Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/35/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200167 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200167.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: GOLDEN TOBACCO s.r.o., so sídlom 380 Vozokany 925 05, IČO: 45 530 912, právne zastúpeného: JUDr. Boris Štanglovič, advokát so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100555175/2017 zo dňa 30.03.2017, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I.Priebeh administratívneho konania 1. Napadnutým rozhodnutím č.100555175/2017 zo dňa 30.03.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „druhostupňové rozhodnutie“) žalovaný v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len ako „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“) č. 104348673/2016 zo dňa 23.11.2016, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 2 500 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014, t. j. správca dane znížil žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2014 zo sumy 3 508,73 eur na sumu 1 008,73 eur. 2. Dôvodom zníženia odpočtu dane bolo neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane z faktúry č. 2014007 zo dňa 30.09.2014 v sume 2 500 eur, ktorou žalobca deklaroval nájom výrobnej linky na výrobu cigariet od obchodnej spoločnosti Viktória B s.r.o. Na základe preverenia zdaniteľného plnenia v rámci výkonu daňovej kontroly nebolo preukázané dodanie predmetu nájmu žalobcovi dodávateľom označeným na predmetnej faktúre. V druhostupňovom rozhodnutí žalovaný zároveň na základe vyjadrenia žalobcu a na základe výsledkov jeho účtovnej a daňovej evidencie konštatoval, že žalobca predmetnú výrobnú linku nevyužíval na dosiahnutie jeho ďalších zdaniteľných plnení. Na základe zisteného skutkového stavu žalovaný zhodne so závermi správcu dane vyhodnotil, že v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (ďalej len „zákon o DPH“), potrebné na priznanie žalobcom uplatneného nároku na odpočet DPH. II. Rozsah žaloby a žalobné body 3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, vec mu vrátil na ďalšie konanie, a aby priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania. 4. Žalobca nesúhlasil so skutkovými závermi daňových orgánov oboch stupňov označiac ich za nesprávne a odporujúce reálnemu a daňovou kontrolou preukázanému skutkovému stavu. 5. Uviedol, že je nájomcom výrobnej linky - baličky cigariet ZHT180 CARDBOARD PACKET PACKING LINE 8422 40, vákuovej pumpy - VACUUM PUMP 8414 10 a výrobníka cigariet - ZJ14/23 Cigarettemakingmachine 8478 10 od spoločnosti Viktoria B s.r.o., pričom právo na odpočet dane z predmetnej faktúry preukazuje existenciou výrobnej linky, existenciou predloženej nájomnej zmluvy, ktorú uzatvoril s prenajímateľom a ďalej dodávateľom vystavenou faktúrou. Mal za to, s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 2 v spojení s § 49 ods. 1 zákona o DPH, že splnil svoju dôkaznú povinnosť na preukázanie ním uplatneného nároku na odpočet DPH za predmetné zdaňovacie obdobie, nakoľko správcovi dane predložil všetky zákonom požadované listinné dôkazy preukazujúce prijatie zdaniteľného plnenia, t. j. prijatie dodanej služby. Podľa jeho názoru pochybnosti správcu dane o nadobudnutí predmetu nájmu sú voči nemu irelevantné, nakoľko nemá nijakú možnosť vzťahy medzi jeho prenajímateľom a dodávateľom výrobnej linky (obchodné vzťahy predchádzajúce dodaniu výrobnej linky) nijako skúmať ani preverovať. Namietal, že správca dane počas celého výkonu daňovej kontroly nešpecifikoval, v čom konkrétne pochybil dodajúc, že skutkový stav nebol po právnej stránke správne vyhodnotený. 6. Na podporu žalobného dôvodu napádajúceho nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu správcom dane uviedol citácie z rozsudkov obsahujúcich právne závery k rozloženiu dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/10/2012, sp. zn. 3Sžf/1/2011, Nejvyššího správního soudu sp. zn. Afs 131/2004, sp. zn. 5 Afs 83/2012 a Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 - Mahagében a Dávid). 7. Žalobca súčasne požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorému návrhu nebolo uznesením č. k. 14S/35/2017-38 z 27. júla 2017 vyhovené. III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, a aby žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. 9. V súvislosti s poukazom žalobcu na existenciu predmetnej výrobnej linky uviedol, že existencia predmetu deklarovaného zdaniteľného plnenia je len jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená, aby daňovému subjektu vzniklo právo na odpočítanie dane, pretože podmienky pre vznik práva na odpočítanie dane upravené v § 49 až 51 zákona o DPH musia byť splnené kumulatívne, t. j. v prípade nesplnenia ktorejkoľvek z nich, právo na odpočítanie dane nevzniká. 