, keď zmenil návrh a požaduje len umožniť primeraný styk s dieťaťom, sledujúc tak aj záujem dieťa, ktoré dlhšiu dobu, aj z jeho viny nestretával, nechal čas dieťaťu vytvoriť hlbší citový vzťah k nemu a až následne sa rozhodnúť, po dôkladnom zvážení požadovať striedavú starostlivosť. Tento postoj navrhovateľa svedčí o tom, že je schopný vnímať záujem svojho dieťaťa a nenanucuje len svoju vôľu. Pri úprave stykov rodičia sú povinní navrhovateľ dieťa prevziať pred bytom matky a matka dieťa pripraviť na styk a rovnako tak navrhovateľ odovzdať dieťa po skončení styku. V prípade prekážky na strane dieťaťa (dieťa je choré) je povinná matka túto skutočnosť včas otcovi oznámiť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že bude oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 16,30 hod. do nedele do 19,00 hod., cez Vianočné sviatky každý párny rok od 24.12. od 9,00 hod. do 15,00 hod. a 26.12. od 9,00 hod. do 27.12. do 19,00 hod. a v každom nepárnom roku 24.12. od 15,00 hod. do 25.12. do 19,00 hod., každý párny rok dňa 31.12. od 9,00 do 01.01. do 14,00 hod., cez Veľkonočné sviatky každý párny rok od Veľkonočného piatka od 9,00 hod. do Veľkonočného pondelka do 14,00 hod., cez letné prázdniny každý párny týždeň od piatka od 9,00 hod. do piatka do 9,00 hod. v nepárnom týždni. Uviedol, že pôvodne sa návrhom domáhal zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, pričom svoj návrh počas konania zmenil vzhľadom na pretrvávajúce konfliktné situácie, ku ktorým dochádzalo predovšetkým v psychologickej poradni psychologičky RPPS, ako aj vzhľadom na postoj matky k jeho osobe, ktorá na pojednávaní prezentovala svoje ničím nepodložené obavy o vývoj maloletej v prípade jej prespávania u neho. Nevzdal sa svojho zámeru maloleté dieťa vychovávať formou striedavej osobnej starostlivosti, len chcel ustúpiť záujmom maloletej, ktorým je jej vychovávanie v stabilnom rodinnom prostredí (po psychickej stránke so silnou matkou a samozrejme možno aj to, aby ho lepšie spoznala v prvom štádiu ich obnoveného vzťahu) a až následne s ním sústavne žila a bola v jeho starostlivosti. Na pojednávaniach dôkladne vysvetlil, prečo trvá na stretnutiach s maloletou od piatku, pričom maloletá má päť rokov, ešte nechodí do školy, preto je podľa jeho názoru najsprávnejší čas na to, aby mohli neviazane a nezávisle od jej školských aktivít realizovať oddych formou kratších dovoleniek cez víkendy. Napadnuté rozhodnutie mu okrem toho nedáva možnosť ani na styk s maloletou počas Silvestra, prípadne v iných časoch počas zimných prázdnin, kedy je menej pracovne vyťažený a i maloletá má viac času na to, aby mohli stráviť viac času spoločne. Poukázal na to, že stále pretrváva problém s komunikáciou s maloletou, ako aj s jej matkou, nakoľko sa jej zo svojho mobilného telefónu nevie dovolať. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5P/33/2016 je úprava styku otca s maloletou F.. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou F. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň od soboty 9,00 hod. do nedele 18,00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každú Veľkonočnú nedeľu od 9,00 hod. do 18,00 hod., počas Vianočných sviatkov v párnom roku 24.12. od 9,00 hod. do 15,00 hod., a 26.12. od 9,00 hod. do 27.12. do 18,00 hod. a v každom nepárnom roku 24.12. od 15,00 hod. do 25.12. do 15,00 hod., počas letných prázdnin prvý párny týždeň mesiaca júl počnúc od pondelka 9,00 hod. do nedele 18,00 hod. a prvý párny týždeň v mesiaci august od pondelka 9,00 hod. do nedele 18,00 hod., s tým, že otec je povinný prevziať dieťa pred bytom matky a odovzdať dieťa matke po ukončení styku a matka je povinná pripraviť dieťa na styk a odovzdať otcovi, pričom v prípade vzniku prekážky realizácie styku z dôvodov na strane maloletého dieťaťa je matka povinná informovať otca vopred v primeranom čase aspoň 24 hodín, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 12P/30/2014-36 zo dňa 26.05.2014 v časti úpravy styku. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 7. V zmysle § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 8. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. 9. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. 10. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom. 11. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 12. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. 13. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine (obdobne čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa), maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 14. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. 15. Je pritom v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. 16. Rodičovské práva a povinnosti toho rodiča, ktorý nemá maloleté v osobnej starostlivosti, majú byť súdom upravené takým spôsobom, aby bol zabezpečený riadny a bezproblémový vývoj dieťaťa a to tak, aby rodič mal v rámci stanovenej úpravy nielen povinnosti, ale i práva a v rámci toho priestor jednak na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu a súčasne i na uplatňovanie svojho výchovného pôsobenia na svoje dieťa a prehlbovanie pocitu jeho spolupatričnosti s dieťaťom. Kontakt rodiča s jeho maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, že je potrebné, aby mu ustúpili niektoré iné záujmy, prípadne oprávnenia dotknutých osôb. Je pritom nesporné, že zdravému vývoju dieťaťa napomáha aj upevňovanie citových väzieb s tzv. blízkymi osobami, napr. starými rodičmi, ktoré by nemali byť bez vážnych dôvodov obmedzované alebo minimalizované zásahom iných osôb (spravidla osoby, s ktorou dieťa žije) a s prípadom úpravy styku dieťaťa s takýmito blízkymi osobami z uvedených dôvodov počína aj Zákon o rodine v § 25 ods. 5. 17. Súd prvej inštancie vec posúdil v zmysle vyššie uvedených hľadísk a napadnutým výrokom určený rozsah úpravy styku je možné považovať za primeraný k zisteným skutkovým okolnostiam k danej veci, keď vzťah otca s maloletou F. sa v súčasnosti opätovne buduje, obnovujú sa citové väzby medzi otcom a maloletou, ktoré boli istý čas pretrhnuté. Nie je samozrejme vylúčené a je žiaduce, aby po obnovení citových väzieb medzi otcom a maloletou došlo k prehodnoteniu rozsahu styku s prihliadnutím na záujem maloletej. 18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. 20. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).