Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sa/18/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200568 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2016200568.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci žalobcu: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX B., právne zastúpená: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č.8 - 10, 813 63 Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 43216-3/2016-BA zo dňa 18. júla 2016, takto r o z h o d o l : I. Súd napadnutého rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava č.43216-3/2016-BA zo dňa 18.07.2016 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočky Galanta č.236-27/2016-GA zo dňa 25.04.2016 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou dňa 21.9.2016 sa pôvodný žalobca M. S., nar. X.X.XXXX domáhal prostredníctvom svojho právneho zástupcu zrušenia rozhodnutia žalovanej č.43216-3/2016-BA zo dňa 18.07.2016, ktorým žalovaná ako druhostupňový správny orgán zamietla jeho odvolanie a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta, ktorá svojim rozhodnutím č.236-27/2016-GA zo dňa 25.04.2016 rozhodla, že žalobca nemá nárok na dobodovanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 4.1.2012 a priznanej dňa 27.9.2012 z dôvodu, že sa nejedná o zhoršenie zdravotného stavu následkom choroby z povolania zistenej dňa 4.1.2012 a priznanej dňa 27.9.2012. 2. V priebehu konania žalobca M. S. dňa XX.X.XXXX zomrel. 3. Krajský súd v Trnave uznesením sp.zn.44Sa/18/2016-60 zo dňa 8.1.2018 vydal uznesenie, ktorým rozhodol, že v konaní bude pokračovať s dedičmi po zomrelom M. S. a to: V. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, Bc. H. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, a L. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX. 4. V priebehu konania bolo súdu doručené dedičské rozhodnutie č.8D/91/2017, Dnot 220/2017 zo dňa 4.9.2017, z ktorého súd zistil, že žalobca M. S. zanechal majetok nepatrnej hodnoty, ktorý zdedila jeho manželka V. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, a preto súd rozhodol, že v konaní bude pokračovať len s touto dedičkou, navyše keď ďalší dvaja dedičia vo svojich vyjadreniach ktoré zaslali súdu, namietali svoju aktívnu legitimáciu v tomto konaní a nesúhlasili so vstupom do konania. 5. Právny zástupca žalobkyne v žalobe namietal, že prvostupňový správny orgán ani žalovaná sa nevysporiadali s nárokom uplatneným pôvodným žalobcom tak ako bol uplatnený a opätovne v tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca nikdy netvrdil, že žiada o vystavenie nového lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. Nárok bol uplatnený podľa ust. § 7 ods. 6 zákona č.273/1994 Z.z., čo znamená, že z dôvodov, že žalobca mal dôvodné pochybnosti o správnosti hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku zo dňa 27.9.2012. Na túto skutočnosť pôvodný žalobca upozornil pobočku vo svojej sťažnosti proti postupu Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta. Právny zástupca žalobkyne ďalej namietal, že žalovaná ako druhostupňový správny orgán si osvojila len závery pobočky, ktoré boli uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, keď konštatovala, že predloženie znaleckého posudku zo strany žalobcu bolo v rozpore s ustanovením § 7 ods. 6 zákona č.437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože znalecký posudok sa predkladá, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobca poukázal, že interpretácia zákona vykonaná prvostupňovým správnym orgánom ako aj žalovanou je v príkrom rozpore s ust. § 7 ods. 6 zákona č.273/1994 Z.z., ktoré výslovne priznáva právo na vydanie znaleckého posudku oprávnenému. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR č.9So 68/2009 zo dňa 28.4.2010, v ktorom sa na strane 6 uvádza, že ak náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je dávkou jednorazovou, musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Pokiaľ poškodený po právoplatnom skončení konania o priznanie tejto náhrady predloží dôkaz ktorý spochybňuje správnosť sumy už priznanej náhrady, potom je príslušná pobočka Sociálnej poisťovne ako správny orgán prvého stupňa v zmysle § 112 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z. povinná posúdiť nárok na vyššiu sumu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, v prípade spochybňovania dôkazu predloženého poškodeným vykonať potrebné dokazovanie vyžiadaním si znaleckého posudku podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení a doplnení niektorých predpisov. 