Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/57/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200166 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200166.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu GOLDEN TOBACCO s.r.o., so sídlom 380 Vozokany 925 05, IČO: 45 530 912, zastúpeného advokátom JUDr. Borisom Štanglovičom, Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100555401/2017 zo dňa 30.03.2017, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 100555401/2017 zo dňa 30.03.2017, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 104350040/2016 zo dňa 23.11.2016, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 2 500,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014, t.j. správca dane znížil žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2014 zo sumy 2 610,97 Eur na sumu 110,97 Eur na základe neuznania žalobcom uplatneného odpočítania dane z faktúry č. 2014009 zo dňa 30.11.2014 v sume 2 500,- Eur, ktorou žalobca deklaroval nájom výrobnej linky na výrobu cigariet od obchodnej spoločnosti Viktória B s.r.o.. Podľa záverov správcu dane v rámci výkonu daňovej kontroly nebolo preukázané dodanie predmetu nájmu žalobcovi dodávateľom označeným na predmetnej faktúre, nebola preukázaná preprava predmetnej výrobnej linky od českého dodávateľa INFERATO, a.s. pre obchodnú spoločnosť Viktória B s.r.o., ani dodanie predmetu nájmu prenajímateľovi žalobcu. V druhostupňovom rozhodnutí žalovaný zároveň na základe vyjadrenia žalobcu a na základe výsledkov jeho účtovnej a daňovej evidencie konštatoval, že žalobca predmetnú výrobnú linku nevyužíval na dosiahnutie jeho ďalších zdaniteľných plnení. Na základe zisteného skutkového stavu žalovaný zhodne so závermi správcu dane vyhodnotil, že v danom prípade neboli naplnené podmienky podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, potrebné na priznanie žalobcom uplatneného nároku na odpočet tejto dane. 2. Žalobca namietal správnosť skutkových záverov daňových orgánov oboch stupňov, s tým, že odporujú reálnemu a daňovou kontrolou preukázanému skutkovému stavu. Má za to, že existencia výrobnej linky a nájomnej zmluvy medzi ním a prenajímateľom zakladá právo na odpočítanie dane a pochybnosti správcu dane o nadobudnutí predmetu nájmu nie sú voči nemu relevantné nakoľko nemá možnosť vzťahy predchádzajúce prenajatiu linky skúmať a overovať. Predložil všetky listinné dôkazy, ktorými vydokladoval splnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona č. 222/2004 Z.z. a teda aj splnenie podmienok na odpočítanie dane, pričom žalovaný v procese daňovej kontroly ani nešpecifikoval, v čom mal pochybiť a dať tým dôvod správcovi dane na zníženie nadmerného odpočtu. 3. Na podporu svojho tvrdenia o nesprávnom vyhodnotení skutkového stavu správnym orgánom žalobca uviedol citácie z rozsudkov obsahujúcich právne závery týkajúce sa rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane - rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf/10/2012, sp. zn. 3 Sžf/1/2011, Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. Afs 131/2004, sp. zn. 5 Afs 83/2012 a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 - Mahagében a Dávid. 4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, a aby žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. 5. V súvislosti s tvrdením žalobcu o existencii predmetnej výrobnej linky žalovaný uviedol, že existencia predmetu deklarovaného zdaniteľného plnenia je len jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená, aby daňovému subjektu vzniklo právo na odpočítanie dane. Podmienky pre vznik práva na odpočítanie dane sú upravené v § 49 až 51 zákona o DPH. Tieto musia byť splnené kumulatívne, t. j. v prípade nesplnenia ktorejkoľvek z nich, právo na odpočítanie dane nevzniká. 6. Poukazoval na to, že správcom dane bola spochybnená pravdivosť tvrdení a dokladov predložených žalobcom. Bolo preukázané, že spoločnosť Viktória B s.r.o. nenadobudla predmetnú výrobnú linku, a preto ju nemohla ďalej žalobcovi prenajímať. Počas daňovej kontroly nebolo preukázané, od koho a akým spôsobom žalobca výrobnú linku skutočne - fyzicky nadobudol do držby. Konateľ žalobcu sa vyjadril, že mu výrobná linka bola dovezená kamiónom od spoločnosti Viktória B s.r.o.. Toto tvrdenie sa ukázalo ako nepravdivé, keď prepravná spoločnosť RIOR s.r.o., deklarovaná ako prepravca linky, uviedla, že predložené CMR doklady nevystavila a prepravu neuskutočnila. Uvedené nezrovnalosti a rozpory spochybňujú dobromyseľnosť žalobcu, na ktorú v žalobe poukazuje. 