Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/130/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200362 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200362.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: European Investment Solutions s.r.o., so sídlom Kozácka 33, 917 02 Trnava, IČO: 46 713 450, zastúpeného spoločnosťou: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102005585/2017 zo dňa 20.9.2017 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal správnou žalobou doručenou súdu dňa 23.11.2017 preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 102005585/2017 zo dňa 20.9.2017, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100512411/2017 zo dňa 22.3.2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) žalobcovi určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016 vo výške 4 170,60 eur, a to na základe správcom dane vykonanej daňovej kontroly u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2016. 2. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Tiež mal za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 3. Poukazoval na to, že správne orgány nespochybnili vykonanie stavebných prác, iba osobu dodávateľa, a to napriek tomu, že označený dodávateľ na ústnom pojednávaní a výsluchu svedka opakovane potvrdil, že plnenie dodával podľa uzavretej zmluvy a faktúry. Mal za to, že hodnovernosť dodania fakturovaného na základe faktúry č. FV5-2016-105-0002 nebola počas celého konania ničím spochybnená, a to napriek snahe žalovaného o spojenie tohto dodania s inou nesúvisiacou faktúrou (faktúra číslo 160053). Tvrdil, že obchod medzi spoločnosťou Klartec s.r.o. a Palkovič - SK s.r.o. bol zo strany konateľa spoločnosti Klartec p. Karlubíka riadne vysvetlený s tým, že dodanie zo strany spoločnosti Klartec s.r.o. nesúvisí s dodaním, na základe skúmanej faktúry (FV5-2016-105-0002), pričom žalovaný aj napriek týmto zisteniam sa snažil spojiť tieto dva obchody. Preto tvrdenia, že spoločnosť Palkovič - SK s.r.o. realizovala v máji 2016 čiastočné subdodávateľské práce na stavebnom diele „Inžinierske stavby Voderady“ - pokládka zámkovej dlažby nemá žiaden súvis s faktúrou FV5-2016-105-0002. Znamená to, že dodanie zo strany spoločnosti Palkovič - SK s.r.o. v máji 2016 nebolo dodaním, ktoré bolo fakturované spoločnosťou Klartec s.r.o. žalobcovi faktúrou FV5-2016-105-0002. Ďalej namietal, že správca dane nepostupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, keď konal v rozpore s ust. § 3 ods. 2 daňového poriadku a neviedol dokazovanie tak, aby zistil čo najúplnejšie skutočnosti potrebné na účely správy daní. Taktiež z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by správca dane vyzýval žalobcu na doloženie dôkazov ohľadom skutočností, kedy vznikla daňová povinnosť a na základe čoho. Správca dane tiež neuviedol v čom spočíva nedôveryhodnosť dokladov predložených žalobcom, pričom v tejto súvislosti uviedol, že ako má žalobca preukazovať, že mu stavbu nedodal iný subjekt ako spoločnosť Klartec, s.r.o. . V tejto súvislosti správca dane a žalovaný v rámci vlastného dôkazného bremena v žiadnom prípade nepreukázali, že tovar nebol dodaný subjektom, ktorý je uvedený na obchodných dokladoch, pričom správca dane a žalovaný v rozpore so zákonom dôkazné bremeno o preukázaní osoby dodávateľa preniesli iba na žalobcu. K rozloženiu dôkazného bremena odkázal na súdnu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý formuloval novú právnu otázku posúdenia a rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane v prípade, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa, keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, resp. ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi (viď rozsudky Najvyššieho súdu SR 3Sžf/24/2012, 3Sžf/8/2014 a 3Sžf/1/2010). Ďalej namietal, že daňová povinnosť v danom prípade pri čiastkovom plnení vzniká posledným dňom obdobia, na ktorý sa faktúra na čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje. Týmto dňom je v tomto prípade najneskôr desiaty deň od doručenia kópie kúpnej zmluvy, v tomto prípade to však bol deň doručenia kúpnej zmluvy, t.j. 2.5.2016. Žalovaný v konaní nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali výnimku podľa § 19 ods. 3 písm. a) až e) zákona o DPH, resp. aplikáciu inej právnej normy, a preto za tohto stavu považoval právne posúdenie veci postavené na zlom právnom základe. Správny orgán, resp. správca dane má povinnosť v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval o svojom rozhodnutí. Ďalej namietal, že v rámci odvolacieho konania mal žalovaný možnosť sa vyjadriť k námietkam žalobcu ohľadom neúplnosti dokazovania, prípadne jeho tvrdenia a pripomienky v odôvodnení zamietnuť ako neoprávnené, miesto toho žalovaný uviedol, že vykonanie navrhnutých dôkazov nepovažuje za dôvodné. Ďalej namietal, že výrok prvostupňového rozhodnutia potvrdený rozhodnutím žalovaného neobsahuje uvedenie ustanovenia hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo (nie odkaz na celý zákon), čo spôsobuje nezákonnosť, neprehľadnosť a nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí. 4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.1.