Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Sa/26/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200623 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2016200623.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobkyne: Mgr. J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX D., zastúpenej advokátom JUDr. Adamom Puškárom, so sídlom Karpatská 5, 811 05 Bratislava proti žalovanému: Minister vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o žalobe na preskúmanie rozhodnutia Ministerstva vnútra SR číslo: KM-OLVS-70/2016/OPK zo dňa 29.9.2016 takto r o z h o d o l : I. Súd konanie v časti určenia, že právo na vydanie a zúčtovanie žalobkyni vyplateného invalidného dôchodku ako bezdôvodného obohatenia je s ohľadom na ust. § 107 ods. 2 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v spojení s § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dobe od 29.10.2010 do 1.6.2013 premlčané, z a s t a v u j e. II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a. III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2016 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného - Ministra vnútra SR č. KM-OLVS-70/2016/OPK zo dňa 29.9.2016 pre jeho nezákonnosť z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. b), c), d) a g) zák.č. 162/2015 Z.z. SSP. Súčasne žiadala, aby správny súd určil, že právo na vydanie a zúčtovanie žalobkyni vyplateného invalidného dôchodku ako bezdôvodného obohatenia je s ohľadom na ust. § 107 ods. 2 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v spojení s § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dobe od 29.10.2010 do 1.6.2013 premlčané. 2. Poukázala na to, že rozhodnutím odboru sociálneho zabezpečenia - sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR jej bol podľa § 143c ods. 4 a 5 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák.č. 328/2002 Z.z.) v spojení s § 112 ods. 2, ods. 6 a ods. 9 písm. a) s poukazom na § 81 ods. 1 v súlade s § 263 ods. 1 a § 263a ods. 5 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zák.č. 461/2003 Z.z.) odňatý od 29.10.2010 invalidný dôchodok a zároveň jeho výplata bola zastavená od 1.6.2016. V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo konštatované, že OSZ SPSČaOÚ MV SR bolo dňa 2.6.2016 doručené oznámenie Sociálnej poisťovne - ústredie č. p.: XXX XXX XXXX X. zo dňa 27.5.2016 o tom, že žalobkyni bol od 29.10.2010 priznaný podľa zák.č. 461/2003 Z.z. starobný dôchodok vo výške 708,20 eur mesačne, pričom za obdobie od 29.10.2010 do 31.5.2016 jej vznikol preplatok v sume 27 256,70 eur. Vzhľadom k tomu, že starobný dôchodok žalobkyne, priznaný SP - ústredím od 29.10.2010 v sume 708,20 eur mesačne bol vyšší ako suma invalidného dôchodku, ktorý poberala k tomuto dátumu v sume 378,60 eur mesačne, menovanej od 29.10.2010 s poukazom na ust. § 81 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 112 ods. 2, ods. 6 a ods. 9 písm. a) zák.č. 461/2003 Z.z. invalidný dôchodok nepatrí. Za tohto stavu neprávom vyplatená suma invalidného dôchodku vo výške 27 256,70 eur za obdobie od 29.10.2010 do 31.5.2016 bude zúčtovaná zo sumy starobného dôchodku priznaného Sociálnou poisťovňou - ústredím. 3. Proti tomuto rozhodnutiu MV SR, odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností na osobný úrad č. SPOU-OSZ-37.177-53/2016-VZ zo dňa 20.6.2016 podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo žalovaným zamietnuté a bolo potvrdené vyššie uvedené rozhodnutie. 4. Žalobkyňa v žalobe namietala, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané oprávnenou osobou - ministrom ako odvolacím orgánom, čo vyplýva z ust. § 84 ods. 4 písm. a) zák.č. 328/2002 Z.z., ak ide o rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, čo nastalo v danom prípade. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ministrom nie je podpísané osobne, ale je podpísané štátnou tajomníčkou MV SR, ktorá ho podpísala v jeho zastúpení. V tejto súvislosti poukázala na to, že v odvolacom konaní takéto oprávnenie výlučne patrí len ministrovi, ktorý je v takýchto prípadoch nezastupiteľný. Aj v samotnom záhlaví rozhodnutia žalovaného je uvedený ako orgán, ktorý ho vydáva: Ministerstvo vnútra SR a nie minister vnútra. Za tohto stavu mala za to, že bol porušený aj princíp dvojinštančnosti konania, keď v rámci odvolacieho správneho konania bola vec posúdená a rozhodnutá tým istým orgánom, ktorý vo veci vydal prvostupňové rozhodnutie. Takéto pochybenie spôsobuje nulitu napadnutého rozhodnutia žalovaného. 5. Ďalšou žalobnou námietkou bola žalobkyňou vznesená námietka premlčania v zmysle ust. § 107 ods. 2 Obč. zákonníka, čo odôvodnila tým, že právo na vydanie, odňatie a zúčtovanie jej vyplateného invalidného dôchodku ako bezdôvodného obohatenia je v dobe od 29.10.2010 do 1.6.2013 premlčané. Nesúhlasila s konštatovaním žalovaného, že v danom prípade sa na premlčanie nevzťahuje zákon č. 461/2003 Z.z., a to konkrétne ust. § 237 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pretože ho nemožno aplikovať bez ustanovenia § 237 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., na ktoré nadväzuje a z ktorého vyplýva povinnosť fyzickej alebo právnickej osoby nahradiť neprávom vyplatené sumy v takých prípadoch, keď takáto osoba nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu, v dôsledku čoho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Mala za to, že premlčanie podľa § 237 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. sa potom vzťahuje na premlčanie práva na náhradu takýchto neprávom vyplatených súm v zmysle § 237 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., t.j. ide o úplné iné právne situácie, ktoré s prejednávanou vecou nijako nesúvisia. Z uvedeného je zrejmé, že argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že na prejednávaný prípad sa vzťahuje premlčanie v zmysle ust. § 237 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. je právne nesprávna, keďže nemá oporu v tomto zákonnom ustanovení. V tejto súvislosti ďalej uviedla, že v danom prípade nedošlo k neprávom vyplatenej dávke žalobkyni z takého dôvodu, že by nejakým spôsobom zanedbala alebo si nesplnila, alebo si neúplne nesplnila akékoľvek svoje zákonné povinnosti, čo znamená, že v jej prípade nedošlo k žiadnemu zavinenému protiprávnemu konaniu v dôsledku čoho by jej vznikla povinnosť vrátiť alebo nahradiť neprávom vyplatené sumy z dávok, alebo nahradiť prípadnú škodu, ktorá by príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia mala vzniknúť v súvislosti s výplatou dávok, ako to predpokladá premlčanie takejto náhrady škody v ust. § 238 ods. 5 zák.č. 461/2003 Z.z.. Uviedla, že zákon č. 461/2003 Z.z. premlčanie práva na vydanie neprávom vyplatenej dávky (invalidného dôchodku) z dôvodu, že nárok na ňu zanikol v dôsledku priznania inej dávky (starobného dôchodku) nijako špeciálne z takého dôvodu, ktorý je predmetom prejednávanej veci vo svojich ustanoveniach neupravuje. V takýchto prípadoch, keď zákon na to určený výslovne neupravuje určitú právnu situáciu, je v zmysle per analogiam legis na takúto právnu situáciu možné použiť ustanovenia iného zákona, ktorý takúto právnu situáciu upravuje. Poukázala na to, že už v správnom konaní pred Ministerstvom vnútra SR uplatnila námietku premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a to s poukazom na ust. § 107 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s § 100 ods. 1 prvá veta Obč. zákonníka. Z opatrnosti vzniesla v tomto konaní aj námietku premlčania práva na vydanie neprávom vyplatených súm priznaného invalidného dôchodku od 29.10.2010 do 1.6.2013 a to v zmysle vyššie uvedených ustanovení Obč. zákonníka. 6. Tiež namietala, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu nebolo jasným, zreteľným a najmä výslovným spôsobom uvedené, z ktorého z dvoch dôvodov vyplývajúcich z ust. § 112 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. podľa ktorého: „dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom“, jej mala byť dávka invalidného dôchodku neprávom vyplácaná, nakoľko má za to, že tento dôvod nie je v rozhodnutí prvostupňového orgánu fakticky uvedený vôbec. Znamená to, že ak prvostupňový správny orgán vo výroku svojho rozhodnutia výslovne uvádza, že rozhodol aj podľa § 112 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z., pričom v tomto ustanovení sú uvedené dva rôzne dôvody pre odňatie dávky, musí v odôvodnení svojho rozhodnutia byť jasným a zreteľným spôsobom uvedené, pre ktorý z týchto dôvodov dávku odníma, čo však Ministerstvo vnútra SR, OSZ SPSČaOÚ MV SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 20.6.2016 takýmto spôsobom neuviedlo, čo je v rozpore s ust. § 209 ods. 4 zák.