7. Ďalšiu podmienku vzniku práva na odpočítame dane podľa žalovaného vyjadruje požiadavka, aby platiteľ dane prijal tovar alebo službu na uskutočňovanie svojich dodávok tovarov a služieb, ktoré podliehajú dani na výstupe, príp., ktoré sú oslobodené od dane s nárokom na odpočítanie dane. Povinnosť splnenia tejto zákonnej podmienky žalovaný podporil závermi z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-98/98 Midland Bank, podľa ktorého na priznanie práva na odpočítanie DPH na vstupe je potrebná existencia priamej a bezprostrednej súvislosti medzi plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe. 8. V nadväznosti na uvedené žalovaný dôvodil, že z analýzy podaných daňových priznaní a z predloženého účtovníctva žalobcu vyplýva, že žalobca nevykonáva reálnu podnikateľskú činnosť, vykazuje vysoké straty a len čerpá nadmerné odpočty. Konateľ žalobcu sám do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 20953821/2015 zo dňa 08.10.2015 uviedol, že v roku 2014 nebola vykonávaná žiadna činnosť. Fiktívnosť deklarovaného prenájmu výrobnej linky dokazuje aj skutočnosť, že žalobca neuhrádzal spoločnosti Viktória B s.r.o. sumy za prenájom. Žalovaný preukázal, že žalobca nevykonával reálnu podnikateľskú činnosť a predmetnú výrobnú linku nepoužil na uskutočňovanie svojich dodávok a služieb, a preto neboli splnené zákonom stanovené podmienky na vznik práva na odpočítanie dane. 9. K dôkaznému bremenu žalovaný uviedol, že samotný žalobca v podanej žalobe konštatuje, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. Žalobca si v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2014 uplatnil odpočítanie dane zo spornej faktúry, a preto bolo jeho povinnosťou preukázať splnenie všetkých podmienok stanovených pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, avšak svoje dôkazné bremeno neuniesol. 10. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 11. Súd prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť vopred ospravedlnil a s postupom súdu vyslovil súhlas, vypočul žalovaného, ktorý zotrval na argumentácii uvedenej v jeho písomnom podaní, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 12. V podaní, ktorým žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, tento účastník súčasne uviedol, že na žalobe a dôvodoch v nej uvedených trvá. Má za to, že pochybnosti o spôsobe nadobudnutia tovaru prenajímateľom nemôžu byť na ujmu nájomcu a posúdenia oprávnenosti jeho výdavkov za prenajatie veci. Argumentáciu jeho ekonomickými výsledkami považuje za nerelevantnú, nakoľko náklady zjavne vynaložil práve na zvrátenie nepriaznivého stavu podnikania v snahe dosiahnuť zisk a jeho úspech alebo neúspech pri dosahovaní zisku nie je relevantný pri posudzovaní oprávnenosti daňových výdavkov a odpočítania dane z nich. 13. Primárne námietky žalobcu smerovali k spochybňovaniu správnosti vyhodnotenia zisteného skutkového stavu daňovými orgánmi, pričom ťažisko jeho argumentácie spočívalo v tvrdení jeho dobromyseľnosti ohľadom osoby dodávateľa zdaniteľnej služby, ako aj v tvrdení, že predložením daňových dokladov a nájomnej zmluvy o prenájme výrobnej linky žalobca vyčerpal svoje dôkazné bremeno, ktoré ho v zmysle zákona zaťažuje pri preukazovaní splnenia zákonných podmienok nároku na odpočet DPH podľa § 49 zákona o DPH. 14. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane v rámci daňovej kontroly u žalobcu, zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za predmetné zdaňovacie obdobie, vykonal rozsiahle preverovanie žalobcom deklarovaného zdaniteľného plnenia. Formou dožiadaní a medzinárodnej výmeny informácií, v súlade s účelom sledovaným správou daní a výkonom daňovej kontroly (§ 2 písm. a/ v spojení s § 44 ods. 1 daňového poriadku), preveril reálny základ predloženej faktúry, a to u dodávateľa žalobcu, obchodnej spoločnosti Viktória B s.r.o., Zornička 913, Galanta, pričom z dôvodu pochybností o realizovaní dodania predmetnej služby týmto dodávateľom správca dane preveroval i reálnosť nadobudnutia predmetu prenájmu dodávateľom žalobcu od predávajúceho v Českej republike, spoločnosti INFERATO, a.s., Konévova 171/98, Ostrava - Hermanice. 15. Z dôkazov vyplynulo, že preverovaním prvostupňového orgánu nebolo potvrdené dodanie výrobnej linky od českého dodávateľa INFERATO, a.s. obchodnej spoločnosti Viktória B s.r.o., ktorá vystavila spornú faktúru za prenájom výrobnej linky žalobcovi. Vo svedeckej výpovedi pán Q. Z., konateľ spoločnosti Viktória B s.r.o., síce potvrdil uskutočnenie zdaniteľného obchodu - prenájmu výrobnej linky pre žalobcu, avšak svoju výpoveď nepodložil žiadnymi hodnovernými dôkazmi a k jednotlivým zisteniam prvostupňového orgánu sa nevedel vyjadriť. 