Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/110/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314200788 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314200788.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcu: D. Z., nar. XX. M. XXXX, bytom P. G. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Ľubomír Hlbočan, Bratislava, Vajnorská 20, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, 2/ G. M., nar. XX. M. XXXX, bytom G., S. XX, zastúpenej advokátom: Mgr. Toni Khuri, Bratislava, Pribišova 31, 3/ F. G., nar. XX. S. XXXX, bytom P. G. č. XXX, 4/ L. G., nar. XX. M. XXXX, bytom P. G. č. XXX, 5/ A. G., nar. XX. N. XXXX, bytom P. G. č. XXX, žalovaní 3/ až 5/ zastúpení advokátom: JUDr. Vladimír Haládik, Galanta, Clementisove sady 1616, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 13. októbra 2015 č. k. 23C/25/2014-304 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaní v 1. až 5. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd nariaďuje súdu prvej inštancie vykonanie opravy napadnutého rozsudku v úvodnej časti v označení predmetu konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov a o náhrade trov konania rozhodol tak, že bude o nej rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 7 ods. 1, 2, § 80 písm. c/, § 250i ods. 2 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Vecne zdôvodnil tým, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov o prevode nehnuteľnosti (po späťvzatí žaloby v časti, ktorou sa domáhal určenia, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti je žalovaná 1/), a to zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom z 25. októbra 1996, uzavretej medzi Slovenským pozemkovým fondom, ako správcom nehnuteľností vo vlastníctve Slovenskej republiky a žalovanou 2/, k parcele č. 1183/1 orná pôda, o výmere 316850 m2, zapísanej v tom čase na LV č. XXX, v súčasnosti vedenej ako parcela registra „C“ č. 1183/9 - ostatné plochy, o výmere 1482 m2, zapísanej na LV č. XXX, parcela registra „C“ č. 1183/11 - ostatné plochy, o výmere 181 m2, zapísanej na LV č. XXXX, parcela registra „C“ č. 1183/12 - orná pôda, o výmere 5808 m2, zapísanej na LV č. XXXX a parcela registra „E“ č. 1183/1 - orná pôda, o výmere 309379 m2, zapísanej na LV č. XXX, v pomere 1/1 k celku v katastrálnom území P. G., ako i určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 22. apríla 1997, uzavretej medzi žalovanou 2/ ako predávajúcou a žalovanými 3/ a 4/ (manželmi) ako kupujúcimi, o prevode pozemku parcela č. 1183/9, ostatné plochy, o výmere 1482 m2, zapísanej na LV č. XXX, v súčasnosti vedenej ako parcela registra „C“ na LV č. XXX, v katastrálnom území P. G., v pomere 1/1 k celku a kúpnej zmluvy z 18. júna 2009, uzavretej medzi žalovanou 2/ ako predávajúcou a žalovaným 5/ ako kupujúcim, o prevode pozemku parcela registra „C“ č. 1183/12 - orná pôda, o výmere 5808 m2, ktorá vznikla odčlením z parcely registra „E“ č. 1183/1 - orná pôda, o výmere 315187 m2 (na základe geometrického plánu č. 84/2003) a parcela registra „C“ č. 1183/11 - ostatné plochy, o výmere 181 m2, zapísaná v tom čase na LV č. XXX, v súčasnosti na LV č. XXXX. Žalobca svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňoval tým, že časť parcely č. 1183/1, o výmere 20000 m2, ktorú v roku 1992 kúpil od žalovanej 1/ (ktorá uvedenú skutočnosť nespochybňuje), bola vydaná žalovanej 2/ na základe nulitného právneho aktu - rozhodnutia Pozemkového úradu Galanta č. k. 62/95- T, v dôsledku čoho je daná aj jeho vecná aktívna legitimácia v spore o určenie absolútnej neplatnosti právnych úkonov, na základe ktorých bola prevedená uvedená nehnuteľnosť do vlastníctva žalovaných 2/ až 5/, ktorú môže napadnúť ktokoľvek a súd je povinný na ňu prihliadať z úradnej povinnosti. Žalovaná 1/ namietala naliehavý právny záujem žalobcu, ako i jeho vecnú aktívnu legitimáciu, keďže všeobecný súd nie je oprávneným orgánom preskúmavať právoplatné rozhodnutie Pozemkového úradu v Galante s poukazom na § 9 ods. 1 až 4 zákona č. 229/1991 Zb., ktoré rozhodnutie netrpí takými vadami, ktoré by mali za následok jeho nulitu. Nemá záujem o usporiadanie vlastníckeho práva so žalobcom, keďže je obmedzená zákonom č. 330/1991 Zb., ako aj nariadením vlády SR č. 238/2010, ktoré presne určujú podmienky, za ktorých sa môžu prevádzať, resp. zamieňať nehnuteľnosti, pričom žalovaným 2/ až 5/ svedčí ďalší titul nadobudnutia vlastníctva a to vydržaním. Žalovaná 2/ bola