Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/29/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200110 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2018200110.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcu: N. Y., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: Y. XXXX/XX, XXX XX H. L., právne zastúpeného: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100381702/2018 zo dňa 15.02.2018 takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný rozhodnutím č. 100381702/2018 zo dňa 15.02.2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie") podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „daňový poriadok" alebo „zákon č. 563/2009 Z. z.") rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda (ďalej aj ako „správca dane" alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa") č. 101568162/2017 zo dňa 17.07.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubený rozdiel dane v sume 8 398,29 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 potvrdil. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia správcu dane č. 9210401/5/948445/2013/Bll zo dňa 12.03.2013 rozhodnutím žalovaného č. 1100307/1/307279/2013 zo dňa 02.07.2013. 2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane uzavrel, že daňovým subjektom (žalobcom), ani inými oprávnenými osobami a ani výsluchmi svedkov neboli potvrdené odberateľsko- dodávateľské vzťahy medzi daňovým subjektom a jeho dodávateľom - spoločnosťou LESS SK s.r.o. v zdaňovacom období august 2010. Správca dane považoval odpočítanie dane v zmysle § 49 až 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o DPH" alebo „zákon č. 222/2004 Z. z.") za neoprávnené z nasledovných dôvodov : faktúra predložená daňovým subjektom s náležitosťami podľa § 71 ods. 2, § 72 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. nezakladá zásadnú podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr, aj s ohľadom na tú skutočnosť, že daňová kontrola a ani vyrubovacie konanie po odvolaní nepreukázali relevantné dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru od tuzemského dodávateľa; nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle faktúr č. 8412010 a 8422010 od daňového subjektu LESS SK s.r.o., nakoľko daňový subjekt LESS SK s.r.o. sa na sídle nezdržiava, vtedajší a aj súčasný konateľ nie je zastihnuteľný, spoločnosť podala daňové priznanie za 3. štvrťrok 2010, v ktorom uviedla, že neuskutočnila v danom období dodania v tuzemsku; táto spoločnosť má registráciu na DPH zrušenú k 31.07.2013; podpisy konateľa na fotokópiách daňových priznaní nachádzajúc sa u správcu dane sa nezhodujú s podpismi na dokladoch predložených daňovým subjektom k výkonu daňovej kontroly; zástupca spoločnosti, ktorý bol v čase preverovania oprávnený komunikovať za spoločnosť LESS SK s.r.o. predložil zamestnancom správcu dane doklady za rok 2010, v ktorých sa nenachádzali preverované faktúry, splnomocnený zástupca sa vyjadril, že N. Y. nepatrí medzi obchodných partnerov spoločnosti, spoločnosť neeviduje preverované faktúry v účtovníctve a že táto spoločnosť vykonávala podnikateľskú činnosť veľkoobchod s nepredaným zlacneným tovarom - outlet a počítačové služby; svedok navrhnutý daňovým subjektom nepotvrdil, že by bol prítomný pri odovzdávaní a preberaní kúpnej ceny na základe preverovaných faktúr konateľovi spoločnosti LESS SK s.r.o., tak ako to tvrdil daňový subjekt; porovnaním podpisov konateľa spoločnosti LESS SK s.r.o. T. T. na dokladoch získaných správcom dane a na dokladoch, ktoré predložil daňový subjekt bolo zistené, že tie sa nezhodujú; preverením u prepravcu motorového vozidla KCV 726, ktorého evidenčné číslo daňový subjekt poskytol správcovi dane neboli potvrdené deklarované dodávateľsko-odberateľské vzťahy. 3. S poukazom na skutočnosti uvedené v bode 2 tohto rozsudku správca dane skonštatoval, že daňový subjekt nepreukázal, že dodanie tovaru bolo realizované tak, ako to deklarujú sporné faktúry a že pri týchto dodávkach vznikla daňová povinnosť (daň nebola dodávateľom priznaná ani zaplatená), nepreukázal teda splnenie podmienok na vznik a uplatnenie práva odpočítať daň v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a to z dôvodov, že rozhodnutie správcu dane vychádza z nesprávnych skutkových zistení, správca dane neúplne zistil skutkový stav, nesprávne právne vec posúdil a že rozhodnutie správcu dane je z časti nepreskúmateľné. Z dôvodu, že odvolacie dôvody v podstate kopírujú dôvody správnej žaloby, ktoré sú podrobne uvedené v článku II tohto rozsudku označenom ako „Rozsah a dôvody žaloby", správny súd z dôvodu, aby sa v rozsudku neopakovala argumentácia, odvolacie dôvody podrobne neuvádza a na tomto mieste odkazuje na dôvody správnej žaloby. 5. Z obsahu administratívneho spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v rámci odvolacieho konania doplnil prostredníctvom správcu dane dokazovanie a to vypočutím E. V., ktorý bol prvýkrát vypočutý dňa 16.01.2012 bez prítomnosti daňového subjektu, ktorý ani nebol upovedomený o tomto výsluchu, pričom túto skutočnosť žalobca v odvolaní namietal. Výsluch E. V. sa uskutočnil dňa 20.12.2017 za prítomnosti daňového subjektu. V súvislosti s týmto výsluchom žalovaný poukázal na obsah zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102622689/2017 zo dňa 20.12.2017, z ktorého vyplýva, že E. V. bol dňa 16.01.2012 splnomocneným zástupcom spoločnosti LESS SK s.r.o. z dôvodu, že bol v tom čase konateľom spoločnosti Mr. Wolf s.r.o. (od 13.10.2016 zmena názvu na Mobile Outfitters s.r.o.), ktorá poskytovala účtovnícke služby spoločnosti LESS SK s.r.o. a preto i predložil doklady spoločnosti LESS SK s.r.o. v roku 2012 správcovi dane. Ďalej tento zástupca uviedol, že mal vedomosť o činnosti spoločnosti z účtovných dokladov, ktoré boli účtovnej kancelárii odovzdané aktuálnym konateľom ďalej, že v účtovných dokladoch spoločnosti, ktoré mala spoločnosť Mr. Wolf s.r.o. k dispozícii sa obchody s poľnohospodárskymi plodinami nenachádzali, tiež, že osobne poznal R. Q., ktorý bol konateľom spoločnosti v čase predloženia dokladov správcovi dane, že daňový subjekt nepozná, že nemá vedomosti o obchodnom vzťahu daňového subjektu so spoločnosťou LESS SK s.r.o., že meno T. T. mu je známe, nie je vylúčené, že ho poznal osobne, ale už si ho presne nepamätá. 6. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že z dôkazov získaných správcom dane počas kontroly a vyrubovacieho konania vyplýva, že dodanie sporných zdaniteľných obchodov spoločnosťou LESS SK s.r.o. sa nepreukázalo. 7. Poukázal na to, že opakované pokusy o vypočutie svedka, vtedajšieho konateľa dodávateľa, spoločnosti LESS SK s.r.o. T. T. (občan MR) počas kontroly i vyrubovacieho konania boli neúspešné, maďarskej daňovej správe sa ho nepodarilo vypočuť ani na základe ňou iniciovaného núteného predvolania a nebol úspešný ani pokus maďarského správcu dane zistiť jeho inú adresu. Žalovaný, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, mal preukázané, že daňový subjekt osobne T. T. poznal, dohadoval sporné zdaniteľné obchody osobne, avšak jeho aktívny prístup pri zabezpečovaní tohto svedka absentoval. Žalovaný rovnako uviedol, že neúspešné boli i opakované pokusy o vypočutie svedka, súčasného konateľa spoločnosti LESS SK, R. Q. (občan MR). 8. Žalovaný tiež dôvodil, že v účtovníctve a dokladoch spoločnosti LESS SK s.r.o. za rok 2010 predložených splnomocneným zástupcom E. V. počas kontroly sa sporné faktúry nenachádzali a rovnako z daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2010 podaného spoločnosťou LESS SK s.r.o. vyplýva, že táto spoločnosť neuskutočnila sporné zdaniteľné obchody, deklarované predloženými faktúrami. 