Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/106/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200312 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200312.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu ZeroGrande s.r.o., Krivánska 6615/28, Banská Bystrica, IČO 47 662 557, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO 36731544, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky , Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101541827/2017 zo dňa 13.7.2017 takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca (pôvodne obchodná spoločnosť Pivovar Janáček SK, s.r.o., IČO 36272027, ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom je spoločnosť ZeroGrande s.r.o.) sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia číslo 101541827/2017 zo dňa 13.7.2017, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo 100558215/2017 zo dňa 31.3.2017 o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu 151 450 eur, t.j. znížení nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2011 zo sumy 177 814,24 eur na sumu 26 364,24 eur. 2. Namietal, že žalovaný neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podľa jeho názoru už správca dane hrubo porušil zákon o správe daní tým, že sa riadil iba subjektívnymi úvahami nezaloženými na dôkazoch, neposúdil skutkový stav veci s odbornou starostlivosťou, presunul dôkazné bremeno subdodávateľov na žalobcu, ktorému súčasne bránil v uplatnení procesných práv, najmä zúčastniť sa pojednávania a klásť svedkom otázky, neodborným, neprehľadným a manipulovateľným spôsobom vyhotovoval úradné dokumenty, prekročil zákonom stanovenú lehotu na ukončenie daňovej kontroly, v daňovej kontrole bol nečinný, porušil Nariadenie Rady č. 1798/2003, vykonal kontrolu u iných platiteľov dane, výsledky ktorej premietol do protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly. 3. Správca dane spochybnil správnosť, pravdivosť a úplnosť žalobcom predložených dokladov, pričom konštatoval, že zdaniteľné obchody neboli realizované deklarovaným spôsobom. Žalobcovi nepriznal odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou Distrib Capital, s.r.o., A.S.P. spol. s.r.o., W4, s.r.o., VV-M s.r.o. a INTERPUB SK, s.r.o. vo výške 127 458 eur z dôvodu, že neboli preukázané podmienky jeho uplatnenia, nakoľko zdaniteľné obchody neboli použité na dodávky tovarov a služieb, keď k uskutočneniu obchodu s ukrajinskými odberateľmi nedošlo. Správca dane mu nepriznal ani odpočítanie dane vo výške 23 992 eur z faktúry spoločnosti METROPOL MEDIA, s.r.o. z dôvodu jej nespolupracovania so správcom dane. 4. Podľa názoru žalobcu nepostačuje všeobecné konštatovanie správcu dane bez uvedenia konkrétnej písomnosti, vyjadrení dožiadaných subjektov a pod., pričom v danom prípade iba tvrdí, že kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu a nenavrhol správcovi dane, ako by uskutočnenie obchodu bolo možné zistiť bez toho, aby tvrdenia daňového subjektu spochybnil alebo vyvrátil na základe dôkazov. Žalobca poukazoval aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie správcu dane v tejto veci s tým, že správca dane neodstránil pochybenia, vytknuté mu odvolacím orgánom, neriadil sa jeho pokynom a nevykonal dôkazy potrebné na úplné zistenie skutkového a právneho stavu. 5. Namietal, že daňová kontrola s predĺžením o 3 mesiace trvala od 23.11.2011 do 19.7.2012 a od 26.8.2014 do 29.9.2014, t.j. 275 dní, čim došlo k porušeniu ustanovenia § 15 ods. 17 zákona o správe daní, pričom prerušenie kontroly pre medzinárodnú výmenu informácií na ukrajinské daňové orgány trvalo približne 25 mesiacov. K prerušeniu kontroly správa pristúpil až takmer po 8 mesiacoch od začatia kontroly, hoci žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií mala byť realizovaná bez zbytočného odkladu potom, čo vyšlo najavo, že bez súčinnosti daňových orgánov Ukrajiny nebude možné dostatočne zistiť skutkový stav veci. V tejto súvislosti poukazoval na to, že medzinárodná výmena informácií podľa medzinárodného práva môže trvať najviac 6 mesiacov a po uplynutí tejto lehoty už nie je právny dôvod na prerušenie, teda správca dane ďalej prerušoval konanie svojvoľne. Maximálne trvanie kontroly tak bolo prekročené o 586 dní, čo svedčí o tom, že kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a podľa judikatúry, protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. 