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že na preukázanie hodnovernosti uskutočnenia zdaniteľného obchodu nie je postačujúce len predloženie faktúry a kúpnej zmluvy, ale aj preukázanie, že zdaniteľný obchod bol skutočne dodaný v deklarovanom rozsahu práve dodávateľom uvedeným na faktúre. Poukázal ďalej na to, že žalobca účelovo neuvádza skutočnosť, že predmetné dodávky mali byť zabezpečené subdodávateľsky spoločnosťou Palkovič - SK, s.r.o., čo vyplýva aj z preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí stavby, kde je ako názov dokončenej stavby uvedené: „Inžinierske siete Voderady“, s dátumom dokončenia prác dňa 19.5.2016. Tento protokol je podpísaný tak konateľom spoločnosti Palkovič - SK, s.r.o. p. O. K. ako aj konateľom spoločnosti Klartec, spol. s r.o. Mgr. D.. V tejto súvislosti uviedol, že vyjadrenie Mgr. D. je aj v rozpore s tvrdením Mgr. A. L., ktorý uviedol, že vybudovanie inžinierskych sietí si žalobca ako daňový subjekt objednal u subdodávateľa spoločnosti Klartec, spol. s.r.o., čo vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100173401/2017 zo dňa 30.1.2017. Taktiež aj žalobca do tejto zápisnice uviedol, že si objednal vybudovanie inžinierskych sietí u spoločnosti Klartec, spol. s r.o., pričom neuviedol, že by si u tejto spoločnosti objednal aj iné stavebné práce. Tvrdenie žalobcu, ktorý uviedol, že spoločnosť Palkovič - SK s.r.o. nerealizovala žiadne inžinierske siete na predmetnej stavbe a že išlo len o chybu v písaní, nepovažoval za dôveryhodné. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžf/51/2013 zo dňa 8.11.2011, z ktorého vyplýva, že „Zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre“. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR 3Sžf/24/2012 a 3Sžf/8/2014, týkajúce sa rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, a z ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je ponechané na daňovom subjekte len v prípade, ak tento nedokáže absolútne preukázať materiálnu existenciu diela (fiktívne dodávky tovaru), tak žalovaný uviedol, že uvedený prípad nie je možné aplikovať na situáciu žalobcu, pretože materiálna existencia diela nebola v tomto prípade spochybnená. Zdôraznil, že žalobca bol povinný (pokiaľ si uplatňuje odpočítanie DPH) preukázať, kto predmetné stavebné práce vykonal, pričom nepostačuje len jeho odkaz na označenie stavebného diela (SO 01). Ďalej tvrdil, že žalobcom navrhnuté dôkazy nepreukazujú vykonanie stavebných prác konkrétnou osobou. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžf/136/2013 zo dňa 29.1.2015, v ktorom je konštatované, že technicky je možno vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade. V tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že sa mu nepodarilo zistiť, kto predmetné stavebné práce skutočne vykonal, pretože deklarovaný dodávateľ spoločnosť Klartec, spol. s r.o. neoznačil žiadne konkrétne osoby, ktoré by bolo možné ďalej preveriť, iba subdodávateľa - spoločnosť Palkovič - SK s.r.o., avšak správca dane ani od tejto spoločnosti nezískal informáciu, aký rozsah prác bol ku dňu 2.5.2016 dodaný žalobcovi. Nesúhlasil tiež s tvrdením žalobcu, že tento nemal možnosť sa oboznámiť s výsledkami vykonaného dokazovania v odvolacom konaní, pretože zástupca žalobcu bol prítomný pri úkonoch, ktoré správca dane na pokyn žalovaného vykonal - zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101762967/2017 zo dňa 15.8.2017 a zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102018472/2017 zo dňa 22.9.2017, ktorú odvolací správny orgán vo svojom rozhodnutí neuviedol. 5. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Podľa § 2 písm. a) daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane poskytnutia práva užívať hmotný majetok. