Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/129/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200361 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200361.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu IRIS Company s.r.o., Hodská 2336/36, Galanta, zastúpeného spoločnosťou Weis & Partners s.r.o., Ivánska cesta 30/B, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101960859/2017 zo dňa 14.09.2017 takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101960859/2017 zo dňa 14.09.2017 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 101960859/2017 zo dňa 14.09.2017, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101422838/2017 zo dňa 26.06.2017 určujúce mu ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty podľa § 68 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. rozdiel v sume nadmerného odpočtu 53.280 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 na základe neuznania odpočtu dane z dodávok tovaru vyfaktúrovaných dodávateľskou spoločnosťou BALU TEAM s.r.o. faktúrami č. 120160131, 120160132 a č. 120160133 a dodávateľskou spoločnosťou DORMA, s.r.o. faktúrami č. 39/05/2012, 41/05/2012, 43/05/2012, 45/05/2012, 47/05/2012, 49/05/2012, 51/05/2012, 53/05/2012, 55/05/2012, 57/05/2012, 59/05/2012 a č. 61/05/2012. 2. Namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu, ako aj to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 3. Poukazoval na to, že správca dane kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za máj 2012 začal dňom 04.07.2012 a táto bola prerušená odo dňa 28.05.2013 z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií do iného členského štátu (MVI), vybavenie ktorých správca dane neurgoval. K ukončeniu kontroly doručením protokolu zo dňa 23.08.2016 došlo až po rozhodnutí Krajského súdu v Trnave o žalobe proti nečinnosti uznesením 20 S/125/2015 zo dňa 31.05.2017, ktorým Daňovému úradu Trnava bola uložená povinnosť v lehote 10 dní pokračovať vo výkone kontroly a v lehote troch mesiacov ju ukončiť. Žalobca bol úspešný aj v konaní 14 S/17/2016, v ktorom rozsudkom zo dňa 04.05.2017 bolo zrušené rozhodnutie žalovaného týkajúce sa kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2012, právne, skutkovo i časovo súvisiace s preskúmavaným rozhodnutím. 4. Uvádzal, že predmetná daňová kontrola bola vykonávaná 1513 dní, teda viac ako 4 roky a 1 mesiac, z čoho prerušená bola viac ako 3 roky a 2 mesiace. Správca dane podľa žalobcu spôsobil nezákonné prieťahy v kontrole, jej nezákonne dlhým prerušením porušil zásadu právnej istoty, zásadu konania v primeranej lehote a právo na spravodlivý proces. Žalobca má za to, že prerušenie kontroly na dobu dlhšiu ako tri mesiace v zmysle Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, resp. 6 mesiacov v zmysle Smernice Rady č. 2011/16/EÚ nemožno akceptovať, nemôže spôsobiť právny účinok predpokladaný zákonom, ktorým je spočívanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, a lehota na ukončenie kontroly sa preto o dobu prerušenia kontroly nepredĺžila. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na právny názor Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010, v zmysle ktorého je následkom tohto nezákonného prerušenia kontroly a jej nezákonného výkonu nad zákonom maximálne povolenú dobu 1 roka, že protokol z kontroly nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazu, ktorý v následnom daňovom konaní nemohol byť použitý. 5. Žalobca v predmetnom zdaňovacom období nadobudol tovar - cukor od slovenských dodávateľov: DORMA, s.r.o, BALU TEAM s.r.o. a BALANSON s.r.o., pričom správa dane ani žalovaný nerozporujú samotnú existenciu tovaru, ani jeho dodanie odberateľom žalobcu do Maďarska, ale rozporujú výlučne nadobudnutie tovaru žalobcom od dodávateľov DORMA, s.r.o. a BALU TEAM s.r.o.. Pochybnosti správcu dane v prípade spoločnosti BALU TEAM s.r.o. pritom vznikli na základe zistení o nekontaktnosti tohto subjektu, neúspešnosti doručovania konateľovi spoločnosti J. Q. a splnomocnencovi Y. A., za ktoré negatívne okolnosti žalobca nemôže niesť zodpovednosť a tieto nemohol ovplyvniť. V dobe realizovania obchodov bola táto spoločnosť podľa jeho tvrdenia kontaktná a obchody sa realizovali. 