9. Žalovaný takisto uviedol, že ani vypočutím E. Z., ktorá viedla účtovníctvo daňového subjektu v kontrolovanom zdaňovacom období sa nepotvrdilo tvrdenie o tom, že by táto bola prítomná pri odovzdávaní úhrady v hotovosti vtedajšiemu konateľovi spoločnosti LESS SK s.r.o., T. T. za dodaný tovar, keďže táto poprela, že by bola prítomná pri odovzdávaní hotovosti ako úhrad sporných faktúr spoločnosti LESS SK s.r.o. a ďalej uviedla, že T. T. nepozná a nikdy sa s ním osobne nestretla. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že vzhľadom na odstup 7 rokov nie je spravodlivé požadovať od účtovnícky, aby si pamätala, kto je T. T. žalovaný skonštatoval, že táto je nedôvodná, pretože sám daňový subjekt žiadal o jej vypočutie ako svedka, nakoľko tvrdil, že bola prítomná pri odovzdávaní hotovosti vtedajšiemu konateľovi spoločnosti LESS SK s.r.o. T. T. a že ho pozná. 10. Rovnako poukázal na to, že ani daňovým subjektom navrhované porovnanie podpisov T. T. na podaných daňových priznaniach, zmluvách a podpisovom vzore konateľa neprispelo k preukázaniu dodania sporného tovaru touto spoločnosťou žalobcovi, keďže tieto sa nezhodujú s podpismi T. T. na sporných faktúrach a pokladničných dokladoch predložených daňovým subjektom k predmetnej kontrole dodajúc, že vystavenie sporných faktúr spochybnil sám daňový subjekt, keď tvrdil, že T. T. mohol poveriť vystavovaním faktúr inú osobu, pričom na sporných faktúrach je uvedený ako vystavovateľ T. T. a podpis T. T., pričom za situácie, že by T. T. poveril vystavovaním faktúr inú osobu, na sporných faktúrach by bola ako vystavovateľ uvedená poverená osoba a jej podpis. 11. Rovnako úhradu sporných faktúr v hotovosti žalovaný označil, vzhľadom na fakturované sumy, za neštandardný a v bežnej praxe sa vymykajúci spôsob platby, čo malo za následok vznik ďalších pochybnosti o dodaní sporných zdaniteľných obchodov spoločnosťou LESS SK s.r.o., pričom práve takýmto spôsobom platby sa daňový subjekt dobrovoľne vzdal ďalšieho dôkazného prostriedku preukazujúceho zaplatenie za sporný tovar konkrétnemu dodávateľovi, v danom prípade spoločnosti LESS SK s.r.o. 12. Vo vzťahu k preprave deklarovaného tovaru žalovaný poukázal na to, že zistenia u samotného prepravcu, spoločnosti Nebü trans KFT, ktorá bola v kontrolovanom zdaňovacom období prevádzkovateľom vozidla EČV KCV 726 nepotvrdili, že by spoločnosť Nebü trans KFT vôbec vykonala nejakú prepravu pre dodávateľa daňového subjektu - LESS SK s.r.o. Žalovaný rovnako v súvislosti s dopravou upozornil, že ako nepravdivé sa ukázalo tiež tvrdenie daňového subjektu, že preprava bola vždy súčasťou ceny za tovar, ak prepravu zabezpečoval dodávateľ, nakoľko v prípade, keď si mal daňový subjekt prepravu sporného tovaru zabezpečiť a platiť sám, prostredníctvom prepravnej spoločnosti FLIPOL, s.r.o. bola obstarávacia cena sporného tovaru totožná s cenou sporného tovaru, pri ktorom mal prepravu zabezpečiť dodávateľ a ktorej súčasťou mala byť aj cena prepravy. Tiež poukázal na to, že ani zisťovania u prepravcu FLIPOL, s.r.o. nepreukázali, že sporný tovar bol dodaný spoločnosťou LESS SK s.r.o., keďže zo záznamov o prevádzke vozidla č. 478061 a 478127, ktoré boli poskytnuté konateľom spoločnosti N. Y. k faktúre č. 100054 vyplýva, že odosielateľom mala byť spoločnosť LANTOS Témelö es Kereskedelmi Kft., Jászberény, Maďarsko a nie spoločnosť LESS SK s.r.o. a príjemcom daňový subjekt a podľa príslušných CMR odosielateľom mala byť spoločnosť MATRAMAG Maďarsko a príjemcom tovaru mala byť spoločnosť Forró Plast, s.r.o. 13. K návrhom na vypočutie svedkov žalovaný uviedol, že nakoľko nebola spochybnená existencia sporného tovaru, nebolo dôvodné vypočuť v danej veci ako svedka skladníkov a konateľov odberateľa za účelom existencie tovaru doplniac, že skutočnosť, že tovar bol dodaný na sklad a že bol následne predaný deklarovaným odberateľom nie je dôkazom toho, že sporný tovar bol daňovému subjektu dodaný spoločnosťou LESS SK s.r.o. 14. S poukazom na uvedené žalovaný uzavrel, že nakoľko dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil nepreukazujú ním prezentované skutočnosti, nepodarilo sa mu právne relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti, či sporné zdaniteľné obchody, deklarované spornými faktúrami boli skutočne dodané spoločnosťou LESS SK s.r.o., správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keď daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH zo sporných faktúr nepriznal. II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body) 15. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100381702/2018 z 15. februára 2018, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda č. 101568162/2017 zo 17. júla 2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 8 398,29 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko je v rozpore s obsahom spisov; žalovaný nesprávne právne posúdil vec; žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; napadnuté rozhodnutie je z časti nepreskúmateľné; žalovaný neúplne zistil skutkový stav; žalovaný sa dopustil v konaní veľkého množstva procesných pochybení, konkrétne porušenia ustanovení § 3 ods. 1 až 3 a ods. 6 až 8, § 24 ods. 2, § 36 ods. 1, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 písm. e), § 46 ods. 5 a § 63 ods. 2 daňového poriadku. 16. Žalobca tvrdil, že spoľahlivo preukázal oprávnenosť a dôvodnosť nároku na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH, pretože v konaní vyšlo najavo, že mal všetky obchody a transakcie riadne zaúčtované, ďalej že v konaní preukázal reálnosť a fakticitu uskutočnenia obchodov na úrovni vzťahu medzi ním a jeho dodávateľom, ako aj na úrovni vzťahu medzi ním a jeho odberateľom. Žalobca tiež poukázal na to, že v konaní vyšlo najavo, že vykonával obchody transparentne, k jednotlivým transakciám má k dispozícii vždy daňové doklady (príjmové/výdavkové doklady, resp. platby evidované na bankovom účte), mal za to, v rámci nákupu a predaja komodít, ktoré boli predmetom zdaniteľného plnenia konal s maximálnou odbornou starostlivosťou, ktorú bolo možno v danom období od neho spravodlivo požadovať a obchody v rámci daného odvetvia realizoval štandardne. Ďalej poukázal na to, že v rámci konania spoľahlivo preukázal nákup komodity, označenie miesta jej uskladnenia a vyskladnenia, označenie dopravného prostriedku vrátane EČV, ktoré komoditu prepravilo, predaj komodity, správnosť výpočtu a riadne uplatnený nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH. S poukazom na uvedené mal za to, že v daňovom konaní absolútne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, čo žalovaný ani správca dane v konaní vôbec nezohľadnili. 17. Žalobca žalovanému i správcovi dane vytýkal uvádzanie skutočností, ktoré nevyplynuli z priebehu dokazovania, nesprávne vedenie daňového konania zo strany správcu dane s poukazom na ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku, účelové uvádzanie „dôkazov", ktoré sú irelevantné a nemôžu svedčiť v neprospech žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na to, že správca dane z takto získaných informácií vychádzal, čo narušuje objektivitu v rámci vyhodnotenia dôkazov, čím správca dane zaťažil svoje konanie vadou spočívajúcou v nesprávnych skutkových zisteniach a následne v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom k vykonaniu nápravy nedošlo ani zo strany žalovaného. Tiež vytýkal konajúcim orgánom verejnej správy, že nezohľadnili právne významné rozhodnutia súdov, najmä rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011, 3Sžf/1/2010, 7Sžf/41/2013, 5Sžf/22/2009, ako aj rozsudky SD EÚ C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), C-324/11 a nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 402/99. 18. Poukázal na to, že správca dane vážne porušil jeho procesné práva v daňovom konaní a to s odkazom na § 15 ods. 5 písm. e) vtedajšieho daňového poriadku, resp. § 25 ods. 4 daňového poriadku tým, že ho vopred neupovedomil o ústnom pojednávaní nariadenom na deň 16.01.2012, pričom výpoveď svedka E. V., ktorý dňa 16.01.2012 bez vedomia žalobcu vypovedal na Daňovom úrade, pobočka Nové Zámky zohľadnil v rozhodnutí ako „kľúčový dôkaz" na ťarchu žalobcu, pričom z dôvodu vážneho procesného pochybenia, nemožno na tento dôkaz prihliadať. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že na základe tejto výpovede správca dane nesprávne skutkovo ustálil, že vo veci nebolo preukázané, že kúpil od dodávateľa - spoločnosti LESS SK s.r.o. tovar uvedený v dodávateľských faktúrach č. 8412010 a č. 8422010, čím správca dane dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. 19. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný ani správca dane sa vôbec nezaoberali otázkou možného nezaúčtovania zdaniteľného plnenia spoločnosťou LESS SK s.r.o. v rámci obchodovania s ním. Tvrdil, že obchodoval so spoločnosťou LESS SK s.r.o., ktorá si obchody nezaúčtovala, pričom táto skutočnosť musela vyplynúť aj z výpovede E. V., a preto sa mala kontrola zamerať na túto spoločnosť, avšak žalovaný i správca dane dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam tým, že ustálili, že v dôsledku zástupcov spoločnosti LESS SK s.r.o. neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno nepreukázaním fakticity zdaniteľného plnenia. Žalobca opakovanú výpoveď E. V. označil za nevierohodnú, neurčitú, nezrozumiteľnú a v konaní nepoužiteľnú z dôvodov, ktoré podrobne opísal, konkrétne, že sa stal splnomocneným zástupcom spoločnosti LESS SK s.r.o. presne v deň konania ústneho pojednávania a už vedel o všetkých procesoch v spoločnosti, vrátane roku 2010, že nepozná žiadneho E. V., nikdy ani netvrdil, že s takouto osobou konal, že by s ním viedol obchodné rokovania alebo sa s ním stretol, ďalej k jeho tvrdeniu, že nevystavoval predmetné faktúry uviedol, že ich vystavovať ani nemohol, pretože faktúry boli z roku 2010 a nie z roku 2012, pričom uvedené sa týka aj jeho tvrdenia, že deklarované obchody sa neuskutočnili, nakoľko sa uskutočnili v roku 2010, teda niekoľko rokov predtým, než sa stal splnomocneným zástupcom tejto spoločnosti. Tiež poukázal na to, že vierohodnosti výpovede E. V. nepridáva ani skutočnosť, že v konaní určitý čas nevypovedal, resp. bol nedostupný, nekontaktný a akokoľvek nesúčinný. V súvislosti s výpoveďou E. V. uviedol, že žalovaný a aj správca dane preukázateľne opierajú svoje rozhodnutia o túto výpoveď, čo má za následok, že konajúce orgány verejnej správy dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdili. 20. Namietal, že správca dane uskutočňujúci výsluch dňa 16.01.2012 riadne nezdokladoval obsah prevzatia jednotlivých podkladov, ktoré v danej veci relevantne posudzoval, pričom správca dane tvrdil, že v prevzatom účtovníctve nie sú záznamy spoločnosti LESS SK s.r.o. o obchodoch so žalobcom. S poukazom na uvedené sa preto pýtal, aká je množina podkladov, ktoré má správca dane k dispozícii a z ktorých vychádzal v rámci hodnotenia dôkazov, pokiaľ nemá byť spísaný protokol o prevzatí účtovníctva LESS SK s.r.o. V tejto súvislosti uviedol, že správca dane nebol dostatočne aktívny v rámci získania jedného z kľúčových dôkazov, čím zaťažil konanie a svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v nedostatočnom zistení skutkového stavu. 21. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že vzhľadom na nespornú existenciu tovaru nebolo potrebné vypočuť skladníkov a konateľov odberateľa a v tejto súvislosti dôvodil, že vypočutie skladníkov a konateľov odberateľa, ktoré navrhoval, mohli správcovi dane objasniť nielen skutočnosť existencie tovaru, ale aj to, kto tovar priviezol, v koho mene, aká osoba tovar prevzala a ďalšie skutočnosti, ktoré mohli viesť k identifikácii dodávateľa - spoločnosti LESS SK s.r.o. Vytýkal žalovanému a správcovi dane, že neboli dostatočne aktívni pri zabezpečovaní kľúčového dôkazu v podobe vypočutia vtedajšieho konateľa spoločnosti, s ktorým viedol obchodné rokovania a ktorému za dodanie tovaru zaplatil - T. T.. 22. Tiež vytýkal k zisteniam NDS, že vozidlo so ŠPZ, ktoré správcovi dane uviedol, sa na mieste vykládky v Chotíne nachádzalo len raz a nie dva razy, že správca dane mal túto pochybnosť vyjadriť, aby k nej mohol zaujať stanovisko tiež príslušný prepravca. 23. Žalobca ďalej vo vzťahu ku konštatovaniu správcu dane, že na faktúrach nie je podpis konateľa spoločnosti T. T. poukázal na to, že otvorenou zostala otázka, kto vystavoval predmetné faktúry, či konateľ spoločnosti nepoveril vystavovaním takýchto dokladov inú osobu, čo by mohlo byť aj logické, keďže konateľ bol občanom Maďarskej republiky, faktúry boli vystavené v slovenskom jazyku a je teda veľmi pravdepodobné, že faktúry boli vystavené v mene spoločnosti inou osobou ako T. T.. Z uvedeného dôvodu trval na výpovedi tejto osoby s tým, že pokiaľ nebol vypočutý konateľ spoločnosti LESS SK s.r.o., v konaní nebol úplne zistený skutkový stav veci. 24. K skutočnosti, že spoločnosť LESS SK s.r.o. podala za 3. kvartál 2010 daňové priznanie na DPH, v ktorom uviedla, že neuskutočnila dodania v tuzemsku žalobca uviedol, že to podporuje jeho domnienku, že táto spoločnosť si riadne nesplnila svoje daňové povinnosti. Taktiež poukázal na to, že žalovaný ani správca dane nepovažovali za dostatočné dôkazy výpisy z účtov, ktoré preukazovali, že v deň úhrad boli vykonané výbery v hotovosti z banky. 25. Vo vzťahu k preverovaniu prepravy, keď správca dane uviedol, že prepravca nepredložil maďarskej správe daní doklady za preverované obdobie, pričom bývalý zástupca spoločnosti uviedol, že nepozná žalobcu ani osobu T. T., dal žalobca do pozornosti, že nikdy netvrdil, že by prepravu objednával alebo, že by bol s prepravcom v inom obchodnom kontakte a tiež, že nepozná zástupcov prepravných spoločností, pretože prepravu neobjednával a rovnako netvrdil, že by prepravu objednávala spoločnosť LESS SK s.r.o. dodajúc, že predovšetkým tvrdil, že cena prepravy bola vždy súčasťou ceny za tovar. 26. Žalobca vo vzťahu k výpovedi pani E. Z. dal do pozornosti, že nikdy netvrdil, že by jeho účtovníčka odovzdávala alebo preberala kúpnu cenu za tovar, avšak tvrdil to, že sa viackrát zúčastňovala procesu preberania a odovzdávania kúpnej ceny za tovar v tom zmysle, že vo viacerých prípadoch prišiel do účtovníckej kancelárie s T. T. (alebo ho čakal vonku pri aute), čo účtovníčka tiež videla a vedela, nakoľko sa neraz stalo, že doklady neboli vystavené správne, na čo ho náležite upozornila, čo obratom napravil v súčinnosti s T. T.. Rovnako v súvislosti s touto výpoveďou uviedol, že vzhľadom na odstup 7 rokov nepovažuje za spravodlivé požadovať od účtovníčky, aby si presne pamätala, kto je T. T.. 27. S poukazom na uvedené skutočnosti, žalobca uzavrel, že nebol objektívne, spoľahlivo a podrobne zistený skutkový stav veci. Zastal názor, že v daňovom konaní bola porušená zásada zákonnosti podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku a tiež, že došlo k porušeniu zásady rovnosti a zásady materiálnej pravdy podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, pričom zásada materiálnej pravdy je vyjadrená tiež v § 36 daňového poriadku. 28. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 majúc za to, že preukázal dôvodnosť a reálnosť preskúmavaných obchodných vzťahov a že neexistoval tak žiadny dôvod, aby správca dane túto dôvodnosť spochybňoval. Tiež na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok SD EÚ C-324/11, v zmysle ktorého, ak sú splnené formálne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (faktúry obsahujú všetky náležitosti stanovené v Šiestej smernici o dani z pridanej hodnoty), právo na odpočítanie dane môže byť zamietnuté len v prípade, ak existuje dôkaz, že daňový subjekt vedel, alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na transakciách, ktoré sú súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty, čo v predmetnej veci naplnené nebolo. V súvislosti s dôkazným bremenom poukázal tiež na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžf/41/2013 a 5Sžf/22/2009. Žalobca svojim žalobným petitom navrhol správnemu súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne aj prvostupňové rozhodnutie, ktorým mu správca dane určil rozdiel dane v sume 8 398,29 eur a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobca s poukazom na ustanovenie § 182 ods. 1 písm. g) SSP požiadal o nariadenie pojednávania. Rovnako podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorému bolo vyhovené uznesením z 29. mája 2018 č. k. 14S/29/2018-70. III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného 29. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol správnemu súdu žalobu zamietnuť, pričom sa vyjadril k jednotlivým žalobným bodom. 30. K námietke o neupovedomení žalobcu o ústnom pojednávaní dňa 16.01.2012 a k tvrdeniu, že správca dane zohľadnil túto výpoveď vo svojom rozhodnutí žalovaný uviedol, že správca dane na pokyn žalovaného vykonal dňa 20.12.2017 ústne pojednávanie so svedkom E. V. za prítomnosti žalobcu, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102622689/2017, ktorej obsah a vyhodnotenie sa nachádza v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súčasne dodajúc, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že výpoveď svedka E. V. zo dňa 16.01.2012 nebola zohľadnená v žalovanom rozhodnutí. 31. Žalovaný ďalej k námietke, že konajúce orgány verejnej správy nesprávne na ťarchu žalobcu ustálili, že žalobca v dôsledku výsluchu zástupcov spoločnosti LESS SK s.r.o. neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno nepreukázaním fakticity sporného zdaniteľného obchodu uviedol, že každý dôkaz bol hodnotený jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom bolo prihliadnuté na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, keď dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti dodanie sporných zdaniteľných obchodov spoločnosťou LESS SK, t.j. nie v dôsledku výsluchu zástupcu spoločnosti LESS SK s.r.o. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca si uplatňoval odpočítanie DPH, preto bolo jeho povinnosťou preukázať pravdivosť svojich tvrdení v podanom daňovom priznaní k DPH, pričom dôkazná povinnosť žalobcu znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov či vyjadrení žalobcu, nemohol ich uznať ako relevantné, ak žalobca ich hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti zistené správcom dane neodstránil. 32. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že opakovaná výpoveď splnomocneného zástupcu spoločnosti LESS SK s.r.o. E. V. bola nevierohodná, neurčitá, nezrozumiteľná a nepoužiteľná. Dôvodil, že z jeho výpovede uskutočnenej dňa 20.12.2017 je zrejmé, že informácie ohľadne činnosti spoločnosti LESS SK s.r.o. mal z dokladov poskytnutých spoločnosťou LESS SK s.r.o. a rovnako je zrejmé, že jeho výpoveď nepotvrdila dodanie sporného tovaru spoločnosťou LESS SK s.r.o. dodajúc, že na uvedenom nezmení nič ani skutočnosť, že miestne príslušný správca dane dňa 16.01.2012 pri ústnom pojednávaní nespísal presný zoznam dokladov spoločnosti LESS SK s.r.o. predložených E. V., ktorý uviedol, že sporné faktúry sa medzi predloženými dokladmi nenachádzali, nakoľko rovnako z daňových priznaní k DPH podaných spoločnosťou LESS SK s.r.o. v roku 2010 za zdaňovacie obdobia roku 2010 vyplýva, že spoločnosť LESS SK v roku 2010 nevykonávala žiadne tuzemské zdaniteľné obchody. Rovnako nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že vydané rozhodnutia sú opreté o výpoveď E. V. zopakujúc, že každý dôkaz bol hodnotený jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom bolo prihliadnuté na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Takisto za irelevantné v danej veci považoval tvrdenie žalobcu, že svedok E. V. bol v minulosti spoločníkom či konateľom niektorej zo spoločností označených žalobcom v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102622689/2017 zo dňa 20.12.2017. 33. K námietke žalobcu, že vypočutie skladníkov a konateľov odberateľa mohli objasniť skutočnosť existencie tovaru i to, kto tovar priviezol, v koho mene, aká osoba tovar prevzala a že správca dane spochybnil tvrdenia žalobcu ohľadne pôvodu sporného tovaru a že sa opiera o nepoužiteľnú svedeckú výpoveď uviedol, že nakoľko správca dane nespochybnil existenciu sporného tovaru, nebolo dôvodné vypočuť v danej veci ako svedkov skladníkov a konateľov odberateľa, pretože skutočnosť, že tovar bol dodaný na sklad a že bol následne predaný deklarovaným odberateľom, nie je dôkazom toho, že sporný tovar bol žalobcovi dodaný spoločnosťou LESS SK s.r.o. V súvislosti s prepravou sporného tovaru žalovaný poukázal na to, že prepravu tovaru deklarovaného faktúrou č. 8422010 zabezpečoval dodávateľ a prepravu časti sporného tovaru si zabezpečoval sám žalobca prostredníctvom spoločnosti FLIPOL, s.r.o., avšak zistenia u samotného prepravcu, spoločnosti Nebü trans KFT, ktorá bola prevádzkovateľom vozidla EČV KCV 726 nepotvrdili, že by táto spoločnosť vôbec vykonala nejakú prepravu pre spornou faktúrou č. 8422010 deklarovaného dodávateľa, spoločnosť LESS SK s.r.o., či pre konateľa spoločnosti LESS SK s.r.o., T. T., keď vtedajší zástupca maďarského prepravcu uviedol, že nepozná ani spoločnosť LESS SK s.r.o., ani T. T., čo je v rozpore s tvrdením žalobcu v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 27.02.2012, v ktorom uviedol, že doprava sporného tovaru deklarovaného faktúrou č. 8422010 bola zabezpečovaná dodávateľskou spoločnosťou. Rovnako mal za to, že je nepravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že preprava bola vždy súčasťou ceny za tovar, ak prepravu zabezpečoval dodávateľ, nakoľko keď si mal žalobca prepravu tovaru zabezpečiť a platiť sám, prostredníctvom prepravnej spoločnosti FLIPOL, s.r.o. bola obstarávacia cena tovaru totožná s cenou tovaru, pri ktorom mal prepravu zabezpečiť dodávateľ. Taktiež poukázal na to, že ani zisťovania u prepravcu, spoločnosti FLIPOL, s.r.o. nepreukázali, že sporný tovar bol dodaný spoločnosťou LESS SK s.r.o., keďže zo záznamov o prevádzke vozidla č. 478061 a 478127 poskytnutých konateľom spoločnosti FLIPOL, s.r.o. N. Y. k faktúre č. 100054 vyplýva, že odosielateľom mala byť spoločnosť LANTOS Témelö es Kereskedelmi Kft., teda nie spoločnosť LESS SK s.r.o. a príjemcom daňový subjekt a podľa príslušných CMR odosielateľom mala byť spoločnosť MATRAMAG Maďarsko (nie spoločnosť LESS SK s.r.o.) a príjemcom tovaru mala byť spoločnosť Forró Plast, s.r.o. Preto uzavrel, že žiaden z dokladov, predložených prepravcom, spoločnosťou FLIPOL, s.r.o. nepreukázal dodanie sporného tovaru spoločnosťou LESS SK s.r.o. K nepoužiteľnosti svedeckej výpovede E. V. uviedol, že nakoľko podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku uložil v odvolacom konaní doplniť dokazovanie vypočutím tohto svedka, čo aj správca dane dňa 20.12.2017 uskutočnil, považuje túto námietku za bezpredmetnú. 34. Žalovaný rovnako nesúhlasil s námietkou žalobcu, že neboli dostatočne aktívni, keď nezabezpečili svedka T. T., s ktorým žalobca viedol obchodné rokovania. V tejto súvislosti uviedol, že správca dane vyčerpal všetky dostupné prostriedky na zabezpečenie výpovede T. T., keď opakovanie žiadal Maďarskú daňovú správu o jeho vypočutie, avšak aj opakované pokusy boli neúspešné. 