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 19 ods. 3 prvej a tretej vety zákona o DPH, ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až e). Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 6. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných dôvodov (§ 183 SSP) napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu, za splnenia procesných podmienok, vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 19.9.2018, vypočul právneho zástupcu žalobcu ako aj povereného zástupcu žalovaného a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 7. Právny zástupca žalobcu v konaní zotrval na argumentácii uvedenej v jeho písomných podaniach vo veci, v plnom rozsahu sa pridržiaval dôvodov uvedených v žalobe. Tvrdil, že správca dane v predmetnej veci nepostupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, z jeho strany došlo k viacerým porušeniam procesných predpisov, a to najmä v súvislosti s ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku. Mal za to, že správca dane v predmetnej veci riadne nezistil skutočnosti na správne určenie dane a neviedol dokazovanie tak, aby zistil čo najúplnejšie skutočnosti potrebné na účely správy daní. Tvrdil, že správca dane v obdobných prípadoch nepostupuje rovnako, keď v niektorých ďalších prípadoch nemá problém vrátiť nadmerný odpočet, pričom v tomto prípade postupoval inak. V predmetnej veci namietal, že správne orgány riadne nezistili skutkový stav veci a nevykonali žalobcom navrhnuté dôkazy. 8. Poverený zástupca žalovaného sa pridržiaval dôvodov uvedených v ich písomných vyjadreniach. Mal za to, že dokazovanie bolo zo strany správcu dane vykonané v dostatočnom rozsahu, pričom ak žalobca ako daňový subjekt bol oboznámený so všetkými skutočnosťami zistenými v rámci daňovej kontroly ako aj v rámci vyrubovacieho konanie. 9. Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný správny orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava zo dňa 22.3.2017, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016 vo výške 4 170,60 eur, pričom Daňový úrad Trnava znížil nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 4 884,06 eur na sumu 713,46 eur. 10. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že žalobca ako daňový subjekt vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že splnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH z prijatej faktúry číslo FV5-2016-105/0002, na základe ktorej dodávateľ spoločnosť Klartec, s.r.o. fakturoval žalobcovi ako odberateľovi dodávku na stavbu: IBV - Voderady podľa zmluvy o dielo zo dňa 8.8.2013. Správca dane mal za to, že zo strany žalobcu neboli splnené podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49, § 51 zák.č. 222/2004 Z.z., pretože žalobca nepreukázal, že zdaniteľný obchod bol skutočne dodaný v deklarovanom rozsahu práve dodávateľom uvedeným na faktúre. 11. Odvolací orgán po preskúmaní s vecou súvisiaceho spisového materiálu si osvojil záver, že správca dane dostatočne a správne posúdil skutkový stav veci, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je jasné, zrozumiteľné a dostatočné. Správca dane ukladal daňovému subjektu len také povinnosti, o ktorých to stanovuje daňový poriadok, zaoberal sa so všetkými predloženými návrhmi a dôkazmi a preto nemožno hovoriť o porušení práv daňového subjektu garantovaných Ústavou SR ako sa domnieva daňový subjekt. 12. Vo všeobecnosti možno uviesť, že dokazovanie správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní (§ 2 písm. a) daňového poriadku) a prostredníctvom Inštitútu daňovej kontroly, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, prípadne oprávnenosti uplatneného nároku na vrátenie dane podľa zákona o DPH (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, výpovednú hodnotu a spôsobilosť zvrátiť závery vyplývajúce z dosiaľ realizovaného dokazovania z nich vyvodí (§ 3 ods. 3 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 a 4 daňového poriadku). 13. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu ak námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možno odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby závady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby boli reálne dodané (§ 8, § 9 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, ktorý je uvedený na faktúre. 