Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/43/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517200099 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2517200099.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Ing. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, E., zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Vanekom, Škarniclovská 1, Skalica, proti žalovanému: Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo, Drahovce, Drahovce, IČO: 00 227 366, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k. 7Cb/3/2017-16 zo dňa 07.02.2017 t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd spoločnosti MCulem s.r.o., Piešťany ako tretej osobe zakázal hlasovanie na členských schôdzach Poľnohospodársko-výrobného družstva Drahovce až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci. 2. Žalobca návrh odôvodňoval tým, že podal návrh na určenie neplatnosti uznesení členskej schôdze Poľnohospodárskeho výrobno-obchodného družstva Drahovce, ktoré boli prijaté v rozpore so zákonom a stanovami družstva, pretože na členskej schôdzi konanej dňa 02.12.2016 vykonávala hlasovacie práva k tomu neoprávnená osoba a to spoločnosť MCulem s.r.o. - nečlen družstva. Žalobcovi, ktorý je súčasne členom predstavenstva žalovaného, nie je známe, že by sa konalo zasadnutie predstavenstva, predmetom ktorého by bolo rozhodnutie o prijatí za člena družstva spoločnosť MCulem s.r.o. Dňa 18.12.2015 sa konala ďalšie členská schôdza žalovaného, na ktorej uvedená spoločnosť MCulem s.r.o. neoprávnene vykonávala svoje hlasovacie práva, preto podal ďalšiu žalobu o určenie neplatnosti uznesení prijatých na členskej schôdzi družstva, keď uvedená spoločnosť nebola právoplatne prijatá za člena družstva preto nemôže vykonávať žiadne práva ani povinnosti člena družstva vrátane hlasovacích práv. 3. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 324, § 325, § 326, § 327, § 328, § 329 C.s.p., na ktoré poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia a z hľadiska návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zisťoval existenciu dvoch predpokladov, v prvom rade potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov a v druhom rade obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd skonštatoval, že podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je aspoň osvedčenie, že bez okamžitej aj keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené, preto je nutné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie a znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia. Súd poukázal tiež na to, že o nariadení neodkladného opatrenia môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán, pričom nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia o veci. Po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť, nakoľko nie je dôvodný. 4. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil konštatovaním, podľa ktorého pre neodkladné opatrenie platí, že ak sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí uviesť, komu -ako strane sporu- sa má uložiť povinnosť alebo obmedzenie, musí opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, žalobca musí preukázať, z akých okolností vyvodzuje opodstatnenosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia. 5. V danej veci sa však žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia proti tretej osobe, ktorá v návrhu nebola označená ako strana konania, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, pretože žalobca označil v návrhu ako žalovanú stranu konania Poľnohospodárske výrobno- obchodné družstvo, Drahovce, ale sa domáhal uloženia povinnosti spočívajúcej v zákaze výkonu hlasovacích práv na členských schôdzach družstva voči spoločnosti MCulen s.r.o., pričom spoločnosť MCulen s.r.o., proti ktorej sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia ako žalovanú stranu sporu neoznačil a vzhľadom k tomu, že súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie iba voči strane sporu (ust. § 325 ods. 2 C.s.p. ) neostalo súdu iné, ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, pretože smeroval voči subjektu, ktorý stranou sporu v tomto konaní nie je . 6. Súd prvej inštancie poukázal i na čl. 3 ods. 2 Základných princípov C.s.p., v zmysle ktorého je potrebné vykladať pojem strany konania uvedenej v § 325 ods. 2 C.s.p. a ktorej možno uložiť v návrhu uvedené a žalobcom vymedzené povinnosti alebo obmedzenia len taký subjekt, ktorý sám žalobca označí vo svojom návrhu ako stranu žalovanú, čo súd v danej veci považoval za jasné a nepochybné. Tým, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nesmeruje proti strane konania sa prvoinštančný súd už dôvodnosťou samotného návrhu nezaoberal. 7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal odvolací súd, aby uvedené rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel, pretože súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nesprávne skonštatoval, že predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje voči tretej osobe, teda subjektu, ktorý nie je označený ako strana konania - žalovaný. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal zakázať žalovanému, ktorým je Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo Drahovce pripustiť spoločnosti MCulem s.r.o. hlasovanie na členských schôdzach družstva až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, keď podal návrh na určenie neplatnosti uznesení členskej schôdze žalovaného konanej dňa 02.12.2016, pričom podľa stanov družstva hlasovať na členských schôdzach môžu len osoby, ktoré boli právoplatne predstavenstvom družstva prijaté za členov družstva a tak spoločnosť MCulem s.r.o. v rozpore so zákonom a stanovami vykonala hlasovacie práva. Opätovne zdôraznil, že neodkladné opatrenie smerovalo proti žalovanému a názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť proti tretej osobe označil za nesprávny. Civilný sporový poriadok síce neobsahuje ustanovenie, ktoré umožňuje ukladať povinnosti neodkladným opatreniam aj iným osobám ako stranám sporu, ale súd musí vychádzať zo základných princípov, na ktorých zákon spočíva a v takom prípade, ak niet výslovného ustanovenia, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by sám bol zákonodarcom s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a na princípy, na ktorých Civilný sporový poriadok spočíva spôsobom, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov. Žalobca nemá k dispozícií iný prostriedok na obmedzenie výkonu hlasovacích práv na členských schôdzach družstva voči spoločnosti MCulem s.r.o. a nariadením neodkladného opatrenia sa ani nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav. V závere poukázal i na stanovisko MS SR, podľa ktorého pri výkladových nejasnostiach v spojení s novou právnou úpravou v aplikačnej praxi možno neodkladné opatrenie nariadiť aj voči inej osobe, nielen voči strane sporu, ktorý názor zastáva aj JUDr. P. N., PhD., LL.M. v Komentári k Civilnému sporovému poriadku ( C.H.Beck, 2016), podľa ktorého súčasne § 325 ods. 1 C.s.p. nepredpokladá len úpravu pomerov strán. 8. Odvolací súd doručil protistrane návrh a odvolanie postupom upraveným v § 329 ods.1 C.s.p. , aby sa k odvolaniu a návrhu vyjadrila, a tak sa zachoval princíp rovnosti sporových strán a rešpektoval princíp proporcionality pri obmedzovaní procesných práv protistrany v záujme dosiahnutia účelu. Výzva bola žalovanému doručená dňa 13.05.2017, tento sa nevyjadril. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací vec prejednal podľa § 379 C.s.p., podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 10. Po oboznámení sa s obsahom návrhu, po preskúmaní rozhodnutia vydaného súdom prvej inštancie v spojené s odvolacími dôvodmi odvolací súd poukazuje na to, nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené, ak sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, vyžadujúceho dočasnú úpravu, ktorá je potrebná a nevytvorí nenávratný stav. Pri dočasnosti úpravy právnych vzťahov treba zdôrazniť, že neodkladné opatrenie upravuje právne vzťahy len do času ich definitívnej právnej ochrany a vychádza zo stavu, ktorý tu je v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods.2 C.s.p.). „Potrebnosť sa prejavuje v tom, že definitívna súdna ochrana ako svoj procesný predstupeň vyžaduje aj dočasnú ochranu (súdna procesná prevencia)“ (Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, Iura Edition, 1997, str. 88). 11. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia konštatuje, že uznesenie nie je možné potvrdiť, ani zmeniť, i keď nariadenie predbežného opatrenia sleduje predovšetkým záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv. Odvolací súd musí konštatovať, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces a tento nedostatok z hľadiska zachovania riadnej dvojinštančnosti konania nebolo možné napraviť ani odvolacím súdom. Odvolací súd je názoru, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k zlyhaniu v jeho činnosti, pretože rozhodnutie je založené na tvrdeniach, ktoré nevyplývajú ani zo zákona a ani zo znenia žalobného návrhu, a tak nie je zrejmé, z akého dôvodu súd zistený návrh vyhodnotil spôsobom, na ktorý odkázal v odôvodnení rozhodnutia. 12. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predchádzala žaloba o určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze Poľnohospodárskeho výrobno-obchodného družstva Drahovce, ktorú žalobca podal dňa 02.01.2017 na Okresný súd Piešťany, teda ide o nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania, v rámci ktorého je okruh strán - žalobca a žalovaný uzavretý. Súd prvej inštancie v rozhodnutí poukázal na to, že sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho dôvodnosťou nezaoberal, pretože návrh nesmeruje proti strane konania. Takáto skutočnosť, ale zo znenia návrhu nevyplýva, žalobca jednoznačne žiadal nariadiť neodkladné opatrenie proti žalovanému a tomu uložiť povinnosť, teda návrh nesmeruje voči tretej osobe, ako v dôvodoch rozhodnutia zhodnotil súd prvej inštancie a tak sú jeho závery nezrozumiteľné. K uvedenému názoru súdu prvei inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ani nový procesný poriadok, ktorým je zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok nevylučuje možnosť nariadenia neodkladného opatrenia voči tretej osobe, ako to bolo upravené pôvodne v § 76 ods. 2 O.s.p., čo platí aj pre nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania, kedy nejde o bezprostredne plnenie povinnosti, ale sa musí jednať o súčinnosť k predmetu konania vo veci samej. Niet pochýb o tom, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia proti žalovanej strane sporu, preto jeho závery, pre ktoré návrh zamietol nie sú založené skutočnostiach vyplývajúcich zo znenia návrhu a súdneho spisu. S poukazom na uvedené odvolací súd predmetné rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 13. Súd prvej inštancie bude vychádzať z návrhu, požadovaný zákaz, ktorý smeruje voči žalovanej strane sporu opätovne vyhodnotí, preskúma, či sú žalobcom osvedčené skutočnosti, ktoré majú založiť a osvedčiť dôvodnosť návrhu a opäť o veci rozhodne. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).