Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/100/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108218482 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2108218482.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: S. J., nar. X.X.XXXX, adresa U., H. XXX/X, o zaplatenie 2.004,26 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 35C/40/2016-61 zo dňa 10.10.2016 - v časti výroku, ktorou súd umožnil žalovanému uhradiť dlh v splátkach a v časti výroku, ktorou súd žalobu čiastočne zamietol, t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu prvej výrokovej vety v časti splatnosti a v zamietajúcom výroku, ako i v závislom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou vyslovil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.588,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.764,92 Eur od 11.11.2015 do 13.11.2015, 8% ročne zo sumy 1.745,34 Eur od 14.11.2015 do 11.12.2015, 8% ročne zo sumy 1.725,75 Eur od 12.12.2015 do 14.1.2016, 8% ročne zo sumy 1.706,16 Eur od 15.1.2016 do 16.2.2016, 8% ročne zo sumy 1.686,58 Eur od 17.2.2016 do 15.3.2016, 8% ročne zo sumy 1.667,01 Eur od 16.3.2016 do 14.4.2016, 8% ročne zo sumy 1.647,43 Eur od 15.4.2016 do 16.5.2016, 8% ročne zo sumy 1.627,85 Eur od 17.5.2016 do 16.6.2016, 8% ročne zo sumy 1.608,27 Eur od 17.6.2016 do 14.7.2016, 8% ročne zo sumy 1.588,70 Eur od 15.7.2016 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur pod hrozbou straty výhody zo splátok, kedy prvá splátka je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a každá nasledujúca vždy do 20. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia dlhu. Druhou výrokovou vetou súd konanie v časti istiny 117,46 Eur zastavil. Treťou výrokovou vetou vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Napokon štvrtou výrokovou vetou vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 369 ods. 3, § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 517 ods. 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2 a 6, § 11 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného k 20.11.2012 (ďalej aj „ZoSÚ“), ako aj použitím Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinným od 1.1.2009 a ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 a § 232 ods. 3 a 4 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 3. Súd pritom vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal za preukázané, že dňa 20.11.2012 uzavreli strany úverovú zmluvu č. 18273, na základe ktorej banka poskytla žalovanému peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v zmluve, a to vo výške úveru 3.000,- Eur, s fixnou úrokovou sadzbou 17,9% ročne do splatnosti, výškou anuitnej splátky 108,14 Eur, poplatkom za správu úverového účtu vo výške 1,99 Eur mesačne, termínom splatnosti 1. anuitnej splátky 10.12.2012, počtom anuitných splátok 36, splátky boli dojednané mesačne so splatnosťou v 10. deň kalendárneho mesiaca. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 10.11.2015, výška RPMN 21,35%, priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy 20,9%, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť 3.964,68 Eur. Zmluva obsahuje v bode 4. Následky porušenia zmluvných povinností ustanovenie, podľa ktorého, ak klient nezaplatí anuitnú splátku včas, banka má právo na úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nesplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia. Ak klient poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy a vzniknutý počas jej trvania vrátane omeškania alebo nespláca riadne a včas iný úver alebo pôžičku poskytnutú bankou, banka je oprávnená žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom za podmienok uvedených v zmluve a VOP. Ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 8% ročne, a to až do jej zaplatenia. Z prehľadu splácania a započítania splátok súd zistil, že žalovaný na splatenie úveru do 16.10.2013 uhradil sumu 793,12 Eur. Druhou upomienkou z 15.7.2013 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok úveru. Listom z 10.10.2013 vyzval žalobca žalovaného na predčasné splatenie úveru vo výške 2.717,85 Eur najneskôr do 1.11.2013 z dôvodu, že nesplnil podmienky úverovej zmluvy napriek opakovaným upozorneniam od žalobcu. Po zosplatnení úveru vykonal žalovaný v období od 14.11.2013 do 17.7.2016 úhrady vo výške 618,18 Eur podľa rozpisu predloženého žalobcom. 4. