Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/85/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200505 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2016200505.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu R. Q., nar. XX.XX.XXXX, P. A. XXX/XX, N. E., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 855396/2016 zo dňa 23.05.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 855396/2016 zo dňa 23.05.2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 855396/2016 zo dňa 23.05.2016, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 1429173/2015 zo dňa 17.09.2015 o vyrubení rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2008 v sume 32 750,14 eur na základe neuznania úhrad dodávok dodávateľa MS KOVOZBER, s.r.o. do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane. Namietal, že správca dane neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je v rozpore s právnymi predpismi. Rozhodnutia prvostupňového orgánu a žalovaného boli podľa žalobcu vydané v rozpore so zákonmi č. 563/2009 Z.z., 595/2003 Z.z., 513/1991 Zb., 400/2009 Z.z., 333/2011 Z.z. a 479/2009 Z.z. a správca dane hrubo porušil zákon o správe daní najmä tým, že: a) riadil sa iba subjektívnymi úvahami, ktoré nezaložil na dôkazoch b) neposúdil s dostatočnou odbornou starostlivosťou skutkový stav veci c) presunul rozsah dôkazného bremena tretieho a štvrtého subdodávateľa v obchodných transakciách na žalobcu, pričom ale súčasne žalobca bol zamestnancami správcu dane, účelovo zbavený možností v uplatnení svojich procesných práv, napr. a najmä žalobcovi bolo odňaté právo zúčastniť sa ústneho pojednávania so svedkami a klásť im otázky d) neodborným, neprehľadným a tak aj manipulovateľným spôsobom vyhotovoval úradné dokumenty e) prekročil zákonom stanovenú lehotu na ukončenie daňovej kontroly f) v daňovej kontrole bol nečinný g) porušil Nariadenie Rady č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH h) vykonal kontrolu u iných platiteľov dane, ktorých výsledky premietol do Protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly. 2. Má za to, že pokiaľ ho správca dane zaťažil dôkazným bremenom vo vzťahu k odberateľovým odberateľom v treťom a štvrtom rade, pričom použil nezákonne získané informácie, porušil ustanovenia daňového poriadku, a že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo vydané v rozpore so zákonom a preto aj dôkazy získané z tohto nezákonného postupu boli získané v rozpore so zákonom a výsledky dokazovania sú nulitnými výsledkami. Správca dane pri rozhodovaní relevantne neprihliadal a zámerne opomenul dôkazy, ktoré mu poskytol a ktoré potvrdzujú uskutočnenia zdaniteľného plnenia v zmysle vystavených (prijatých) faktúr, najmä čestné prehlásenie konateľa dodávateľskej spoločnosti Z. H. zo dňa 15.04.2010, ktorý potvrdil vykonanie prác pre daňový subjekt a potvrdil vystavenie účtovných dokladov i prevzatie zaplatenej vyfakturovanej sumy. Čo sa týka samotného vykonávania prác, daňový subjekt nie je oprávnený legitimovať osoby, ktoré od dodávateľa prišli práce vykonať, a žiaden predpis mu neukladá viesť evidenciu pracovníkov dodávateľa, strojov a pod.. Poukazoval na to, že správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly vykonanie prác nespochybnil. Správcovi dane predložil všetky dôkazy a vysvetlenia vyvracajúce tvrdenia správcu dane, ozrejmil aj za akým účelom boli práce vykonané a ako súviseli s dosahovaním zdaniteľných príjmov, tento ho však pri oboznamovaní s výsledkami daňovej kontroly iba stroho informoval, ktoré faktúry neboli do výdavkov uznané, a dôvody jeho postupu, aj keď iba čiastočné, sa žalobca dozvedel až z protokolu. Správca ho tak zámerne a účelovo dostal do stavu núdze, počas celej kontroly mu opakovane upieral jeho práva a obmedzoval možnosti vyjadriť sa k veci, vykonanie obhliadky areálu, v ktorom boli práce