účastníčkou správneho konania, kde predložila všetky doklady a bola dobromyseľná v štádiách konania a teda mohla vlastnícke právo vydržať. Súdu neprislúcha preskúmavať platnosť rozhodnutia správneho orgánu, vzhľadom k povahe veci (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/112/2004). Žalobca ako kupujúci a bývalý Československý štát, zastúpený Semenárskym majetkom a.s. ako predávajúcim, uzavreli 28. augusta 1992 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území P. G., zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 727 (parcela č. 1183/1, o výmere 20000 m2) za dohodnutú kúpnu cenu 140.840 Kčs, ktorá mala byť vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy, ktorá však nebola predložená na registráciu Štátnemu notárstvu a preto vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnosti nebolo zapísané v katastri nehnuteľností. Žalobca sa v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 20C/206/2009 domáhal určenia vlastníckeho práva titulom vydržania k nehnuteľnostiam v katastrálnom území P. G., zapísaných na LV č. XXXX, parcela č. 1183/13, orná pôda, o výmere 14192 m2, ktoré konanie bolo po späťvzatí návrhu právoplatne zamietnuté a k parcele č. 1183/12, orná pôda, o výmere 5808 m2. Pozemkový úrad Galanta v rozhodnutí č. k. 62/95-T z 28. júna 1995 rozhodol, že žalovaná 2/ je oprávnenou osobou a spĺňa podmienky na vydanie nehnuteľností (podľa § 6 ods. 1 písm. p/ a § 6 ods. 2 zákona 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov) a priznal jej právo na bezodplatné prevedenie iných pozemkov vo vlastníctve štátu do jej vlastníctva (nehnuteľnosti nebolo možné vydať, keďže boli vo vlastníctve fyzických osôb), resp. nárok na náhradu podľa § 16 ods. 1 v spojení s § 41 ods. 1 písm. bod 5 zákona 330/1991 Zb. (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10. augusta 1995). Na základe tohto rozhodnutia uzavrel Slovenský pozemkový fond, ako správca nehnuteľnosti vo vlastníctve Slovenskej republiky a žalovaná 2/ dňa 25. októbra 1996 zmluvu o bezodplatnom prevode nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území P. G., v rozsahu 1/1 v pomere k celku. Následne dňa 22. apríla 1997 žalovaná 2/ ako predávajúca a žalovaní 3/, 4/ ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola časť uvedených nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území P. G. a dňa 18. júna 2009 uzavrela žalovaná 2/ ako predávajúca a žalovaný 5/ ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetnom ktorej bola časť uvedených nehnuteľností v katastrálnom území P. G., v pomere 1/1 k celku. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že takouto určovacou žalobou by sa nevyriešila spornosť otázky vlastníckeho práva žalobcu, ktorého časti určenia sa už domáhal neúspešne vo vyššie uvedenom inom konaní titulom vydržania, ale naopak nastolil by sa stav právnej neistoty. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia (že právny vzťah alebo právo existuje) bolo ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. To znamená, že musí ísť u žalobcu o právny vzťah (právo už existujúce) alebo o takú jeho procesnú, príp. hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne už v existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, príp. pre neisté svoje postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Tvrdenie žalobcu, o naliehavom právnom záujme na požadovanom určení, spočívajúcom v tom, že žalovaná 1/ jeho vlastnícke právo k časti parcely č. 1183/1, o výmere 20000 m2 nespochybňuje a rešpektuje kúpnu zmluvu z 28. augusta 1992 (v prípade požadovaného určenia urobí kroky potrebné k založeniu jeho vlastníckeho práva), bolo vyvrátené samotnou žalovanou 1/, ktorá sa od uvedených tvrdení žalobcu v konaní opakovanie dištancovala a nespochybňovala vlastnícke právo žalovanej 2/ a jej právnych nástupcov žalovaných 3/ až 5/. Pokiaľ sa žalobca v konaní pred všeobecným súdom domáhal preskúmania rozhodnutia správneho orgánu s odôvodnením, že ide o nulitný akt, vychádzajúc z judikatúry, nulita správneho aktu sa spája s nedostatkom právneho základu, právomoci, vád príslušnosti, absolútneho nedostatku formy, absolútneho omylu v osobe adresáta, neexistencie skutkového základu a pod., ktoré preskúmanie spadá do pôsobnosti správneho súdnictva podľa druhej hlavy O. s. p. (§ 247 O. s. p. a nasl.), ako to vyplýva z poučenia predmetného rozhodnutia. V danom konaní nie je možné preskúmavať rozhodnutie správneho orgánu a reparovať ho, keďže je právoplatné a narušila by sa tým zásadným spôsobom právna istota adresátov právneho aktu, vyjadreného pred dvadsiatimi rokmi. Súd prvej inštancie odôvodnil nevykonanie navrhovaného dôkazu (výsluchom generálnej riaditeľky Slovenského pozemkového fondu), keďže nebolo spochybnené poverenie konajúcej zamestnankyne a považoval ho za nehospodárne, tiež i výsluch bývalého starostu obce P. G., Ing. J. E., k skutočnostiam, ktoré sú predmetom listu zo 17. septembra 2010, opisujúce tvrdenia inej osoby. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 151 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého rozhodne o náhrade trov konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, pretože ide o zložitý prípad. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nezákonnosťou a nepreskúmateľnosťou rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý nepostupoval v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., tým, že súd prvej inštancie vyslovil názor, že v danom konaní nemôže preskúmavať rozhodnutie správneho orgánu a reparovať ho, pripustil naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Keďže pripustil, že pre nedostatok právomoci nemožno vo veci konať a preskúmavať nulitný správny paakt, jeho odôvodnenie je protichodné, odporujúce logike (pretože vyjadruje záver, že i keby mal žalobca naliehavý právny záujem, nemal by právomoc vo veci konať). V tejto časti je rozhodnutie nezrozumiteľné a zmätočné. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva, že súdy i mimo správneho súdnictva sú ex offo povinné a oprávnené preskúmavať rozhodnutia správnych orgánov z hľadiska či ide o správny akt (či nejde o nulitný správny akt), či bol vydaný v medziach právomoci príslušného orgánu a či je právoplatný a vykonateľný (sp. zn. 1Cdo 56/2003, 5Cdo 157/2007, 2Cdo 24/2007). Pokiaľ by sa rešpektovalo nulitné rozhodnutie, bola by narušená právna istota a to nielen adresátov, ale aj ostatných subjektov práva. Najzávažnejšími vadami rozhodnutia správneho orgánu bolo, že zákon č. 229/1991 Zb. (na základe ktorého došlo k vydaniu náhrady za skonfiškované nehnuteľnosti žalovanej 2/) nikdy nedelegoval na pozemkové úrady právomoc rozhodovať o vydaní pozemkov alebo náhrad za ne, skonfiškovaných pred 25. februárom 1948. Pozemky, za ktoré boli žalovanej 2/ vydané náhradné, boli skonfiškované na základe dekrétov prezidenta G. k 1. marcu 1945, ktoré sú nezrušiteľné a sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Uvedený zákon podľa preambuly smeroval k zmierneniu následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v období rokov 1948 až 1989, v dôsledku povojnovej právnej úpravy reagujúcej bezprostredne na povojnový stav, ktorá riešila majetkové pomery osôb nemeckej, maďarskej národnosti a osôb považovaných za zradcov a nepriateľov slovenského národa. Na podporu svojej argumentácie žalobca označil ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 10Sžr 3/2012, 1Sžr 58/2011). Rozhodnutie Pozemkového úradu preto trpí vadou nedostatku právomoci orgánu rozhodovať o vydaní pozemkov (tým došlo k neprípustnému rozšíreniu tejto právomoci na pozemky skonfiškované aj pred 25. februárom 1948). Ide preto o nulitný správny akt. Rozhodnutie Pozemkového úradu trpí vadou nedostatku právneho podkladu. Vzhľadom k uvedenému nebolo možné za nikdy neskonfiškované pozemky pred týmto obdobím vydať za ne náhradu. V rozhodnutí Pozemkového úradu bola umelo a v rozpore so skutočnosťou založená aktívna vecná legitimácia žalovanej 2/ podľa § 4 ods. 2 písm. a/, e/ zákona č. 229/1991 Zb.. Žalovaná 2/ nebola k S. H., ako ani k S. Y., ktorým boli na základe G. dekrétov pozemky skonfiškované k 1. marcu 1945, v takej rodinnej väzbe, aká je podmienená dotknutými ustanoveniami tohto zákona (nebola ani dedičom zo závetu). Táto vada je ďalšou vadou rozhodnutia Pozemkového úradu, absolútneho omylu v osobe adresáta, pretože rozhodnutie bolo adresované žalovanej 2/, ktorá nespĺňa ani jednu z podmienok oprávnenej osoby podľa zákona č. 229/1991 Zb. (ktorej zákon priznával uplatniť si reštitučný nárok). Vady rozhodnutia Pozemkového úradu sú tak závažné, že sa nemôže uplatniť prezumpcia jeho správnosti. Súd prvej inštancie bol preto povinný skúmať toto rozhodnutie, či vady nespôsobujú jeho nulitnosť a či sa nemá naň hľadieť akoby neexistovalo. Súd prvej inštancie sa však vôbec nevyjadril k ďalším dôvodom žalobcu, ktoré v konaní uvádzal na odôvodnenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov. Pozemky dotknuté predmetnými neplatnými právnymi úkonmi žalobca dlhodobo užíva, pričom absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí voči každému a každý má teda naliehavý právny záujem na určení, že právny úkon je neplatný (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/67/2012 a rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/155/2000). Vzhľadom na dlhodobé užívanie pozemkov dotknutých predmetnými právnymi úkonmi, hrozí žalobcovi, že od neho budú domnelí vlastníci pozemkov (žalovaní 2/ až 5/) žiadať vypratanie pozemkov a žalovaný 5/ ho už aj vyzval, aby pozemok sprístupnil a zdržal sa akýchkoľvek zásahov. Usporiadaním práv prostredníctvom danej žaloby by sa predmetnému sporu predišlo a odstránila by sa v tomto smere právna neistota žalobcu, že ktorýkoľvek z domnelých vlastníkov by sa mohol domáhať takýchto nárokov. Ako ďalší naliehavý právny (verejný) záujem na požadovanom určení žalobca uviedol, že bol vydaný majetok štátu, ktorý vydaný nesmel byť, keďže právomoc vydať majetok skonfiškovaný dekrétmi prezidenta G. alebo náhradu zaň, nebola nikdy žiadnym spôsobom delegovaná na štátny orgán a v konečnom dôsledku je spochybnená platnosť dekrétov o konfiškácii pozemkov. V čase, keď odvolací súd rozhodol o odvolaní proti nariadenému predbežnému opatreniu, v ktorom zaujal právny názor, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení (vlastníckeho práva žalovanej 1/ k pozemkom) dostatočne nepreukázal, bol predmet sporu iný ako v súčasnosti. Žalobca navrhol zmenu žaloby. Žalovaní 3/ až 5/ nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k odčleneným častiam pozemku od žalovanej 2/, keďže predmetný pozemok sa dostal do domnelého vlastníctva žalovanej 2/ na základe absolútne neplatného právneho úkonu - zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva, ktorá mala byť uzavretá na základe nulitného správneho aktu. Všetky právne úkony, ktorými nadobudli predmetné pozemky žalovaní, sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi v zmysle zásady rímskeho práva nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet. Určením neplatnosti právnych úkonov by sa deklarovalo vlastnícke právo žalovanej 1/ a v takomto prípade by mohol v právnej istote žalobca jednať ohľadom užívania pozemkov, ktoré využíva, so skutočným vlastníkom a nehrozilo by, že akýkoľvek právny úkon, ktorý by k pozemku uzavrel, bol by neplatný. Žalovaný 5/ listom zo 17. decembra 2013 vyzval žalobcu, aby sa zdržal akýchkoľvek zásahov do jeho vlastníckeho práva a pozemok mu ihneď sprístupnil, umožnil jeho nerušené užívanie. Reálne stále tak pretrváva zo strany žalovaných, že sa budú neoprávnene domáhať, aby súd im sprístupnil a umožnil užívať nehnuteľnosti, ku ktorým vlastnícke právo nikdy nenadobudli. Teda už v čase podania žaloby právne postavenie žalobcu voči žalovanému 5/ sa stalo neistým a táto neistota pretrváva a odôvodňuje potrebu určenia, že medzi žalobcom a žalovaným právny vzťah buď je alebo nie je (ako i žalovanými 2/ až 4/). Správanie žalovaného 5/, ktorý sa domáha sprístupnenia pozemku, svedčí o jeho úmysle spôsobiť mu ujmu na právnom postavení, čo odôvodňuje taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení právneho úkonu z 18. júna 2009 (na základe ktorého mal žalovaný 5/ nadobudnúť vlastnícke právo od žalovanej 2/). Ak by bola určená neplatnosť kúpnej zmluvy, medzi žalobcom a žalovaným 5/ by nemohol vzniknúť žiaden právny vzťah, z ktorého by žalovanému vyplynulo právo pozemok užívať a žiadať ho sprístupniť. Rozhodnutie súdu by vytvorilo určitý právny rámec, ktorý by bol zárukou odvrátenia budúcich hroziacich sporov medzi ním a žalovanými (napr. o vypratanie nehnuteľnosti, o zaplatenie nájomného a pod.). Rozhodnutie by súčasne vyriešilo otázku vlastníckeho práva k sporným pozemkom, keďže podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona by okresný úrad vyznačil v katastri nehnuteľností k nehnuteľnostiam stav pred týmto napadnutým právnym úkonom, aj vtedy, ak právo k nehnuteľnostiam bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou. Súd prvej inštancie tvrdenia žalobcu o naliehavom právnom záujme vôbec nehodnotil, rozhodnutie súdu je preto arbitrárne, neočakávané a nepredvídateľné. Takýto stav bráni prístupu k súdu a rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepochybne nepreskúmateľné. O týchto ďalších dôvodoch naliehavého právneho záujmu