č. 461/2003 Z.z.. Znamená to, že je potrebné považovať toto rozhodnutie žalovaného v tejto časti za nepreskúmateľné, čím došlo k odňatiu možnosti sa proti takémuto rozhodnutiu účinne brániť, čo taktiež namietala v podanom odvolaní. Žalovaný dostatočne zrejmým a výslovným spôsobom neuviedol dôvod, pre ktorý mala byť žalobkyni riadne priznaná dávka invalidného dôchodku odňatá a neprávom vyplácaná. 7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.7.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že jeho postup v predmetnej veci bol realizovaný v intenciách zákona č. 461/2003 Z.z.. o sociálnom poistení. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané oprávnenou osobou žalovaný uviedol, že s poukazom na ust. § 4 ods. 2 zák.č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov štátna tajomníčka MV SR bola oprávnená podpísať žalobou napadnuté rozhodnutie, keď táto v čase neprítomnosti ministra vnútra SR ho zastupuje v plnom rozsahu jeho práv a povinností, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 5Sžo/108/2010, v ktorom bolo konštatované, že minister nie je sám o sebe správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto správneho orgánu. Pri rozhodovaní o rozklade rozhodovanie v prvom aj v druhom stupni správneho konania zostáva na úrovni správneho orgánu toho istého stupňa; ide vlastne o osobitný prípad opravy vlastného rozhodnutia. Pokiaľ ide o lehotu premlčania uplatnenia si nároku na vrátenie neprávom vyplateného invalidného dôchodku voči žalobkyni za obdobie od 29.10.2010 do 31.5.2016 žalovaný uviedol, že z ust. § 112 ods. 9 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že sumy neskôr priznanej dávky sa zúčtujú so sumami skôr priznanej dávky, ktorá bola vyplácaná za predpokladu, že suma neskôr priznanej dávky je vyššia ako suma skôr priznanej a vyplácanej dávky. Toto ustanovenie neupravuje žiadne premlčacie lehoty na vzájomné zúčtovanie súm skôr priznanej dávky so sumou neskôr priznanej dávky. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že rozdiel medzi vyplatenou sumou invalidného dôchodku, ktorá bola žalobkyni poukazovaná v období odo dňa 29.10.2010, t.j. odo dňa priznania starobného dôchodku do dňa odňatia invalidného dôchodku a zastavenia jeho výplaty, t.j. do dňa 31.5.2016 a priznanou sumou starobného dôchodku odo dňa 29.10.2010 do 31.5.2015 bol žalobkyni poukázaný práve tak, ako to upravuje ust. § 112 ods. 9 písm. a) zákona o sociálnom poistení, čo vyplýva aj z písomného oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie č. p.: XXX XXX XXXX X zo dňa 27.5.2016, v ktorom bolo uvedené, že žalobkyni za obdobie od 29.10.2010 do 21.6.2016 vznikol celkový doplatok práve na starobnom dôchodku v sume 50 942,67 eur. Pokiaľ žalobkyňa v podanej žalobe poukazuje na ust. § 237 zákona o sociálnom poistení, tak v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nerozhodoval o zúčtovaní naviac vyplatenej sumy na invalidnom dôchodku podľa tohto ustanovenia, ale tak ako mu to ukladá ust. § 112 ods. 9 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Mal za to, že výšku vyplateného invalidného dôchodku za obdobie, za ktoré žalobkyni už nepatril (od 29.10.2010 do 31.5.2016 vo výške 27 256,70 eur) vyčíslil v súlade s ust. § 112 ods. 9 písm. a) zákona o sociálnom poistení a súčasne zabezpečil podľa tohto ustanovenia zúčtovanie tejto sumy zo starobného dôchodku priznaného Sociálnou poisťovňou, ústredie. Za dôvodnú nepovažoval žalovaný ani námietku, týkajúcu sa nezrozumiteľnosti a zmätočnosti napadnutého rozhodnutia pre neuvedenie dôvodu, pre ktorý sa žalobkyni odňal invalidný dôchodok, vo výrokovej časti rozhodnutia, nakoľko zákonná úprava pre rozhodnutia vydané podľa zák.