Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sa/30/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200656 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2016200656.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: F. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. č. XXXX/X, XXX XX C. X proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.10.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.10.2016 ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6.7.2016, pričom mal za to, že obe rozhodnutia boli vydané v rozpore s ust. § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) ako aj v rozpore s článkom 33 Medzinárodného dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, pričom namietal, že zo strany správnych orgánov bola vec nesprávne právne posúdená. Poukázal na to, že žiadne skutočnosti nebránili žalovanej pri posúdení splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, pokiaľ ide o dobu dôchodkového poistenia, zhodnotiť aj dobu poistenia, ktorá bola zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák.č. 328/2002 Z.z.). Uviedol, že zhodnotenie doby, ktorá bola zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok nemá žiaden vplyv na výpočet výšky starobného dôchodku. Tvrdil, že zhodnotením doby, ktorá bola zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok, dochádza iba k tej skutočnosti, že žalobca aj so započítaním doby dôchodkového poistenia podľa zák.č. 461/2003 Z.z. splní jednu z kumulatívnych podmienok, ktorou je minimálna doba dôchodkového poistenia stanovená v § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., čo predstavuje minimálne 15 rokov. V tejto súvislosti poukázal na vyslovený právny názor v rozsudku NS SR č.k. 9So 108/2012 ako aj v rozsudku NS SR č.k. 9So 138/2011 zo dňa 22.8.2012, z ktorého vyplýva „že aj vtedy, ak by navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom systéme a dôchodok navrhovateľovi priznať vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme“. Ďalej bolo v tomto rozhodnutí konštatované, že v dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu v ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Taktiež poukázal aj na právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozhodnutí NS SR č.k. 9So 74/2014, v ktorom je uvedené „ pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného sociálneho zabezpečenia (poistenia) je preto možné postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, č. 128, vyhláseného v zákonom pod číslo 416/1991 Zb.“. Žalovaná teda mala pri rozhodovaní o jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku postupovať aj v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a žalobcovi priznať starobný dôchodok, avšak iba vo výške dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal podľa zák.č. 461/2003 Z.z. . Taktiež poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj princíp právnej istoty (napr. PL.ÚS 36/95). Jeho súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Zdôraznil, že Najvyšší súd SR, ako najvyššia súdna autorita v krajine, prihliadajúc na konzistenciu svojej judikatúry nemôže pripustiť, aby vydal v dvoch obdobných veciach diametrálne odlišné rozsudky. Takéto rozhodnutie by bolo potom podľa Najvyššieho súdu v rozpore s princípom právnej istoty, ktorý je zahrnutý v niekoľkých článkoch dohovoru a tvorí jeden zo základných elementov právneho štátu a stalo by sa zdrojom právnej neistoty. 2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.7.2017 uviedla, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu. Poukázala na to, že žalobca k XX. K. XXXX (k tomuto dátumu dosiahol 62 rok veku) získal 4 175 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo v súlade s § 60 ods. 10 zák.č. 461/2003 Z.z. predstavuje 11 rokov a 160 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z., resp. v znení zákona č. 252/2012 Z.z. . Poukázala tiež na potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-720-08/2016-VZ z 11.5.2016, z ktorých vyplýva, že žalobcovi bol od 1.6.2010 priznaný výsluhový dôchodok. Z tohto potvrdenia nevyplýva, že by so žalobcom bol služobný pomer ukončený z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení a ani z dôvodu trvalej straty spôsobilosti vykonávať prácu vzhľadom na jeho zdravotný stav. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 2.4.1973 do 28.3.1975 v III. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc od 1.2.1983 do 28.5.1992 v III. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru príslušníka železničnej polície od 29.5.1992 do 31.5.2010 v III. pracovnej kategórii. Vzhľadom k tomu, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, vyššie uvedenú dobu v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia žalovaná na nárok na starobný dôchodok nehodnotila. Pokiaľ ide o rozsudky Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal žalobca (č.k. 9So 108/2012, 9So 138/2011 a 9So 74/2014), tak tieto sa nevzťahujú na predmetnú vec, nakoľko v týchto konaniach išlo o inú skutkovú a právnu situáciu ako v konaní žalobcu. Žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť. 3. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vec prejednal postupom podľa § 137 ods. 4 SSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci konania nepožiadali o jeho nariadenie, pričom zistil, že žaloba je nedôvodná. 4. Podľa § 60 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 334/2011 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 557/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 252/2012 Z.z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. Podľa § 255 ods. 5 zák.č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 5. V prvom rade je potrebné konštatovať, že z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU- OSZ-720-08/2016-VZ z 11.5.2016 vyplýva, že žalobcovi bol od 1.6.2010 priznaný výsluhový dôchodok, pričom mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 2.4.1973 do 28.3.1975 v III. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc od 1.2.1983 do 28.5.1992 v III. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru príslušníka železničnej polície od 29.5.1992 do 31.5.2010 v III. pracovnej kategórii, pričom služobný pomer žalobcu podľa údajov uvedených vo vyššie uvádzanom potvrdení nebol ukončený z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení a nebol ukončený ani z dôvodu trvalej straty spôsobilosti vykonávať prácu vzhľadom na jeho zdravotný stav. Bolo zistené, že žalobca k 31.5.2016 získal 4 175 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo s poukazom na ust. § 60 ods. 10 zák.č. 461/2003 Z.z. predstavuje 11 rokov a 160 dní obdobia dôchodkového poistenia. Podľa názoru správneho súdu, pokiaľ žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, tak zápočet doby výkonu služby policajta v tomto rozsahu nie je možné hodnotiť pre výšku starobného dôchodku žalobcu zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho vylúčenie uvedenom rozsahu je v súlade s § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Bolo dostatočným spôsobom preukázané, že pre výšku výsluhového dôchodku sa žalobcovi zhodnotilo celé obdobie trvania profesionálnej služby, t.j. v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné k veci uviesť, že posúdenie dôchodkového nároku osoby, ktorej vznikol nárok na dávku totožného charakteru tak zo všeobecného ako aj z osobitného systému sociálneho poistenia si vyžaduje spoluprácu nositeľov sociálneho poistenia oboch systémov a vzájomné poskytovanie si informácií, avšak cieľom právnej úpravy bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení), výsluhový dôchodok policajtov plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia, existujúca či už samostatne, alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Nemožno ale konštatovať, že by žalobca bol nejakým spôsobom, za okolností a stavu, ktoré nastali v jeho prípade, diskriminovaný, pretože ako už bolo vyššie uvedené tak žalobcovi bolo zhodnotené celé obdobie služby v osobitnom systéme (na určenie sumy priznanej dávky bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 29 rokov a 123 dní) a preto nebol dôvod mu hodnotiť toto obdobie aj v rámci všeobecného systému sociálneho poistenia, čo vyplýva aj zo znenia ust. § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní spornej doby dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému (výsluhový dôchodok), potom takéto obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia ako dávka existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Z ust. § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade ak policajt vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia nemala hodnotiť, čo je aj prípad žalobcu. Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR (č.k. 9So/108/2012, 9So/138/2011 a 9So/74/2014) tak skutočne v týchto rozsudkoch išlo o inú skutkovú a právnu situáciu ako v prípade žalobcu. 6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 190 SSP. 7. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej ich náhradu nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.