nie je v napadnutom rozhodnutí zmienka a súd prvej inštancie sa s nimi nevyporiadal. Nedáva odpoveď na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nehodnotí dôkaz žalovaného 5/ zo dňa 17. decembra 2013 (ktorým ho žalovaný 5/ vyzval, aby sa zdržal zásahov do jeho vlastníckeho práva). V napadnutom rozhodnutí neuvádza, že sa s ním oboznámil a nie je zrejmé, ako tento dôkaz z hľadiska preukázania naliehavého právneho záujmu vyhodnotil. Súd prvej inštancie mechanicky pri posudzovaní preukázania naliehavého právneho záujmu odkázal na právny názor odvolacieho súdu, ktorý však ostatné dôvody naliehavého právneho záujmu uvádzané neskôr, nepoznal. List žalovaného 5/ zo 17. decembra 2013 súd prvej inštancie nevykonal ako dôkaz podľa § 129 ods. 1 O. s. p. a na pojednávaní listinu neprečítal, neoboznámil sa s ňou, ani sa nezaoberal pri rozhodovaní o žalobe. Dôsledkom je neúplne zistený skutkový stav veci, čo zakladá ďalší odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p., a aj dovolací. Tým, že sa žalovaný 5/ domáha od žalobcu, aby mu pozemok, ku ktorému nenadobudol vlastnícke právo a je domnelým vlastníkom, sprístupnil a umožnil mu užívať ho, hrozí ujma žalobcovi, ktorý pozemok dlhodobo užíva (od roku 1992, kedy ho odkúpil od Semenárskeho majetku, štátneho podniku Sládkovičovo) a hrozí tiež podanie žaloby o vypratanie. Dôsledkom hrozby je i to, že časťou svojho majetku - financií nemôže nakladať, pretože ich sústreďuje pre prípad, že by bol povinný uhradiť nájomné a náklady spojené s uvedenými spormi. Je daný právny záujem riešiť právnu neistotu hrozby žaloby na vypratanie pozemku a zaplatenie nájomného určovacou žalobou. Existencia tohto sporného vzťahu žalobcu poškodzuje, pretože na spornom pozemku podniká a žije v absolútnej právnej neistote a hrozbe ujmy a škody. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je právo účastníka na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Tieto ústavné atribúty rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa. 3. Žalovaná 1/ navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Výklad žalobcu, že posudzovanie správneho aktu súdom možno považovať za uznanie existencie naliehavého právneho záujmu, je účelový. Súd prvej inštancie sa nezaoberal vecou samou, ale skúmal, či je daná právomoc všeobecného súdu. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení však súd prvej inštancie nepripustil. Tvrdenie žalobcu, že v prípade deklarovania vlastníctva žalovanej 1/ k predmetnému pozemku, táto urobí kroky potrebné k tomu, aby sa stal žalobca vlastníkom tohto pozemku, je v rozpore s postojom žalovanej 1/. Žalovaná 1/ považuje žalovaných 2/ až 5/ za legitímnych vlastníkov a nemá dôvod ich vlastníctvo spochybňovať. Z dôvodu platnosti rozhodnutia je treba aj všetky ďalšie majetkové prevody považovať za platné. Žalovaná 2/ nadobudla vlastnícke právo zmluvou o bezodplatnom prevode z roku 1996, pričom časť z takto nadobudnutých nehnuteľností odpredala žalovaným 3/ až 5/, ktorí na základe kúpnych zmlúv vstúpili do držby príslušných nehnuteľností ako jej právni nástupcovia. Žalobca sa v minulosti neúspešne domáhal určenia svojho vlastníckeho práva vydržaním voči žalovanému 5/ (rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 20C/206/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/405/2012). Preto už nemôže v súčasnosti podať určovaciu žalobu vo svoj prospech voči vlastníkovi. Žalovaná 1/ namietala tiež tvrdenie žalobcu, že nespochybňuje vlastnícke právo žalobcu k parcele č. 1183/1 i kúpnu zmluvu z 28. augusta 1992, ktoré tvrdenie nie je obsiahnuté v žiadnom z vyjadrení žalovanej 1/ a k takémuto tvrdeniu nie je možné dospieť ani výkladom jej stanovísk. Slovenský pozemkový fond ako správca poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve štátu je oprávnený vykonávať správu k týmto pozemkom, vrátane prípadného prevodu vlastníctva, len za podmienok a postupom ustanovenými zákonmi, nariadením vlády č. 238/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľnosti Slovenským pozemkovým fondom v znení neskorších predpisov a žiadne ustanovenie platnej právnej úpravy ho neoprávňuje zaviazať sa urobiť kroky potrebné k tomu, aby sa určitá konkrétne osoba stala vlastníkom pozemku. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom, že by požadované určenie bolo spôsobilé privodiť mu zlepšenie jeho právneho postavenia. Žalobca nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Požadované určenie nebude viesť k zápisu žalobcu ako vlastníka do katastra nehnuteľností. V prípade požadovaného určenia by ako vlastník do katastra bola zapísaná opätovne len osoba odlišná od žalobcu, ktorá titulom svojho vlastníctva bude oprávnená uplatňovať si voči žalobcovi rovnaké práva, aké sú oprávnení v súčasnosti uplatňovať aktuálni vlastníci, vrátane možnosti domáhať sa vypratania nehnuteľností. Vyhovenie žalobe nebráni vlastníkovi, zapísanému v katastri nehnuteľností, uplatňovať voči žalobcovi svoje práva a teda ani v tomto smere určovací výrok nie je spôsobilý privodiť žalobcovi priaznivejšie postavenie. Ani zápisom vlastníctva v prospech inej osoby nedôjde k odstráneniu žalobcovej právnej neistoty a nech by bol vlastníkom sporných nehnuteľností ktokoľvek, je oprávnený vykonávať k nim svoje vlastnícke právo vo všetkých jeho zložkách. Práve vyhovenie žaloby by vyvolalo vznik právnej neistoty do vzťahov, ktorých tvrdená spornosť mala vzniknúť v dávnej minulosti. Tvrdenie žalobcu, že bol vydaný majetok štátu, ktorý vydaný byť nesmel, neodôvodňuje naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, keď na odstránenie tvrdeného protiprávneho stavu mohli byť využité na to určené právne prostriedky a podaná žaloba nie je vhodne zvoleným procesným prostriedkom na odstránenie žalobcom tvrdeného protiprávneho stavu. V prípadoch, kedy požadované určenie existencie či neexistencie práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi malo charakter len prejudiciálnej otázky k inému sporu, nebude daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Prejudiciálnou otázkou vo vzťahu k vlastníckemu právu žalobcu môže byť v určitých prípadoch platnosť či neplatnosť tzv. scudzovacej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastnícke právo. Ak možno žalovať priamo na určenie vlastníckeho práva žalobcu, súd si prejudiciálne posúdi otázku platnosti či neplatnosti zmluvy. V takýchto prípadoch naliehavý právny záujem na samostatnom určení platnosti či neplatnosti nie je daný. Aj v danom prípade platnosť či neplatnosť zmlúv môže byť riešená ako predbežná otázka v konaní o určenie vlastníckeho práva. Údaje katastra sa považujú za hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. V žiadnom z doterajších konaní, vyvolaných žalobcom, nebola vyvrátená hodnovernosť údajov katastra. Účastníci právnych úkonov, ktorými dochádzalo k prevodu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, nemajú pochybnosti o hodnovernosti týchto údajov, žiaden z nich nepovažuje právne úkony za neplatné, nepociťuje ohľadom nich pochybnosti. Akýkoľvek zásah do tohto stavu by bol v rozpore s požiadavkou právnej istoty. Pokiaľ ide o tvrdenú právnu neistotu a pochybnosti o hodnovernosti údajov katastra na strane žalobcu, ide len o jeho subjektívne pocity, vyvolané vôľou vlastniť nehnuteľnosť, ktorej domnelým vlastníkom mal v minulosti byť. Tvrdená právna neistota však nemá objektívny skutkový základ. 4. Žalovaní 3/ až 5/ navrhli napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť. Žalobca jednostranne popisuje právne skutočnosti a nedôvodne používa termíny ako domnelý vlastník a domnelé vlastníctvo, napriek platnému právnemu stavu evidovanému v evidencii nehnuteľností. Nároky žalovaného 5/ považuje za neoprávnené domáhanie sa práv, hoci takýto názor nie je ničím podložený. Právny záujem na požadovanom určení žalobca nepreukázal a nemá ani aktívnu legitimáciu v konaní. Akékoľvek rozhodnutie súdu nezmení nič na jeho právnom postavení. 5. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinného do 30. júna 2016). Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. augusta 2016 sp. zn. 6Cdo 177/2014). 8. Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 9. Naliehavý právny záujem je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby (v danom prípade tomu tak bolo v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p., účinného do 30. júna 2016). Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Právny záujem žalobcu musí byť podľa zákona kvalifikovaný, teda naliehavý a pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Tá je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom a existuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Existenciu naliehavého právneho záujmu súd skúma z úradnej povinnosti (ex offo). Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie potom k zamietnutiu určovacej žaloby. 