6. Žalobca navrhol vypočutie J. Q. aj nového konateľa BALLU TEAM s.r.o. M. F., pokusy správcu dane o ich predvolanie z Maďarska však boli bezúspešné, za čo žalobca odmieta niesť zodpovednosť, naviac podľa neho väčšia pravdepodobnosť úspechu pri realizovaní výsluchov by bola využitím inštitútu dožiadania maďarských orgánov. 7. V súvislosti s dodávateľom DORMA, s.r.o. žalobca poukazoval na to, že tento subjekt zanikol výmazom z obchodného registra dňa 05.09.2014, čo však podľa jeho názoru nemôže byť vo vzťahu k nemu hodnotené negatívne nakoľko daňová kontrola začala už 04.07.2012 a správca dane tak mal k dispozícii dostatočne dlhý čas na zistenie skutočnosti ohľadom tohto dodávateľa. K nemožnosti preverovania v tomto smere prispelo neprimerane dlhé prerušenie kontroly, pričom v zmysle judikatúry, napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/1/2011, dôkazné bremeno a prípadnú dôkaznú núdzu v tomto smere znáša správca dane. 8. V rámci vnútroštátneho dožiadania sa nepodarilo vypočuť konateľa tejto spoločnosti T. T. s pobytom v Maďarsku, ktorého účasť v konaní sa napriek prísľubu nepodarilo zabezpečiť ani žalobcovi z dôvodu zdržiavania sa svedka v Holandsku, žalobca však má za to, že aj v tomto prípade by vhodnejším postupom správcu dane bolo realizovať dožiadanie MVI do Maďarska. 9. Podľa žalobcu napriek tomu, že sa nepodarilo vypočuť konateľov dodávateľských spoločností, ostatné pozitívne zistenia a predložené listinné dôkazy preukazujú uskutočnenie deklarovaných obchodov. Žalobca tak uniesol svoje dôkazné bremeno a naopak, správcovi dane sa neporadilo preukázať, že kontrolované obchody neboli deklarovaným spôsobom uskutočnené, napriek čomu v obsahu svojho rozhodnutia žalobcu obvinil z účasti, resp. z vedomosti o nezákonnom konaní vo vzťahu k DPH. Žalobca disponoval iba e-mailovou adresou J. Q., ktorá mu posielala faktúry spoločnosti DORMA, s.r.o., iné kontaktné údaje sa mu nepodarilo zabezpečiť, preto ich správcovi nemohol dodať. Samotnú e- mailovú komunikáciu s menovanou ukázal daňovej kontrolórke Ing. P. na svojom smartphone, preto ju nepovažoval za potrebné predložiť. V prípade pochybností o tom navrhuje vypočuť daňovú kontrolórku Ing. P., pričom A. Q. sa mal podľa neho správca dane pokúsiť predvolať aspoň prostredníctvom jej e- mailovej adresy. 10. Namietal tiež, že správca dane použil ako dôkaz tvrdenia bližšie nestotožnenej zamestnankyne spoločnosti AVANSIS s.r.o., ktorá prenajímala priestory dodávateľovi DORMA, s.r.o., s tým, že tieto získal v rámci miestneho zisťovania, hoci získané informácie mali povahu svedeckej výpovede, o ktorej žalobca nebol vopred upovedomený a bolo mu tak upreté právo účasti a kladenia otázok svedkyni. 11. Žalobca apeloval na dodržanie princípu právnej istoty a v tomto záujme aplikovanie ustálenej judikatúry, vrátane záväznej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, v súvislosti s čím poukazoval najmä na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/1/2011, 3 Sžf/1/2010 a 6 Sžf/10/2012, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs/131/2004, Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 402/99 a rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veciach C-271/06, C-354/03, C-353/03, C-484/03, C-285/11, C-78/12 a C-395/02. 12. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 13. Uvádzal, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2012. Na podklade jej výsledkov vydal Daňový úrad Trnava rozhodnutie č. 101422838/2017 zo dňa 26.06.2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 53.280 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012, t.j. nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 bol znížený zo sumy 80.952,12 eur na sumu 27.612,12 eur. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 101960859/2017 zo dňa 14.09.2017, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil. 14. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že protokol z daňovej kontroly je nezákonne získaným dôkazom, že došlo k nezákonnému prerušeniu kontroly a predmetná daňová kontrola je nezákonná, v súvislosti s čím poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu SR prezentovaný v rozhodnutí sp. zn. 2 Sžf/18/2014, podľa ktorého sa lehota upravená v Nariadení Rady EÚ vzťahuje na medzinárodnú výmenu informácií, nie na výkon daňovej kontroly podľa vnútroštátnych predpisov členského štátu. 15. Má za to, že daňová kontrola bola prerušená v súlade so zákonom a jej dĺžka mimo prerušenia bola menej ako jeden rok (349 dní). 16. Prvostupňový orgán prerušil daňovú kontrolu v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 daňového poriadku. Dôvody, pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly boli najmä žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (MVI). Medzinárodná výmena informácií je dôvodom na prerušenie konania, počas ktorého lehoty na vykonanie daňovej kontroly neplynú, a tento postup bol zvolený aj v danom prípade a teda daňová kontrola bola vykonaná v zákonnej lehote. Na podporu uvedeného žalovaný odkazuje aj na bod 16 rozsudku Krajského súdu SR v Trnave sp. zn.: 14 S/17/2016-61, na ktorý poukazoval sám žalobca, a ktorý predložil ako prílohu k všeobecnej správnej žalobe, v ktorom sa Krajský súd v Trnave nestotožňuje s argumentmi daňového subjektu týkajúcich sa trvania daňovej kontroly. Z uvedeného vyplýva, že protokol z daňovej kontroly je zákonne získaným dôkazným prostriedkom. Samotný zákon č. 442/2012 Z.z. v o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní znení neskorších predpisov, ktorý implementuje Smernicu Rady č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblastí daní neobsahuje žiadne postihy, sankcie ani následky za nedodržanie v ňom stanovených lehôt. Na daný skutkový stav nemožno vzťahovať žalobcom citovaný nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010, ktorý hovorí o prekročení maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly a o nezákonnosti protokolu, daňového konania a aj vydaného rozhodnutia. V danom prípade súd nevyslovil právny názor o nezákonnosti daňovej kontroly, len prikázal správcovi dane predmetnú kontrolu ukončiť. 17. V súvislosti s existenciou tovaru - cukru žalovaný poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR 8 Sžf/51/2010, v zmysle ktorého je v daňovom konaní povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy iba vykonáva. Správca dane nie je povinný preukazovať pôvod tovaru, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach. 18. Uvádzal, že žalobca navrhol vypočuť svedkov s tým, že sám zabezpečí ich prítomnosť, prípadne tlmočenie, nakoľko má vedomosť o mieste ich zdržiavania sa a o ich ochote svedčiť vo veci. O komunikácii s týmito osobami však nepredložil žiaden dôkaz a ich prítomnosť nezabezpečil, nepredložil ani kontaktné údaje navrhnutej svedkyne A. Q. a ich vzájomnú komunikáciu. Správca dane predvolal na výsluch svedkov A. Q., N. F. a J. T. aj s prihliadnutím na to, že daňový poriadok a zákon o medzinárodnej pomoci a spolupráci nevylučujú možnosť vypočutia svedka s trvalým pobytom mimo územia SR, pričom v prípade vypočutia svedka v zahraničí by dožiadaný orgán postupoval podľa vnútroštátnych predpisov a daňovému subjektu by tak nemusela byť umožnená realizácia jeho práva podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku. 19. Z rozhodnutí nevyplýva, že by bol žalobca povinný preukazovať skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov, boli však zistené skutočnosti (nemožnosť preverenia tovaru u dodávateľov, neúspešné predvolanie navrhnutých svedkov), ktoré nenasvedčujú tomu, že tovar bol žalobcovi dodaný tak, ako bolo uvedené na sporných faktúrach. V súvislosti s dôkaznou povinnosťou žalobcu žalovaný poukazoval tiež na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3 Sžf/8/2014, 4 Sžf/32/2012 a 8 Sžf/34/2012. 20. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonne získaného dôkazu žalovaný uviedol, že zamestnankyňa spoločnosti AVANSIS s.r.o. poskytla správcovi dane súčinnosť v zmysle § 39 ods. 1 daňového poriadku a nie vyjadrenie svedka podľa § 25. Podľa právnej úpravy miestneho zisťovania kontrolovaný daňový subjekt nemá právo byť upovedomený o vykonávaní miestneho zisťovania a byť na ňom prítomný, ale podľa § 45 ods. 1 písm. d) daňového poriadku má právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania. 21. V súvislosti s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa potreby aplikácie ustálenej judikatúry, vrátane právne záväznej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, žalovaný konštatoval, že žalobca ignoruje skutkové rozdiely medzi ním uvádzanými rozsudkami a prejednávaným prípadom. Žalobcovi nebolo ukladané preukazovať skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov, ale boli zistené skutočnosti, ktoré nenasvedčujú tomu, že tovar bol žalobcovi dodaný dodávateľmi uvedenými na faktúrach, v rozhodnutiach nebolo spomenuté ani to, že by bol žalobca zúčastnený na podvode, preto správca dane nemusel zisťovať ani jeho úmysel alebo vedomosť o tejto účasti. Na žalobcu neboli prenášané kontrolné úlohy správneho orgánu, riešená nebola ani otázka platenia dane zahraničnými odberateľmi a dôvodom neuznania práva na odpočítanie dane nebolo ani nezaplatenie dane do štátnej pokladnice. 22. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu správneho orgánu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, hoci nie o dôvodnosti všetkých žalobných dôvodov. 23. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil odvolaním žalobcu, napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Trnava zo dňa 26.06.2017, ktorým žalobcovi bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 53.280 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 na základe neuznania odpočtu dane z dodávateľských faktúr spoločnosti BALU TEAM s.r.o.. 24. Podľa obsahu odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu pochybnosti o dôveryhodnosti dokladov a uskutočnení reálnych zdaniteľných obchodov vznikli v prípade spoločnosti BALU TEAM s.r.o. na základe zistení, že tento daňový subjekt sa nedostavil na ústne pojednávanie a napriek žiadosti daňového úradu (dožiadaného Daňového úradu Nitra pobočka Komárno) nepredložil žiadne doklady, konateľ spoločnosti J. Q. si predvolanie s požiadavkou na predloženie dokladov neprevzal, neúspešné bolo aj doručovanie splnomocnenému zástupcovi spoločnosti Y. A. a pri miestnom zisťovaní bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosti sa nachádza iba oplotená parcela. V prípade spoločnosti DORMA, s.r.o. takýmito zisteniami bolo nereagovanie konateľa spoločnosti J. T. a nepredloženie dokladov napriek doručeniu troch predvolaní, potvrdenie zamestnankyne spoločnosti AVANSIS s.r.o. prenajímajúcej spoločnosti DORMA, s.r.o. kancelárske priestory, že konateľovi spoločnosti je doručovaná pošta, mal vedomosť o povinnosti dostaviť sa na daňový úrad a tento od účtovníčky prevzal doklady spoločnosti s účtovníctvom za rok 2012. 25. V súvislosti s týmito zisteniami správca dane v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie DPH faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený deklarovaným dodávateľom. Predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania DPH. Faktúra, ktorá bola kontrolovaným platiteľom ku kontrole predložená, sama o sebe ešte nie je preukázaním realizácie obchodnej transakcie, nakoľko nie je bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj reálne uskutočnené, pretože mechanicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne realizované bolo alebo nie. Na daňové konanie o odpočte DPH sú na preukázanie nároku na odpočet DPH kladené prísnejšie podmienky ako u iných druhov daní. Pre uplatnenie nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt splniť zákonné povinnosti (§ 49 a § 51 zákona o DPH), ale je nutné aj preukázanie tvrdení, ktoré boli uvádzané daňovým subjektom v daňovom priznaní a v priebehu konania. 