10. Žalovaný ohľadom listinných dôkazov, ktorými žalobca preukazoval oprávnenosť nároku na odpočet dane uviedol, že správcom dane bola spochybnená pravdivosť tvrdení a predložených dokladov, nakoľko bolo preukázané, že spoločnosť Viktória B s.r.o. nenadobudla predmetnú výrobnú linku, a preto ju nemohla ďalej žalobcovi prenajímať. Ďalej zdôraznil, že počas daňovej kontroly nebolo preukázané, od koho a akým spôsobom žalobca výrobnú linku skutočne - fyzicky nadobudol do držby poukazujúc súčasne na vyjadrenie konateľa žalobcu, že výrobná linka mu bola dovezená kamiónom od spoločnosti Viktória B s.r.o., pričom toto tvrdenie sa ukázalo ako nepravdivé, keď prepravná spoločnosť RIOR s.r.o., deklarovaná ako prepravca linky, uviedla, že predložené CMR doklady nevystavila a prepravu neuskutočnila. 11. Žalovaný ďalej poukázal aj na ďalšiu podmienku vzniku práva na odpočítame dane, ktorú vyjadruje požiadavka, aby platiteľ dane prijal tovar alebo službu na uskutočňovanie svojich dodávok tovarov a služieb, ktoré podliehajú dani na výstupe, prípadne ktoré sú oslobodené od dane s nárokom na odpočítanie dane, pričom povinnosť splnenia tejto zákonnej podmienky žalovaný podporil závermi z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-98/98 Midland Bank, podľa ktorého na priznanie práva na odpočítanie DPH na vstupe je potrebná existencia priamej a bezprostrednej súvislosti medzi plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe. 12. V nadväznosti na uvedené žalovaný dôvodil, že z analýzy podaných daňových priznaní a z predloženého účtovníctva žalobcu vyplýva, že žalobca nevykonáva reálnu podnikateľskú činnosť, vykazuje vysoké straty a len čerpá nadmerné odpočty. V tejto súvislosti poukázal na to, že konateľ žalobcu sám do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 20953821/2015 zo dňa 08.10.2015 uviedol, že v roku 2014 nebola vykonávaná žiadna činnosť, pričom fiktívnosť deklarovaného prenájmu výrobnej linky dokazuje aj skutočnosť, že žalobca neuhrádzal spoločnosti Viktórii B s.r.o. sumy za prenájom. Z uvedeného dôvodu mal za to, že žalobca nevykonával reálnu podnikateľskú činnosť a predmetnú výrobnú linku nepoužil na uskutočňovanie svojich dodávok a služieb, a preto neboli splnené zákonom stanovené podmienky na vznik práva na odpočítanie dane. 13. K dôkaznému bremenu žalovaný uviedol, že samotný žalobca v podanej žalobe konštatuje, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, pričom žalobca si v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2014 uplatnil odpočítanie dane zo spornej faktúry, a preto bolo jeho povinnosťou preukázať splnenie všetkých podmienok stanovených pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, avšak svoje dôkazné bremeno neuniesol. 14. Žalobca repliku nepodal. IV. Relevantná právna úprava 15. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 17. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 18. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 19. Podľa § 2 písm. a) daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 20. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 21. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. 22. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 23. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 24. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 25. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 26. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 27. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 28. Podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane poskytnutia práva užívať hmotný majetok. 29. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 30. Podľa § 19 ods. 3 prvej a tretej vety zákona o DPH, ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až e). Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. 31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 32. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 33. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. 34. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 35. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu orgánu verejnej správy, viazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup predchádzajúci jeho vydaniu, nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP dňa 16. augusta 2018 pojednávanie, na ktorom sa účastníci konania nezúčastnili, pričom žalovaný svoju neúčasť písomne ospravedlnil a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. Správny súd konal v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 114 SSP. 36. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že podstatnou žalobnou námietkou je spochybňovanie správnosti vyhodnotenia zisteného skutkového stavu konajúci orgánmi verejnej správy vo vzťahu k žalobcom uplatnenému právu na odpočet dane, zaplatenej na vstupe, v súvislosti s prenájmom výrobnej linky na výrobu cigariet. Ťažisko žalobcovej argumentácie spočíva v tvrdení jeho dobromyseľnosti ohľadom osoby jeho dodávateľa zdaniteľnej služby, ako aj v tvrdení, že predložením daňových dokladov a nájomnej zmluvy o prenájme výrobnej linky vyčerpal svoje dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažuje pri preukazovaní splnenia zákonných podmienok nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa § 49 zákona o DPH. 37. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane v rámci daňovej kontroly u žalobcu, zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za predmetné zdaňovacie obdobie, vykonal rozsiahle preverovanie žalobcom deklarovaného zdaniteľného plnenia. Formou dožiadaní a medzinárodnej výmeny informácií, v súlade s účelom sledovaným správou daní a výkonom daňovej kontroly (§ 2 písm. a/ v spojení s § 44 ods. 1 daňového poriadku), preveril reálny základ predloženej faktúry, a to u dodávateľa žalobcu, obchodnej spoločnosti Viktória B s.r.o., Zornička 913, Galanta, pričom z dôvodu existencie pochybností o realizovaní dodania predmetnej služby týmto dodávateľom, správca dane preveroval i reálnosť nadobudnutia predmetu prenájmu žalobcovým dodávateľom od predávajúceho v Českej republike, INFERATO, a.s., Konévova 171/98, Ostrava - Hermanice, Česká republika. 38. Z podstatných dôkazov vyplynulo, že preverovaním správcu dane nebolo potvrdené dodanie výrobnej linky od českého dodávateľa INFERATO, a.s. obchodnej spoločnosti Viktória B s.r.o., ktorá vystavila spornú faktúru za prenájom výrobnej linky žalobcovi. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pán I. R., konateľ spoločnosti Viktória B s.r.o. vo svedeckej výpovedi síce potvrdil uskutočnenie zdaniteľného obchodu - prenájmu výrobnej linky pre žalobcu, avšak svoju výpoveď nepodložil žiadnymi hodnovernými dôkazmi a k jednotlivým zisteniam správcu dane sa nevedel vyjadriť. 39. Ďalej v súvislosti so zisteným skutkovým stavom správny súd upozorňuje na rozporné výpovede týkajúce sa samotnej dopravy výrobnej linky. Konateľ žalobcu uviedol, že výrobná linka bola prepravená kamiónom, pričom pravdivosť tohto tvrdenia sa nepotvrdila. Podľa dokladov predložených spoločnosťou Viktória B s.r.o., prepravu mala vykonať spoločnosť RIOR s.r.o., 925 42 Trstice 1057, avšak prepravná spoločnosť RIOR s.r.o. uviedla, že výrobnú linku k žalobcovi neprepravila, so spoločnosťami INFERATO, a.s. a Viktória B s.r.o. nikdy neobchodovala a predložené CMR doklady, v zmysle ktorých mala byť žalobcovi fyzicky dodaná výrobná linka, nevystavila. Ďalej je v tejto súvislosti zásadné vyjadrenie konateľa spoločnosti INFERATO, a.s., pána W. E., ktorý uviedol, že výrobnú linku prepravil sám na svojom osobnom vozidle a prívesnom vozíku, avšak ani táto výpoveď sa nepotvrdila. Teda v konaní nebolo preukázané, ako a od koho žalobca linku skutočne fyzicky nadobudol. 40. Ďalej je pravdivosť deklarovaného zdaniteľného plnenia spochybnená tiež tým, že dodávateľ žalobcu - spoločnosť Viktória B s.r.o. neuhradila faktúry za nákup výrobnej linky od spoločnosti INFERATO, a.s. a ani žalobca neuhrádzal faktúry za prenájom výrobnej linky spoločnosti Viktória B s.r.o. Táto, z pohľadu správneho súdu, zásadná skutočnosť reálne spochybňuje nadobudnutie výrobnej linky spoločnosťou Viktória B s.r.o. od spoločnosti INFERATO, a.s., a preto dodávateľ žalobcu nemohol následne predmetnú výrobnú linku prenajímať žalobcovi. 41. Správny súd sa tiež stotožňuje so záverom žalovaného, že žalobca reálne nevykonával podnikateľskú činnosť, čo preukazujú aj podané daňové priznania a vyjadrenie žalobcu. Z daňových priznaní žalobcu k DPH vyplýva, že za zdaňovacie obdobia marec 2014 - apríl 2017 vykázal základ dane len vo výške 26 262,54 €, DPH 5 252,50 € a deklaroval vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 782,99 € a nadmerný odpočet vo výške 61 485,21 €. V daňových priznaniach na dani z príjmov právnických osôb za rok 2014 a 2015 vykázal záporný výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení spolu vo výške mínus 280 218 €. Uvedené preukazuje, že žalobca predmetnú výrobnú linku nemohol nevyužívať na svoje zdaniteľné obchody, čím súčasne nebola splnená podmienka pre uplatnenie odpočítania dane, ustanovená v § 49 ods. 2 zákona o DPH, pretože na priznanie práva na odpočítanie DPH na vstupe je potrebná existencia priamej a bezprostrednej súvislosti medzi plnením na vstupe (prijatým plnením) a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe. Z analýzy podaných daňových priznaní a z predloženého účtovníctva žalobcu je dôvodné uzavrieť, že žalobca nevykonáva reálnu podnikateľskú činnosť, pretože vykazuje vysoké straty a len čerpá nadmerné odpočty. 