10. Pri určovacích žalobách samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací výrok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové súdne konanie užitočné alebo nie. 11. Súd prvej inštancie správne konštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov z dôvodu, že takouto určovacou žalobou by sa nevyriešila spornosť otázky vlastníckeho práva žalobcu, ktorého určenia sa už domáhal neúspešne v inom konaní, titulom vydržania k časti predmetných nehnuteľností (rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 20C/206/2009-403 z 27.7.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/405/2012-438 zo dňa 28.10.2013), ale naopak nastolil by sa stav právnej neistoty. 12. K odvolacej námietke žalobcu o obligatórnom prieskume rozhodnutia správneho orgánu z hľadiska posúdenia jeho nulitnosti, právomoci, právoplatnosti i vykonateľnosti a s tým súvisiacej rozsiahlejšej právnej úvahy žalobcu o vadnosti predmetného rozhodnutia Pozemkového úradu (na základe ktorého žalovaná 1/ a žalovaná 2/ uzavreli zmluvu o bezodplatnom prevode nehnuteľností) je potrebné uviesť nasledovné. Určovacia žaloba spĺňa podmienku procesnej prípustnosti, ak je daný právny záujem, ktorý musí byť kvalifikovaný, teda naliehavý. Uvedená požiadavka je daná tým, že žaloba žalobcu, ktorá nerieši spornosť vzťahu strán konania (žalobcu a žalovaných) nie je procesne prípustná. Nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje prvoradý a samostatný dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 91/2006). Preto aj keby skutkové a právne tvrdenia žalobcu týkajúce sa jednotlivých vád predmetného rozhodnutia Pozemkového úradu boli dôvodné, vyhovujúci určovací výrok by pre žalobcu nemal právny význam, pretože na jeho právnom postavení nevlastníka predmetných nehnuteľností sa nič nezmení. Vzhľadom k tomu, že žalobca ani netvrdil existenciu svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, nenachádza sa ani v stave právnej neistoty vo vzťahu k vlastníckym pomerom na týchto nehnuteľnostiach. Žalobca netvrdil a nepreukázal ani oprávnenosť držby k predmetným nehnuteľnostiam, pričom medzi oprávnenia vlastníka patrí právo vec držať, užívať, disponovať s ňou a požívať jej plody a úžitky. Jeho faktický vzťah (nie právny vzťah) k nehnuteľnostiam, nezakladá žiadnu právnu neistotu, ako ani ohrozenie jeho legitímnych práv. Nemožno tak konštatovať, že by bez požadovaného určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, ktorý má k nehnuteľnostiam len faktický vzťah (žalobca nepreukázal svoje právo k predmetu právnych úkonov označených v petite žaloby). 13. Možno súhlasiť s argumentom žalobcu, že absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí voči každému. Nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Určenie neplatnosti právneho úkonu (absolútnej či relatívnej) však podlieha preukázaniu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O. s. p.). Ak žalobca tvrdí, že každý má naliehavý právny záujem na určení absolútnej neplatnosti právneho úkonu, tak potom každý musí byť spôsobilý takýto naliehavý právny záujem na požadovanom určení aj preukázať (ustanovenie § 80 písm. c/ O. s. p. neupravuje prezumpciu naliehavého právneho záujmu na určení absolútnej neplatnosti právnych úkonov, pričom samotný právny záujem nie je ani postačujúci, pretože sa vyžaduje jeho kvalifikovaná intenzita, a to jeho naliehavosť). 14. Právne úvahy v odvolaní týkajúce sa vady predmetného rozhodnutia Pozemkového úradu boli preto bez právneho významu na posúdenie primárneho dôvodu zamietnutia žaloby (nedostatku naliehavého právneho záujmu). Pokiaľ súd prvej inštancie zaujal stanovisko k preskúmavaniu (nemožnosti preskúmavania) rozhodnutia správneho orgánu, jeho úvahy boli nadbytočné, pretože prvoradým dôvodom vedúcim k zamietnutiu určovacej žaloby bol nedostatok naliehavého právneho záujmu a v prípade jeho nepreukázania, nie je daný dôvod na vecné preskúmanie predmetu sporu. Rozhodujúcim dôvodom pre zamietnutie žaloby bol preto nedostatok naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe a vyslovenie ďalšieho právneho záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu v danom konaní, nezaložilo takýto naliehavý právny záujem žalobcu. 15. Súdy v civilnom sporovom konaní prejednávajú súkromnoprávne spory (vyplývajúce zo súkromnoprávnych vzťahov medzi stranami konania) a subjekt na strane žalobcu preukazuje svoj (súkromný) naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe. Preto žalobcom tvrdený verejný záujem na požadovanom určení sa netýkal noriem súkromného práva. 