Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Sa/31/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200687 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2016200687.4 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: EUROTRADE - SR a.s., so sídlom Drevená 888, 924 01 Galanta, IČO: 36 265 403, zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Kvasňovským, so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava proti žalovanému: Inšpektorát práce Trnava, so sídlom ulica Jána Bottu č. 4, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. ITA-44-63-2.3/P-E22, 24,25-16 zo dňa 24.10.2016 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 14.11.2016 a Dodatku č. 2 zo dňa 22.11.2016 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.2.2016 sa žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáhal určenia, že postup Inšpektorátu práce Trnava pri výkone inšpekcie práce podľa osobitného predpisu, ktorého výsledkom je Protokol o výsledku inšpekcie práce č. ITA-44-63-2.3/P- E22, 24,25-16 zo dňa 24.10.2016 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 14.11.2016 a Dodatku č. 2 zo dňa 22.11.2016 je nezákonný a súčasne sa domáhal zákazu žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu voči žalobcovi. V priebehu preskúmavacieho konania žalobca opravil svoj žalobný návrh tak, že žiadal, aby súd Protokol o výsledku inšpekcie práce zo dňa 20.4.2016 v znení jeho Dodatkov č. 1 a 2 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že postup žalovaného pri výkone Inšpekcie práce podľa zák.č. 125/2006 Z.z. o Inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o Inšpekcii práce) bol nezákonný, nakoľko z jeho strany nebol presne a úplne zistený skutočný stav veci a tiež z jeho strany neboli obstarané príslušné podklady pre závery kontrol. Konštatovanie žalovaného uvedené v Protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 24.10.2014 v znení jeho dodatkov č. 1 a 2, že žalobca porušil ustanovenia § 118 ods. 1 zák.č. 311/2001 Z.z. (ďalej len ZP), § 43 ods. 1, 2 ZP, § 58 ods. 4 a 5 ZP a § 121 ods. 1 ZP nepovažoval za správne. Nesúhlasil s jednotlivými zisteniami ku ktorým žalovaný dospel počas výkonu inšpekcie práce v kontrolovanom sídle spoločnosti ako aj vytýkanými nedostatkami zistenými v súvislosti s dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov v zmysle zák.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce. Tieto považoval za predčasné, vychádzajúce z predložených podkladov, avšak bez skúmania ich obsahových súvislostí a náležitostí. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného v Dodatku č. 2, že v prípade agentúry dočasného zamestnávania pri dojednávaní podstatných náležitostí pracovnej zmluvy sa musí vychádzať z ust. § 43 ZP v kombinácii s ust. § 58 ZP, keď žalobcovi vytýkal, že tento neuzatvára samostatnú dohodu o dočasnom pridelení, ale obsah takejto dohody je vlastne súčasťou pracovnej zmluvy. Mal preto za to, že pracovné zmluvy, resp. dodatky k nim a dohody o dočasnom pridelení vo vzťahu k dodatku tým zamestnancom obsahovali všetky zákonné náležitosti tak, ako ich vymedzuje Zákonník práce v ust. § 43 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 58 ods. 4 a 5 ZP. Ďalej uviedol, že žalovaný pri posudzovaní dodržania zákonných náležitostí pracovnej zmluvy pri zamestnávaní žalobcom, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aplikoval ust. § 58 ods. 5 ZP, ktoré sa na predmetný prípad vzťahuje len čiastočne. Takúto aplikáciu považoval za vážne pochybenie žalovaného, nakoľko pracovná zmluva uzatvorená medzi agentúrou dočasného zamestnania a zamestnancom musí obsahovať najmä názov a sídlo užívateľského zamestnávateľa, deň, keď dočasné pridelenie vznikne, a dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, druh práce a miesto výkonu práce, mzdové podmienky a podmienky jednostranného ukončenia výkonu práce pred uplynutím doby dočasného