42. Vo všeobecnosti možno uviesť, že dokazovanie správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní (§ 2 písm. a/ daňového poriadku) a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti uplatneného nároku na vrátenie dane podľa zákona o DPH (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Preto je na správcovi dane, vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, výpovednú hodnotu a spôsobilosť zvrátiť závery vyplývajúce z dosiaľ realizovaného dokazovania z nich vyvodí (§ 3 ods. 3 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 a 4 citovaného zákona). 43. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje). Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby boli reálne dodané (§ 8, § 9 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, ktorý je uvedený na faktúre. 44. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania práva na odpočet dane (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). 45. S prihliadnutím na kontrolné zistenia realizované za účelom preverenia pravdivosti žalobcom predkladaných daňových dokladov, resp. na verifikáciu žalobcom deklarovaného prijatého zdaniteľného plnenia, správny súd konštatuje, že námietkam žalobcu nemožno prisvedčiť. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočutím svedkov - konateľov dodávateľa žalobcu, dodávateľa prenajímateľa predmetnej výrobnej linky, ako i prepravcov, ktorí mali realizovať prepravu výrobnej linky v rámci obchodného reťazca, pričom zistené skutočnosti preukazujú, že prenajímateľ žalobcu spoločnosť Viktória B s.r.o. predmetnú výrobnú linku nenadobudol a preto ju následne nemohol ani žalobcovi dodať a prenajímať. Toto je zásadná skutočnosť, ktorá osvedčuje prijatý záver správcu dane a žalovaného, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre vznik práva na odpočítanie dane upravené v § 49 až 51 zákona o DPH. V tejto súvislosti správny súd ešte dodáva, že existencia výrobnej linky nebola sporná, spornou bola otázka jej skutočného prenajímateľa, teda dodávateľa služby, pretože vierohodnými dôkazmi bolo objektívne spochybnené, že by žalobca prijal deklarované plnenie - služby od prenajímateľa uvedeného na faktúre, čo je jednou zo základných podmienok podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH na uznanie práva na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenie od platcu DPH. 46. Rovnako správne žalovaný v dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia doplnil ďalší dôvod, pre ktorý nemožno žalobcovi priznať právo na odpočet dane zo spornej faktúry, a síce, nesplnenie zákonnej podmienky použitia deklarovaného zdaniteľného plnenia na dodávky tovarov a služieb žalobcom, t. j. na jeho vlastné zdaniteľné plnenia. Nesplnenie uvedenej podmienky žalovaný racionálne odôvodnil vyhodnotením podnikateľskej činnosti žalobcu, vyplývajúcej z obsahu daňovým orgánom dostupných daňových priznaní a účtovníctva žalobcu. V danom prípade absentuje priame a bezprostredné spojenie s plneniami na výstupoch žalobcu, čo sa z hľadiska DPH nepovažuje za „ekonomickú činnosť“. Preto tu neexistuje priama a bezprostredná súvislosť medzi konkrétnym plnením na vstupe (prenájom výrobnej linky) a plnením na výstupe, ktorá by zakladala právo žalobcu na odpočítanie dane. 47. Možno preto konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženému daňovému dokladu, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení v rámci preverovania pôvodu predmetu nájmu - výrobnej linky, absentuje reálny základ, tak vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi služby, ako aj vo vzťahu k zákonom predpokladanému použitiu žalobcom prijatého zdaniteľného plnenia. Zistenia daňových orgánov oprávnene vzbudzujú dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu, na základe ktorého si žalobca uplatnil právo na odpočet dane, ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie žalobcu, vo vzťahu ku ktorej dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu ( § 24 ods. 1 daňového poriadku). 48. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 49. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvod na ich spravodlivé požadovanie a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by trovy žalovanému vznikli. 50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.