6. V predmetnej veci podala písomné vyjadrenie aj žalovaná a to 18. októbra 2016, v ktorom konštatuje, že znalecký posudok predložený Sociálnej poisťovni ako prvotný nebolo možné akceptovať, nakoľko bol v rozpore s ust. § 7 ods. 6 zákona č.437/2004 Z.z. o ktorý sa žalobca opiera. Ak by ústredie pripustilo takýto postup, došlo by tým k popretiu ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č.437/2004 Z.z. ako aj samotnej činnosti posudzujúceho lekára. Navyše v prípade choroby z povolania jediné pracovisko ktoré môže konštatovať zhoršenie následkov choroby z povolania a zároveň vykonať bodové hodnotenie novým lekárskym posudkom je Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie a nie znalec. V prípade žalobcu však nebol takýto postup zachovaný. Žalovaná ďalej konštatuje, že v liste zo dňa 23. marca 2016 Doc. MUDr. N., PhD. konštatoval, že žalobca bol komplexne vyšetrený na viacerých špecializovaných pľúcnych pracoviskách, na ktorých sa nepotvrdila reaktivácia TBC pľúc, t. j. nejde o zhoršenie zdravotného stavu v príčinnej súvislosti s odškodnenou chorobou z povolania, a preto nebol dôvod vystavovať nový lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia. 7. Z prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta č.236-27/2016-GA zo dňa 25. apríla 2016 súd zistil, že pôvodnému žalobcovi M. S. nebol priznaný nárok na dobodovanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 4.1.2012 a priznanej dňa 27.9.2012 z dôvodu, že sa nejedná o zhoršenie zdravotného stavu následkom choroby z povolania zistenej 4.1.2012 a priznanej dňa 27.9.2012. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia súd zistil, že žalobca M. S. predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta znalecký posudok zo dňa 18.11.2015, vypracovaný Mgr.MUDr. Petrom Jankechom a žiadal dobodovanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu choroby z povolania, a to podaním žiadosti ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta dňa 30.11.2015. Kontrolou bodovaného hodnotenia posudkovým lekárom pobočky MUDr. F. S. nebolo možné vykonať na základe predloženého znaleckého posudku, nakoľko p. M. S. bola priznaná choroba z povolania Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Bratislave, preto jedine uvedené pracovisko môže skonštatovať zhoršenie následkov choroby z povolania a zároveň vykonať bodové hodnotenie novým lekárskym posudkom. Z tohto dôvodu Sociálna poisťovňa, ústredie, požiadala o vyjadrenie Kliniku pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Bratislave, Doc. MUDr. L. N., PhD., prednostu predmetnej kliniky, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 23.3. 2016 uviedol, že p. M. S. bol komplexne vyšetrený na viacerých špecializovaných pľúcnych pracoviskách, kde sa nepotvrdila reaktivácia TBC pľúc, teda nejde o zhoršenie zdravotného stavu v príčinnej súvislosti s odškodňovanou chorobou z povolania, a preto nie je ani dôvod vystavovať nový lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia. 8. Proti uvedenému rozhodnutiu podal M. S. prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 29. apríla 2016 odvolanie. 9. Žalovaná svojim rozhodnutím č.43216-3/2016-BA zo dňa 18. júla 2016 ako druhostupňový správny orgán zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta s odôvodnením, že na základe žiadosti Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 8. marca 2016 či došlo u poškodeného k zhoršeniu zdravotného stavu z dôvodu choroby z povolania zistenej dňa 4.1.2012, ktorá bola zaslaná Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Bratislave, došla od prednostu tejto kliniky Doc. MUDr. L. N., PhD., správa, podľa ktorej tento lekár skonštatoval, že poškodený bol komplexne vyšetrený na viacerých špecializovaných pľúcnych pracoviskách, kde sa nepotvrdila reaktivácia TBC pľúc, t.j. nejde o zhoršenie zdravotného stavu v príčinnej súvislosti s odškodňovanou chorobou z povolania, a preto nie je dôvod vystavovať nový lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia. Žalovaná ďalej poukázala, že činnosť posudkových lekárov Sociálnej poisťovne je objektívna, nestranná a na vysokej profesionálnej úrovni, ktorú získali osobitnou odbornou špecializáciou udelením licencie na výkon posudkových činností. Ústredie považuje závery posudkového lekára pobočky a posudkovej lekárky ústredia za hodnoverné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi odborných lekárov bez nejasností a rozporov, a preto nemá dôvod pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení skutočného stavu veci. Znalecký posudok ktorý bol predložený Sociálnej poisťovni ako prvotný nebolo možné akceptovať, nakoľko by tento bol v rozpore s § 7 ods. 6 zákona č.437/2004 Z.z. o ktorý sa poškodený v odvolaní opiera. Ak by ústredie pripustilo takýto postup, došlo by k popretiu ust. § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. ako aj samostatnej činnosti posudzujúceho lekára. Navyše v prípade choroby z povolania jediné pracovisko ktoré môže skonštatovať zhoršenie následkov choroby z povolania a zároveň vykonať bodové hodnotenie novým lekárskym posudkom je Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Bratislave a nie znalec a v prípade poškodeného nebol tento postup zachovaný. 