č. 461/2003 Z.z. nevyžaduje, aby sa v ich výroku uvádzali dôvody rozhodnutia. Pre zdôvodnenie skutočností uvádzaných vo výroku rozhodnutia slúži iná časť rozhodnutia - odôvodnenie. Uvedený názor podporuje aj požiadavka vyjadrená v čl. 17 bod 1 odporúčania CM/Rec (2007) 7, podľa ktorého by mali byť rozhodnutia správnych orgánov formulované jednoducho, jasne a zrozumiteľne, pričom je potrebné dodať, že uvádzanie dôvodov vo výroku takéhoto rozhodnutia by mohlo tieto atribúty narušiť, v čoho dôsledku by mal účastník konania sťažené zrozumiteľné a nepochybné pochopenie obsahu výrokovej časti rozhodnutia. 8. Správny súd vec prejednal postupom podľa § 137 ods. 4 SSP bez nariadenia pojednávania, vo veci vyhlásil rozsudok, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane pripojeného spisového materiálu Ministerstva vnútra SR a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 9. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia. Pri rovnakej sume týchto dôchodkových dávok vypláca sa dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh ich nárokov zaniká nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa nevypláca. Podľa § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom. Podľa § 112 ods. 9 písm. a) zákona o sociálnom poistení, ak sa priznáva dávka spätne aj za obdobie, za ktoré bola vyplatená skôr priznaná iná dávka, na ktorú zanikol nárok alebo zanikol nárok na jej výplatu pre priznanie neskôr priznanej dávky, zúčtuje sa za toto obdobie neskôr priznaná dávka s vyplatenou skôr priznanou inou dávkou, a ak suma vyplatenej skôr priznanej inej dávky je nižšia ako suma neskôr priznanej dávky, poukáže sa poberateľovi dávky suma rovnajúca sa rozdielu medzi sumou neskôr priznanej dávky a sumou vyplatenej skôr priznanej inej dávky. Podľa § 237 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ak zamestnávateľ potvrdil nesprávne údaje rozhodujúce na vznik nároku na dávku, nároku na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, je povinný nahradiť neprávom vyplatené sumy. Podľa § 237 ods. 2 zákona o sociálnom poistení právo na náhradu neprávom vyplatených súm sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď sociálna poisťovňa zistila, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku a počas výkonu rozhodnutia. Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 575/2001 Z.z.) ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister. Podľa § 4 ods. 2 575/2001 Z.z. ministra v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. Minister môže poveriť aj v iných prípadoch štátneho tajomníka, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. 10. Predmetom konania vedeného na prvostupňovom správnom orgáne bolo rozhodovanie o odňatí invalidného dôchodku žalobkyni podľa ust. § 112 ods. 2 s poukazom na ust. § 81 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ďalej o zastavení jeho výplaty podľa § 112 ods. 6 zákona o sociálnom poistení a následnom zúčtovaní preplatku na vyplatenom invalidnom dôchodku podľa § 112 ods. 9 písm. a) zákona o sociálnom poistení, a to za obdobie odo dňa priznania starobného dôchodku žalobkyni Sociálnou poisťovňou, ústredie, t.j. odo dňa 29.10.2010 do dňa zastavenia výplaty invalidného dôchodku, t.j. do 31.5.2016. 11. K tvrdeniu žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané oprávnenou osobou správny súd uvádza, že minister skutočne nie je sám o sebe správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto správneho orgánu. Pri rozhodovaní o rozklade rozhodovanie v prvom aj v druhom stupni správneho konania zostáva na úrovni správneho orgánu toho istého stupňa; ide vlastne o osobitný prípad opravy vlastného rozhodnutia. Svedčí o tom aj judikatúra Prvorepublikového Najvyššieho správneho súdu, konkrétne jeho Nálezu z 23.10.1947 č. 302/46-7 publikovaného v Bohuslavovej zbierke nálezov Najvyššieho správneho súdu vo veciach administratívnych pod číslom Boh. A 1729/47 30296, podľa ktorého ministerstvo je úradom predstavujúcim súhrn osobných a vecných prostriedkov zorganizovaných do