14. Správny súd s poukazom na znenie ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania práva na odpočet dane (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeenteleusden a Hollyn group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s - I. -5337, bod 76 ako aj z 21.2.2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). V tejto súvislosti správny súd poukazuje tiež na to, že žalobca musí sám preukázať, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia z odbornou starostlivosťou, vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu bude spochybnené. 15. S prihliadnutím na kontrolné zistenia realizované za účelom preverenia pravdivosti žalobcom predkladaných daňových dokladov, resp. na verifikáciu žalobcom deklarovaného prijatého zdaniteľného plnenia, správny súd konštatuje, že námietkam žalobcu nemožno prisvedčiť. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a preverovanie žalobcom deklarovaného zdaniteľného plnenia, preveril reálny základ žalobcom predloženej faktúry, a to u dodávateľa žalobcu a zistil existenciu viacerých pochybností o realizovaní dodania plnenia spoločnosťou Klartec, s.r.o. . Konateľ tejto spoločnosti Mgr. D. bol vyzvaný na predloženie dokladov a písomností preukazujúcich vykonanie zdaniteľného obchodu na základe odberateľskej faktúry FV5-2016-105-0002, správcom dane požadované doklady nepredložil a ani neuviedol zamestnancov vykonávajúcich práce na základe vyššie uvedenej faktúry, nakoľko išlo o zamestnancov spoločnosti Palkovič - SK s.r.o. . Konateľ spoločnosti Klartec, spol. s r.o. uviedol, že práce mali byť vykonávané subdodávateľsky, keď spoločnosť Palkovič - SK s.r.o. zrealizovala pokládku zámkovej dlažby na základe dodávateľskej faktúry číslo 160053 zo dňa 23.5.2016, pričom v máji 2016 boli subdodávateľsky vykonávané len tieto práce. Znamená to, že žalobca ako daňový subjekt vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že splnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH z prijatej faktúry číslo FV5-2016-105-0002, na základe ktorej dodávateľ spoločnosť Klartec, s.r.o. fakturoval žalobcovi dodávku na stavbu: IBV - Voderady na základe uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 8.8.2013. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že JUDr. A. L. ako objednávateľ uzavrel túto zmluvu o dielo ako aj zmluvu o sprostredkovaní dňa 9.8.2013 so žalobcom ako zhotoviteľom za účelom realizácie inžinierskych sietí na pozemkoch objednávateľa, pričom žalobca mal zabezpečiť vykonanie stavebných prác subdodávateľsky, pričom z vykonaného dokazovania správnych orgánov bolo zistené, že konateľ spoločnosti Klartec, s.r.o. Mgr. D. tvrdil, že práce v mesiaci máj 2016 vykonávala spoločnosť Palkovič - SK s.r.o., ktorá mala urobiť pokládku zámkovej dlažby, čo vyplýva aj zo stavebného denníka, a teda nie inžinierske siete ako to vyplýva z preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí stavby a tiež z faktúry vystavenej spoločnosťou Palkovič - Sk s.r.o. pre spoločnosť Klartec, s.r.o. . Správny súd poukazuje na to, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predložením účtovných dokladov, tak toto nemožno považovať za postačujúce, pretože uskutočnenie zdaniteľného plnenia je potrebné preukázať nielen po formálnej ale aj po obsahovej stránke. Dôkazné bremeno je v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku na strane daňového subjektu, ktorého povinnosťou je preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom či bolo predmetné plnenie dodané, nie je povinný dokazovať jeho nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predloženej faktúre. V danom prípade žalobca ako daňový subjekt v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, a preto nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet DPH. 16. Možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil (nesplnenie podmienok zo strany žalobcu na odpočítanie dane v zmysle § 49, § 51 zák.č. 222/2004 Z.z.) zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH, pretože žalobca nepreukázal, že zdaniteľný obchod bol skutočne dodaný v deklarovanom rozsahu práve dodávateľom uvedeným na faktúre. 17. Pokiaľ ide o žalobcom namietaný výrok prvostupňového rozhodnutia správny súd uvádza, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a v spojení s jeho odôvodnením s poukazom na zistené skutkové okolnosti, vyhodnotenie skutkového stavu ako aj uvedením použitých ustanovení zákona je možné považovať tieto rozhodnutia za presvedčivé a náležitým spôsobom odôvodnené. 18. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného nezistil porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP). 19. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ako v konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.