16. Konateľ žalobcu uviedol, že výrobná linka bola k nemu prepravená kamiónom. Pravdivosť tohto tvrdenia sa však nepotvrdila. Podľa dokladov predložených spoločnosťou Viktória B s.r.o., prepravu mala vykonať spoločnosť RIOR s.r.o., Trstice 1057, avšak prepravná spoločnosť RIOR s.r.o. uviedla, že výrobnú linku k žalobcovi neprepravila, so spoločnosťami INFERATO, a.s. a Viktória B s.r.o. nikdy neobchodovala, predložené CMR doklady, v zmysle ktorých mala byť žalobcovi fyzicky dodaná výrobná linka, nevystavila. Konateľ spoločnosti INFERATO, a.s., pán František Solár, uviedol, že výrobnú linku prepravil sám na svojom osobnom vozidle a prívesnom vozíku, avšak ani táto výpoveď sa nepotvrdila, čím nebolo preukázané, ako a od koho žalobca linku skutočne fyzicky nadobudol. Taktiež bolo zistené, že spoločnosť Viktória B s.r.o. neuhradila faktúry za nákup výrobnej linky od spoločnosti INFERATO, a.s. a ani žalobca neuhrádzal faktúry za prenájom výrobnej linky od spoločnosti Viktória B s.r.o. Z dôvodu, že nebolo preukázané nadobudnutie výrobnej linky spoločnosťou Viktória B s.r.o., nemohla táto spoločnosť predmetnú výrobnú linku prenajímať žalobcovi a deklarované zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo tak, ako to má vyplývať z predloženej faktúry. 17. Zároveň bolo zistené, že žalobca nevykonával reálnu podnikateľskú činnosť, čo preukazujú aj podané daňové priznania a vyjadrenie konateľa žalobcu. Z daňových priznaní žalobcu k DPH vyplýva, že za zdaňovacie obdobia marec 2014 - január 2017 vykázal základ dane len vo výške 26 262,54 eura, DPH 5 252,50 eura a deklaroval vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 782,99 eura a nadmerný odpočet vo výške 61 485,21 eura. V daňových priznaniach na dani z príjmov právnických osôb za rok 2014 a 2015 vykázal záporný výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení spolu vo výške mínus 280 218,- Eur. Uvedené spochybňuje, že žalobca predmetnú výrobnú linku využíval na svoje zdaniteľné obchody, čím nebola naplnená podmienka pre uplatnenie odpočítania dane, stanovená v § 49 ods. 2 zákona o DPH a z uvedeného dôvodu si žalobca uplatnil odpočítanie dane zo spornej faktúry neoprávnene, keďže na priznanie práva na odpočítanie DPH na vstupe je potrebná existencia priamej a bezprostrednej súvislosti medzi plnením na vstupe (prijatým plnením) a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe. Z analýzy podaných daňových priznaní a z predloženého účtovníctva žalobcu vyplýva, že žalobca nevykonával reálnu podnikateľskú činnosť, vykazuje vysoké straty a len čerpá nadmerné odpočty. Žalobca nepreukázal, že predmetnú výrobnú linku použil na reálnu podnikateľskú činnosť a nepoužil ju na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, svojich dodávok a služieb, a preto neboli splnené zákonom stanovené podmienky na vznik práva na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. 18. Vo všeobecnosti možno uviesť, že dokazovanie správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti uplatneného nároku na vrátenie dane podľa zákona o DPH (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie, a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, výpovednú hodnotu a spôsobilosť zvrátiť závery vyplývajúce z dosiaľ realizovaného dokazovania z nich vyvodí (§ 3 ods. 3 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 a 4 citovaného zákona). 19. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, ani pri dobromyseľnosti platiteľa prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca v záujme zabránenia zneužiteľnosti systému dane z pridanej hodnoty požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby boli reálne dodané (§ 8, § 9 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, teda, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, ktorý je uvedený na faktúre. 20. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania práva na odpočet dane (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). 