Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/87/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200531 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2016200531.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu BBK AGRO, s.r.o., Rudohorská 33, Banská Bystrica, IČO: 44 095 066, zastúpeného advokátom Mgr. Štefanom Balážom, Hviezdoslavova 473, Senica, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103276741/2016 zo dňa 03.06.2016 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 103276741/2016 zo dňa 03.06.2016 potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Senica, č. 21111398/2015 zo dňa 28.10.2015, ktorým žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2013 bol vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty v sume 226 077,60 eur na základe neuznania odpočítania dane z dodávok tovaru od spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., a teda nepriznal žalobcovi nárokovaný nadmerný odpočet v sume 214 619,63 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 11 457,97 eur a z plnenia za sprostredkovanie prepravy spoločnosťou ERIVEL TRANS s.r.o. a nepriznania oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru spoločnosti TULL TRADE Kft.. 2. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a v konaní došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Poukazoval na to, že daňová kontrola, ktorej výsledkom sú predmetné zistenia správcu dane, bola nezákonne prerušená po dobu viac ako 1 roka a samotné vykonávanie kontroly trvalo výrazne dlhšie ako je zákonom povolená doba jedného roka, čoho následkom je, že protokol z tejto kontroly nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazu, ktorý nebolo možné v ďalšom konaní použiť, ako to vyplýva aj z právneho názoru vysloveného v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010. V danom prípade správca dane daňovú kontrolu ukončil až na základe rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k.14S/38/2014 zo dňa 18.05.2015, ktorým mu bolo zakázané vo vykonávaní daňovej kontroly pokračovať a súčasne prikázané daňovú kontrolu v lehote 14 dní ukončiť. Vo vzťahu k výpovedi konateľa spoločnosti LINTMAN s.r.o.(dodávateľ spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA) K. E. namietal žalobca nezrovnalosť v tvrdení, že celé účtovníctvo, vystavovanie faktúr, úhrady a všetky úkony spoločnosti riadila C. D. Q., nakoľko v inej výpovedi, zaznamenanej v rozhodnutí o zdaňovacom období február 2013, bolo uvedené, že sa k otázke, kto vystavoval faktúry, nevedel vyjadriť. Má súčasne za to, že negatívne zistenia správcu dane týkajúce sa maďarského odberateľa TULL TRADE Kft., spoločností SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a LINTMAN s.r.o. nie sú spôsobilé na vyvodenie záveru o neoprávnenosti nároku na nadmerný odpočet z dôvodu, že žalobca neporušil žiadnu svoju povinnosť zo zákona č.222/2004 Z.z., v dostatočnej miere sa venoval prevereniu svojich obchodných partnerov, a nenesie zodpovednosť za skutočnosti, ktoré nastali u tretích subjektov. V súvislosti s reálnosťou materiálneho plnenia správca dane sám konštatoval, že v skladovacích priestoroch SOVEREIGN SLOVAKIA sa nachádzali balenia bližšie nešpecifikovaného cukru, pričom preprava tovaru bola potvrdená výpoveďami šoférov, ktoré majú väčšiu dôkaznú silu ako nepriznanie dodávky jej odberateľom. Aj keď podľa znaleckého posudku dodávateľ podľa spotreby elektrickej energie nemohol zabaliť množstvo cukru evidované v jeho účtovníctve, neznamená to, že cukor neexistoval ani vo vzťahu k obchodom, ktoré realizoval žalobca. Ekonomický dôvod svojho zapojenia sa do predmetných obchodov medzi SOVEREIGN SLOVAKIA a TULL TRADE vysvetlil už v odvolaní a vo vyjadrení sa k protokolu, podľa jeho názoru ide o dôvod logický a podporený aj stanoviskom zainteresovanej strany - COOP Jednota, preto je potrebné prihliadať na túto ekonomickú kauzu ako na uskutočniteľnú a reálnu, žalovaný ju nebol oprávnený zavrhnúť. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukazoval na právne názory vyslovené v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Sžf 1/2011, 3Sžf 1/2010 a 6 Sžf 10/2012, v rozhodnutiach Európskeho súdneho dvora č. C-354/03, C-353/03, C-484/03, C-285/11 a C-78/12, a v rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs 131/2014. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci zo dňa 11.03.2016 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzal, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že protokol z predmetnej daňovej kontroly je nezákonne získaným dôkazom a že zo strany správcu dane došlo k prekročeniu maximálnej zákonom povolenej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Daňová kontrola bola riadne prerušená a to rozhodnutím o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2013 č. 9212401/5/877946/2014/ zo dňa 07.03.2014. Toto rozhodnutie bolo (je) právoplatné a zákonné, pričom žalovaný zdôrazňuje, že nebolo kompetentným orgánom zmenené alebo zrušené. Samotný zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní znení neskorších predpisov, ktorý implementuje Smernicu Rady č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblastí daní neobsahuje žiadne postihy, sankcie ani následky za nedodržanie v ňom stanovených lehôt. Krajský súd v Trnave svojim rozsudkom zaviazal správcu dane predmetnú daňovú kontrolu ukončiť, čo aj správca dane urobil. Na daný skutkový stav preto nemožno vzťahovať žalobcom citovaný nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010, ktorý hovorí o prekročení maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly a o nezákonnosti protokolu, daňového konania a aj vydaného rozhodnutia. V danom prípade súd nevyslovil právny názor o nezákonnosti daňovej kontroly, len prikázal správcovi dane predmetnú kontrolu ukončiť. V súvislosti s namietanou nezrovnalosťou vo výpovedi Z. E. žalovaný poukazoval na to, že menovaný netvrdil, že faktúry vystavovala C. D. Q. a nie je to preto ani v rozpore s jeho tvrdením, že nevie, kto faktúry vystavoval. 4. Žalovaný odmieta tvrdenia žalobcu, pretože tento bližšie nevysvetlil, z akých konkrétnych dôvodov správca dane nevykonal dokazovanie správne, avšak konštatuje, že správca dane hodnotil všetky dôkazy v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku, t.j. dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko čo pri správe daní vyšlo najavo a dospel k záveru, že žalobca vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že splnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH, pretože nepredložil jednoznačné dôkazy, že predmetný cukor bol dodaný práve dodávateľom uvedeným na faktúre a to ako z titulu zistení v znaleckom posudku č. 1/2015, tak aj zo skutočnosti nepreukázania pôvodu predmetného cukru. 5. Pokiaľ ide o žalobcom namietané výpovede vodičov, ktorí mali vykonávať prepravu deklarovaného tovaru - cukru, žalovaný sa pridržiava svojej formulácie z napadnutého rozhodnutia, že v procese daňovej kontroly nebolo preukázané, o aký konkrétny cukor išlo a tiež v akých množstvách, pretože maďarský odberateľ introkumunitárnu dodávku nepriznal a teda nebolo možné preveriť údaje na žalobcom predložených dokladoch. Nie je zrejmé, z akého dôvodu by mali mať svedecké výpovede väčšiu dôkaznú silu ako zistenia v daňovej kontrole, ktoré nesvedčili tomu, že cukor mohol pochádzať od deklarovaného dodávateľa. 6. V súvislosti so závermi znaleckého posudku č. 1/2015 je potrebné zo strany žalovaného zdôrazniť, že prvostupňový orgán i žalovaný sa nevyslovili, že predmetný tovar - cukor neexistoval, avšak ho objektívne nemohlo byť také množstvo, ako bolo žalobcom pri jeho sporných obchodoch deklarované. V žiadnom prípade teda nie je možné vyvodiť záver, že určité množstvo cukru pochádzalo práve od žalobcových dodávateľov, pretože túto skutočnosť nebolo ani možné u nich preveriť. 