Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/174/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216210904 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2216210904.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: D. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H., F. J. XXX/X, zastúpený: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s. r. o., so sídlom Štúrova 42, Šaľa, proti žalovanému: LAND HOLD, s. r. o., Veľký Meder, Partizánska 1264/6, IČO: 46 407 456, zastúpený JUDr. Ladislavom Polákom, advokátom, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 328, o zaplatenie 4.000 eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12Csp/14/2016-89 zo dňa 15. decembra 2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Súd po právnej stránke uznesenie odôvodnil § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d) § 326 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Skutkovo uznesenie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáha zaplatenia istiny 4.000 eur s úrokom vo výške 4% mesačne a s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z uzavretej zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu. Počas konania žalobca navrhol nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať s jeho nehnuteľnosťami špecifikovanými v návrhu. Tomto návrhu súd uznesením č. k. 12Csp/14/2016-38 dňa 03.11.2016 v plnom rozsahu vyhovel. 2. Následne sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením sudcovského záložného práva na ďalšie nehnuteľnosti vo (výlučnom) vlastníctve žalovaného, vedené na LV č. XXXX a č. XXXX pre k. ú. V. F. s odôvodnením, že žalobcom uplatnený nárok vo veci samej predstavuje v súčasnosti sumu celkom 17.883,98 eura, voči žalovanému je vedené na tunajšom súde aj konanie vo veci sp. zn. 16Cb/157/2016, v ktorom má žalobca uplatnený nárok na zaplatenie 4.521,67 eura. Aj keď právo žalobcu je čiastočne chránené už nariadeným neodkladným opatrením, vzťahuje sa len na menej bonitný majetok žalovaného, žalovaný má však bonitnejší majetok, ku ktorému prednedávnom zaniklo záložné právo a tento majetok sa preto stal spôsobilý prevodov zo strany žalovaného. Žalobca má dôvodnú obavu, že žalovaný sa pokúsi aj tento majetok previesť a znemožniť tak vymoženie žalovanej pohľadávky, nakoľko dlžník má aj iných veriteľov a jeho dlhy presahujú hodnotu akéhokoľvek majetku dlžníka. K návrhu pripojil žalobca znalecký posudok vypracovaný na určenie hodnoty jediného majetku dlžníka, poľnohospodárskej pôdy, podľa znalca hodnota majetkových podielov žalovaného na nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve predstavuje sumu spolu 32.716,40 eura, pričom pozemky, ktoré majú byť dotknuté zabezpečovacím opatrením súdu majú hodnotu asi 23.000 eur a nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vydaného neodkladného opatrenia znalec ocenil na sumu 9.327 eur. Vzhľadom na celkovú hodnotu žalobného nároku je zrejmé, že je vyššia ako hodnota majetkových podielov žalovaného na nehnuteľnostiach dotknutých nariadeným neodkladným opatrením a vzhľadom na konanie žalovaného a jeho snahu zbaviť sa všetkého rýchlo dostupne likvidného majetku, je tu obava žalobcu, že exekúcia v súdnom konaní priznanej pohľadávky bude ohrozená. 3. Súd uzavrel, že z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a z jeho príloh s prihliadnutím na odpor žalovaného proti platobnému rozkazu nemal súd osvedčené, že v danom prípade je potrebné pomery bezodkladne upraviť, keďže vo veci bolo už nariadené neodkladné opatrenie. Žalobcom uplatňovaný nárok nie je síce zjavne neopodstatnený, žalovaný však v odpore spochybnil nároky žalobcu na úrokoch a úrokoch z omeškania, pričom z rovnakých dôvodov sa dovolal žalovaný vyššie uvedenej relatívnej neplatnosti zriadenia záložného práva, čo mu žalobca bez námietok kvitoval. 