pridelenia, iba v prípade, ak sa pracovná zmluva uzatvára na dobu určitú. V tejto súvislosti poukázal na to, že z pracovných zmlúv, resp. dodatkov dotknutých zamestnancov vyplýva, že pracovný pomer sa uzatvára na dobu neurčitú. A contrario sa preto v tomto prípade samostatná dohoda o dočasne pridelení uzatvára. Uviedol ďalej, že pri uzatvorení pracovného pomeru medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom na dobu neurčitú Zákonník práce neustanovuje, resp. nezakazuje uzatvorenie „rámcovej“ pracovnej zmluvy so zamestnancom, pričom obsah pracovného pomeru by bol zmenený a spresnený v dohode o dočasnom pridelení ku konkrétnemu užívateľskému zamestnávateľovi. Pri každom ďalšom dočasnom pridelení k inému užívateľskému zamestnávateľovi by sa uzatvárala ďalšia dohoda o dočasnom pridelení, ktorá by opäť zmenila a spresnila obsah pracovného pomeru bez spotreby zmeny pracovnej zmluvy. Takýto výklad v ustanovení Zákonníka práce preto považoval za konformný s účelom a podstatou dočasného pridelenia zo strany agentúry dočasného zamestnávania na podklade pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú. Pokiaľ ide o dočasné pridelenie tak uviedol, že toto predstavuje vždy zmenu obsahu pracovného pomeru, a to v niekoľkých prvkoch súčasne. Dočasne sa mení nielen miesto výkonu práce, druh práce, iné pracovné podmienky, vrátanie pracovného času. Takéto dočasné pridelenie zamestnanca je pracovnoprávnym vzťahom osobitnej povahy, na základe ktorého agentúra dočasného zamestnávania alebo zamestnávateľ so súhlasom zamestnanca dočasne prideľuje zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Nevidel preto dôvod na to, aby mu nebolo umožnené dohodnúť sa so zamestnancom aj v prípade, že pôsobí ako agentúra dočasného zamestnávania, vlastné pracovné podmienky, nakoľko v konečnom dôsledku je on sám skutočným zamestnávateľom, ktorému z pracovnoprávnych predpisov vyplývajú povinnosti vo vzťahu k svojim zamestnancom, či už kmeňovým alebo dočasne prideleným na výkon práce k užívateľským zamestnávateľom. Za tohto stavu mal za to, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s vyššie uvedenými skutočnosťami, konštatoval porušenie ustanovení § 43 ods. 1 a 2 v spojení s § 58 ods. 4 a 5 Zákonníka práce a tým, že žalobcovi nariadil prijať opatrenia na odstránenie vytýkaných nedostatkov, priamo zasiahol do jeho práv a právom chránených záujmov. Tiež nesúhlasil s údajným porušením ustanovenia § 121 ods. 1 Zákonníka práce, pretože dotknutým zamestnancom boli vyplatené všetky nároky, ktoré im vyplývajú z dočasného pridelenia k užívateľským zamestnávateľom, čo žalobca dokladoval pri výkone inšpekcie práce dochádzkami dotknutých zamestnancov ako aj výplatnými páskami a mzdovými listami. 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.1.2017 uviedol, že považuje zistené nedostatky za odôvodnené a preukázané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázal na to, že agentúra dočasného zamestnávania nezamestnáva zamestnanca pre svoje potreby, ale pre potreby užívateľských zamestnávateľov, preto sa pracovná zmluva uzatvára na účely dočasne prideliť zamestnanca. V prípade agentúry dočasného zamestnávania sa teda neuzatvára samostatná dohoda o dočasnom pridelení, ale obsah takejto dohody je súčasťou pracovnej zmluvy. Za tohto stavu preto zo strany žalobcu týmto konaním zavádzal zamestnancov, nakoľko v pracovnej zmluve musia byť dohodnuté podmienky zamestnania a jednou z podmienok musí byť zaručená mzda. Takýmto spôsobom žalobca postupoval s kontrolovanými zamestnancami Mgr. V. K. a Q. K., čím ako zamestnávateľ porušil ust. § 43 ods. 1,2 Zákonníka práce v nadväznosti na ust. § 58 ods. 4 a 5 Zákonníka práce. Agentúra dočasného zamestnávania uzatvorila pracovnú zmluvu, resp. dodatok k pracovnej zmluve zo zamestnancami V. K. (Dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 1.4.2015, pracovná zmluva zo dňa 12.4.2016 a 13.4.2016) a Q. K. (Dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 1.4.2015), v ktorej dojednala mzdové podmienky 4 eurá za hodinu, pričom sa dohodla, že zamestnanec bude vykonávať prácu v jednozmennej prevádzke na kratší pracovný čas, pričom kratší mesačný pracovný čas je jedna hodina a jeho týždenný pracovný čas je najviac jedna hodina. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že na základe predloženej evidencie pracovného času zamestnávateľom za kontrolované obdobie apríl až júl 2016 bolo zistené, že V. K. a Q. K. vykonávali prácu v tomto kontrolovanom období (apríl až júl 2016) pre zamestnávateľa, ktorou je agentúra dočasného zamestnávania nad rozsah ustanoveného kratšieho pracovného času uvedeného v pracovnej zmluve, pričom tým, že zamestnávateľ týmto zamestnancom neposkytol za kontrolované obdobie mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas porušil ust. § 121 ods. 1 Zákonníka práce. Poukázal ďalej na to, že dojednania podstatných náležitostí v prípade agentúry dočasného zamestnávania má určité osobitosti vzhľadom na povahu vzťahu medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom. Agentúra dočasného zamestnávania nezamestnáva zamestnanca pre svoje potreby, ale pre potreby iných zamestnávateľov - zaväzuje sa pri dočasnom pridelení zabezpečiť výkon práce u iného zamestnávateľa - užívateľského zamestnávateľa v rámci dočasného pridelenia. Znamená to, že pracovná zmluva sa uzatvára za účelom zamestnanca dočasne prideliť. V prípade agentúry dočasného zamestnávania sa neuzatvára samostatná dohoda o dočasnom pridelení, ale obsah takejto dohody je súčasťou pracovnej zmluvy. V prípade agentúry dočasného zamestnávania pri dojednávaní podstatných náležitostí pracovnej zmluvy sa musí vychádzať z ust. § 43 Zákonníka práce v kombinácii s ust. § 58 Zákonníka práce. Žalobca svojim konaním zavádzal zamestnancov, nakoľko agentúra dočasného zamestnávania ich nezamestnáva pre svoje potreby, ale pre potreby iných (užívateľských) zamestnávateľov a v pracovnej zmluve musia byť dohodnuté podmienky zamestnania a jednou z podmienok je zaručená mzda. Prejav vôle žalobcu musí byť jasný, zrozumiteľný a vážny. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že pracovné podmienky a podmienky zamestnávania sú presne definované v ust. § 58 ods. 11 Zákonníka práce. Nespochybnil, že žalobca uzatvoril so zamestnancami pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, čo umožňuje ust. § 58 ods. 5 Zákonníka práce a ktoré aj predpokladá, že agentúra dočasného zamestnávania bude prijímať zamestnancov na dobu neurčitú. Neznamená to však, že pracovná zmluva medzi žalobcom a kontrolovanými zamestnancami nemá byť v súlade s dohodou o dočasnom pridelení zamestnanca, t.j. agentúra dočasného zamestnávania je zamestnávateľ uvedených zamestnancov a poskytuje im mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady atď. . Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. 3. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že výkon Inšpekcie práce bol zameraný na dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov v zmysle Zákonníka práce, na dozor nad dodržiavaním predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v oblasti poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov vyplývajúcich zo zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe vykonanej inšpekcie boli u žalobcu zistené nedostatky, ktoré spočívali v porušení Zákonníka práce, z toho dôvodu inšpektori práce nariadili opatrenia podľa ust. § 12 ods. 2 písm. a) zák.č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Výsledkom inšpekcie práce bol Protokol č. ITA-44-63-2.3/P-E22,24,25-16 zo dňa 24.10.2016 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 14.11.2014 a Dodatku č. 2 zo dňa 22.11.2014, v ktorom bolo konštatované porušenie ustanovenia § 118 ods. 1 Zákonníka práce z dôvodu, že žalobca s kontrolovanými zamestnancami Mgr. V. K. a Q. K. uzatvoril pracovné zmluvy, pričom sa s nimi zároveň dohodol na dočasnom pridelení k užívateľským zamestnávateľom. Ďalej bolo zistené, že uvedení zamestnanci majú v pracovných zmluvách dohodnutú hodinovú mzdu 4 eurá, pričom v dohodách o dočasnom pridelení mali dohodnutú rozdielnu mzdu. Na základe uvedeného bolo konštatované, že žalobca neposkytol zamestnancom mzdu dohodnutú v pracovnej zmluve. 4. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 5. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 6. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 7. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 8. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zák.č. 125/2006 Z.z. na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených. 9. V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin b) doručiť Inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. 10. Krajský súd v Trnave preskúmal napadnuté opatrenie, priebeh administratívneho konania, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase jeho vydania (§ 135 ods. 1 SSP), vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 11. Správny súd v súvislosti s predmetom správneho súdneho konania dáva žalobcovi do pozornosti, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe je protokol o výsledku inšpekcie spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, avšak len v rozsahu uloženia povinnosti odstrániť zistené nedostatky podľa § 12 ods. 2 písm. b) zák.č. 125/2006 Z.z., pretože uloženie týchto povinností je spôsobilé zasiahnuť do právneho postavenia kontrolovaného subjektu. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonností rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinností orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi alebo inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). 12. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobné body smerujú proti skutkovému stavu, tak ako bol zistený žalovaným, pričom žalobca ako dôvody zrušenia napadnutého opatrenia označil § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP, teda, že napadnuté opatrenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež, že je nepreskúmateľné. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že na výkon inšpekcie ani na vyhotovenie protokolu o jej výsledku sa nevzťahuje správny poriadok. Z tohto dôvodu protokol nemá náležitosti rozhodnutia. Žalovaný v jednotlivých bodoch protokolu popísal činnosti ako aj postupy žalovaného, resp. ich opomenutie, ktoré neboli v súlade s platnou právnou úpravou, uviedol v čom videl porušenie zákona a tiež uviedol konkrétne ustanovenia právneho predpisu, ktoré boli porušené. Znamená to, že popis týchto skutočností - zistených nedostatkov je zrozumiteľný bez vyvolania pochybností o ich obsahu. Potrebné je rešpektovať povahu a zákonom stanovený obsah protokolu (§ 14 ods. 1 zák.č. 125/2006 Z.z.), ktorý neukladá žalovanému povinnosť popisovať závery právneho posúdenia veci a jemu predchádzajúce úvahy, ktorými sa pri hodnotení zistených skutočností - nedostatkov spočívajúcich v porušení právnych predpisov riadil. V tejto súvislosti súd uvádza, že výkon Inšpekcie práce predstavuje skôr faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zadokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti pracovnoprávnych vzťahov u zamestnávateľa. Žalovaný v danom prípade pri výkone Inšpekcie práce u žalobcu zadokumentoval všetky relevantné inšpekčné zistenia, ktoré dostatočne určito a zrozumiteľne zaznamenal do protokolu, ktorý obsahuje všetky zákonné náležitosti. Ak teda žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci, resp. nesprávne hodnotenie dôkazov, takéto námietky neobstoja, pretože nemajú oporu v aplikovanej právnej úprave. Samotný protokol o výsledku inšpekcie práce v časti zistených porušení predpisov predstavuje základný, nie však jediný podklad pre ďalší postup žalovaného, či už na účely uloženia opatrení alebo pre samostatné konanie o správnom delikte. Práve prípadné nadväzujúce konanie o správnom delikte podľa § 19 zák.č. 125/2006 Z.z. by už bolo vedené v súlade so správnym poriadkom (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), ktorý poskytuje záruky spravodlivého procesu, v rámci ktorého by mal žalobca ako účastník konania dostatočne širokú škálu procesných práv použiteľných na účinnú ochranu svojich práv a právom chránených záujmov. Znamená to, že samotný protokol nevyvodzuje deliktuálnu zodpovednosť žalobcu, pretože neobsahuje opatrenia sankčného charakteru ani právne posúdenie veci. Pokiaľ ide o zistené nedostatky - porušenia právnych predpisov, tak tieto sú skutkovo vymedzené určito a zrozumiteľne, keďže tieto skutkové zistenia sú v dostatočnom rozsahu popísané s uvedeným ustanovenia zákona, ktoré bolo porušené. 13. Tiež je potrebné zdôrazniť, že zákon č. 125/2006 Z.z. neobsahuje osobitnú úpravu (a ani neodkazuje na inú úpravu) postupu vo sfére pôsobnosti žalovaného pri prejednávaní námietok žalobcu ako kontrolovaného subjektu voči opatreniu žalovaného, ktorým žalobcovi bolo nariadené odstrániť zistené nedostatky, resp. prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a následne doručiť Inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. Podstatnou v tomto konaní je skutočnosť, že protokol (rozhodnutie) bol vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia povinností uložil žalobcovi v súlade s § 14 ods. 2 zák.č. 125/2006 Z.z. povinnosť - odstrániť zistené nedostatky v určenom termíne. Znamená to, že žalovaný ako správny orgán predpísaným spôsobom zasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že mu uložil povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie môže následne viesť k uloženiu sankcie. Svojim charakterom je teda spôsobilé vyvolať ním požadované účinky, t.j. vynútiť si splnenie uloženej povinnosti, avšak v danom prípade výkon Inšpekcie práce vo vzťahu k žalobcovi bol ukončený dňa 22.11.2016 Dodatkom č. 2 k Protokolu zo dňa 24.10.2016. Znamená to, že námietky, týkajúce sa správnosti postupu žalovaného bude možné posudzovať až v rámci prípadného administratívneho konania začatého na podklade protokolu v znení Dodatkov č. 1 a č. 2, predmetom ktorého bude prípadné vyvodenie zodpovednosti za správny delikt v dôsledku porušenia povinností žalobcu vyplývajúcich z právnych predpisov. Z obsahu spisu ako aj z vyjadrenia žalovaného však nevyplýva, že by vo veci vytýkaného porušenia povinností žalobcu ako zamestnávateľa bolo začaté samostatné správne konanie o uložení sankcie v priamej súvislosti so skutočnosťami uvedenými v protokole. Za tohto stavu až prípadné vydané rozhodnutie zo strany žalovaného bude spôsobilým predmetom správneho súdneho konania na základe podanej žaloby, v ktorom zo strany správneho súdu bude posudzovaná správnosť skutkových a právnych záverov konajúcich orgánov verejnej správy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžk/19/2017 zo dňa 30.5.2008). Ako už bolo vyššie uvedené, opatrenia uložené v záverečnej sčasti protokolu nemajú povahu sankcie alebo trestu, pretože nemajú represívny charakter, naopak majú charakter reparačný. Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 8Sžo/19/2014 zo dňa 30.9.2015 uviedol: „opatrenie uložené kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 zák.č. 125/2006 Z.z. možno považovať za opatrenie smerujúce k nastoleniu zákonného stavu, k odstráneniu zistených nedostatkov v činností kontrolovaného subjektu, pričom jeho účelom nie je sankcionovať, ale dosiahnuť stav riadneho fungovania verejnej správy“. 14. Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 168 SSP, keď v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli a správny súd výnimočný dôvod na priznanie náhrady trov konania žalovanému nevzhliadol a takýto nevyplýva ani z obsahu súdneho spisu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.