21. V záujme úspešného uplatnenia odpočtu dane bolo potrebné, aby žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a konal s odbornou starostlivosťou, vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu bude spochybnené. V tomto smere však žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol. 22. S prihliadnutím na kontrolné zistenia realizované za účelom preverenia pravdivosti žalobcom predkladaných daňových dokladov, resp. na verifikáciu žalobcom deklarovaného prijatého zdaniteľného plnenia, súd konštatoval, že námietkam žalobcu nemožno priznať dôvodnosť. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočutím svedkov - konateľov dodávateľa žalobcu, dodávateľa prenajímateľa predmetnej výrobnej linky, ako i prepravcov, ktorí mali realizovať prepravu výrobnej linky v rámci obchodného reťazca, avšak deklarované dodanie predmetu nájmu prenajímateľovi žalobcu, ani žalobcovi v zmysle § 8 a § 9 zákona o DPH sa nepotvrdilo. Vierohodnými dôkazmi bolo objektívne spochybnené žalobcom deklarované prijatie plnenia - služby od prenajímateľa uvedeného na faktúre, čo je jednou zo základných podmienok podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH na uznanie práva na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenie od platcu DPH. V rozpore s právnym názorom žalobcu nejde len spochybnenie spôsobu nadobudnutia zariadenia jeho tvrdeným prenajímateľom Viktória B s.r.o., ale v tejto súvislosti celkom logicky aj spochybnenie jeho nadobudnutia do nájmu žalobcom práve od deklarovaného prenajímateľa, ako aj spochybnenie správnosti údajov obsiahnutých vo faktúre č. 2014009. Okrem iného tieto pochybnosti vyplývajú zo zistení týkajúcich sa dopravy zariadenia, o spôsobe realizácie ktorej žalobca a ním tvrdený prenajímateľ poskytli navzájom si odporujúce údaje, a v súvislosti s ktorou boli správcovi bez pochopiteľného vysvetlenia poskytnuté zjavne účelovo vyhotovené a skutočnosť nezohľadňujúce doklady o realizácii prepravy spoločnosťou RIOR s.r.o.. 23. V neposlednom rade žalobca relevantne nespochybnil ani žalovaným v dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia doplnený ďalší dôvod, pre ktorý nemožno právo na odpočet dane zo spornej faktúry priznať, a to nesplnenie zákonnej podmienky použitia deklarovaného zdaniteľného plnenia na dodávky tovarov a služieb žalobcom, t. j. na jeho vlastné zdaniteľné plnenia. Nesplnenie tejto podmienky žalovaný racionálne odôvodnil vyhodnotením podnikateľskej činnosti žalobcu, vyplývajúcej z obsahu daňovým orgánom dostupných daňových priznaní a účtovníctva žalobcu, z ktorej v tomto prípade nemožno usudzovať na priame a bezprostredné spojenie výdavkov s plneniami na výstupoch žalobcu. Záver o nedostatku priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnym plnením na vstupe (za prenájom výrobnej linky) a plnením na výstupe, ktorá by zakladala právo žalobcu na odpočítanie dane, žalobca spochybňoval iba tvrdením o neúspešnej snahe dosiahnuť zisk, ktoré však žiadnym spôsobom nekonkretizoval. 24. Za takejto dôkaznej situácie bolo potrebné konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženému daňovému dokladu vo svetle kontrolných zistení v rámci preverovania pôvodu predmetu nájmu - výrobnej linky, chýba reálny základ, tak vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi služby, ako aj vo vzťahu k zákonom predpokladanému použitiu žalobcom prijatého zdaniteľného plnenia. Zistenia daňových orgánov oprávnene vzbudzujú dosiaľ neodstránené zásadné pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného obchodu práve deklarovaným spôsobom, ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie žalobcu, vo vzťahu ku ktorej dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt ( § 24 ods. 1 daňového poriadku). 25. Podľa zistenia súdu správca dane i žalovaný postupovali vo veci pri dodržaní všetkých základných zásad daňového konania, v súlade so zákonom preskúmali uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej, ale aj z materiálnej stránky, a pokiaľ v tomto smere dospeli k negatívnym zisteniam, ozrejmeným v obsahu ich rozhodnutí, ich závery sú výsledkom zákonného postupu a logického uvažovania a neposkytujú dôvod pre žalobcom navrhované zrušenie napadnutého rozhodnutia. 26. Súd preto žalobu podľa § 190 SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.) ako nedôvodnú zamietol. 27. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že sa v tomto konaní úspešný žalovaný práva na ich náhradu voči žalobcovi vzdal. 28. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky a to v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje senát najvyššieho súdu a vo veciach ustanovených v § 22 ods. 1 veľký senát najvyššieho súdu (§ 438 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).