10. Krajský súd v Trnave na pojednávaní konanom dňa 2.7.2018 preskúmal rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pričom zistil, že tieto rozhodnutia sú nezákonné a preto ich zrušil. 11. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých skutkových a právnych dôvodov. 12. Poverený zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že taktiež sa pridržiava písomného vyjadrenia, ktoré zaslali súdu, kde konštatovali, že u žalobcu došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, avšak nie v súvislosti s chorobou z povolania. Poukázal na to, že žalobca nebol hospitalizovaný na Klinike pracovného lekárstva klinickej toxikológie v Bratislave, pričom znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal len z prepúšťacej správy Kliniky pneumológie a fyzieológie UMB kde bol hospitalizovaný, a podľa názoru žalovanej, jediným kompetentným pracoviskom ktorý sa môže relevantne vyjadriť k otázke príčinnej súvislosti zhoršenia zdravotného stavu s chorobou z povolania je práve Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, ktorej závery boli prevzaté v rozhodnutiach prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu. Ďalej poukázal, že žalobca sa voči prvému rozhodnutiu, kde bolo priznané odškodnenie a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2000 bodov, ktoré bolo vydané dňa 19.1.2013, tak žalobca sa k tomuto rozhodnutiu nevyjadril, ani sa voči nemu neodvolal. 13. Podľa § 99 zák.č.461/2003 Z.z. Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. 60a) Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. (2) Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok"). Podľa § 2 ods. 3 písm. d) zák.č.437/2004 Z.z. (3) Na účely tohto zákona d) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia. Podľa § 7 ods. 1 zák.č. 437/2004 (1) Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. Podľa § 7 ods. 6 zák.č.437/2004 Z.z. (6) Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. 8) 14. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že pôvodnému žalobcovi M. S. bola zistená choroba z povolania, za ktorú bol zodpovedný zamestnávateľ žalobcu, pričom poškodenie zdravia bolo skúmané Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UMB Bratislava, po prerokovaní v celoslovenskej komisii pre priznanie chorôb z povolania dňa 27.9.2012, pričom v zmysle zásad pre hodnotenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa zákona č.437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo toto poškodenie zdravia ohodnotené vo výške 2000 bodov. 15. V dôsledku zhoršenia zdravotného stavu u pôvodného žalobcu M. S. si tento nechal prostredníctvom svojho právneho zástupcu vypracovať znalecký posudok na posúdenie odškodnenia sťaženie spoločenského uplatnenia u priznanej choroby z povolania č. 1/2015, ktorý bol vypracovaný znalcom Mgr. MUDr. Petrom Jankechom, MPH, znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, pre odvetvie Choroby z povolania, ktorý vo svojich záveroch znaleckého posudku konštatoval, že posudzovateľ choroby z povolania v čase priznania choroby z povolania pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia stanovil počet bodov 2000 z možných 3000 bodov. Podľa názoru znalca sťaženie spoločenského uplatnenia bolo hodnotené príliš prísne a iba z medicínskeho hľadiska, podľa zdravotného stavu, pričom už sám názov hovorí o sťažení spoločenského uplatnenia, čo zrejme nebolo vzaté dostatočne do úvahy. Sám zákon č.437/2004 Z.z. v § 4 ods. 1 hovorí, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Preto je potrebné vziať do úvahy všetky diagnózy a hodnotiť až na hornú hranicu bodového hodnotenia vzhľadom na komplikácie, náročnosť liečby, trvalé zdravotné postihnutie a rozvíjajúcej sa chronickej bronchoobštrukčnej chorobe s nepriaznivou prognózou, s klinickým pracoviskom potvrdenou progredujúcou dýchavicou. Poškodenie zdravia u pôvodného žalobcu sa napriek intenzívnej liečbe v budúcnosti nemohlo zlepšiť a nebolo možné predpokladať ani priaznivú prognózu. Do úvahy bolo treba brať aj bolesť duševnú, ktorá je nemerateľná, neporovnateľná, pričom pri preštudovaní všetkej dokumentácie znalec dospel k záveru, že v prípade spoločenského uplatnenia sú v tomto prípade podmienky na jeho primerané zvýšenie pre výrazný negatívny dopad na kvalitu života poškodeného, a teda nárok navrhovateľa na primerané odškodnenie v zmysle platnej legislatívy je v plnom rozsahu opodstatnený. Znalec navrhol odškodniť sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky IV. zákona č. 437/2004 Z.z. spolu so zvýšením bodového ohodnotenia podľa priloženého lekárskeho posudku na 3000 bodov. 16. Žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán po predložení uvedeného znaleckého posudku skonštatovala, že uvedený znalecký posudok nemožno brať do úvahy, pretože jediným lekárskym zariadením ktoré môže potvrdiť zhoršenie zdravotného stavu v súvislosti s chorobou z povolania je Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Bratislave, pričom z tejto Kliniky prednosta zaslal na základe žiadosti žalovanej list zo dňa 23. marca 2016, v ktorom konštatoval, že poškodený, t. j. žalobca bol komplexne vyšetrený na viacerých špecializovaných pľúcnych pracoviskách, na ktorých sa nepotvrdila reaktivácia TBC pľúc, t.j. nejde o zhoršenie zdravotného stavu v príčinnej súvislosti s odškodňovanou chorobou z povolania, a preto nie je dôvod vystavovať nový lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia. 17. Pri rozhodovaní o nároku žalobcu, ktorý si uplatnil v tomto konaní, je potrebné predovšetkým vychádzať z výkladu pojmu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, kde je zrejmé, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa priznáva vtedy, ak poškodený na zdraví má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnení jeho spoločenských úloh. Musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Nepriaznivé dôsledky choroby z povolania alebo úrazu sú teda odškodňované náhradou za sťažené spoločenské uplatnenie a to podľa sadzieb bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ako sú ustanovenie v prílohách zákona č.437/2004 Z.z. V danom prípade je zrejmé, že z dôvodu priznanej choroby z povolania u pôvodného žalobcu bol stanovený počet bodov pre sťaženie spoločenského uplatnenia z možných 3000 bodov, 2000 bodov. Ďalej zo spisového materiálu je zrejmé, že u žalobcu došlo v čase podania žiadosti o dobodovanie sťaženia spoločenského uplatnenia k zhoršeniu zdravotného stavu, avšak žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán toto zhoršenie zdravotného stavu posudzuje tak, že nebolo v príčinnej súvislosti s priznanou chorobou z povolania. Túto skutočnosť môže ozrejmiť len znalec, keďže ide vyslovene o medicínsku otázku, pri ktorej je treba mať potrebné odborné znalosti z oblasti zdravotníctva. 18. Podľa názoru správneho súdu, v danom prípade bol postup prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovanej neštandartný a nezákonný a to z toho dôvodu, že pokiaľ žalobca predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta znalecký posudok, v ktorom znalec skonštatuje, že pôvodný znalecký posudok pri obodovaní pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia bol nedostatočný a že v danom prípade bolo sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotené príliš prísne a neboli do úvahy vzaté všetky okolnosti ktoré pri obodovaní sťaženia spoločenského uplatnenia hodnotené mali byť, bolo potrebné, aby tento znalecký posudok bol posudzovaný ako dôkaz, ktorý preukazuje určitú skutočnosť, a to že obodované sťažené spoločenské uplatnenie v pôvodnom znaleckom posudku bolo nedostatočné. Úlohou prvostupňového správneho orgánu resp. žalovanej bolo v prípade, že tieto závery nie sú v súlade s ich argumentáciou, spochybniť riadnym podaním ďalšieho znaleckého posudku argumenty, ktoré obsahujú predložený znalecký posudok a jasne a zrozumiteľne vysvetliť, prečo nebolo možné dobodovanie výšky sťaženia spoločenského uplatnenia na výšku 3000 bodov tak ako to poukazuje znalec MUDr. Jankech. Treba totiž vychádzať zo zásady, že odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo svojej podstate predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre splnenie jeho spoločenských úloh. Predpokladom primeraného zvýšenia čiastky ktorá bola pôvodne priznaná v pôvodnom znaleckom posudku je skutočnosť, že existujú nové skutočnosti, ktoré umožňujú záver, že obmedzenie poškodeného je treba hodnotiť inak ako bolo ohodnotené v čase keď bola zistená choroba z povolania, a to už v dôsledku toho či došlo u tejto osoby k zjavnému zhoršeniu zdravotného stavu tak ako to konštatuje žalobca M. S.. Prvostupňový správny orgán ani žalovaná nepopierajú, že došlo u pôvodného žalobcu k zhoršeniu zdravotného stavu, avšak popierajú, že k zhoršeniu zdravotného stavu nedošlo v súvislosti s priznanou chorobou z povolania. Takáto konštatácia nemôže vychádzať len z listu, na ktorý poukazujú oba správne orgány, pretože list od prednostu Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Bratislave Doc.MUDr.N.,PhD., nie je relevantným dôkazom spochybňujúcim závery znaleckého posudku, ktorý predložil pôvodný žalobca. 19. Úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude riadne a zrozumiteľne vysvetliť prostredníctvom znalca, prečo závery ktoré boli konštatované v znaleckom posudku č.1/2015 nie sú pre Sociálnu poisťovňu prijateľné z hľadiska možného dobodovania sťaženia spoločenského uplatnenia na hornú hranicu 3000 bodov tak ako to umožňuje položka IV. zákona č. 437/2004 Z.z. 20. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a preto napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď žalovanému ako orgánu štátnej správy nepriznal náhradu trov konania, pretože takémuto orgánu možno priznať náhradu len vo výnimočných prípadoch, ktoré v danom prípade súd nezistil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.