Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20Sa/20/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200216 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200216.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu MUDr. R. E., bytom N. XX, S., zastúpeného advokátom Mgr. Lukášom Radoským, Školská 326/11, Krakovany, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 37104-2/2017-BA zo dňa 18.5.2017 t a k t o r o z h o d o l : Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 37104-2/2017-BA zo dňa 18.5.2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 37104-2/2017-BA zo dňa 18.5.2017, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. 75858-1/2016-TT zo dňa 19.10.2016 vo veci zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia určujúce, že: „Samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. R. E. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31. augusta 2006, ale zaniklo dňa 30. júna 2008“ . 2. Namietal nesprávnosť právneho názoru žalovaného, podľa ktorého odhlásením sa zo sociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia 31.8.2006 žalobcovi povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo, nakoľko tento bol naďalej držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/TN/0552/05 z 23.1.2006 vydanej Slovenskou lekárskou komorou , ktorá žalobcovi zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) na účely sociálneho poistenia. Žalovaný podľa jeho názoru pri posudzovaní existencie sociálneho poistenia nesprávne aplikoval ustanovenie § 21 ods.4 písm. b) zákona o sociálnom poistení a nevzal do úvahy skutočnosť, že od 1.9.2006 vykonáva svoje zdravotnícke povolanie v pracovnom pomere ako odborný zástupca v spoločnosti MEDIP, s.r.o. pre poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti v odbore všeobecné lekárstvo, pričom oprávnenie na výkon odborného zástupcu získal na základe licencie L1C/TN/0552/05. Ku dňu 31.8.2006 podal odhlášku zo sociálneho poistenia, od 1.9.2006 nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby a splnil všetky podmienky pre zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia podľa § 21 ods.4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, zmyslom a účelom ktorého sa žalovaný neriadil, keď nezohľadnil skutočnosť, že žalobca pôvodne mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe povolenia vydaného Ministerstvom zdravotníctva SR pod. č. 7226/1994-B dňa 12.12.1994, ktoré bolo zrušené ku dňu 31.8.2006 rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/2006/02867/zdrav.-2 zo dňa 3.7.2006, a že vykonal aj ďalšie úkony smerujúce k materiálnemu ukončeniu výkonu zdravotníckej praxe - zrušil svoju registráciu pre daň z príjmu a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou mu bol zrušený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzal, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je aj udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010 status samostatnej zárobkovo činnej osoby bez ohľadu na to, či činnosť na základe oprávnenia podľa osobitného predpisu vykonáva. Nerelevantnou je preto námietka žalobcu, že zrušil registráciu pre daň z príjmu, rovnako ako jeho odhláška z povinného poistenia, ktorá má iba deklaratórne účinky. Za osobitný predpis v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia sa považuje aj zákon č. 578/2004 Z.z., ktorý upravuje 4 typy licencií a v zmysle ktorého sa za oprávnenie na výkon činnosti zakladajúcej takýto status fyzickej osoby považuje povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ( L1A ) vydané podľa zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca bol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 na základe povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti č. 7226/1994-B zo dňa 12.12.1994, ktoré bolo zrušené dňom 31.8.2006, rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja, č.j. TSK/2006/02867/zdrav.-2 zo dňa 3.7.2006. V čase, kedy bolo žalobcovi zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, bol však aj držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, číslo: L1A/TN/0552/05, vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 23.1.2006. Nakoľko žalobca bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe /§ 68 ods. 1 písm. a)/ vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, označovanej ako L1A, ktorá sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, aj po 31. Auguste 2006, kedy mu bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie mu nezaniklo dňom 31.8.2006, ale podľa § 21 ods.1 zák. č.461/2003 Z.z. až 30.6.2008 v súvislosti so skutočnosťou, že v rozhodnom období roku 2007 nedosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného poistenia od 1.7.2008. Nakoľko podanie odhlášky žalobcu z povinného poistenia nemalo oporu v zákone, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne bola povinná podľa § 178 ods.1 písm. a) rozhodnúť o zániku poistenia ako o spornom prípade, pričom sporným sa stal až potom, ako Slovenská lekárska komora Sociálnej poisťovni poskytla údaje o lekároch, ktorí k dátumu poskytnutia údajov (7.4.2016) mali platnú licenciu na výkon zdravotníckej praxe. 4. Súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a s postupom súdu vyslovil súhlas, vypočul žalobcu, ktorý zotrval na argumentácii uvedenej v jeho písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 5. Žalobca v konaní poukazoval na rozhodnutia tunajšieho súdu v obdobných veciach vydané pod č.k. 46Sa/3/2017 a 44Sa/17/2017. Uvádzal, že žalovaný sa podľa jeho názoru dopustil porušenia §§ 195 a 196 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie vydal 10 rokov po zániku jeho povinného poistenia bez súčinnosti s účastníkom konania, ktorému nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, rozhodnutie je preto prekvapivé a jeho vydaním došlo k porušeniu právnej istoty žalobcu. 6. Súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia zo dňa 18.5.2017, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 19.10.2016 určujúce, že žalobcovi povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31.8.2006, ale zaniklo 30.6.2008, na základe zistenia, že hoci povolenie vydané žalobcovi Ministerstvom zdravotníctva SR na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bolo rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja ku dňu 31.8.2006 zrušené, tento naďalej mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, nakoľko bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TN/0552/05. 7. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení a jeho zrušenia, licencie žalobcu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a podanie odhlášky z poistenia ku dňu 31.8.2006 neboli v konaní medzi účastníkmi spornými. Sporné zostalo právne posúdenie otázky, či žalobca zrušením povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnych zdravotníckych zariadeniach dňom 31.8.2006 stratil postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či mu toto postavenie zostalo zachované ako držiteľovi licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. 8. V zmysle § 22 ods. 2 a § 23 ods. 2 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia posudzoval súd žalobu fyzickej osoby majúcej charakter žaloby v sociálnych veciach neformálne a aj nad rámec žalobných dôvodov. 9. Hoci na konanie a rozhodovanie žalovaného sa podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov RE, vrátane práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nie len pre konania súdne (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 83/93), práva na dostatočné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia. 10. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v danom prípade ústavné právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka bolo postupom správnych orgánov vo veci porušené, ako to vyplýva už zo skutočnosti, že začatie konania nebolo žalobcovi pobočkou Sociálnej poisťovne oznámené a nebolo mu tak umožnené k podkladom rozhodnutia sa vyjadriť napriek tomu, že podľa označenia aplikovaného ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. by malo ísť o sporný prípad. Súčasne, vzhľadom na časový odstup medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaný a prvostupňový správny orgán vychádzali, a vydaním prvostupňového rozhodnutia (10 rokov!) ide o rozhodnutie bez pochybností nepredvídateľné, naviac, z hľadiska zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych predpisov trpiace obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení - odôvodnenie rozhodnutia obsahuje citáciu ustanovení § 5 a § 21 ods. 1 a ods. 4 zákona (bez jeho identifikácie), údaje o príjme žalobcu za rok 2006, konštatovanie povolenia č. 7226/1994-B a jeho zrušenia ku dňu 31.8.2006, podania odhlášky z poistenia a existencie licencie L1A/TN/0552/05, z čoho správny orgán bez ďalšieho vysvetlenia vyvodzoval, že žalobca má postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a že mu povinné poistenie nezaniklo 31.8.2006 ale 30.6.2008. 11. Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu obsahuje širšie skutkové a právne zdôvodnenie, vzhľadom na nemožnosť účastníka oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a obsahové nedostatky prvostupňového rozhodnutia obmedzujúce argumentačné možnosti odvolateľa je však aj jeho rozhodnutie potrebné považovať za arbitrárne. Pritom argumentácia žalovaného právny názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozhodnutí sp. zn. 7Sžso/20/2010, v súvislosti so spôsobom začatia konania, je nedôvodnou už vzhľadom na skutočnosť, že uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo vydané v skutkovo a právne rozdielnej veci, v ktorej podklady rozhodnutia správneho orgánu pochádzali od samotného účastníka správneho konania. Rozhodnutie žalovaného súčasne nezohľadňuje skutočnosť, že napadnuté (prvostupňové) rozhodnutie nespĺňa požiadavky kladené naň ustanovením § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, najmä požiadavku zákona na ozrejmenie úvah pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, t.j. zrozumiteľné vysvetlenie aj súvislostí medzi citovanými predpismi a jednotlivými údajmi a skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia. 12. Čo sa týka právneho posúdenia veci, súdu je nielen z vyjadrení a podaní účastníkov v tomto konaní známe, že súdna prax nie je vo vzťahu k danej problematike jednotná a ustálená, čo sa prejavuje v rozdielnych výstupoch všeobecných súdov v obdobných súdnych sporoch, pričom doposiaľ v tomto smere nebolo prijaté pre rozhodovanie záväzné stanovisko. Súd preto pri posudzovaní veci zohľadňoval nielen logický význam ustanovení zákona, ale aj účel súvisiacej právnej úpravy a samotného nemocenského a dôchodkového poistenia (primárne je ním zabezpečenie lekárskej starostlivosti a finančné zabezpečenie občanov v nepriaznivých životných obdobiach), naplnenie ktorého v danom prípade rozhodnutím správnych orgánov vo veci aj vzhľadom na už konštatovaný časový odstup medzi vydaním rozhodnutia a ním posudzovaným obdobím poistenia zjavne nebolo sledované. Aj podľa vyjadrenia žalovaného bol žalobca pre účely sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba posudzovaný na základe rozhodnutia o vydaní povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti č. 7226/1994-B zo dňa 12.12.1994, ktoré bez pochybností je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom v rozhodnom čase). Logickým potom je záver, že zánikom tohto povolenia dňom 31.8.2006 na základe rozhodnutia Trenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/2006/02867/zdrav.-2 zo dňa 3.7.2006 boli naplnené podmienky aj pre zánik povinného poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení. Nie je súčasne dôvodná právna konštrukcia, podľa ktorej okamihom zániku tohto povinného poistenia „nastúpil“ iný dôvod povinného poistenia spočívajúci v skutočnosti, že žalobca v tom čase bol držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, napriek tomu, že na jej základe žiadnu činnosť nevykonával a nemal z nej žiadne príjmy (podľa tvrdenia žalobcu, ktoré nebolo rozporované). 13. Licencia L1A je podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. dokladom, na základe ktorého je možný výkon zdravotníckeho povolania jednou z jeho foriem, ktorý (výkon zdravotníckeho povolania) nie je dôvodné stotožňovať s vykonávaním činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Samotná licencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej držiteľom nepostačuje, ako to podľa názoru súdu vyplýva už z definície obsiahnutej v ust. § 10 ods. 1 a 2 zák. č. 578/2004 Z.z., podľa ktorej samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ - t.j. osoba poskytujúca zdravotnú starostlivosť na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotnom zariadení. Týmito okolnosťami sa však žalovaný podľa obsahu rozhodnutia nezaoberal, zrozumiteľne nevysvetlil, na základe akých úvah a právnych konštrukcií dospel k záveru, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe uvádzaná v ustanovení § 3 ods.4 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti len ako jeden z možných základov pre výkon zdravotníckeho povolania je oprávnením na vykonávanie činnosti v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, držiteľ ktorého je považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu. 14. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd v tomto konaní preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a podľa písm. g) tohto zákonného ustanovenia z dôvodu porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verenej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere, pričom vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu nepovažoval pre dosiahnutie účelu tohto konania za potrebné navrhované zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa19.10.2016. 15. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods.1 SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.