vykonané, správca dane nepovažoval za potrebné a v rozhodnutí opomenul ako dôkaz čestné prehlásenie konateľa dodávateľskej spoločnosti. Poukazoval súčasne na to, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 04.06.2014 zrušil predchádzajúce rozhodnutie správcu dane vo veci zo dňa 13.02.2014, pričom uznal námietky daňového subjektu a správcovi dane uložil v ďalšom konaní okrem iného vyzvať žalobcu na predloženie dôkazov, resp. podanie vysvetlenia v súvislosti s vykonanými prácami a vypočuť za prítomnosti daňového subjektu bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti. Napriek tomu, že na výzvu správcu dane predložil všetky požadované vysvetlenia, správca dane až po uplynutí 19 mesiacov vydal dňa 17.09.2015 nové rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, v ktorom nevyhodnotil všetky predložené dôkazy, nevypočul konateľa dodávateľskej spoločnosti, rozhodnutie vydal bez vyhodnotení všetkých skutočností, pričom neprihliadol na všetko, čo vyšlo najavo, a nevysporiadal sa ani so všetkými návrhmi a námietkami daňového subjektu. Porušené bolo jeho právo podľa § 25 daňového poriadku byť prítomný pri výsluchu svedkov a jeho žiadosť o vyhotovenie fotokópií zápisníc spísaných so svedkami správca dane ignoroval, neinformoval ho ani o tom, či svedkov predvolával, ani o možnosti nahliadnuť do spisu. Nakoľko všetky svoje povinnosti v daňovom konaní si splnil a ním predložené dôkazy spĺňajú zákonné náležitosti, nevie, čo ešte treba dokazovať a daňový úrad napriek jeho žiadosti ani nešpecifikoval dôkaz, ktorý ešte žiada predložiť. Skutočný obsah predložených dôkazov správca dane nebral do úvahy, účelovo ich obchádzal alebo bagatelizoval s cieľom čo najvyššej vyrubenej dane. Žalobca má za to, že jeho dôkazné bremeno nemôže byť absolútne a nemôže predpokladať, že by u určitých dodávateľov mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že ich evidencia nebude riadne vedená. Odmieta niesť zodpovednosť za nesplnenie povinností dodávateľskou spoločnosťou a platiť za ňu dane. V tejto súvislosti poukazoval žalobca aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdneho dvora, najmä na rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžf/1/2011, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs/131/2014 zo dňa 25.03.2005, smernicu Rady 2006/112/ ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, rozhodnutia NS SR vo veciach sp. zn. 8 Sžf/14/2012, 5 Sžf/22/2009, 3 Sžf/1/2010, 7 Sžf/4/2013, rozhodnutia Európskeho súdneho dvora C-80/11, C-142/11 a C440/04 a iné týkajúce sa rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu a správcu dane, ako aj významu nevedomosti daňového subjektu, že plnenie je súčasťou podvodu spáchaného tretími osobami. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazoval na to, že žaloba smeruje proti postupu správcu dane pri výkone kontroly na dani z pridanej hodnoty a bližšie nešpecifikovanému rozhodnutiu nakoľko žalobca uvádza skutočnosti, ktoré neboli predmetom žalovaného rozhodnutia, a žaloba je sčasti koncipovaná ako odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré sa týka inej dane a iného účastníka. 4. Uvádzal, že z výsledkov vykonanej daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacích konaní vyplýva, že správca dane neuznal žalobcovi za daňové výdavky práce fakturované dodávateľom MS KOVOZBER s.r.o. v sume 5 146 000 Sk, pričom dôvodom neuznania sporných výdavkov bola ich nepreukázateľnosť zo strany žalobcu, ku ktorej správca dane dospel na základe miestneho zisťovania, dožiadaní a na základe neplnenia si daňových povinností zo strany dodávateľských spoločností, ako aj z dôvodu, že žalobca nepredložil v ďalšom vyrubovacom konaní žiadne nové dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že práce boli uvedenou spoločnosťou reálne vykonané. Bývalý konateľ dodávateľa Z. H. v žalobcom