6. Žalobca sa nestotožňuje so záverom správcu dane, že reálnosť obchodu na výstupe so spoločnosťou TOV „CITADEL-BVV“ OKNO a TOV „ELVIPLAST“ OKNO nebola preukázaná. On zmluvami podpísanými ukrajinskými odberateľmi preukázal právny dôvod transakcie a podpísanými potvrdeniami o prevzatí a svedeckými vyjadreniami o existencii plnenia aj jej faktický dôvod. Správca dane porušil ustanovenie § 2 ods. 3 zákona o správe daní, nakoľko nehodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti a neprihliadal na všetko, čo vyšlo najavo. Podľa jeho názoru vo vyjadreniach z medzinárodnej výmeny informácií chýba akýkoľvek dôkaz spochybňujúci tieto dôkazy. Už v konaní argumentoval tým, že potvrdenia ukrajinských daňových orgánov sú nedôveryhodné, pretože sú v rozpore s dôkazmi : s franšízingovými zmluvami preukázateľne uzavretými s ukrajinskými odberateľmi s faktom, že predmetom plnenia bolo poskytnutie sublicencie, takže dodanie sa uskutočňuje už uzavretím zmluvy, ktorá samotná je potvrdením o dodaní, ako aj s potvrdeniami svedkov - dodávateľov na vstupe, ktorí potvrdili, že ich plnenia boli použité na plnenie pre ukrajinských partnerov. Daňový úrad neoprávnene odmietol vykonať výsluch zástupcov ukrajinských partnerov a o medzinárodnú výmenu informácií požiadal až po skončení daňovej kontroly, čo je neprípustné, ako to vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozhodnutí 2Sžf/41/2010. 7. V súvislosti s plnením dodávateľa METROPOL MEDIA s.r.o. žalobca považuje nemožnosť kontaktovania obchodného subjektu za nedodatočné pre prijatie záveru, že sa plnenie nepreukázalo. Dôkazom o tom, že táto spoločnosť nemohla poskytnúť plnenie nie je zistenie, že spoločnosť nie je registrovaná na dani zo závislej činnosti a nepodala za túto daň daňové priznanie, z čoho má vyplývať, že nemá zamestnancov. S týmto dodávateľom bolo dohodnuté plnenie čo do výsledku a nie spôsob, akým ho má uskutočniť, čo je bežná obchodná zvyklosť, pričom nie je vylúčené ani plnenie subdodávateľom. Žalobca má za to, že nenesie dôkazné bremeno vo vzťahu k preukazovaniu, akým spôsobom a ktorými osobami jeho dodávateľ plnil to, k čomu sa zaviazal. V súvislosti s prenosom a vyčerpaním dôkazného bremena žalobca poukazoval na právne názory vyslovené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, 3Sžf/1/2010 a 5Sžf/108/2009, Ústavného súdu SR III.ÚS 153/07, ESD C-80/11, C-142/11 a Najvyššieho správneho súdu ČR 5Afs/131/2004. 8. Namietal správnosť záverov správcu dane o nepreukázaní použitia obchodov so spoločnosťou Distrib Capital, s.r.o., A.S.P. spol.s.r.o., W4, s.r.o., VV-M s.r.o. a INTERPUB SK, s.r.o. na dodávky tovarov a služieb a z toho dôvodu nepriznanie odpočítania dane z faktúr od týchto spoločností, nakoľko dodanie licencií bolo vierohodne preukázané a žalobca ako daňový subjekt splnil všetky podmienky zákona o dani z pridanej hodnoty. Ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že by u určitých dodávateľov mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u nich nebude účtovná evidencia riadne vedená (Najvyšší súd SR 7Sžf/4/2013), pričom z ustanovení § 29 ods. 9 zákona o správe daní a poplatkov a § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov (aj ESD C-354/03, C-355/03, C-484/03). 9. Dôvody napadnutého rozhodnutia žalobca považuje za nepreskúmateľné pre ich nedostatok, nezrozumiteľnosť a vzájomný rozpor, odôvodnenie neobsahuje, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, pre ktoré konkrétne dôvody správca dane neuznal obchodný prípad, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie aplikovaných právnych predpisov, ani dôvody, pre ktoré správca niektoré dôkazy nevykonal. 10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 11. Správca dane podľa jeho zistenia začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2011 u daňového subjektu Pivovar Janáček SK, s.r.o. dňa 23.11.2011. Dňa 5.4.2012 požiadal o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly a Finančné riaditeľstvo SR predĺžilo túto lehotu o 3 mesiace, teda do 23.8.2012. Žalovaný pritom poukazuje na ustanovenia procesného zákona (§ 13 zákona č. 511/1992 Zb. a § 27 zákona č. 563/2009 Z.z.) že lehoty určené podľa mesiacov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Dňa 18.7.2012 správca dane rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.7.2012, prerušil