jedného celku za účelom výkonu určitého vymedzeného úseku verejnej správy. Ministerstvo je organizované monokraticky; vedené je členom vlády menovaným prezidentom na návrh predsedu vlády. Na základe týchto skutočností pojmy „ministerstvo“ a „minister“ je možné považovať za pojmy identické; nejde preto o prekážku brániacu rozhodnutiu o odvolaní (viď ZSP č. 54/2008). Za tohto stavu sa preto súd nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že jedinou osobou, ktorá je oprávnená takéto rozhodnutie podpísať, je minister. V súlade so zákonom č. 575/2001 Z.z. ministra zastupuje v čase jeho neprítomnosti štátny tajomník, pričom minister môže poveriť ktoréhokoľvek podriadeného (teda aj štátneho tajomníka) na vybavovanie agendy, resp. vykonanie úkonov, ktoré spadajú do ministrovej právomoci. V danom prípade nebolo preukázané, že by predmetné rozhodnutie v zmysle vyššie uvedeného podpísala osoba mimo svojej kompetencie. 12. Pokiaľ ide o žalobkyňou vznesenú námietku premlčania, správny súd konštatuje, že na vzťahy medzi poberateľom a poskytovateľom dávky sociálneho poistenia (zabezpečenia) sa v prípade žalobkyne vzťahuje práve zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, čo vyplýva aj z ustanovenia § 1 ods. 1 tohto zákona. Znamená to, že zákon č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) neupravuje právne vzťahy medzi poberateľom a poskytovateľom dávky sociálneho poistenia (zabezpečenia) vzniknuté podľa zákona o sociálnom poistení. Za tohto stavu sa preto na tieto vzťahy nemôžu vzťahovať ani ustanovenia o premlčacej dobe uvedené v Občianskom zákonníku. Pokiaľ žalobkyňa v podanej žalobe poukazuje na ust. § 237 zákona o sociálnom poistení, tak je potrebné uviesť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nerozhodoval o zúčtovaní naviac vyplatenej sumy na invalidnom dôchodku podľa tohto ustanovenia, ale tak ako mu to ukladá ustanovenie § 112 ods. 9 písm. a) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého, ak sa priznáva dávka spätne aj za obdobie, za ktoré bola vyplatená skôr priznaná iná dávka, na ktorú vznikol nárok alebo zanikol nárok na jej výplatu pre priznanie neskôr priznanej dávky, zúčtuje sa za toto obdobie neskôr priznaná dávka s vyplatenou skôr priznanou inou dávkou, ak suma skôr priznanej inej dávky je nižšia ako suma neskôr priznanej dávky. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že toto ustanovenie neupravuje žiadnu premlčaciu lehotu na vzájomné zúčtovanie súm jednotlivých dávok. Z dôvodu, že žalobkyni zanikol nárok na invalidný dôchodok dňom priznania starobného dôchodku, a to od 29.10.2010, bol jej tento uvedeným dňom aj odňatý podľa § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pretože nárok na túto dôchodkovú dávku, a to invalidný dôchodok jej zanikol dňom 29.10.2010, teda jej nepatril odo dňa priznania inej dôchodkovej dávky, a to starobného dôchodku. 13. Taktiež námietku žalobkyne týkajúcu sa nezrozumiteľnosti a zmätočnosti napadnutého rozhodnutia nemožno považovať za dôvodnú, nakoľko vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia je jasne, stručne a zrozumiteľným spôsobom formulovaný záver správneho orgánu s uvedeným konkrétnych ustanovení, na základe ktorých v predmetnej veci rozhodol ako to vyplýva aj zo samotného odôvodnenia žalobkyňou napadnutého rozhodnutia. 14. Pokiaľ ide o žalobkyňou navrhovaný určovací výrok, že právo na vydanie a zúčtovanie žalobkyni vyplateného invalidného dôchodku ako bezdôvodného obohatenia je s ohľadom na ust. § 107 ods. 2 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v spojení s § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dobe od 29.10.2010 do 1.6.2013 premlčané, tak súd konanie v tejto časti postupom podľa § 99 písm. d) SSP zastavil pre nedostatok procesnej podmienky konania spočívajúcej v tom, že rozhodovanie o takto navrhovanom výroku rozsudku nepatrí do pôsobnosti správneho súdu vymedzenej ustanovením § 6 SSP. 15. Vo zvyšku súd žalobu, postupom podľa § 190 SSP. ako nedôvodnú zamietol, a to s poukazom na vyššie uvádzané dôvody. 16. O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.