35. K námietke, ktorou žalobca poukazoval na to, že dodanie tovaru preukázal výpisom z účtov, ktoré neboli zohľadnené, žalovaný skonštatoval, že výber peňazí v hotovosti nepreukazuje súvislosť so spornými zdaniteľnými obchodmi, pričom dodal, že vzhľadom na fakturované sumy bola platba v hotovosti neštandardná a žalobca sa týmto spôsobom platby dobrovoľne vzdal ďalšieho dôkazného prostriedku preukazujúceho zaplatenie tovaru konkrétnemu dodávateľovi, v danom prípade spoločnosti LESS SK s.r.o. 36. Za nedôvodnú tiež vyhodnotil námietku, že správca dane mal vyjadriť pochybnosti získané od NDS ohľadne vozidla s EČV KCV 726, aby k nim mohol prepravca zaujať stanovisko. V tejto súvislosti poukázal na ústne pojednávanie konané dňa 04.07.2017, z ktorého bola spísaná zápisnica a č. 101485736/2017, pričom predmetom ústneho pojednávania bolo oboznámenie žalobcu so zisteniami správcu dane v ďalšom konaní a žalobca bol oboznámený so zisteniami získanými od NDS ohľadne tohto vozidla a spoločnosť Nebü trans KFT, ktorá bola prevádzkovateľom tohto vozidla nepotvrdila, že by vôbec vykonala nejakú prepravu tovaru na základe faktúry č. 8422010. 37. K námietke, ktorou žalobca tvrdil, že správca dane nezodpovedal kto vystavoval predmetné faktúry, žalovaný poukázal na to, že sám žalobca navrhol porovnať podpisy T. T. na podaných daňových priznaniach, zmluvách a podpisovom vzore s podpisom T. T. na dokladoch predložených žalobcom, pričom toto porovnanie neprispelo k preukázaniu dodania sporného tovaru spoločnosťou LESS SK s.r.o., keďže tieto sa nezhodujú s podpismi T. T. na sporných faktúrach a pokladničných dokladoch predložených žalobcom k predmetnej kontrole. V tejto súvislosti tiež zdôraznil, že vystavenie sporných faktúr T. T. spochybnil sám žalobca, keď tvrdil, že T. T. mohol poveriť vystavovaním faktúr inú osobu, pričom na sporných faktúrach je uvedený ako vystaviteľ T. T. a podpis T. T.. Žalovaný tiež uviedol, že nemohol za žalobcu zistiť, kto bol skutočným dodávateľom žalobcu a aká osoba mala byť v predmetných faktúrach uvedená ako dodávateľ sporného tovaru a ani to, kto vystavoval faktúry dodajúc, že zo zákona o správe daní táto povinnosť jednoznačne podľa § 24 ods. 1 resp. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. prináleží žalobcovi. Tiež poukázal na to, že daňové konanie nemá charakter konania vyhľadávacieho, ale je konaním prejednávacím, a nie je preto právne opodstatnené namietať nedostatočne zistený skutkový stav a požadovať od správcu dane, aby zisťoval skutočného dodávateľa sporného tovaru. 38. K námietke žalobcu, že nikdy netvrdil, že prepravu objednávala spoločnosť LESS SK s.r.o. (bod 25 rozsudku) poukázal žalovaný na jeho písomné vyjadrenie zo dňa 27.02.2012 kde uviedol, že doprava tovaru deklarovaného spornou faktúrou č. 8422010 bola zabezpečovaná dodávateľskou spoločnosťou, ktorou podľa označenej faktúry mala byť práve spoločnosť LESS SK s.r.o. Z uvedeného dôvodu túto námietku označil za nepravdivú a zavádzajúcu a rovnako zastal názor, že nepravdivé sa ukázalo aj tvrdenie žalobcu o tom, že cena prepravy bola vždy súčasťou ceny za tovar, nakoľko v prípade, keď si mal žalobca prepravu zabezpečiť a platiť sám prostredníctvom prepravnej spoločnosti FLIPOL, s.r.o., bola obstarávacia cena tovaru totožná s cenou tovaru, pri ktorom mal prepravu zabezpečiť dodávateľ a ktorej súčasťou mala byť i cena prepravy. 39. K tvrdeniu žalobcu, že jeho účtovníčka E. Z. sa viackrát zúčastňovala procesu preberania a odovzdania kúpnej ceny za tovar a že vo viacerých prípadoch žalobca prišiel do účtovníckej kancelárie s T. T., čo účtovníčka videla a vedela, a že s odstupom 7 rokov nepovažuje za spravodlivé požadovať od E. Z., aby si pamätala kto je T. T. žalovaný uviedol, že účtovníčka vo svojej výpovedi za prítomnosti žalobcu poprela, že by bola prítomná pri odovzdávaní hotovosti ako úhrad sporných faktúr spoločnosti LESS SK s.r.o., pričom uviedla, že T. T. nepozná a nikdy sa s ním osobne nestretla. Tiež poukázal na to, že žalobca žiadal vypočuť účtovníčku ako svedka a tvrdil, že bola prítomná pri odovzdávaní hotovosti vtedajšiemu konateľovi spoločnosti LESS SK s.r.o., T. T. a že pozná T. T.. 40. Záverom poukázal, že žalovaný odmietol tvrdenie o porušení zásady materiálnej pravdy v nadväznosti na zásadu zákonnosti a zásadu voľného hodnotenia dôkazov dodajúc, že zásada materiálnej pravdy nemá charakter „absolútny", t.j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len" spoľahlivo teda tak, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Ďalej dôvodil, že správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom vykonané dôkazy hodnotí predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty. Žalovaný zastal názor, že žalobca nepreukázal reálnosť deklarovaných zdaniteľných obchodov od dodávateľa uvedeného na predložených faktúrach, pričom žiadne ďalšie vierohodné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení správcovi dane nepredložil a preto v predmetnej právnej veci nebola splnená materiálna zákonná podmienka. V súvislosti s uvedeným tvrdením poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/21/2013, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že: „Reálne plnenie samo o sebe nezakladá právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Pri uplatnení práva na odpočítanie dane je platiteľ úspešný, keď splní zákonné podmienky uvedené v § 51 ods. 1 zákona o DPH." Vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena žalovaný poukázal na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v rozsudku sp. zn. 2Sžf/52/2010 zo dňa 21.09.2011, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že : „Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný spol. J., s.r.o." Vychádzajúc z citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu žalovaný uviedol, že uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť plne pod kontrolou žalobcu, ktorý ako platiteľ DPH mal možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré mohli zabezpečiť preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie DPH dodajúc, že odpočítanie DPH nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. 41. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. IV. Relevantná právna úprava 42. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 43. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 44. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 45. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 46. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 47. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 48. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 49. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 50. Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. 51. Podľa § 74 ods. 3 daňového poriadku odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. 52. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 53. Podľa § 19 ods. 1 vety prvej a druhej zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 54. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 55. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 56. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 57. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, pričom postupom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 14. novembra 2018, ktorého sa účastníci konania zúčastnili a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 58. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov uvedených v žalobe majúc za to, že žalobca ako daňový subjekt v rámci konania preukázal všetky podstatné okolnosti, na základe ktorých si, podľa jeho názoru, oprávnene uplatnil odpočet DPH. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca spoľahlivo preukázal jednak nákup komodity, označenie miesta vyskladnenia, vrátane evidenčného čísla vozidla, ktoré túto komoditu vypravilo, čím podľa jeho názoru vyčerpal dôkazné bremeno. Ďalej poukázal na to, že žalovaný resp. správca dane v predmetnej veci neúplne zistili skutkový stav a vec nesprávne právne posúdili a taktiež sa dopustili viacerých pochybení, na ktoré poukázali v žalobe. Rovnako poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré uviedli v žalobe a tiež na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C 324/11, v zmysle ktorého, ak sú splnené formálne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, faktúry obsahujú všetky náležitosti, právo na odpočítanie dane môže byť zamietnuté len v prípade, ak existuje objektívny dôkaz, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na transakciách, ktoré sú súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty, čo v predmetnej veci naplnené nebolo. 