Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/106/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200312 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2017200312.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, v právnej veci žalobcu: Pivovar Janáček SK, s.r.o., so sídlom Dlhé Lúky 6988/4, 919 35 Hrnčiarovce nad Parnou, IČO: 36 272 027, právne zast.: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101541827/2017 zo dňa 13. júla 2017, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o r o z h o d o l : Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 18.09.2017, doručenou správnemu súdu dňa 22.09.2017, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101541827/2017 zo dňa 13.07.2017, ktorý postupom podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo 100558215/2017 zo dňa 31.03.2017, ktorým Daňový úrad Trnava podľa ust. § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určil daňovému subjektu (žalobca) rozdiel v sume nadmerného odpočtu 151.450,- Eur, t. j. znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2011 zo sumy 177.814,24 Eur na sumu 26.364,24 Eur. 2. Žalobca okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v tejto súvislosti dôvodil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí poškodenie jeho práv, čím by mohlo dôjsť aj k závažnej ujme na majetku spoločnosti, ktorú by si žalobca v prípade úspechov v tomto súdnom konaní vyčíslil ako škodu spôsobenú podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uplatňoval voči príslušným štátnym orgánom. Podľa žalobcu odložením vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia tak budú chránené nielen súčasné podnikateľské aktivity žalobcu, ale v konečnom dôsledku môže odloženie vykonateľnosti preventívne pôsobiť ako ochranný prostriedok umožňujúci predísť zbytočným škodám na štátnom majetku. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa žalobcu zrejmé, že výkonom napadnutého rozhodnutia by hrozila žalobcovi závažná ujma, pričom následky výkonu rozhodnutia by nebolo možné odstrániť. 3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že napadnutým rozhodnutím určil správca dane u daňového subjektu (žalobca) rozdiel v sume nadmerného odpočtu 151.450,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2011. Daňový úrad Trnava znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2011 zo sumy 177.814,24 Eur na sumu 26.364,24 Eur. Nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2011 v sume 26.364,24 Eur bol vrátený podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly (dňa 29.09.2014). Toto rozhodnutie žalovaný potvrdil žalobou napadnutým rozhodnutím. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi z predmetného rozhodnutia nevznikla žiadna povinnosť platiť daň, preto považuje žalovaný návrh žalobcu na priznanie odkladu vykonateľnosti rozhodnutia za neopodstatnený. 4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 5. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (2). 6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 10. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným rozhodnutím, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca. 11. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobsahuje nielen žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku, ale ani žiadne tvrdenia v tomto smere, nakoľko žalobca ani neidentifikoval možnú ujmu, pričom z administratívneho spisu hrozba závažnej ujmy z dôvodu okamžitého výkonu rozhodnutia orgánu verejnej správy nevyplýva. Správny súd nepovažuje okolnosti, na ktoré v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca poukázal, za také, ktoré by zakladali dôvody prípadnej hrozby závažnej ujmy. Absencia akéhokoľvek vysvetlenia odôvodňujúceho prijatie úsudku o reálnosti tvrdenej hrozby vzniku závažnej ujmy v dôsledku prípadného výkonu rozhodnutia súdu priznanie odkladného účinku správnej žalobe neumožňuje, preto súd tento procesný návrh žalobcu zamietol. 12. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).