7. Rovnako ekonomická kauza celého obchodu, tak ako ju prezentuje žalobca, nemôže nahradiť jednoznačné dôkazy, že k spornému zdaniteľnému obchodu skutočne prišlo. Pokiaľ ide o miestne zisťovanie v COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo, zo zápisnice o miestnom zisťovaní č. 20786228/2015 zo dňa 08.09.2015 vyplýva, že prebiehali rokovania s konateľmi žalobcu, avšak nebola uzatvorená žiadna zmluva o dodávke cukru a ani k žiadnym dodávkam neprišlo. Samotné obchodné rokovanie s uvedeným subjektom nemôže nahradiť iné dôkazy, ktoré boli získané počas daňovej kontroly a ktoré nepotvrdili bez pochybností, že sa sporné obchody uskutočnili. Žalovaný teda odmieta aj názor žalobcu, že v intenciách ekonomickej kauzy nejde o to, či k obchodom tak, ako bolo tvrdené prišlo alebo nie, ale či k nim tak mohlo dôjsť. 8. V súvislosti s judikatúrou , na ktorú v žalobe poukazoval žalobca, žalovaný uviedol, že túto nie je dôvodné hodnotiť v prospech žalobcu, nakoľko zo značne rozsiahleho dokazovania vykonaného správcom dane nevyplýva, že cukor, ktorý mať byť vyvezený do Maďarska, pochádzal od žalobcu, nakoľko nebolo možné preveriť jeho pôvod (aj vzhľadom na znalecký posudok č. 1/2015 v prípade spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA) a na druhej strane nebolo preukázané dodanie tovaru maďarským odberateľom. Na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3 Sžf/1/2011 popisujú situáciu, keď daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia preto podľa žalovaného nie je možné prihliadať. Úplne odlišná ako v prejednávanom prípade je podľa neho aj situácia riešená v rozhodnutí 6 Sžf/10/2012 a v rozhodnutiach ESD č. C-355/03 a C-484/03, nakoľko v tomto prípade nebolo potrebné zisťovať úmysel žalobcu alebo jeho vedomosť, keď v rozhodnutí nie je uvádzané, že by sa zúčastňoval na podvode. Z rozhodnutia správcu dane nevyplýva, že by správca na daňový subjekt prenášal vlastnú úlohu kontroly, žalovaný nebol ani penalizovaný za zistenia u jeho obchodných partnerov, ktoré nemohol ovplyvniť, pretože sám nepredložil dostatočné dôkazy preukazujúce oprávnenosť uplatnených nárokov. 9. Žalovaný poukazoval na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 2 Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17: Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnenie a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. 10. Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania na pojednávaní konanom dňa 28.2.2018, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 11. Žalobca v konaní poukazoval na to, že ide o rodinnú spoločnosť, ktorá na dani z pridanej hodnoty nikdy neprofitovala, spoločnosť nebola prevedená na tretí subjekt, obchodovala aj s iným tovarom ako cukrom, preto sa jej konateľ nemohol osobne zúčastňovať nakládok a vykládok tovaru a nepozná dodávateľov svojich dodávateľov, napr. o spoločnosti LINTMAN s.r.o. sa dozvedel až v priebehu daňového konania. 12. Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 03.06.2016 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava zo dňa 28.10.2015, ktorým žalobcovi bol určený rozdiel v sume 226 077,60 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013, nepriznaný nadmerný odpočet v sume 214 619,63 eur a vyrubená daň v sume 11 457,97 eur. 13. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správcu dane daňový subjekt (žalobca) za zdaňovacie obdobie júl 2013 deklaroval nadobudnutie tovaru - kryštálového cukru od dodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o., ktorého konateľkou je C. Q. (v množstve 1 454 400kg a v hodnote základ dane 1 119 888,00 eur, DPH 223 977,60 eur), pričom dodávateľom tohto tovaru pre SOVEREIGN SLOVAKIA mala byť spoločnosť LINTMAN s.r.o.. Správca dane konštatoval (okrem iného), že v rámci vyšetrovania maďarských orgánov činných v trestnom konaní bol vypočutý konateľ spoločnosti LINTMAN s.r.o. K. E., ktorý uviedol, že peniaze na založenie spoločnosti obdržal od L. E., práce súvisiace s účtovníctvom spoločnosti vybavovala B. D., doklady a faktúry mu boli predkladané už opečiatkované, on nevlastní pečiatku spoločnosti, v mene spoločnosti nekonal, nevie, kto sa podieľal na rozhodovaní a činnosti spoločnosti, nebol o ničom informovaný, nikomu nedal poverenie na konanie v mene spoločnosti, nevie, kto vystavoval faktúry, odkiaľ spoločnosť nadobudla tovar - cukor, ako boli dodávky realizované, ako boli vykonané