16. Je potrebné uviesť, že v prípadoch, kedy požadované určenie existencie alebo neexistencie práva alebo právneho vzťahu medzi stranami sporu má charakter len predbežnej otázky k inému sporu, nie je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Podľa konštantnej judikatúry, ak možno žalovať priamo na určenie vlastníckeho práva žalobcu, nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, ktorú súd posúdi ako predbežnú otázku v konaní o určenie vlastníckeho práva. Neplatnosť predmetných právnych úkonov mohla byť tiež riešená ako predbežná otázka v konaní o určenie vlastníckeho práva. 17. Argumentácia žalobcu v odvolaní týkajúca sa úkonov vlastníkov predmetných nehnuteľností, ktorými sa domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva, nebola dôvodná. Ak žalobca nepreukázal právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam, vlastníci týchto nehnuteľností, zapísaní v katastri nehnuteľností, sú oprávnení domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva. Žalobca vo vzťahu k nim sa nenachádza v právnej neistote a jeho subjektívne návrhy ohľadom užívania pozemkov nepredstavujú legitímny nárok žalobcu vo vzťahu k nim. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že správanie žalovaného 5/, ktorým sa domáha sprístupnenia pozemku, odôvodňuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení o neplatnosti právneho úkonu. Rozhodnutie súdu vytvára právny rámec, ktorý je potom zárukou odvrátenia budúcich hroziacich sporov, v prípadoch ak žalobca preukáže svoje legitímne právo k predmetu sporu (v danom prípade k predmetným nehnuteľnostiam), ale nemôže takéto právo nahrádzať a zasahovať tým do absolútneho vlastníckeho práva vlastníkov zapísaných v katastri nehnuteľností. 18. Súd prvej inštancie nemal preto dôvod vykonať dôkaz listinou žalovaného zo 17. decembra 2013 (ktorým vyzýval žalobcu na zdržanie sa zásahov do jeho vlastníckeho práva), pretože vykonanie uvedeného dôkazu by bolo bez právneho významu na jeho rozhodnutie vo veci samej. Nepredstavuje tak ani neúplné zistenie skutkového stavu veci. 19. Nemožno súhlasiť so žalobcom, že pozitívne súdne rozhodnutie by vyriešilo otázku vlastníckeho práva k sporným pozemkom, keďže žalobca netvrdí svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a ani nežaluje určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Dlhodobé užívanie predmetných nehnuteľností žalobcom nie je možné zlegalizovať určením neplatnosti predmetných právnych úkonov, ktoré požadované určenie by ani nebolo spôsobilé privodiť žalobcovi zlepšenie jeho právneho postavenia. Žalovaná 1/ prejavila v konaní jednoznačný odmietavý postoj, aby sa stal žalobca vlastníkom predmetných nehnuteľností, vzhľadom na legitimitu nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaných 2/ až 5/. Ak žalobca nepreukázal svoj právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam, nie je daná ani právna neistota. Disponovanie žalobcu s financiami, v súvislosti s vytváraním finančnej rezervy, je osobným rozhodnutím žalobcu, vyplývajúcim z jeho faktického postavenia k predmetným nehnuteľnostiam, nie však z úpravy vlastníckych vzťahov k nim, na základe predmetných právnych úkonov. 20. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil právne závery, ktoré vysvetlil. 21. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím v tejto časti zasiahol do práva na súdnu ochranu garantovaného Ústavou Slovenskej republiky, nepreskúmateľnosťou rozhodnutia. 22. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania, o ktorých rozhodnutie súd prvej inštancie vyhradil samostatnému rozhodnutiu podľa § 151 ods. 3 O. s. p. (do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej). 23. Z dôvodu, že žalobcovia 1/ až 5/ boli úspešní aj v odvolacom konaní podľa § 396 ods. 1 a § 262 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, vznikol im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalobcovia 1/ až 5/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 24. Odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie vykonanie opravy zrejmej nesprávnosti v úvodnej časti napadnutého rozhodnutia, správnym označením predmetu konania, ktorým bolo určenie neplatnosti právnych úkonov (nie však určenie vlastníckeho práva, ohľadom ktorého bolo konania právoplatne zastavené). 25. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.