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Predmetnú zmluvu preskúmal z hľadiska náležitostí uvedených v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 20.11.2012 a zistil, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona). Zmluva obsahuje len údaj o počte splátok 36, výšku mesačnej splátky 108,14 Eur. Zo zmluvy preto nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku istiny a aká na splátku úroku. Táto skutočnosť nevyplýva ani z ďalších listinných dôkazov predložených žalobcom. Podľa súdu táto zákonná náležitosť nemôže byť v spotrebiteľskej zmluve naplnená len uvedením súhrnnej výšky mesačnej splátky. Z uvedeného údaju nie je spotrebiteľ schopný vyvodiť, aké bude navýšenie sumy, ktorú si v skutočnosti požičiava a z akých konkrétnych zložiek sa skladá celková suma, ktorú bude napokon povinný veriteľovi vrátiť. Nakoľko ide o náležitosť stanovenú priamo zákonom, argument žalobcu, že uvedenie podrobného rozpisu splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru by znamenalo neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy, súd považoval za irelevantný. Súd uzavrel, že pre absenciu uvedenej náležitosti je nutné úver v zmysle § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pretože mal súd za preukázané, že žalovanému bola ako úver poskytnutá čiastka 3.000,- Eur, pričom podľa prehľadu splátok založeného žalobcom, žalovaný uhradil na jeho splatenie sumu 1.411,30 Eur, teda dlh žalovaného predstavuje sumu 1.588,70 Eur, súd v uplatnenej časti istiny 1.588,70 Eur žalobe vyhovel. V časti istiny 117,46 Eur súd na základe účinného späťvzatia žaloby konanie zastavil. Úroky z omeškania súd žalobcovi priznal až odo dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti úveru dojednanej v zmluve, t. j. od 11.11.2015, keďže zo strany žalobcu nebolo preukázané, či a kedy bola výzva na predčasné splatenie doručená žalovanému. Žalobca síce kópiu vyhotovenia výzvy z 10.10.2013 k žalobe pripojil, nepreukázal však, akým spôsobom bola výzva žalovanému doručovaná a kedy ju žalovaný prevzal a kedy sa vyhlásenie mimoriadnej splatnosti stalo účinným. Súd tak žalobcovi priznal úroky z omeškania v zmluvnej výške 8% ročne z dlžnej sumy nesplatenej istiny po zohľadnení čiastkových úhrad, ktoré žalovaný vykonával v období od 11.11.2015 do 14.7.2016. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. 5. Pokiaľ ide o žiadosť žalovaného o povolenie zaplatenia pohľadávky žalobcu v splátkach, súd uviedol, že zohľadnil výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného ako aj v konaní prejavenú snahu o splnenie záväzku a možnosti žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania, ako aj skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom stanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš zaťažujúce. Pri rozhodnutí o výške splátok, súd vychádzal z osobných a majetkových pomerov žalovaného, ktorý je starobným dôchodcom s výškou dôchodku 468,90 Eur mesačne, jeho manželka je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 165,60 Eur, keď žalovanému sú zároveň vykonávané zrážky z dôchodku v inom exekučnom konaní. Súd tak dospel k záveru, že primerané možnostiam a schopnostiam žalobcu sú splátky vo výške 50,- Eur mesačne. 6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s použitím ust. § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože pri posúdení pomeru úspechu a neúspechu strán sporu v konaní dospel k záveru, že čiastočný úspech žalobcu v časti istiny 1.588,70 Eur a v časti nároku, ohľadne ktorého bolo konanie zastavené 117,46 Eur v podstate zodpovedal úspechu žalovaného v časti zamietnutého nároku na zaplatenie istiny 297,84 Eur a uplatňovaných úrokov vyčíslených na sumu 174,22 Eur a ďalej žiadaných úrokov vo výške 17,90% ročne z istiny 2.504,98 Eur od 8.11.2013 do zaplatenia (čo by ku dňu rozhodovania predstavovalo sumu 1.312,- Eur). 7. Proti tomuto rozsudku výlučne v rozsahu priznania možnosti žalovanému splácať dlžnú sumu v splátkach - časť prvej výrokovej vety, ako i v rozsahu zamietnutej časti, podal odvolanie žalobca s odôvodnením, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. K tvrdeniu súdu, že v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 1 písm. k) uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo VOP. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy nasledovne: výška anuitnej splátky 108,14 Eur, termín splatnosti 1. anuitnej splátky 10.12.2012, počet anuitných splátok 36, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne, v 10. deň kalendárneho mesiaca. Z toho vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky a lehoty ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov. Tieto informácie pritom poskytuje banka klientovi už v rámci informácií pred uzatvorením zmluvy. Anuitná splátka sa skladá zo splátky istiny a splátky úroku a jej výška sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku, keď každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Výška, počet a termíny splátok iných poplatkov sú uvedené už v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet koľkokrát bude klient povinný daný poplatok zaplatiť a zároveň termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Každopádne poradie uspokojovania pohľadávky obsahuje bod 2.5.5 VOP. Odvolateľ poukázal aj na to, že v prospech jeho argumentácie svedčí aj rozsudok Európskeho súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, z ktorého zdôraznil záver, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice (Smernica Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách a spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS) musia byť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči. Z toho vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Samotná smernica pritom nepoužíva pojem „termíny“ splátok, ale pojem „frekvencia“ splátok. 8. K záveru súdu, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, či a kedy bola výzva na predčasné zosplatnenie doručená žalovanému, žalobca v odvolaní uviedol, že pokiaľ súd považoval v tomto smere návrh za neúplný, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP, resp. § 43 ods. 1 OSP. Z tohto ustanovenia vyplýva, že súd má v prípadoch neúplných podaní povinnosť obligatórne vyzvať na doplnenie takéhoto podania. Súd žalobcu na doplnenie návrhu nevyzval, avšak napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, pričom uvedený postup je procesne vadný a žalobcovi ním bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv. Keďže súd prvej inštancie rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania žalobcom uplatňovaných nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, čím zároveň porušil právo účastníka súdneho konania na spravodlivý proces zaručené čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd výzvou doručenou žalobcovi 21.4.2016 žiadal špecifikáciu pohľadávky, žalobca na výzvu reagoval a doručil špecifikáciu žiadanú súdom, žiadnu inú výzvu súd žalobcovi nedoručil. 9. K rozhodnutiu súdu, ktorým povolil žalovanému splniť dlh v splátkach žalobca uviedol, že tým, že súd povolil splácanie v splátkach po 50,- Eur postupoval v rozpore s ust. § 232 ods. 3 CSP. Dôvodil, že rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Priznaním splátok vo výške 50,- Eur mesačne súd bezdôvodne výrazne zvýhodnil žalovaného, ktorý bude dlh splácať vo výške dokonca o polovicu nižšej než mal dohodnutú výšku splátky podľa úverovej zmluvy, tá bola vo výške 108,14 Eur mesačne. Týmto postupom súd spôsobil, že namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti zo zmluvy, bol žalovaný takouto formou za porušenie zmluvy odmenený. Posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Pritom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nie je rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem a vyživovacia povinnosť žalovaného, ale jeho celkové majetkové pomery. 10. Na základe toho odvolateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a žalobcovi priznal tiež náhradu trov konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. 11. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s podaním odvolaním nesúhlasí, sumu 2.004,26 Eur s príslušenstvom si nemôže dovoliť zaplatiť. Býva v podnájme, manželka má dôchodok vo výške len 176,40 Eur a v prípade exekúcie by nevedeli utiahnuť chod domácnosti. Podnájom platia vo výške 200 Eur, elektrinu a plyn vo výške 37 Eur, smeti a iné cca spolu 250 Eur. Žalovaný uviedol, že v januári zaplatil 100 Eur ako prvú splátku, hoci vie, že mal prvú splátku 50,- Eur zaplatiť v decembri, ale nakoľko mal exekúciu na dôchodku, tak to nedokázal zaplatiť. Popri tom dcére nabiehajú na účet rodinné prídavky 23,52 Eur, z ktorých si žalobca strháva 19,59 Eur. Žalovaný preto mesačne neplatní 50,- Eur, ale 69,59 Eur tak, aby neohrozil chod domácnosti, či sa ocitol bez strechy nad hlavou. 12. K vyjadreniu žalovaného podal odvolateľ písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi uvedenými vo vyjadrení žalovaného, nakoľko tieto podmienky nie sú dôvodom pre priznanie splátok, ktorými by súd žalovaného neprimerane zvýhodnil oproti žalobcovi, čím by v konečnom dôsledku získal nižšiu splátku, a teda výhodnejšie postavenie, ako bolo pôvodne zmluvne dohodnuté. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou CSP. 13. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu viac nevyjadril. Ďalšie podania strán v odvolacom konaní dané neboli. 