platby a kto vykonal prepravu tovaru, jeho šéfmi boli C. D. a L. E.. 14. Daňový subjekt za zdaňovacie obdobie júl 2013 vykázal intrakomunitárne dodanie tovaru spoločnosti TULL TRADE Kft., Budapešť, ktorá podľa zistení správcu dane prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií nepodala daňové priznanie, nepriznala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, daň z pridanej hodnoty nebola priznaná a zaplatená. V zdaňovacom období si uplatnil aj právo na odpočítanie dane z faktúry č. 2013/025 od spoločnosti ERIVEL TRANS s.r.o., ktorá zabezpečovala sprostredkovanie prepravy tovaru a podľa vyjadrenia konateľa faktúru vystavenú pre žalobcu eviduje v účtovníctve, k úhrade faktúry sa nevedel vyjadriť, preprava bola zadaná spoločnosti TULL TRADE Kft., spoločnosť k preprave nevlastní žiadne doklady. Táto spoločnosť neodviedla daň do štátneho rozpočtu, nepodala daňové priznanie a registrácia na DPH jej bola ukončená ku dňu 17.4.2015. 15. Správca dane preveril dodávateľa žalobcu, pričom zistil, že spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA nakupovala tovar od spoločnosti LINTMAN s.r.o., ktorá nepodáva daňové priznania, nesídli na adrese svojho sídla, nevykonáva žiadnu činnosť a je nekontaktná, konateľ sa k jej činnosti nevedel vyjadriť. 16. V rámci šetrenia orgánov činných v trestnom konaní bol vypracovaný nezávislým súdnym znalcom znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že i keď existovala fakturácia za tovar medzi spoločnosťami LINTMAN s.r.o. a SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. nedochádzalo vôbec k bankovým úhradám za tovar. Časť tovaru nebola uhradená vôbec, najväčšia časť tovaru bola podľa účtovníctva započítaná formou kompenzácie (internými dokladmi), časť mala byť podľa účtovníctva uhradená v hotovosti. Zo znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že v spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. dochádzalo k baleniu cukru, k nákupu a predaju cukru. Z predložených podkladov však podľa znaleckého posudku vyplynulo, že k tejto činnosti nedochádzalo v takom objeme ako spoločnosť eviduje. Podľa znaleckého posudku nie je možné, aby v jeden deň zo spoločnosti odviezlo naraz cukor 1700 kamiónov, alebo aby v jeden deň zo spoločnosti muselo tento tovar (cukor) odviesť 750 kamiónov. Podľa znaleckého posudku ak nie je predpoklad, že by uvedené množstvo kamióny odviezli, tak je možné predpokladať, že uvedené množstvo tovaru nebolo ani dovezené. 17. Z dokladov dostupných správcovi dane vyplýva, že tovar mal byť vo veľkých množstvách uskladnený na území Slovenska len v jednom sklade v Okoči a odtiaľ mal byť vyskladňovaný aj ďalšími slovenskými spoločnosťami v reťazci. V rámci vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní boli Regionálnym kriminálnym riaditeľstvom Národného daňového a colného úradu Stredného Maďarska vypočutí svedkovia - vodiči motorových vozidiel pán R. F., U. C. F., P. P., ktorí vykonávali prepravu cukru. Z výpovedí vyplýva, že v priebehu roka 2012 a 2013 boli zamestnancami spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.. Pracovné podmienky boli dojednávané s pani C. D. Q., prípade s L. E.. Miesto ich práce bolo v Okoči a náplňou ich práce bola preprava tovaru. Počas toho ako pracovali v spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. im bolo oznámené, že vodiči budú patriť pod spoločnosť RUDAN TRANS Kft.. Náplň ich práce a taktiež miesto výkonu sa nezmenilo, t.j. zostalo totožné ako keď pracovali v spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., zmenil sa len zamestnávateľ, t.j. názov spoločnosti pod ktorou pracovali. Neskôr rovnakým spôsobom prešli pod spoločnosť TULL TRADE Kft.. Uvedené konanie indikuje personálne a ekonomické prepojenie spoločností SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a TULL TRADE Kft.. 18. Takéto konanie potvrdzuje a dokazuje účelové vsunutie spoločnosti BBK AGRO, s.r.o. medzi spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a TULL TRADE Kft., za účelom získania daňovej výhody spôsobom uplatnených nárokov na vrátenie nadmerných odpočtov v spoločnosti BBK AGRO, s.r.o.. Ďalej jeden zo svedkov P. P. na otázku, kto bol jeho nadriadený a kto mu dával pokyny k preprave uviedol, že keď bol zamestnaný v spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., jeho priamy nadriadený bol pán M. T. z X.. Podľa Obchodného registra SR, je pán M. T. konateľom spoločnosti ERIVEL TRANS s.r.o., Komárno, DIČ: 202 348 3242 od 30.09.2013, uvedená spoločnosť je umelo zapojená do reťazca ako sprostredkovateľ prepravy. 