predloženom čestnom prehlásení uviedol, že MS KOVOZBER bola dodávateľom prác pre žalobcu v zmysle vystavených faktúr, ktoré boli riadne uhradené v hotovosti a boli k nim vystavené príjmové doklady. Medzi faktúrami uvedenými v čestnom prehlásení sa nenachádzajú faktúry č. 08110501 a 08112702 a naopak nachádza sa tam faktúra č. 08120301, ktorá nebola predmetom dodanenia. Žalovaný konštatoval, že spôsob akým žalobca opísal spoluprácu a postup prác deklarovaných v dodávateľských faktúrach bez toho, aby svoje tvrdenia preukázal relevantnými dôkazmi, je pre daňové účely neakceptovateľný. Tvrdenie, že spoločnosť mu zabezpečil p. C., že po vykonaní objednaných prác spísali súpisy vykonaných prác, ktoré p. C. odniesol na podpis a po podpísaní ich priniesol naspäť spolu s faktúrami a PPD vystavenými na spoločnosť MS KOVOZBER s.r.o., že faktúry boli uhradené spoločnosti, že prevzatím a uhradením faktúry potvrdil prevzatie prác, nedokazuje, že práce boli reálne vykonané označenou dodávateľskou spoločnosťou. Rovnako tak nedokazuje vykonanie prác ani tvrdenie žalobcu, že práce preberal a kontroloval osobne, že všetko sa prejednávalo osobne, že všetko sa prejednávalo osobne, sčasti telefonicky, že počiatočné, ako i ostatné rokovania a odovzdanie prác prebiehali s p. C., ktorý, ako uviedol správca dane v napadnutom rozhodnutí, nebol štatutárnym orgánom spoločnosti a žalobca ho nijakým spôsobom neidentifikoval. 5. Žalobca ani na základe výziev správcu dane svojimi vyjadreniami a predloženými dôkazmi nepreukázal a nezdokumentoval od koho skutočne práce prevzal, komu konkrétne vyplatil peniaze, t.j. akej osobe, s kým rokoval a dohodoval cenu v zmysle ústnych dohôd. Naopak, spochybnil pravdivosť a hodnovernosť predložených dôkazov, pretože jeho tvrdenie o tom, že ak počas prác vyplatil peniaze (zálohu) aj inej osobe - skôr súkromne a vždy prišlo k vyrovnaniu, nasvedčuje tomu, že nemal záujem konkretizovať osobu alebo osoby, ktorým vyplácal peniaze, a teda ani záujem o úplnom a presnom objasnení skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Svojimi vyjadreniami tak spochybnil práce súvisiace s areálom, t.j. na majetku HIM 43, príp. HIM 34, keďže vo faktúrach a v zápisoch je pomenovanie objektov len všeobecné, napr. areál EKOPURA, hala - prístavba, spevnené plochy v objekte zadná brána, kanalizácie, pričom tvrdil, že kvôli zabezpečeniu rozsahu a termín prác pre odberateľa (svoj príjem), musel siahnuť po subdodávkach, ktoré ako vyplýva z jeho vyjadrenia, sa viazali k prácam na zákazkach v Českej republike. Taktiež spochybnil subdodávky (dodávateľská faktúra č. 08110501, int. č. 08/246 zo dňa 05.11.2008, vyfakturovaná českému odberateľovi JDM Mont, spol. s r. o., Polešovice a dodávateľská faktúra č. 08112702, int. č. 08/247 zo dňa 27.11.2008, vyfakturovaná českému odberateľovi KOMOS Kroměříž spol. s r.o.), pretože ako vyplýva z čestného prehlásenia bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti, tieto sa v ňom neuvádzajú. Z uvedeného dôvodu sa nepotvrdila ani subdodávka (dodávateľská faktúra č. 08111270, int. č. 27.11.2018 zo dňa 27.11.2008, vyfakturovaná odberateľovi KOMOS Kroměříž spol. s r.o.). Nebolo možné obísť ani fakt, že z verejne dostupného obchodného registra, vedeného Krajským súdom v Brne, jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti JDM Mont, spol. s r.o., Polešovice, je od 31.05.2002 p. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom v ČR S. XXX, teda spoločnosti, ktorá bola subdodávateľom spoločnosti KOMOS Kroměříž spol. s r.o.. Pravdivosť jeho tvrdení sa nepotvrdila ani pri miestnom zisťovaní dňa 06.03.2009, kedy bola spísaná zápisnica v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty (december 2008) za účelom zistenia priebehu obchodov - dodávok prác spoločnosťou MS KOVOZBER, s.r.o., a ktorú mal podľa žalobcu potvrdiť p. C. C. dňa 30.07.2009. Do spísanej zápisnice okrem skutočností, že spoločnosť mu sprostredkoval p. C., ktorý zabezpečil aj pracovníkov podľa povahy prác, ktoré on ako žalobca určil, žalobca taktiež uviedol, že zo spoločnosti MS KOVOZBER, s.r.o. s nikým osobne nerokoval, žiadnu zmluvu neuzatváral, p. H. - konateľa spoločnosti nikdy nevidel a ani s ním nerokoval a ani nikdy nebol v sídle tejto firmy, nevedel, kto vystavoval a podpisoval doklady. Všetko, čo sa týkalo týchto transakcií išlo cez p. C., platby prebiehali v hotovosti, pracovníkom pracujúcim na stavbe vyplácal zálohy cca do výšky 50% z vykonaných prác a ich fakturačnej hodnoty, peniaze im odovzdal proti podpisu, po obdržaní faktúr a príjmových dokladov od spoločnosti MS KOVOZBER, s.r.o., ktoré mu priniesol p. C., ktorému bol vyplatený rozdiel medzi sumou na príjmových dokladoch a vyplatenými zálohami, a či p. C. odovzdal peniaze ďalej alebo nie, nevedel. To, že mal vyplácať zálohy pracovníkom bolo dohodnuté s p. C., ktorý sprostredkovával práce. Kde konkrétne býva p. C. žalobca nevedel, vedel len to, že býva niekde vo N.. Osobné údaje pracovníkov, ktorí pracovali na akciách fakturovaných MS KOVOZBER s.r.o., si neoveroval, títo neboli ubytovaní v jeho priestoroch a kde boli ubytovaní, nevedel. 6. Pri obchodných transakciách, ktoré boli predmetom daňovej kontroly na dani z pridanej za december 2008, ktorými žalobca preukazoval výdavky spojené s úhradami dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou MS KOVOZBER, s.r.o. nebolo žalobcovi uznané právo na odpočítanie DPH, pretože v priebehu daňovej kontroly nebol preukázaný reálny základ uvedenými faktúrami deklarovaného zdaniteľného plnenia od uvedeného dodávateľa. V predmetnej veci bol vydaný rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/18/2010-85 zo dňa 21.06.2012 a rozsudok NS SR č. 8 Sžf/57/2012 zo dňa 26.09.2013, ktorými boli potvrdené rozhodnutia oboch správnych orgánov. 7. V tejto súvislosti NS SR vo svojom rozsudku poukázal na to, že v záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov, je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 OZ), to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej ktorej zmluvnej strany. 8. Žalovaný má za to, že bolo na samotnom žalobcovi s kým a za akých podmienok vstupuje do obchodných vzťahov. Keď sa rozhodol pre spoluprácu s označeným obchodným partnerom, mal si byť vedomý toho, že pre daňové účely je plnenie uznateľné len vtedy, ak je splnená podmienka preukázateľnosti, a že toto plnenie súvisí so zdaniteľnými príjmami. Bývalý konateľ spoločnosti p. Z. H. v rámci doplneného konania do zápisnice č. 102748745/2016 zo dňa 18.03.2016 na otázky správcu dane, týkajúce sa spolupráce so žalobcom uviedol, že p. R. Q. osobne nepozná; v roku 2008 s ním určite nespolupracoval; v roku 2008 ho na základe splnomocnenia zastupoval p. Z. E.; v rokoch 2008-2014 bol v Českej republike. Na otázku správcu dane, či vystavila dodávateľská spoločnosť faktúry pre žalobcu R. Q., p. Z. H. uviedol, že ich nevystavil a nevie sa k nim vyjadriť. Taktiež sa nevedel vyjadriť, či mala spoločnosť v roku 2008 zamestnancov. 9. S výsledkami vykonaného doplneného konania mal byť žalobca oboznámený zo strany správcu dane dňa 25.04.2016, avšak správcovi dane sa nedostavil. Aj toto konanie žalobcu nasvedčuje tomu, že nemal záujem o presnom a úplnom zistení skutkového stavu a objasnení skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Na základe takto zistených skutočností mal žalovaný za to, že práce deklarované vo faktúrach vystavených dodávateľskou spoločnosťou nie sú výsledkom vykonaných prác tak, ako tvrdí žalobca vo svojich vyjadreniach a na základe predložených dôkazov. 10. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a s postupom súdu vyslovil súhlas, vypočul žalovaného, ktorý zotrval na argumentácii uvedenej v jeho písomnom podaní, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, hoci nie zo všetkých žalobcom uvádzaných dôvodov. 11. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa nesplnenia pokynu nadriadeného orgánu na vypočutie konateľa dodávateľa žalovaný v konaní uviedol, že tento výsluch bol vykonaný prostredníctvom dožiadaného daňového úradu a nemá vedomosť o tom, prečo o ňom nebol žalobca informovaný, tento účastník však dodatočne bol pozvaný na oboznámenie sa s výsluchom a na oboznámenie sa nedostavil. 12. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. Podľa § 37 daňového poriadku (1) Správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu 31)vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti. (2) Miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. (3) Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný preukázať sa služobným preukazom; túto povinnosť nemá zamestnanec správcu dane, ktorým je obec a colník vykonávajúci miestne zisťovanie v služobnej rovnošate. Zamestnanec správcu dane, ktorým je obec, je povinný preukázať sa oprávnením na vykonanie miestneho zisťovania. (4) O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí vec podľa § 41 a 42, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, od ktorej prevzal vec, ktorú zabezpečil. (5) Ustanovenia o miestnom zisťovaní, zabezpečení veci a prepadnutí veci sa vzťahujú primerane aj na finančné riaditeľstvo. Podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. 13. V súlade s námietkou žalovaného možno konštatovať, že žaloba obsahuje niektoré zjavne zmätočné tvrdenia žalobcu týkajúce sa dane z pridanej hodnoty a právnej formy kontrolou preverovaného daňového subjektu - spoločnosti s ručením obmedzeným, z obsahu žaloby, ako aj jej petitu je však nepochybný predmet konania ako aj žalobné dôvody a preto tento nedostatok podania nie je prekážkou preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.05.2016. 14. Podľa obsahu spisového materiálu ide v prípade rozhodnutia správcu dane zo dňa 17.09.2015 o vyrubení rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2008 v poradí o druhé rozhodnutie, pričom jeho prvé rozhodnutie prakticky totožného výroku zo dňa 13.02.2014 bolo zrušené rozhodnutím žalovaného č. 1100307/1/261507/2014/2206 zo dňa 04.06.2014 a vec bola správcovi dane vrátená na ďalšie konanie s konštatovaním, že správca dane nevykonal také dokazovanie, ktorým by odstránil vzniknuté pochybnosti a nejasnosti o neopodstatnenosti zaúčtovania sporných výdavkov, a neprihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Odvolací orgán súčasne správcovi dane uložil, aby v ďalšom konaní vyzval daňový subjekt na predloženie dôkazov, resp. podanie vysvetlenia v súvislosti s prácami vykonanými na hmotnom majetku, a aby za prítomnosti daňového subjektu vypočul bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti. 15. V ďalšom konaní správca dane výzvou zo dňa 25.05.2015 žalobcu vyzval v súvislosti s konkretizovanými faktúrami spoločnosti MS KOVOZBER s.r.o. na dokladovanie, kde a kedy boli práce vykonané, na základe akého podkladu boli vykonané, s kým žalobca o vykonaní prác rokoval, od koho boli prevzaté, komu, kde a na základe akého dokladu boli vyplatené peniaze. Následne správca dane dňa 17.09.2015 vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane a po podaní odvolania daňovým subjektom mu bolo odvolacím orgánom uložené „doplniť konanie vo veci vypočutia bývalého konateľa spoločnosti MS KOVOZBER, s.r.o.“ Z. H. a doplniť predkladaciu správu o stanovisko k odvolacím dôvodom. Na základe tohto pokynu odvolacieho orgánu daňový úrad Trnava dožiadaním zo dňa 15.12.2015 požiadal daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec o vykonanie miestneho zisťovania u daňového subjektu MS KOVOZBER s.r.o. a vypočutie bývalého konateľa spoločnosti Z. H. ako svedka. 