daňovú kontrolu do 26.8.2014, kedy pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila (zo spisového materiálu je uvedený dátum zrejmý). Daňová kontroly bola prerušená od 19.7.2012 do 26.8.2014 a na jej ukončenie zostávalo 45 dní, a teda daňová kontrola mala byť ukončená do 1.10.2014. Prerokovanie protokolu z daňovej kontroly sa uskutočnilo dňa 29.9.2014 a týmto dňom bola daňová kontrola podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (prvá veta) ukončená. Správca dane dodržal zákonnú lehotu trvania daňovej kontroly a žalovaný z týchto dôvodov považuje spôsob určenia termínu, dokedy mala byť podľa žalobcu daňová kontrola ukončená, uvádzaný v žalobe za nesprávny. 12. Od začatia daňovej kontroly správca dane vykonával úkony potrebné na zistenie skutkového stavu a preverenie všetkých rozhodujúcich skutočností, pričom k potrebe zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií na Ukrajinu dospel po vykonaní ústneho pojednávania dňa 5.4.2012, na ktorom konateľ daňového subjektu Ing. Sabovčík predložil franšízingové zmluvy k obchodom s ukrajinskými odberateľmi, správca dane teda nebol nečinný a nedopustil sa zbytočných prieťahov v konaní. 13. Žalovaný vo svojom rozhodnutí zo dňa 16.1.2015, ktorým zrušil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trnava zo dňa 6.10.2014, označil vysporiadanie sa správcu dane s návrhom žalobcu na vypočutie konateľov ukrajinských odberateľov za nepresvedčivé na základe listu spoločnosti TOV „ELVIPLAST“ OKNO zo dňa 22.5.2014, ktorý žalobca správcovi dane predložil 9.6.2014. Následne správca dane zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií týkajúcich sa ukrajinských spoločností, čím zabezpečil vykonanie potrebného dokazovania. 14. K námietke žalobcu týkajúcej sa dodávateľa METROPOL MEDIA s.r.o. žalovaný uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia č. 1100305/1/17962/2015/5057 zo dňa 16.1.2015 uviedol, že nepovažuje za opodstatnené tvrdenie odvolávajúceho sa, že predložil dôkazy o dojednávaní obchodu, o existencii plnenia (doklady, brožúry a materiály na demonštráciu predmetu plnenia), o prevzatí plnenia a úhrade protiplnení, pretože zo spisového materiálu a súpisu predložených dokladov vyplýva, že k uvedenému obchodu kontrolovaný daňový subjekt predložil iba faktúru č. 00632011 zo dňa 26.9.2011 a príjmový pokladničný doklad zo dňa 27.9.2011. Zároveň však odvolací orgán zaviazal správcu dane, aby v ďalšom konaní vykonal ďalšie dôkazy za účelom náležitého zistenia skutkového stavu a v súlade s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) vyzval spoločnosť Pivovar Janáček SK, s.r.o. na predloženie takých dokladov, o ktorých v odvolaní uvádza, že boli predložené, resp. na predloženie dôkazov, ktorými preukáže existenciu materiálneho plnenia deklarovaného predmetnou faktúrou. Správca dane výzvou č. 9213401/5/426475/2015 zo dňa 26.2.2015 vyzval žalobcu na predloženie všetkých podkladov preukazujúcich uskutočnenie predmetného zdaniteľného obchodu od spoločnosti METROPOL MEDIA s.r.o., Bratislava. Na túto výzvu reagoval daňový subjekt žiadosťou zo dňa 9.3.2015 o predĺženie lehoty na predloženie podkladov, avšak následne žiadne doklady nepredložil. Žalobca opakovane namieta, že predložil celý rad dokladov, brožúr a materiálov k uvedenému obchodu, avšak žiadne takéto podklady, ktoré by preukazovali uskutočnenie uvedeného obchodu nepredložil, a to ani na základe ďalšej výzvy správcu dane č. 481840/2015 zo dňa 19.5.2015. S námietkami žalobcu hmotno-právneho charakteru sa žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí na stranách 10 až 15, na svojich záveroch trvá a uvádza, že jeho vyjadrenie k žalobným námietkam sa zhoduje s jeho vysporiadaním sa s odvolacími námietkami uvedenými v napadnutom rozhodnutí. 15. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu vrátane administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 16. Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.) Podľa § 24 daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Podľa § 46 ods. 2 daňového poriadku Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a) Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. 17. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 13.7.2017 žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava zo dňa 31.3.2017, ktorým obchodnej spoločnosti Pivovar Janáček SK, s.r.o. bol podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2011 vo výške 151 450 eur. 18. Podľa odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu rozdiel v sume nadmerného odpočtu vznikol v dôsledku neuznania práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr spoločností Distrib Capital, s.r.o., A.S.P. spol.s.r.o., W4, s.r.o., VV-M s.r.o., INTERPUB SK, s.r.o., náklady na plnenie ktorých mali byť nákladmi vynaloženými na predaj licencií ukrajinským spoločnostiam TOV „ELVIPLAST“ OKNO a TOV „CITADEL- BVV“ OKNO (faktúrované náklady na predaj licencií, doplatok na podiely na predaji licencií, spracovanie podkladov pre licencie, sprostredkovanie podkladov pre licenciu) na základe zistení sprostredkovaných ukrajinskými daňovými orgánmi v rámci medzinárodnej výmeny informácií, že uvádzané ukrajinské spoločnosti so spoločnosťou Pivovar Janáček SK, s.r.o. neuzavreli franšízingové zmluvy zo dňa 13.10.2011, s touto spoločnosťou nemali žiadne obchodné vzťahy a nenakúpili od nej žiadne licencie. 19. Uplatnené odpočítanie dane z faktúry č. 00632011 od spoločnosti METRPOL MEDIA, s.r.o. (prenájom LCV, tlač plagátov) žalobcovi nebolo uznané pre nepreukázanie práva kontrolovaným daňovým subjektom, ktorý napriek výzvam na predloženie podkladov k faktúre žiadne relevantné doklady nepredložil, pričom spoločnosť METROPOL MEDIA s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, na adrese sídla sa nezdržiava, poštu nepreberá a jej konateľ je na adrese svojho trvalého bydliska neznámy. 20. V zmysle ustanovenia § 24 daňového poriadku podľa ustálenej súdnej praxe i právnej teórie dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naplnenia podmienok na odpočítanie dane alebo oslobodenie od dane a teda aj reálneho uskutočnenia plnenia zakladajúceho takýto nárok v daňovom konaní deklarovaným spôsobom, zaťažuje primárne daňový subjekt. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, vzhľadom na jeho povinnosť dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, sa však čiastočne uplatňuje aj vyhľadávacia zásada, v rámci uplatňovania ktorej správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, ale môže dokazovanie vykonať aj z vlastného podnetu. 21. V danom prípade podľa zistenia súdu vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, v konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia a v obsahu svojich rozhodnutí, v ktorých zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu. 22. Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky, v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností deklarovaným spôsobom aj uskutočnili. 23. V danom prípade dôvodné pochybnosti daňových orgánov majúce zásadný charakter z hľadiska posudzovania reálnosti uskutočnenia plnení, ktoré (pochybnosti) neboli tvrdeniami žalobcu a vykonanými dôkazmi odstránené, vyplývajú ako z okolností tvrdenej dodávky spoločnosti METROPOL MEDIA s.r.o., ktorú žalobca dokladoval výlučne predložením faktúry zo dňa 26.9.2011 a príjmového pokladničného dokladu zo dňa 27.9.2011, tak aj zo zistení nadobudnutých v rámci medzinárodnej výmeny informácií od ukrajinských daňových orgánov, o správnosti ktorých nie je dôvodné pochybovať a ktoré súčasne v celom rozsahu odôvodňujú záver o tom, že k uskutočneniu zmluvného vzťahu a vzájomného plnenia s deklarovanými ukrajinskými obchodnými partnermi žalobcu nedošlo. 24. Závery prijaté správcom dane a žalovaným vychádzajúce z týchto zistení nie sú výsledkom účelového vyhodnotenia dôkazov, ale ich objektívneho a rozumného posúdenia vo vzájomných súvislostiach. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné prenášanie dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa tretích subjektov, ktoré nemal možnosť ovplyvniť alebo o nich dôkazy získať, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti zodpovedajúcej jeho dôkaznému bremenu v daňovom konaní mal priestor na zabezpečenie dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných obchodov. 