59. Žalobca, prítomný na pojednávaní uviedol, že obchodný prípad uzavrel na základe rokovania s p. T. T., s ktorým sa dohodol na podmienkach, za akých mu bude repka olejná dodaná, pričom všetky platby boli uskutočnené v hotovosti a to z dôvodu, že dodávateľ požadoval platbu ihneď ako bol tovar dodaný a vyskladnený a ďalej v tejto súvislosti uviedol, že za tovar zaplatil ihneď ako boli vydané príslušné doklady ohľadne dodania tovaru a to príjmový a výdavkový pokladničný doklad, za tovar nikdy dopredu neplatil. Uviedol ďalej, že všetky faktúry, ako aj finančné operácie v súvislosti s týmto obchodom mal riadne zaúčtované, mal vytvorený účet v M.. Vo vzťahu k faktúre 8412010 uviedol, že dopravcom bola spoločnosť FLIPOL, s.r.o., ktorá zabezpečovala prepravu iba časti tovaru, pričom v tomto prípade bola kúpna cena dopredu dohodnutá. Žalobca tiež uviedol, že nikdy nemal vedomosť o pôvode tovaru, nevedel odkiaľ tovar pochádza, ani kde bol nakladaný, nakoľko tovar sa v príslušných skladoch od viacerých dodávateľov v podstate zmiešal. Na otázku svojho právneho zástupcu, aby uviedol v koľkých percentách boli jeho obchody spochybnené správcom dane alebo žalovaným žalobca uviedol, že mohlo byť spochybnených 5 až 10 % obchodov, avšak pokiaľ ide o tento prípad opätovne zdôraznil, že tento prebehol na základe osobného rokovania s konateľom spoločnosti LESS SK s.r.o. T. T., ktorému osobne do rúk odovzdával všetky doklady týkajúce sa tejto transakcie, osobne mu za dodaný tovar zaplatil a osobne mu konateľ tejto spoločnosti doručil aj faktúru za predmetný tovar, preto nemal pochybnosti o tejto spoločnosti. 60. Na otázku členky senátu, nech žalobca vysvetlí, prečo je rovnaká cena za tonu repky v prípade, ak dopravu zabezpečoval sám a rovnako v prípade, ak dopravu zabezpečoval dodávateľ, žalobca odpovedal, že cena bola rovnaká, čo sa následne prejavilo v tom, že keď zabezpečoval dopravu on, mal nižší zisk. 61. Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov a argumentácie uvedenej v písomnom vyjadrení zo dňa 11.05.2018. Súčasne uviedla, že žalovaný má za to, že ani jeden doklad vierohodne nesvedčil o tom, že dodávateľom žalobcu bola spoločnosť LESS SK s.r.o., čo znamená, že žalobca nepreukázal reálnosť deklarovaných sporných zdaniteľných obchodov deklarovaným dodávateľom a preto navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 62. Správny súd na úvod uvádza, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že k dodaniu deklarovaného tovaru skutočne došlo, čo znamená, že tovar - repka reálne existoval. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania bolo, či deklarovaný tovar dodal žalobcovi dodávateľ uvedený na faktúrach, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalobca tvrdí, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno tým, že správcovi dane spoľahlivo preukázal nákup komodity, označenie miesta jej uskladnenia a vyskladnenia, označenie dôkazného prostriedku vrátane EČV, ktoré komoditu prepravilo, predaj komodity, správnosť výpočtu a riadne uplatnený nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH, preukázal, že konal s maximálnou odbornou starostlivosťou. Na strane druhej žalovaný tvrdí, že v konaní nebolo preukázané, že deklarovaný tovar dodala žalobcovi spoločnosť LESS SK s.r.o., ktorá bola ako dodávateľ uvedená na sporných faktúrach. 63. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že u žalobcu bola daňová kontrola začatá dňa 12.08.2011 v súlade s ustanovením § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 612/320/47506/2011/Ball zo dňa 13.07.2011, ktoré žalobca prevzal dňa 19.07.2011. Správca dane dňa 19.12.2011 požiadal o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly, ktorej žiadosti Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vyhovelo oznámením č. IV/325/6324/2011 zo dňa 28.12.2011 vydaným podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. Daňová kontrola bola predĺžená do 12.06.2012. Správca dane vypracoval Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 9210401/5/462070/2013/Ball zo dňa 04.03.2013 (ďalej aj ako len „Protokol"), ktorý bol žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu doručený dňa 07.02.2013. Žalobca doručil správcovi dane dňa 18.02.2013 vyjadrenie sa k Protokolu, na základe ktorého bol vypracovaný Dodatok k Protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly dane z príjmu fyzickej osoby - rok 2010 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010. Dňa 12. marca 2013 vydal správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. dodatočný platobný výmer č. 9210401/5/948445/2013/Ball, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 v sume 8 398,23 eur. Dôvodom vydania dodatočného platobného výmeru bolo nepriznanie práva na odpočítanie DPH v období august 2010 na základe faktúr od dodávateľa spoločnosti LESS SK s.r.o. č. 8412010 zo dňa 23.08.2010, za tovar - repka v množstve 100,80 ton v celkovej sume 41 983,20 eur, základ dane 35 280,00 eur, 20 % DPH 6 703,20 eur a č. 8422010 zo dňa 24.08.2010, za tovar - repka v množstve 25,49 ton v celkovej sume 10 616,59 eur, základ dane 8 921,50 eur, 20 % DPH 1 695,09 eur, nakoľko nebolo preukázané, že tovar - repka uvedený na predložených faktúrach bol dodaný dodávateľom deklarovaným na faktúrach a preto odpočítanie dane bolo neoprávnené. Na základe odvolania žalobcu bol rozhodnutím žalovaného č. 1100307/1/307279/2013 zo dňa 02.07.2013 zrušený dodatočný platobný výmer zo dňa 12.03.2013 a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia dodatočného platobného výmeru bol nedostatočne zistený skutkový stav. Konkrétne žalovaný vytkol správcovi dane, že vo veci uskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov nevykonal dostatočné dokazovanie, ktorým by boli vzniknuté pochybnosti jednoznačne odstránené, konkrétne, že záver, že žalobca nepreukázal hodnoverným spôsobom dodanie sporného tovaru spoločnosťou LESS SK s.r.o. bol získaný iba na základe ústneho pojednávania so splnomocnených zástupcom spoločnosti LESS SK s.r.o., ktorý navyše nebol ani vypočutý ako svedok, čim bolo podľa § 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. upravené žalobcovi právo klásť svedkovi otázky. Ďalej uložil správcovi dane preveriť prepravcov sporeného tovaru. 64. Následne správca dane doplnil dokazovanie, konkrétne vyzval žalobcu, aby preukázal prepravu zvyšnej časti tovaru - repky 49,84 ton, nakoľko v písomnom vyjadrení zo dňa 07.03.2012 uviedol, že dopravu vo vzťahu k faktúre č. 8412010 zo dňa 23.08.2010 si zabezpečil sám cez firmu FLIPOL, s.r.o., avšak sa vyjadril iba k preprave 50,96 ton repky (celkovo však bola prepravená repka v hmotnosti 100,80 ton). Správca konkrétne žiadal, aby žalobca predložil doklady k preprave, uviedol, kto prepravu vykonal a akým vozidlom, odkiaľ a kam bol tovar prepravený, kde bol tovar naložený a kde bol tovar vyložený, kto nakladal a vykladal tovar, kto hradil prepravu tovaru, kde a akým spôsobom došlo k prevzatiu tovaru. Žalobca k uvedenému uviedol, že prepravu predmetného tovaru zabezpečoval dodávateľ a to vozidlom s maďarskou evidenčnou značkou KVC 726, miesto nakládky tovaru nevedel uviesť z dôvodu, že preprava bola vždy súčasťou ceny dodávky tovaru a tvorilo obchodné tajomstvo dodávateľa tovaru, dodávka tovaru bola vyskladnená v sklade Chotín, pričom uvedené môže potvrdiť pracovník skladu podľa dátumu a ŠPZ nákladného vozidla. Ďalej uviedol, že nákladný automobil už spomínanej ŠPZ KVC 726 vykonal prepravu sporného množstva tovaru dvakrát (v doobedňajších a následne poobedňajších hodinách). Na základe uvedeného správca dane vyzval NDS, a.s., aby predložila detailný výpis mýtnych transakcií uvedeného vozidla v dňoch 23.08.2010 a 24.08.2010 a rovnako, aby poskytli informáciu o tom s kým je uzatvorená zmluva o poskytnutí palubnej jednotky k predmetnému vozidlu. NDS, a.s. poskytla na základe výzvy správcovi dane požadované informácie (odpoveď zo dňa 30.10.2013), z ktorých vyplýva, že prevádzkovateľom vozidla je spoločnosť Nebe trans KFT, sídlo spoločnosti Tatai u 6, 2896 Szomód a vozidlo dňa 23.08.2013 jazdilo v popoludňajších hodinách, konkrétne o 16:34:40 bolo v Chotíne a rovnako dňa 24.08.2013 jazdilo iba v popoludňajších hodinách, rovnako bolo o 17:16:22 v Chotíne. 65. Rovnako je obsahom administratívneho spisu preukázané, že správca dane prostredníctvom MVI požiadal dňa 11.04.2014 o výpoveď svedka F. T., ktorý sa mal podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 07.03.2012 zúčastniť obchodných rokovaní s konateľom spoločnosti LESS SK s.r.o., pričom žalobca ako adresu uviedol Hernad ulica 21, 1078 Budapešť (vyjadrenie zo dňa 14.09.2013). Táto žiadosť však nebola vybavená z dôvodu, že pán F. T. neexistuje v ich registri, pričom maďarská daňová správa žiadala ďalšie identifikačné údaje ako meno matky, resp. dátum narodenia, ktoré však dodané neboli. 66. Na základe žiadosti o MVI požiadal o spoluprácu týkajúcu sa maďarského daňového subjektu - Nebü trans KFT, ide o prepravcu dodávateľa žalobcu a to na základe údajov poskytnutých NDS, a.s. Na základe MVI bolo zistené, že maďarský daňový subjekt nemá doklady, nakoľko ich nedostal od predchádzajúceho zástupcu a nemá vedomosť o aktivite spoločnosti. Bývalý zástupca uviedol, že nepozná N. Y. a tiež si nespomína na prepravu pre túto osobu, rovnako nepozná T. T. alebo spoločnosti LESS SK s.r.o. 67. Dňa 24.05.2017 bola vypočutá E. Z. za prítomnosti žalobcu, ktorý ju navrhol vypočuť v podanom odvolaní zo dňa 02.04.2013 a ktorá mala byť niekoľkokrát prítomná pri odovzdávaní a preberaní kúpnej ceny v hotovosti za dodaný tovar konateľovi spoločnosti LESS SK s.r.o. (toto tvrdenie je preukázané obsahom odvolania, str. 6). Svedkyňa vo výpovedi uviedla, že osobu T. T. nepozná, nikdy sa s ním osobne nestretla, nebola prítomná pri odovzdávaní hotovosti ako úhrad za tovar spoločnosti LESS SK s.r.o., pokladničné doklady nevystavovala, iba ich účtovala. Na základe otázky žalobcu potvrdila, že pre žalobcu vykonávala účtovnícke práce a súčasne uviedla, že sa osobne s partnermi - dodávateľmi žalobcu nestretávala, ale viackrát sa stalo, že žalobca musel zobrať doklad - faktúru opraviť, resp. doplniť a potom priniesol naspäť. 68. Rovnako z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane opakovane predvolával na výsluch E. V., splnomocneného zástupcu spoločnosti LESS SK s.r.o., avšak bezvýsledne. 69. Obsahom administratívneho spisu je ďalej preukázané, že dňa 4. júla 2017 sa uskutočnilo ústne pojednávanie o priebehu a výsledkoch dokazovania vykonaného správcom dane na základe rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/307279/2013 zo dňa 02.07.2013 týkajúceho sa priebehu vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010, pričom z obsahu zápisnice je zrejmé, že žalobca bol oboznámený so všetkými zistenými skutočnosťami. 70. Správca dane vydal dňa 17.07.2017 rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 101568162/2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 8 398,29 eur za zdaňovacie obdobie august 2010. Následne v rámci odvolacieho konania žalovaný uložil správcovi dane doplniť konanie postupom podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku. E. V. bol vypočutý v prítomnosti žalobcu dňa 20.12.2017 vrátane odpovede NDS, a.s. vo vzťahu k doprave uskutočnenej vozidlom ŠPZ KVC 726 (bod 64 rozsudku). 71. Správny súd vyhodnocoval v prvom rade námietku, ktorou žalobca tvrdil, že boli porušené jeho práva v daňovom konaní tým, že nebol vopred upovedomený o ústnom pojednávaní nariadenom na deň 16.01.2012, pričom táto výpoveď bola zohľadnená ako „kľúčový dôkaz" na ťarchu žalobcu. V súvislosti s výpoveďou E. V., ktorá sa uskutočnila dňa 16.01.2012 bez prítomnosti žalobcu, ktorý naozaj nebol o jeho výsluchu upovedomený, ktorú skutočnosť žalovaný ani nerozporuje, pričom toto pochybenie správcu dane bolo aj jedným z dôvodom zrušenia prechádzajúceho rozhodnutia správcu dane, správny súd uvádza, že nesporne išlo o pochybenie, ktoré by zakladalo nezákonnosť rozhodnutia, avšak toto bolo následne zhojené vypočutím E. V. dňa 20.12.2017 za prítomnosti žalobcu, ktorý mal možnosť klásť svedkovi otázky, pričom túto príležitosť aj využil. K tvrdeniu žalobcu, že výpoveď tohto svedka je „kľúčovým dôkazom", ktorý je na jeho ťarchu správny súd uvádza, že uvedené tvrdenie nie je podložené odôvodnením napadnutého rozhodnutia, keď žalovaný a rovnako aj správca dane síce poukázali vo svojich rozhodnutiach na výpoveď tohto svedka vrátane skutočnosti o nepredložení sporných faktúr dňa 16.01.2012, ako aj tvrdenia E. V., že spoločnosť LESS SK s.r.o. neobchodovala v roku 2010 s poľnohospodárskymi komoditami, avšak je súčasne odôvodnením napadnutého rozhodnutia preukázané, že v danom prípade bolo právo na odpočítanie dane spochybnené viacerými relevantnými skutočnosťami, ktoré sú preukázané obsahom administratívneho spisu. Na tomto mieste možno Daňovému úradu Nitra, pobočka Nové Zámky vytknúť, že nebol zabezpečený protokol o odovzdaní dokladov, ktoré E. V. dňa 16.01.2012 predložil správcovi dane a ktorá skutočnosť by preukázala, že medzi faktúrami sa nenachádzali sporné faktúry, avšak na strane druhej skutočnosť, že spoločnosť LESS SK s.r.o. nezaúčtovala tieto faktúry a taktiež z nich neodviedla DPH je preukázaná tým, že spoločnosť LESS SK s.r.o. podala daňové priznanie za 3. štvrťrok 2010, v ktorom uviedla, že neuskutočnila v danom období dodania v tuzemsku. V tejto súvislosti je namieste vychádzať z predpokladu, že pokiaľ by s faktúrami disponovala, odrazila by sa táto skutočnosť aj v podanom daňovom priznaní a preto je viac ako pravdepodobné, že medzi faktúrami, ktoré dňa 16.01.2012 predložil E. V. sa sporné faktúry nenachádzali. 72. Podľa názoru správneho súdu napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane je založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z rozsiahleho dokazovania a preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že „kľúčovým dôkazom" k ich vydaniu bola výpoveď E. V. a že skutkový stav bol zistený nedostatočne. Správnemu súdu nedá v tejto súvislosti uviesť viacero relevantných skutočností, ktoré spochybňujú materiálny základ predložených faktúr v podobe dodávateľa tovaru, pričom ide o skutočnosti, na ktoré mal dosah sám žalobca. Predovšetkým je to forma platenia za tovar v hotovosti. Touto formou platenia si žalobca sám sťažil svoju dôkaznú situáciu, pričom jeho tvrdenie, že v dňoch, v ktorých platil v hotovosti vybral presnú sumu zo svojho účtu, je na účely preukázania splnenia zákonných podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane nedostačujúce, pretože samo o sebe nepotvrdzuje úhradu za dodaný tovar spoločnosti LESS SK s.r.o., nakoľko žalobca mohol platiť komukoľvek. Pokiaľ aj žalobca na pojednávaní tvrdil, že tento spôsob úhrady si vyžiadal sám dodávateľ, bolo na ňom, aby si vo svojom vlastnom záujme vyjednal iné podmienky obchodného vzťahu a to práve z dôvodu preukázania nároku na odpočet DPH. Naviac, skutočnosť, že za dodaný tovar platil v hotovosti T. T. nebola okrem jeho tvrdenia v konaní preukázaná žiadnym dôkazom vrátane svedeckej výpovede E. Z., ktorú práve na preukázanie tejto skutočnosti navrhol vypočuť. 73. Ďalšou skutočnosťou, ktorá spochybňuje dodávateľa tovaru a na ktorú mal žalobca priamy vplyv je doprava, ktorú mal sám zabezpečiť prostredníctvom spoločnosti FLIPOL, s.r.o. Na základe predložených dokladov o uskutočnenej preprave konateľom tejto spoločnosti N. Y. správcovi dane dňa 2.2.2012 nebolo preukázané, že dodávateľom tovaru bola spoločnosť LESS SK s.r.o. Zo záznamov o prevádzke vozidla č. 478061 a 478127 k faktúre č. 100054 vyplýva, že odosielateľom mala byť spoločnosť LANTOS Témelö es Kereskedelmi Kft., Jászberény, Maďarsko a nie spoločnosť LESS SK s.r.o. a príjemcom daňový subjekt a podľa príslušných CMR odosielateľom mala byť spoločnosť MATRAMAG Maďarsko a príjemcom tovaru mala byť spoločnosť Forró Plast, s.r.o. Rovnako z výpovede N. Y. k uvedenej faktúre vyplýva, že tovar bol prepravený z Maďarskej republiky z Jaszbekény, čo bolo potvrdené firmou LANTOS Témelö es Kereskedelmi Kft. do Zemianskej Olče do priestorov Poľnohospodárskeho družstva na konci dediny smer Kolárovo v záujme žalobcu. 74. K spochybneniu dodávateľa deklarovaného na faktúrach prispievajú aj zistenia NDS a.s. o tom, že vozidlo so EČV KVC 726 spoločnosti Nebü trans KFT, sídlo spoločnosti Tatai u 6, 2896 Szomód, malo byť dňa 23.08.2010 v Chotíne iba v poobedňajších hodinách, pričom žalobca tvrdil, že preprava tovaru v ten deň bola tým istým vozidlom 2 x a to doobeda a poobede. Naviac vo vzťahu k doprave, žalobca najskôr tvrdil a to v písomnom vyjadrení zo dňa 27.02.2012, že dopravu vo vzťahu k faktúre 8412010 zabezpečoval sám prostredníctvom spoločnosti FLIPOL, s.r.o. a až na základe zistení žalovaného, že táto spoločnosť nezabezpečila prepravu tovaru v hmotnosti 100,80 ton tvrdil, že dopravu zabezpečoval dodávateľ a to vozidlom s maďarskou evidenčnou značkou KVC 726. Na základe žiadosti o MVI neboli získané doklady ani informácie o uskutočnenej doprave. 75. Ďalšou závažnou skutočnosťou je spochybnenie podpisu konateľa spoločnosti LESS SK s.r.o. na predložených faktúrach, pričom žalobca nespochybňuje skutočnosť, že podpis na faktúrach nie je T. T., ale tvrdí, že nie je vylúčené, že tieto faktúry podpísala iná splnomocnená osoba a preto je potrebný výsluch tohto konateľa. Na strane druhej pri výsluchu účtovníčky tvrdí, že ak doklady neboli vystavené správne, tak obratom boli doklady opravené v súčinnosti s T. T., a teda sa dá dôvodne predpokladať, že ich mal aj podpísať. Rovnako na pojednávaní na otázku svojho právneho zástupcu uviedol, že T. T. osobne za dodaný tovar zaplatil a osobne mu konateľ tejto spoločnosti doručil aj faktúru za predmetný tovar a preto nemal pochybnosti o tejto spoločnosti. Teda faktúry mu mal osobne odovzdávať T. T. a na faktúrach je uvedené, že „faktúru vystavil" T. T. a rovnako je faktúra podpísaná menom - T. T.. Z uvedeného dôvodu je pravosť podpisu konateľa spoločnosti LESS SK s.r.o. dôvodne spochybnená. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že je potrebné v tejto súvislosti vypočuť Pála Palotai, správny súd uvádza, že jeho výpoveď nie je na účely ustálenia skutkového stavu potrebná, pretože tento je podložený relevantnými skutočnosťami, ktoré boli pre vydanie napadnutého rozhodnutia postačujúce. Naviac obsahom administratívneho spisu, konkrétne žiadosťou o MVI zo dňa 03.05.2012 pokiaľ ide o vypočutie T. T. je preukázané, že výsluch tohto svedka nebolo možné uskutočniť z dôvodu nemožnosti zistenia jeho adresy, nakoľko sa odsťahoval a adresu nenechal. 76. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku, prostredníctvom ktorej žalobca odôvodňoval nedostatočne zistený skutkový stav, keď správca dane odmietol vypočuť navrhovaných svedkov, konkrétne skladníkov a konateľov odberateľov tovaru, správny súd z dôvodu, že nebola spochybnená existencia deklarovaného tovaru, sa stotožňuje s argumentmi správcu dane, že ich výsluch nebol potrebný. 77. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia má správny súd preukázané, že žalovaný, ako aj správca dane hodnotili každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadli na všetko, čo vyšlo najavo a správne uzavreli, že žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti dodanie sporných zdaniteľných obchodov spoločnosťou LESS SK s.r.o., pričom pokiaľ si žalobca uplatňoval odpočítanie DPH, bolo jeho povinnosťou preukázať pravdivosť tvrdení uvedených v podanom daňovom priznaní. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu správny súd uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, ako aj medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona). 78. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). 79. Správny súd konštatuje, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ v podobe dodávateľa tovaru, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočet dane. V tejto súvislosti správny súd súčasne uvádza, že z okolností daného prípadu je preukázané, že žalobca nekonal s maximálnou obozretnosťou, keď za dodaný tovar platil svojmu dodávateľovi v hotovosti, pričom je potrebné v tejto súvislosti tiež zdôrazniť, že v danom prípade bol spochybnený priamy vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľom, teda nie žalobcovým subdodávateľom a preto bolo na žalobcovi, aby si vo vzťahu k svojmu priamemu dodávateľovi zabezpečil dostatok relevantných dôkazov, na základe ktorých by nárok na odpočítanie dane nemohol byť spochybnený. 80. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu si správny súd dovolí poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený." 81. Rovnako v rozsudku sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018 vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena najvyšší súd skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti." Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že : „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte." 82. Správny súd záverom poukazuje na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017). 83. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre. 84. V súvislosti s rozhodnutiami SD EÚ správny súd upriamuje pozornosť žalobcu na rozhodnutie SDEÚ C-342/87 Genius Holding BV, v zmysle ktorého právo na odpočet sa nevzťahuje na daň, ktorá je na základe článku 21 ods. 1 písm. c/ smernice splatná len preto, že je to uvedené na faktúre, ale toto právo sa vzťahuje len vo vzťahu k skutočne zaplateným daniam, pričom v danom prípade daň zo strany spoločnosti LESS SK s.r.o. zaplatená nebola, táto spoločnosť nepriznala DPH zo sporných faktúr v daňovom priznaní za 3. štvrťrok 2010, pričom vyhlásila, že jej v zdaňovacom období nevznikla daňová povinnosť. V tejto súvislosti však správny súd dodáva, že uvedená skutočnosť nebola dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane u žalobcu. Dôvodom bol opodstatnený záver, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania a to, že žalobcom predloženým daňovým dokladom a to vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ v podobe dodávateľa deklarovaného tovaru. 85. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené preto zastáva názor, že len predložením účtovných dokladov bez ich náležitého verifikovania a preukázania, že k dodaniu tovaru - repky došlo práve dodávateľom deklarovaným na predložených faktúrach - spoločnosťou LESS SK s.r.o., ktorá skutočnosť má za následok nepreukázanie vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa žalobcu (§ 19 ods. 1 zákona o DPH), žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty (§ 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). 86. Rovnako podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu a v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd za dôvodnú nevzhliadol ani námietku o porušení citovaných ustanovení správneho poriadku, nakoľko aplikácia správneho poriadku je v daňovom konaní vylúčená (§ 163 daňového poriadku). 87. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 88. O trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v zásade náhrada trov konania nepatrí, respektíve ju možno priznať iba výnimočne. 89. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.