16. Dožiadaný daňový úrad dožiadanie vybavil opakovaným vykonaním miestneho zisťovania na adrese bydliska bývalého konateľa spoločnosti MS KOVOZBER, s.r.o. Z. H. (spoločnosť zanikla výmazom z obchodného registra dňom 07.02.2012), o čom boli spísané zápisnice o miestnom zisťovaní z 22.02.2016 a z 18.03.2016, podľa obsahu ktorých miestne zisťovanie bolo vykonané položením otázok týkajúcich sa vzťahu k osobe žalobcu, spolupráce vypovedajúcej osoby (?) so žalobcom, vykonania prác, vystavenia faktúr a ich úhrady. 17. Z uvedeného je bez pochybností zrejmé, že v danom prípade správca dane v rozpore s ustanovením § 74 ods. 4 daňového poriadku nerešpektoval právny názor odvolacieho orgánu vyslovený v rozhodnutí zo dňa 04.06.2014, keď pred vydaním rozhodnutia o určení rozdielu dane zo dňa 17.09.2015 nerealizoval výsluch bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti (povinnosť rešpektovania odvolacieho orgánu sa vzťahuje nielen na právny názor týkajúci sa aplikácie právnych noriem, ale aj na právny názor týkajúci sa stavu dokazovania a potreby jeho doplnenia), a že sa dopustil pochybenia aj pri realizovaní pokynu odvolacieho orgánu v dobe po vydaní rozhodnutia a jeho napadnutia odvolaním žalobcu, keď jeho dožiadanie z 15.12.2015 smeruje nielen k zabezpečeniu vypočutia svedka, ale aj k miestnemu zisťovaniu u obchodnej spoločnosti neexistujúcej od roku 2012. Za pochybenie správcu dane a následne aj žalovaného je potrebné považovať aj uspokojenie sa s vybavením dožiadania napriek tomu, že výsluch svedka v zmysle § 25 daňového poriadku bez existencie prekážok objektívneho charakteru vykonaný nebol (vypovedajúcej osobe nebolo poskytnuté zákonné poučenie svedka, daňový subjekt o výsluchu nebol vopred vyrozumený), odhliadnuc už od skutočnosti, že v rozpore s logickou potrebou vysporiadania sa s jedným zo zásadných bodov argumentácie žalobcu predmetom realizovaného vypočutia bývalého konateľa dodávateľa nebolo a podľa obsahu dožiadania ani nemalo byť ozrejmenie vzniku čestného prehlásenia z 15.04.2010, v ktorom mal Z. H. realizáciu sporných prác spoločnosťou MS KOVOZBER, s.r.o. vystavenie faktúr a ich úhradu potvrdiť. 18. V prípade vypočutia M. H. dožiadaným daňovým orgánom nejde o poskytnutie vyjadrenia konateľa subjektu, ktorý je predmetom miestneho zisťovania podľa § 37 a nasl. daňového poriadku (tento subjekt zanikol v roku 2012), k preverovaným skutočnostiam, ale o zjavné obchádzanie inštitútu výpovede svedka podľa § 25, ktoré je v rozpore so zásadami daňového konania a zásadným spôsobom porušuje procesné práva kontrolovaného daňového subjektu byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť mu otázky, a ktoré sa v konečnom dôsledku prejavilo aj v nedostatočnosti zistenia skutkového stavu veci. 19. Takýto nedostatok procesného postupu prejavujúci sa odopretím práva otázkami priamo ovplyvňovať vykonanie dôkazu výpoveďou svedka nemôže zhojiť dodatočné umožnenie oboznámiť sa „s výsledkom doplneného odvolacieho konania“, ako to správca dane uviedol na upovedomení žalobcu o termíne oboznamovania, z obsahu ktorého nemožno ani dedukovať, akej okolnosti sa oboznamovanie týka. Neúčasť žalobcu na takomto úkone správcu dane súčasne neodôvodňuje záver o tom, že sa účastník sám zbavil možnosti voči vykonanému dôkazu namietať a argumentovať. 20. Súd z vyššie uvedených dôvodov primárne preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm. e) a písm. g) SSP (zákon č.162/2015 Z.z.) zrušil pre nedostačujúce zistenie skutkového stavu veci a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere, keď vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení správneho orgánu prvého stupňa z hľadiska naplnenia účelu tohto konania nepovažoval za potrebné navrhované zrušenie súvisiaceho rozhodnutia Daňového úradu Trnava zo dňa 17.09.2015. 21. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.