19. Sprostredkovanie prepravy spoločnosťou ERIVEL TRANS s.r.o. považuje správca dane v zmysle § 3 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za ekonomicky neopodstatnené, nakoľko prepravu tovaru mala vykonať spoločnosť TULL TRADE Kft., ktorá bola zároveň aj deklarovaným konečným odberateľom a teda nebol by dôvod na sprostredkovanie. Kontrolovaný daňový subjekt BBK AGRO s.r.o. predložil doklady, z ktorých vyplýva, že v zdaňovacom období jún 2013 bola odberateľom cukru maďarská spoločnosť TULL TRADE Kft.. Prepravu tovaru vykonala spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., ktorá bola dodávateľom a zároveň aj prepravcom tovaru alebo spoločnosť TULL TRADE Kft., ktorá bola odberateľom a zároveň aj prepravcom tovaru. Prepojenosť v spoločnostiach indikuje aj skutočnosť, že spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. (dodávateľ cukru spoločnosti BBK AGRO, s.r.o.) odpredala nákladné vozidlá, ktorých bola vlastníkom spoločnosti TULL TRADE Kft. (odberateľ cukru spoločnosti BBK AGRO, s.r.o.). 20. Aj toto konanie svedčí o neekonomickom a umelom charaktere obchodných transakcií spoločnosti BBK AGRO, s.r.o. medzi spoločnosťami SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a TULL TRADE Kft., ktoré boli vytvorené iba s cieľom získať daňovú výhodu. 21. Podľa zistení správcu dane za tovar, ktorý bol predmetom obchodu medzi žalobcom a TULL TRADE Kft. neprebehla žiadna peňažná platba, žalobca so spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom mala byť pohľadávka žalobcu voči TULLTRADE Kft. za dodávky tovaru v období máj - september 2013 vo výške 3 702 702 eur, žalobca súčasne so spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA uzavrel dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok v uvedenej výške. 22. Obchodnú aktivitu žalobcu so spoločnosťou TULL TRADE Kft. správca dane považuje v zmysle § 30 ods. 6 daňového poriadku za vopred pripravovanú a načasovanú, ktorej účelom je vyhýbanie sa daňovej povinnosti alebo získanie daňového zvýhodnenia, čo podľa neho potvrdzujú aj daňové priznania na dani z príjmov právnickej osoby za roky 2008 až 2013, podľa ktorých žalobca ani po 6 rokoch svojej činnosti nedosiahol zisk a vykazuje iba daňovú stratu. 23. Správca dane konštatoval, že žalobca si uplatnil za zdaňovacie obdobie júl 2013 odpočítanie dane za tovar (kryštálový cukor) v sume 223 977,60 eur od spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., ktorá bola jediným dodávateľom kryštálového cukru v tomto zdaňovacom období (v množstve 1 454 400kg a v hodnote základ dane 1 119 888,00 eur, DPH 223 977,60 eur) a za sprostredkovanie prepravy z faktúry č. 2013/025 zo dňa 31.7.2013 v sume 12 600,00 eur a DPH v sume 2 100,00 eur od spoločnosti ERIVEL TRANS s.r.o. došlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 24. Správca dane z dôvodu nepriznania intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru a nezaplatenia DPH maďarským daňovým subjektom TULL TRADE Kft. považuje deklarované dodávky za neuskutočnené a nepriznáva daňovému subjektu BBK AGRO, s.r.o. v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nárok na oslobodenie. V rámci výkonu daňovej kontroly na základe doručenej čiastočnej odpovede na medzinárodnú výmenu informácií z Maďarskej republiky bolo zistené, že maďarská spoločnosť TULL TRADE Kft. nepriznala nadobudnutie tovaru od spoločnosti BBK AGRO, s.r.o.. 25. Správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly, rozsiahlym dokazovaním, spochybnil samotnú existenciu predmetu obchodu, t.j. existenciu prevádzaného tovaru a s tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia. Kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení došlo tak, ako ich deklaroval predloženými dokladmi. Kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal, že nadobudol právo nakladať s fakturovaným tovarom, že tovar existoval, že zabezpečil jeho prepravu, ako aj odberateľov. Takýto obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. 26. Správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 zákona o správe daní s prihliadnutím na povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom správca dane zo zistených skutkových okolností dospel k záveru, že plnenia, ktoré deklaroval kontrolovaný daňový subjekt v preverovanom období neboli vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužitím výhody - čerpať nadmerný odpočet. 27. Podľa zistenia správneho súdu vo veci rozhodujúce a konajúce správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, v konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia, a v obsahu svojich rozhodnutí, v ktorých zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov, sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu. 28. Je potrebné pripustiť, že v danom prípade došlo k prekročeniu lehoty stanovenej pre prerušenie daňovej kontroly / následne v súvislosti s tým aj lehoty stanovenej procesným predpisom pre trvanie daňovej kontroly/, ako to Krajský súd v Trnave konštatoval už v rozsudku č.k. 14S/38/2014 zo dňa 18.05.2015, ktorým Daňovému úradu Trnava zakázal pokračovať vo vykonávaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2013 a súčasne mu uložil, aby daňovú kontrolu ukončil v lehote 14 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. S prekročením procesných lehôt však aplikovateľné právne predpisy nespájajú žalobcom tvrdený následok - nezákonnosť protokolu z takejto kontroly a nemožnosť jeho použitia v daňovom konaní ako nezákonne získaného dôkazu. V tejto súvislosti nie je dôvodné bez zohľadnenia okolností predmetnej veci zovšeobecňovať právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentovaný v Náleze sp.zn III.ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010 a vyslovený v súvislosti s výkonom daňovej kontroly v konkrétnom prípade subjektu, ktorý podal ústavnú sťažnosť. Nemožno nechať bez povšimnutia, že v prípade, na ktorý sa vzťahuje rozhodnutie ústavného súdu, daňová kontrola trvala od septembra 2002 do januára 2007, t.j. takmer 4 a pol roka, pričom dôvodom prekročenia zákonnej lehoty boli zásadné procesné pochybenia správcu dane zistené odvolacím orgánom - neprerokovanie protokolu o daňovej kontrole, neukončenie daňovej kontroly a nedostatky zistenia skutkového stavu veci. Naproti tomu daňová kontrola v danom prípade trvala od 16. októbra 2013 do 26. júna 2015 a dôvodom jej prerušenia bola potreba zabezpečenia zistení prostredníctvom inštitútu medzinárodnej výmeny informácií v súvislosti s preverovaním intrakomunitárneho dodania tovaru, pričom nedôvodnosť tohto postupu správcu dane nekonštatoval súd v konaní 14S/38/2014 a nemožno o nej usudzovať ani v danom konaní. Odhliadnuc už od nedostatku právnej úpravy podporujúcej stanovisko žalobcu potom súd, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že dobu trvania poskytnutia požadovanej informácie dožiadaným orgánom iného štátu rozhodujúci správca dane objektívne nemôže zásadne ovplyvniť, námietke žalobcu v tomto smere nepriznal právnu relevanciu. 29. Výsledky dokazovania aj podľa jeho vyhodnotenia súdom nemožno považovať za preukazujúce dodanie tovaru, či už zo strany dodávateľa žalobcu alebo žalobcom jeho tvrdenému odberateľovi, žalobcom deklarovaným spôsobom, ktorý bol zisteniami správcu dane spochybnený do takej miery, že odôvodňuje záver o nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia odpočítania dane, resp. oslobodenia od dane. Možno pritom pripustiť, že tieto zistenia primárne spočívajú v okolnostiach týkajúcich sa tretích subjektov - dodávateľov a odberateľov žalobcu, čo je však vzhľadom na potrebu preukazovania reálnosti dodávateľsko - odberateľských vzťahov logické a nevyhnutné. Nejde o zistenia týkajúce sa protiprávnych úkonov tretích osôb, v súvislosti s ktorými by bolo dôvodné posudzovať, ako to namietal žalobca, vedomosť alebo možnosť vedomosti daňového subjektu o protiprávnosti týchto úkonov, či jeho priame zapojenie sa do nich. 30. Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať existenciu nároku nielen v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností deklarovaným spôsobom aj uskutočnili. V danom prípade pritom dôvodné pochybnosti daňových orgánov majúce zásadný charakter z hľadiska posudzovania reálnosti plnenia deklarovaných dodávok vyplývajú ako z okolností týkajúcich sa spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o, jej schopnosti plnenia dodávok zaznamenaných v účtovníctve spoločnosti podľa záverov znaleckého posudku, z okolností týkajúcich sa spoločnosti LINTMAN s.r.o. spočívajúcich v absolútnom nedostatku účasti konateľa spoločnosti na jej činnosti a naopak riadení spoločnosti konateľkou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., ale aj z okolností týkajúcich sa úhrad realizovaných v obchodnom reťazci formou postúpenia pohľadávok a ich vzájomným započítaním a v neposlednom rade z tvrdenia žalobcu o dôvode jeho zapojenia sa do obchodu ako medzičlánok spoločností SOVEREIGN SLOVAKIA a TULL TRADE, ktoré inak obchodovali priamo / dôvodom podľa žalobcu mal byť nesplnený prísľub SOVEREIGN SLOVAKIA dodať žalobcovi pomerne veľké množstvo cukru, o dodávku ktorého bol žalobca požiadaný spoločnosťou COOP Jednota a na ktorú dodávku si žalobca dojednal úver banky, keď predpokladaný dodávateľ sa cítil zodpovedný za zmarený obchod a žalobcovi ponúkol príležitosť realizovať získané financovanie na dodávky cukru do Maďarska spoločnostiam SDA SOVEREIGN Distribution AG a TULL TRADE Kft./, ktorý dôvod nebol potvrdený konateľkou SOVEREIGN SLOVAKIA, nepotvrdzuje ho vyjadrenie COOP Jednoty, ktorá potvrdila iba bežné obchodné jednanie so žalobcom bez uzavretia dohody, ani tvrdený spôsob úhrady dodávky tovaru. 31. Závery prijaté správcom dane vychádzajúce nielen z týchto zistení nie sú výsledkom účelového vyhodnotenia dôkazov, ale ich objektívneho a rozumného posúdenia vo vzájomných súvislostiach. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné prenášanie dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa tretích subjektov, ktoré nemal možnosť ovplyvniť, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods.1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie a oslobodenie od dane uplatnil a ktorý pri potrebnej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie dôkazov súvisiacich ako s tvrdenými okolnosťami jeho zapojenia sa do obchodného reťazca, tak aj so samotnou realizáciou deklarovaných obchodov. 32. Podľa zistenia súdu správca dane i žalovaný postupovali vo veci pri dodržaní všetkých základných zásad daňového konania, preskúmali uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej, ale aj z materiálnej stránky, a pokiaľ dospeli v tomto smere k negatívnymi zisteniam ozrejmeným v obsahu ich rozhodnutí, ich závery sú výsledkom zákonného postupu a logického uvažovania a neposkytujú dôvod pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Zákon o DPH stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH, pričom podmienkou pre dôvodné uplatnenie je, aby uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré je deklarované účtovným dokladom bolo zároveň reálne materiálne preukázané. V tomto smere žalobca dôkazné bremeno neuniesol a preto súd žalobu podľa § 190 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) ako nedôvodnú zamietol. Správny súd považuje za potrebné k veci ešte uviesť, že skutkové okolnosti, reťazec obchodných partnerov, ďalej argumentácia tak žalobcu ako aj žalovaného je v podstate totožná ako v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 20S/88/2016, a preto súd sa nemal dôvod odchýliť od právneho názoru ako aj dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí. 33. O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil a v podstate mu ani žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.