4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav a súčasne vec nesprávne právne posúdil. Odôvodnenie uznesenia súdom prvej inštancie žalobca považuje za nepriliehavé k listinným dôkazom zabezpečeným v súdnom spise a súčasne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Inštitút sudcovského záložného práva je inštitútom výlučne procesným a jeho účelom je zabezpečiť nárok veriteľa (žalobcu) voči dlžníkovi (žalovanému) uplatnený v súdnom konaní, keď je obava, že budúcu súdom priznanú pohľadávku už nebude môcť žalobca od žalovaného vymôcť práve v exekučnom konaní, keď sa dlžník svojho majetku zbavuje, alebo ho zaťažuje a bráni účinnému vymáhaniu pohľadávky, keď dochádza k situácii, že žalobca má síce súdom priznanú pohľadávku, ale bez reálnej sily a táto sa stáva nevymožiteľnou z majetku dlžníka. Pri skúmaní podmienok na zriadenie sudcovského záložného práva je možné vychádzať z rozhodovacej praxe súdov pri nariadení predbežného opatrenia, keď v zásade podľa konštantnej súdnej rozhodovacej praxe platí, že predbežné opatrenie nie je rozhodnutie konečné a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu dôvodná obava zo vzniku bezprostrednej ujmy alebo ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia (rozhodnutie NS SR zo dňa 28.11.2012 sp. zn. 6MCdo/5/2012. V danej veci je zrejmé, že pohľadávka žalobcu nie je zrejme bezdôvodne uplatnená. Zároveň musí súd skúmať, či existuje dôvodná obava, alebo hrozba v konaní dlžníka, ktorej dôsledkom môže byť stav nevymožiteľnosti súdom priznanej pohľadávky. Podľa názoru žalobcu súd nezohľadnil, že žalovaný nárok žalobcu v podanom odpore uznal čo do výšky istiny a čiastočne čo do výšky úrokov a úrokov z omeškania, pričom neodkladné opatrenie nie je doposiaľ právoplatné z dôvodu podania odvolania žalovaným. Súčasne je potrebné uviesť, že podľa znaleckého posudku majú pozemky, na ktorých je zriadené neodkladné opatrenie hodnotu len 9.327,56 eura, je však potrebné prihliadnuť k tomu, že pri nútenom predaji týchto nehnuteľností vo vykonávacom konaní nie je možné uvažovať o tom, že by tieto boli speňažené na 100% ich znaleckej hodnoty a je potrebné vnímať aj reálnu prax pri speňažovaní takéhoto majetku, kedy výťažok pri nútenom výkone je len v rozsahu 50 až 70 % zo znaleckej hodnoty a súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezohľadnil, že k dnešnému dňu je už aj žalovaným uznaný nárok v sume 4.593,10 eura a úrok z omeškania, ako aj ďalšie trovy konania. Súčasne je potrebné uviesť, že úkon žalovaného, ktorý bol zmarený nariadením neodkladného opatrenia je úkonom scudzovacím, kedy neodkladné opatrenie stráca účinky dňom právoplatnosti rozsudku vo veci samej a žalovanému nebude nič brániť, aby po právoplatnosti rozsudku svoj zámer dokončil, pričom žiadny exekučný orgán nedokáže v tak krátkom čase nevykonať blokačné úkony na majetku žalovaného, by tento svoj zámer nedokončil. Vo vzťahu k námietke, že žalovaný nárok spochybnil a v uvedenom rozsahu sa dovolal aj relatívnej neplatnosti záložnej zmluvy, čo žalobca bez námietok kvitoval, je nesprávnym názorom. Je síce pravdou, že žalovaný sa dovolal relatívnej neplatnosti záložnej zmluvy, avšak tak učinil až potom, ako žalobca začal s výkonom záložného práva, ktoré zabezpečovalo odlišnú pohľadávku žalobcu voči žalovanému a tento úkon nemá žiadny vzťah k uplatnenému nároku v merite veci. Žalovaný namieta voči pohľadávke v časti úrokov a úrokov z omeškania, že táto nevznikla, keď žalobcovi patrí úrok len do času splatnosti pohľadávky a po splatnosti len úroky z omeškania, ktorým názorom sa snaží žalovaný pohľadávku znížiť, avšak existuje odlišná prax súdov napríklad: „Pozitívna norma neobmedzuje dobu na poskytnutie finančných prostriedkov a kým úroky z omeškania sú sankciou, tak úroky sú odmenou za užívanie si peňazí a preto ich treba platiť až do ich vrátenia“, tak, ako uvádza rozsudok NS ČR z 27.6.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005. Spornosť pohľadávky je tak vecou, ktorá musí byť riešená v merite veci a jej posudzovanie nad danú mieru prekračuje rámec konania o zabezpečovacom opatrení bez toho, aby bolo vykonané dokazovanie. Súd si nárok žalobcu už predbežne posúdil tým, že vo veci vydal platobný rozkaz, a vo výroku platobného rozkazu rozhodol v súlade s petitom žaloby a súd tak nemal pochybnosti o skutočnostiach tvrdených žalobcom. Z vedeného vyplýva, že súd musí pri rozhodovaní o zabezpečení majetku dlžníka vychádzať zo zásady, že pohľadávka uplatnená v súdnom konaní nie je zrejme bezúspešne uplatnená a vychádza z doposiaľ ustálenej výšky pohľadávky žalobcu, ktorá bola ku dňu podania návrhu v sume 17.883,98 eura a jej výška nie konečná čo znamená, že majetok, ktorého zabezpečenie bolo vykonané neodkladným opatrením nepostačuje na uspokojenie budúcej pohľadávky žalobcu aj s poukazom na prípadnú sumu dosiahnutú jeho speňažením pri výkone rozhodnutia. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaný ako dlžník iný majetok nemá, táto skutočnosť bola osvedčená daňovým priznaním dlžníka pre daň z príjmov za rok 2015, kedy dlžník, je spoločnosť v kríze a nie je predpoklad, že by bol schopný pohľadávky žalobcu zaplatiť z iného majetku. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrhu na zriadenie sudcovského záložného práva vyhovel v celom rozsahu. 5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu 9.6.2017. Vo vyjadrení uviedol, že v merite odporu žalovaný podrobne rozoberal problematiku úroku a úroku z omeškania a v dostatočnej miere vysvetlil aj to, že tvrdená pohľadávka žalobcu v sume 17.000 eur je trojnásobkom toho, na čo mu v skutočnosti vzniklo právo, preto žalovaný nepovažuje návrh, predošlé neodkladné opatrenie a ani predmetné zabezpečovacie opatrenie za dôvodné a opodstatnené. Žalovaný po právoplatnosti rozhodnutia súdu postupne plní žalobcovi. Naposledy žalovaný zaplatil žalobcovi 2.000 eur a uhradil trovy právneho zastúpenia protistrane v sume 430 eur. Ako dôkaz pripojil pokladničný doklad banky a doklad o vklade v hotovosti do V.. Žalovaný sa teda nevyhýba plneniu svojich záväzkov. Žalovaný vykonáva poľnohospodársku výrobu nielen na svojich pozemkoch, ale prevažne na prenajatých pozemkoch; pri tvorbe výrobného plánu a plánu tržieb kalkuluje s dotáciami, keďže splnil podmienky na ich poskytnutie (ide rádovo o čiastky v rozpätí 20-30 tis. eur ročne), ale pôdohospodárska platobná agentúra je obvykle v omeškaní s poskytovaním dotácií; v tomto roku ich žalovaný mal obdržať už v mesiaci marec a z toho dôvodu je nútený disponibilné finančné prostriedky využívať na realizáciu nedokončenej poľnohospodárskej výroby (hustosiatych obilovín a kukurice) predovšetkým na zaobstaranie agrochemikálii a pohonných hmôt do poľnohospodárskych mechanizmov. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia je podstatné osvedčiť, či existuje obava, že exekúcia by mohla byť ohrozená, čo v danej veci splnené nie je. Žalobca nepreukázal žiadny taký právny úkon žalovaného, na základe ktorého by sa „zbavoval svojho majetku". Iba v jednom prípade mal žalovaný záujem založiť niektoré svoje poľnohospodárske pozemky za účelom zabezpečenia pôžičky, (išlo konkrétne o zabezpečovací prevod vlastníckeho práva v prospech veriteľa na zabezpečenie pôžičky v sume 10 000 eur). Pôžičku chcel žalovaný využiť prevažne na uspokojenie zročných pohľadávok veriteľa (žalobcu). Pripojené znalecké posudky nie sú pre žalovaného prijateľné, nakoľko znalci všetky nimi ohodnotené pozemky evidentne podhodnotili. Zvlášť markantné je podhodnotenie ornej pôdy, trvalých trávnych porastov (nevynímajúc ani záhradu) v znaleckom posudku znalca RNDr. Františka Bergendiho. Znalec v znaleckom posudku účelovo podhodnotil všeobecnú hodnotu ornej pôdy (najmä stanovením nízkych koeficientov závislých viac-menej od voľnej úvahy znalca), preto sa dopracoval k neprimerane nízkej všeobecnej hodnote ornej pôdy v čiastke 0,4780 eura/m2. Hodnotu trvalých trávnych porastov určil v čiastke 0,039 eura/m2, pričom uvedené pozemky nemajú charakter trvalých trávnych porastov, resp. ak áno, tak iba sčasti, pričom pozemky sú využívané ako orná pôda, preto ich všeobecná hodnota je aspoň 10 x vyššia ako znalcom ustálená hodnota. Skutočný charakter pozemkov je iný. Nie sú už lúkami a pasienkami, ako boli pôvodne vedené v pozemno-knižných vložkách, ale väčšinou majú charakter (druh) ornej pôdy. Ako dôkaz žalovaný pripojil ortofotomapy niektorých znalcom ohodnotených trvalých trávnych porastov vo V. F.. Z nich je vidieť, že ide o pozemky majúce charakter ornej pôdy. V znaleckom posudku chýba porovnávacia metóda a záver by mal obsahovať spriemerovanie výsledku podľa porovnávacej metódy a metódy polohovej diferenciácie. Pozemky druhu ornej pôdy (menších výmer) v okrese Dunajská Streda sa inzerujú na stránkach realitných kancelárii minimálne okolo 1 eura/ m2 a vyššie, preto znalcom ustálená všeobecná hodnota ornej pôdy v čiastke 0,4780 eura/m2, a hodnota trvalých trávnych porastov v čiastke 0,039 eura/m2 je nereálna. Žalobca už získal od žalovaného vyše 20 ha pozemkov za cenu, ktorá v súčasností má minimálne dvojnásobnú výšku, preto podnikateľská aktivita žalobcu v podobe poskytovania „pôžičiek" bola a stále je pre neho výnosným obchodom. Až v súvislosti s vypracovaním tohto vyjadrenia žalovaný zistil, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zabezpečovacieho opatrenia sú aj tak zabezpečené proti akémukoľvek scudzeniu, nakoľko na LV č. XXXX a XXXX k.