26. Zamestnanci správcu dane pri kontrole za kontrolované zdaňovacie obdobie nevykonali len formálnu kontrolu dokladov, ale zamerali sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami v zmysle § 71 zákona o DPH ešte nezakladá podmienku uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. Z uvedeného vyplýva, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii s predpísaným obsahom a náležitosťami, ale tieto musia mať aj povahu faktu, t.j. musia nesporne a preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte aj v subjekte. 27. Podľa § 24 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 28. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu týkajúcou sa nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly a nemožnosti jeho použitia ako nezákonne získaného dôkazu z dôvodu prekročenia zákonnej lehoty pre trvanie prerušenia daňovej kontroly a celkovej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. 29. Podľa obsahu spisového materiálu bola kontrola prerušená z dôvodu realizácie medzinárodnej výmeny informácií za účelom preverenia zdaniteľných dodávok uskutočnených žalobcom v rozhodnom období do Maďarska a Rumunska, pričom ani nepremietnutie výsledkov týchto dožiadaní do obsahu protokolu z daňovej kontroly alebo do odôvodnenia rozhodnutia vo vyrubovacom konaní nemôže byť dôvodom pre záver o neúčelnosti postupu správcu dane alebo zneužití inštitútu prerušenia daňovej kontroly so zámerom predĺženia zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Medzinárodná výmena informácií je dôvodom na prerušenie konania, počas ktorého lehoty na vykonanie daňovej kontroly neplynú (§ 61 ods. 5), preto ani prípadné prekročenie lehoty stanovenej na vybavenie žiadosti v rámci medzinárodnej výmeny informácií na dobu trvania kontroly nemá vplyv. V tejto súvislosti nemá opodstatnenie argumentácia žalobcu vychádzajúca zo zovšeobecnenia právneho názoru Ústavného súdu SR prezentovaného v Náleze sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010, pôvodom ktorého je posudzovanie iného skutkového a právneho stavu veci ako je tomu v tomto konaní (daňovej kontroly, k prekročeniu lehoty na trvanie ktorej došlo v súvislosti s neukončením kontroly zákonom predpísaným spôsobom, nie v súvislosti s prerušením kontroly). 30. V rozpore s právnym názorom žalobcu k porušeniu práv tohto účastníka nedošlo uprením mu práva na účasť pri výsluchu a na kladenie otázok svedkyni - zamestnankyni spoločnosti AVANSIS s.r.o. (podľa označenia v odpovedi Daňového úradu Košice na dožiadanie správcu dane by mohlo ísť o žalobcom spomínanú A. Q.), ktorá pri miestnom zisťovaní uviedla svoje poznatky o právnom vzťahu medzi spoločnosťami AVANSIS s.r.o. a DORMA, s.r.o., o doručovaní spoločnosti DORMA, s.r.o. a účtovných dokladoch tejto spoločnosti. Zjavne išlo o vyjadrenie osoby nachádzajúcej sa v priestoroch, v ktorých bolo miestne zisťovanie vykonávané (súčinnosť v zmysle § 39 ods. 1 daňového poriadku), netýkajúce sa priamo žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu ani jeho právnych vzťahov. Procesný predpis so samotným miestnym zisťovaním nespája povinnosť vopred o tomto úkone informovať daňový subjekt, preto je logické, že takáto povinnosť a jej zodpovedajúce právo daňového subjektu nemôže byť spájané ani s vyjadreniami a vysvetleniami poskytovanými osobami vopred správnym orgánom nepoznanými, pri výkone miestneho zisťovania. Práva daňového subjektu v tomto prípade vyplývajú z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. d) daňového poriadku, podľa ktorého tento má právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu. 31. V postupe žalovaného a správcu dane vo veci súd nezistil ani nezákonné prenášanie vlastného dôkazného bremena správneho orgánu na žalobcu. 32. V zmysle § 24 daňového poriadku a podľa ustálenej súdnej praxe i právnej teórie dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naplnenia podmienok na odpočítanie dane a teda aj reálneho plnenia zakladajúceho takýto nárok v daňovom konaní deklarovaným spôsobom zaťažuje primárne daňový subjekt. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Vzhľadom na jeho povinnosť dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, sa však čiastočne uplatňuje aj vyhľadávacia zásada, v rámci uplatňovania ktorej správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, ale môže dokazovanie vykonať aj z vlastného podnetu. 33. Práve výsledkom tejto činnosti správcu dane sú zistenia týkajúce sa dodávateľských spoločností DORMA, s.r.o. a BALU TEAM s.r.o., ktoré by realizáciu žalobcom deklarovaných obchodov mali spochybňovať do takej miery, že odôvodňujú nepriznanie uplatneného práva na odpočítanie dane. 34. V tejto súvislosti je však potrebné konštatovať, že správca dane v obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia síce opísal zistenia týkajúce sa dodávateľov žalobcu, avšak vznik pochybností z nich vyvodil bez akéhokoľvek zrozumiteľného vysvetlenia spôsobu vyhodnotenia či už jednotlivých zistení vo vzťahu k žalobcom deklarovaným dodávkam alebo aj v ich súvislosti s inými zisteniami, ktoré napr. svedčia o nakladaní žalobcu s tovarom a jeho doprave odberateľom do iného členského štátu. 35. Správca dane neidentifikoval, z ktorého konkrétneho zistenia vyvodzoval nedôveryhodnosť ktorého predloženého dokladu, resp. ktorej okolnosti týkajúcej sa žalobcom tvrdeného obchodu, na základe akých svojich úvah a predpokladaných súvislostí. Usudzovať o myšlienkovom postupe správneho orgánu neumožňuje jeho stručné konštatovanie, že na základe uvedených zistení vznikli pochybnosti o dôveryhodnosti dokladov a uskutočnení reálnych zdaniteľných obchodov, ani konštatovanie, že dokazovaním a následnou verifikáciou skutočností a dôkazov zistil a preukázal skutočnosti, ktoré potvrdzujú názor správcu dane, že deklarované zdaniteľné obchody sa reálne neuskutočnili (ktoré zistené skutočnosti svedčia o neuskutočnení ktorého obchodu a prečo? ako to ktoré zistenie súvisí s možnosťou realizovania obchodu?). 36. Jediným vodítkom k poznaniu úvah správcu dane je jeho konštatovanie (na str. 9 rozhodnutia), že v prípade spoločností BALU TEAM s.r.o. a DORMA, s.r.o. (dodávatelia) sa jedná o fiktívne usadenie sa na adrese, ktoré nie je možné kvalifikovať ako sídlo hospodárskej činnosti a obchodnú činnosť tejto spoločnosti. Zamestnanci správcu dane charakterizujú sídlo spoločnosti ako deklarovanie fiktívnej ekonomickej činnosti, bez akéhokoľvek reálneho základu. 37. Aj tu však správca dane opomenul uviesť, z ktorých konkrétnych zistení dospel k záveru o fiktívnom usadení sa na adrese ktorej spoločnosti a na základe akých úvah. Nie je preto zrejmé, či v prípade spoločnosti DORMA, s.r.o. je týmto zistením bez ďalšieho prenajímanie si kancelárskych priestorov od spoločnosti AVANSIS s.r.o. alebo iné zistenie, a v prípade spoločnosti BALU TEAM s.r.o. stručné zistenie dožiadaného Daňového úradu Nitra, že sa na adrese sídla spoločnosti BALU TEAM s.r.o. nachádza oplotená parcela (vyplýva z neho, že sa na parcele nenachádza nič, čo by bolo možné považovať za sídlo obchodnej spoločnosti?). 38. Bližšie vysvetlenie k týmto záverom správcu dane neposkytuje ani odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktoré z tohto pohľadu neodstraňuje obsahové nedostatky rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, samotné preto nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 63 ods. 5 daňového poriadku a trpí nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov. 39. Súd preto primárne preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere, výsledkom ktorého po dôslednom vyhodnotení vykonaného dokazovania musí byť rozhodnutie zodpovedajúce všetkým požiadavkám procesného predpisu, vrátane požiadavky na ozrejmenie úvah rozhodujúceho orgánu pri hodnotení dôkazov (vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania súd nepovažoval za potrebné navrhované zrušenie súvisiaceho rozhodnutia Daňového úradu Trnava zo dňa 26.06.2007). 40. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. 41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.