25. V rozpore s tvrdením žalobcu nepriznanie odpočítania dane z dodávky spoločnosti METROPOL MEDIA s.r.o. nie je iba následkom zistení týkajúcich sa tejto medzičasom zaniknutej spoločnosti a jej vtedajšieho konateľa (nemožnosti ich kontaktovania), ale v prvom rade následkom nepodloženia realizácie plnenia reklamného charakteru, ktoré nepochybne širšiu možnosť dokladovania poskytuje, iným, ako účtovným dokladom - faktúrou a príjmovým pokladničným dokladom, ktorý by mal podľa žalobcu hodnoverne preukazovať hotovostnú úhradu vo výške 143 952 eur (podobne ako v prípade spoločnosti VV-M s.r.o, ktorej mal žalobca hotovostne uhradiť 60 000 eur). V tejto súvislosti možno konštatovať, že súdnou praxou i právnou teóriou bolo ustálené, že okrem formálnych podmienok (predloženia účtovných dokladov) podmienkou vzniku práva na odpočet dane z pridanej hodnoty je aj naplnenie vecných- hmotnoprávnych podmienok spočívajúcich v preukázaní dodania tovaru alebo služby inou zdaniteľnou osobou, teda výstavcom faktúry za dodaný tovar alebo službu, ktoré podmienky v danom prípade naplnené neboli. 26. V rozpore s názorom žalobcu žalovaný zisteniam nadobudnutým v rámci dokazovania priznal význam zodpovedajúci ich objektívnemu a logickému vyhodnoteniu, rovnako ako zisteniam pochádzajúcim z informácií ukrajinských daňových orgánov, podľa ktorých k uzatvoreniu franšízingových zmlúv medzi žalobcom a jeho tvrdenými zahraničnými obchodnými partnermi nedošlo, keď tieto subjekty uzatvorenie zmlúv, ako aj existenciu akýchkoľvek obchodných kontaktov so žalobcom a autenticitu listu riaditeľa spoločnosti TOV „ELVIPLAST“ OKNO S.B.Okala zo dňa 22.5.2014 priamo popreli. Žalobca pritom v súvislosti so spochybňovaním dôveryhodnosti týchto zistení neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani nepredložil žiadny relevantný dôkaz, za ktorý bez ďalšieho nemožno považovať samotné zmluvy neobsahujúce záznamy, ktoré by odôvodňovali úsudok o autentickosti podpisov, ktorými boli zmluvy opatrené, ani vyjadrenia dodávateľov žalobcu, ktorí so zahraničnými partnermi žalobcu do zmluvného vzťahu nevstupovali a ktorých stanoviská sa týkali iba účelu ich plnenia. 27. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu týkajúcou sa nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly a nemožnosti jeho použitia ako nezákonne získaného dôkazu z dôvodu prekročenia zákonnej lehoty pre trvanie prerušenia kontroly a celkovej lehoty na trvanie kontroly. 28. Daňová kontrola v danom prípade bola prerušená z dôvodu realizácie medzinárodnej výmeny informácií za účelom preverenia zdaniteľného plnenia žalobcu, pričom medzinárodná výmena informácií je dôvodom na prerušenie konania, počas ktorého lehoty na vykonanie kontroly neplynú (§ 61 ods. 5 daňového poriadku), preto ani prípadné prekročenie lehoty stanovenej na vybavenie žiadosti v rámci medzinárodnej výmeny informácií na dobu trvania kontroly nemá vplyv, pričom právny predpis s ním nespája žiaden negatívny následok týkajúci sa možnosti použitia takto získanej informácie. 29. Aj podľa istenia súdu lehota na vykonanie daňovej kontroly so zahrnutím jej predĺženia nadriadeným orgánom o 3 mesiace bola správcom dane dodržaná (so zohľadnením prerušenia kontroly vykonaným v súlade so zákonom), preto opodstatnenie nemá argumentácia žalobcu nezákonnosťou protokolu, pri ktorej účastník odkazoval všeobecne na judikatúru, ale zrejme mal na mysli Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 24/2010 z 29.6.2010 a právny názor tohto súdu, pôvodom ktorého je posudzovanie iného skutkového a právneho stavu veci ako je tomu v tomto konaní (daňovej kontroly k prekročeniu lehoty na vykonanie ktorej došlo v súvislosti s neukončením kontroly zákonom predpísaným spôsobom nie v súvislosti s prerušením kontroly). 30. V neposlednom rade súd nezistil porušenie procesných práv žalobcu odopretím mu možnosti zúčastniť sa ústneho pojednávania, na ktorom došlo k výsluchu svedkov, a tým aj možnosti klásť svedkom otázky, keď žaloba sám namietané pojednávanie ani takto vypočutých svedkov neidentifikoval. 31. Podľa zistenia súdu správca dane i žalovaný postupovali vo veci pri dodržaní všetkých základných zásad daňového konania, preskúmali uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej, ale aj z materiálnej stránky a pokiaľ dospeli v tomto smere k negatívnym zisteniam, ozrejmeným v obsahu ich rozhodnutí, ich závery sú výsledkom zákonného postupu a logického uvažovania a neposkytujú dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. 32. Súd preto žalobu podľa § 190 SSP (zákona č. 162/2015 Z.z.) ako nedôvodnú zamietol. 33. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli. 34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci