Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/107/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200263 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2018200263.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: MS - Spark s.r.o., so sídlom Hlavná 23, 917 01 Trnava, IČO: 36 298 964, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101513774/2018 zo dňa 06. augusta 2018, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o r o z h o d o l : Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 14.09.2018, doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 20.09.2018 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101513774/2018 zo dňa 06.08.2018, ktorý postupom podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo 100806300/2018 zo dňa 24.04.2018, ktorým Daňový úrad Trnava podľa ust. § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určil daňovému subjektu (žalobca) rozdiel v sume 12.489,65 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2016, nepriznal mu nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2016 v sume 1.545,36 Eur a vyrubil mu daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2016 v sume 10.944,29 Eur. 2. Žalobca okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v tejto súvislosti dôvodil tým, že výkon rozhodnutia daňovou exekúciou, teda daňová exekúcia v tomto štádiu znamená pre žalobcu ohrozenie celkovej existencie, poškodzuje dennodenný chod spoločnosti, a to výkon podnikateľskej činnosti, dostáva žalobcu do druhotnej platobnej neschopnosti, znemožňuje spoluprácu s platobnými ústavmi - bankami, teda možnosť žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie služby potrebné na chod spoločnosti, v neposlednom rade ohrozuje tiež reálnu možnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu tak, ako ich plnil žalobca doteraz, bráni výkonu povinností vo vzťahu k zamestnancom, teda výplatu miezd, odvodov vo vzťahu k štátu, spôsobuje žalobcovi nevyčísliteľnú škodu, v prípade daňovej exekúcie je žalobca vedený ako dlžník vo vzťahu k daňovému úradu, čo mu podstatne sťažuje výkon podnikateľskej činnosti, nakoľko obchodní partneri strácajú z tohto dôvodu voči nemu dôveru a hrozia žalobcovi odstúpením od doteraz zabehnutých, začínajúcich i prebiehajúcich obchodných aktivít. Následok všetkých týchto skutočností predstavuje už teraz pre žalobcu škodu, ktorá je v danom štádiu ťažko presne vyčísliteľná, ale určite mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorá je predmetom tohto konania. Táto situácia tiež značným spôsobom sťažuje plnenie záväzkov a povinností žalobcu ako takej vo vzťahu k iným subjektom, zároveň poškodzuje dobré meno žalobcu, ktoré si buduje dlhodobo nielen v rámci SR, ale i na medzinárodnej úrovni, a žalobca sa tiež nemôže zúčastňovať verejných súťažných konaní. Na základe všetkých týchto argumentov je podľa názoru žalobcu preukázaná skutočnosť, že pre odloženie výkonu tohto rozhodnutia sú naplnené všetky zákonné požiadavky, teda skutočnosti, že žalobcovi hrozí závažná ujma, tiež značná hospodárska škoda, zároveň nevyčísliteľná finančná škoda (mnohonásobne vyššia, ako je suma, ktorá je predmetom tohto konania), a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov (poškodzovanie dobrého mena, schopnosť zamestnávať....), pritom odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia nie je v rozpore s verejným záujmom. 3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že navrhuje zamietnuť tento návrh, pretože žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. 4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 5. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (2). 6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 9. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany správneho súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. (I. ÚS 53/2018) 10. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným rozhodnutím, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca. 11. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a ďalších bezprostredne hroziacich následkov pre žalobcu, predpokladaných v ust. § 185 SSP a ani z administratívneho spisu hrozba závažnej ujmy z dôvodu okamžitého výkonu rozhodnutia orgánu verejnej správy nevyplýva. Žalobca dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe dostatočne neodôvodnil a riadne nepreukázal (žalobca dôvodí existenciu hrozby následkov predpokladaných SSP len všeobecnými tvrdeniami a hypotetickými predpokladmi vzniku "nevyčísliteľnej škody", pričom zároveň nepreukázal okolnosti svedčiace o možnom reálnom okamžitom výkone žalobou napadnutých rozhodnutí orgánmi daňovej správy, napr. doručenie rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania alebo daňovej exekučnej výzvy a pod.). Absencia akéhokoľvek vysvetlenia odôvodňujúceho prijatie úsudku o reálnosti tvrdenej hrozby vzniku závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody v dôsledku prípadného výkonu rozhodnutia správneho orgánu priznanie odkladného účinku správnej žalobe neumožňuje, preto správny súd tento procesný návrh žalobcu zamietol. 12. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).