ú. V. F. viazne exekučné záložné právo v prospech Z. I +J, spol.s r.o. na základe exekučného príkazu č. EX 13637/17 zo dňa 11.5.2017 vydaného Exekučným úradom Bratislava, JUDr. Evou Falisovou, pričom žalovaný ani upovedomenie o exekúcii, ani exekučný príkaz neobdržal a doručovanú poštu riadne odoberá a nevyhýba sa povinnosti preberania zásielok. Aj táto okolnosť spochybňuje dôvodnosť návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, preto žalovaný navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou stranou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. V prejednávanej veci súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol s odôvodnením, že vo veci bolo už nariadené neodkladné opatrenie v prospech žalobcu slúžiace na zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovanému uplatnenej vo veci samej. Žalobcom uplatnená pohľadávka vo výške skoro 18.000 eur bola čiastočne žalovaným uznaná, avšak vo väčšine spochybnená, preto nebolo dôvodné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Žalobca v odvolaní namietal, že majetok, ktorého zabezpečenie bolo vykonané neodkladným opatrením nepostačuje na uspokojenie budúcej pohľadávky žalobcu, žalovaný vykonáva kroky z zbavovaniu sa svojho majetku a existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že má záujem pokračovať vo svojej podnikateľskej činnosti (poľnohospodárskej výrobe, majetku sa nezbavuje, postupne žalobcovi platí dlžnú sumu, naposledy mu v marci 2017 zaplatil 2.430 eur. Namietal ohodnotenie nehnuteľností v znaleckom posudku založenom do spisu žalobcom a pripojenými listinnými dôkazmi osvedčil, že orná pôda sa v k.ú. V. F. predáva za sumu podstatne vyššiu, ako ju ohodnotil znalec. 9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 10. Z obsahu spisu vyplýva, že na súde prvej inštancie je vedené konanie vo veci samej, ktorým sa žalobca domáha zaplatenia 4.000 eur s príslušenstvom na základe uzavretej zmluvy o pôžičke. Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12Csp/14/2016-38 zo dňa 3.11.2016 bolo vyhovené návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia a žalovanému sa zakázalo nakladať s nehnuteľnosťami vo výške približne 9.000 eur (podľa znaleckého posudku založeného do spisu žalobcom). 11. Podľa názoru odvolacieho súdu (zhodne s právnym názorom súdu prvej inštancie) je pohľadávka žalobcu zabezpečená dostatočne vydaným neodkladným opatrením. Účinky neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia nesmú neprimerane zasahovať do právnych vzťahov strán sporu. Zabezpečovacie opatrenie a rovnako neodkladné opatrenie nemá nad mieru primeranú veci obťažovať stranu sporu, proti ktorému smeruje. Z toho možno vyvodiť zásadu primeranosti zásahu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia do právnych vzťahov medzi stranami. Žalovaný namieta žalobcom uplatnenú pohľadávku vo veci samej, spochybňuje príliš nízke ohodnotenie ornej pôdy znalcom (ktorou je zabezpečená pohľadávka žalobcu neodkladným opatrením) a zároveň osvedčuje skutočnosť, že hodnota ornej pôdy je vyššia, ako stanovil znalec. Zároveň žalovaný osvedčil, že postupne dlžnú sumu žalobcovi spláca. Z uvedeného vyplýva, že výška nároku žalobcu a s ním spojené obmedzenie práv žalovaného už vydaným neodkladným opatrením sú dostatočné a ďalšie obmedzenie práv žalovaného zabezpečovacím opatrením by bolo neprimerané povahe nároku žalobcu, preto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo možné vyhovieť. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého inštancie potvrdil podľa § 387 CSP. 13. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).