14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach je nevyhnutné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ a c/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP). 15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd dospel k správnemu právnemu záveru, keď pri aplikácii ust. § 9 ods. 2 písm. k/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. ustálil, že predmetný úver je pre chýbajúce obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a preto v tomto rozsahu je dôvodné žalobu zamietnuť; tiež či súd dospel k správnemu skutkovému a právnemu záveru, keď zamietol žalobu v časti uplatňovaného príslušenstva s tým, že úroky z omeškania je možné žalobcovi priznať až od konečnej splatnosti úveru t. j. od 11.11.2015, pretože žalobcom nebolo preukázané, kedy a či bola výzva na predčasné zosplatnenie úveru doručená žalovanému; a napokon či boli splnené zákonné podmienky pre umožnenie žalovanému uhradiť priznanú časť dlhu v splátkach vo výške 50,- Eur mesačne a nadväzne na rozhodnutie vo veci samej potom posúdiť správnosť rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadna zo strán nemá na túto náhradu trov konania právo. Vyhovujúca časť rozsudku v prvej výrokovej vete s výnimkou splatnosti dlhu, nebola napadnutá odvolaním, ako ani druhá výroková veta o zastavení konania v časti istiny 117,46 Eur, v týchto častiach nadobudol rozsudok právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu. Nebolo pritom sporným, že predmetný záväzkový vzťah medzi stranami bol založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto sa spravuje príslušnými normami na ochranu spotrebiteľa. 16. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). 17. Základnou spornou otázkou bolo, či predmetná zmluva obsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. 18. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“), zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. 19. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i/ Smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. V tomto ustanovení Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o úvere. Článok 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i/ Smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. 20. Európsky súdny dvor v rozsudku z 9.11.2016 vo veci C 42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej (ďalej len Rozsudok) konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h/ stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 Rozsudku). Z článku 10 ods. 2 písm. i/ Smernice a článku 10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59 Rozsudku). 21. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere t. j. k 20.11.2012, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať v zmysle písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 22. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere t. j. k 20.11.2012, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. 23. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu. 24. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). 25. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110). 26. Cit. Rozsudok ESD konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. 27. Súdny dvor EÚ v rozsudku C-212/04 v ods. 110 a 111 uviedol: „...povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva... Zásada konformného výkladu však predsa len vyžaduje, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy ním uznané s cieľom zaručiť úplnú účinnosť predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou...“ Súd členského štátu je teda povinný eurokonformnému výkladu pokiaľ je to len možné. Túto skutočnosť zohľadnil aj NS SR v nasledujúcom rozhodnutí. 28. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 v obdobnej veci eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. V predmetnom konaní nebolo sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka. Sporným nebolo ani to, že vymedzuje tiež celkovú výšku úroku, výšku mesačnej anuitnej splátky, počet splátok a termíny splátok. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v zmysle Rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky. 29. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie NS SR uzavrel, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. 30. Zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v cit. rozsudku SD EU. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vec prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom. 31. S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská, s odkazom na aktuálnu judikatúru, podľa názoru odvolacieho súdu potom predmetná úverová zmluva obsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, záver prvoinštančného súdu o tom, že predmetný úver sa považuje v dôsledku absencie tohto údaja za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona potom nie je opodstatnený a dôvodný. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení v otázke splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z., ktorá je podkladom pre záver o tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný (§ 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z.), odvolací súd uzatvára, že odvolanie žalobcu je dôvodné (§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP). 32. V dôsledku prijatia vyššie uvedeného nesprávneho právneho záveru sa potom súd prvej inštancie nezaoberal právnou a vecnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatňovaných úrokov a poplatkov, a neposkytol tak žalovanému spotrebiteľovi ex offo súdnu ochranu jeho práv a v tomto smere nevykonal ani potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na ust. § 295 CSP v zmysle ktorého v danom spore, ktorý je sporom s ochranou slabšej strany súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz. 33. Žalobca svojím odvolaním napadol zamietajúcu časť výroku tiež osobitne vo vzťahu k zamietnutým úrokom z omeškania, keď dôvodil, že súd svojim nesprávnym procesným postupom, keď žalobcu podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase podania žaloby (ďalej len „OSP“), resp. podľa § 129 ods. 1 CSP nevyzval na doplnenie žaloby ohľadom preukázania skutočnosti, či a kedy bola výzva na predčasné zosplatnenie doručená žalovanému, čím znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že tým porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Prvoinštančný súd skutočne zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania tiež s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, či a kedy bola výzva na predčasné zosplatnenie doručená žalovanému, preto žalobcovi priznal úroky z omeškania z priznanej istiny až odo dňa konečnej splatnosti úveru, t. j. od 11.11.2015. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalobcu, že na preukázanie uvedenej skutočnosti mal súd žalobcu osobitne vyzvať, odvolací súd uvádza, že k tvrdenej procesnej vade v postupe súdu prvej inštancie pred vydaním napadnutého rozsudku nedošlo, nakoľko žaloba žalobcu zo dňa 21.1.2016 obsahuje všetky náležitosti vyžadované ustanoveniami § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2 OSP, resp. ust. § 132 ods. 1 a 3 CSP, v danom prípade teda nemožno hovoriť o tom, že by žaloba žalobcu bola nesprávna, neúplná, alebo nezrozumiteľná, pretože neobsahovala žiadnu z vád podľa § 43 ods. 1 OSP, resp. § 129 ods. 1 CSP, teda nebol daný dôvod na to, aby súd prvej inštancie žalobcu vyzýval na odstránenie vád žaloby uznesením, s uvedeným postupu, ako treba opravu, alebo doplnenie žaloby vykonať. Žaloba žalobcu obsahovala údaje nevyhnutné preto, aby bolo súdu jasné, o čom a na akom podklade má rozhodovať. Po skutkovej stránke žalobca v žalobe vymedzil predmet konania. V spore však neuniesol bremeno tvrdenia, pretože neuviedol, kedy predmetnú výzvu na predčasné splatenie úveru podal na pošte a odoslal žalovanému, či a kedy si ju žalovaný prevzal, a o skutočnosti odoslania a doručenia tejto výzvy žalovanému nepredložil žiadne dôkazy, čím neuniesol v tomto smere svoje dôkazné bremeno. Nebolo úlohou súdu prvej inštancie žalobcu poučovať o tom, aké skutočnosti má pre úspech svojej žaloby v konaní tvrdiť a aké dôkazy má v konaní na preukázanie tvrdených skutočností predkladať, pretože by tým súd prekročil svoju poučovaciu povinnosť podľa § 5 OSP, resp. § 160 CSP, nakoľko by už nešlo o poučovanie žalobcu z procesného hľadiska, ale jednalo by sa už o poučovanie o hmotnom práve, čo by bolo porušením princípu rovnosti strán tohto civilného procesu. 34. Napriek tomu však rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania nie je spôsobilé pre potvrdenie odvolacím súdom, nakoľko je v tejto časti nepreskúmateľné, pretože z odôvodnenia nie je jednoznačné, v akom konkrétnom rozsahu súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti úrokov z omeškania zamietol a z akých dôvodov. V odôvodení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia jednak vyčíslených úrokov z omeškania 8,13 Eur (vyčíslených do predčasnej splatnosti úveru) a potom úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.504,98 Eur od 8.11.2013 ( t. j. od predčasnej splatnosti úveru) do zaplatenia; že žalobca vykonával priebežne čiastočné úhrady dlhu, a to nielen do tvrdenej predčasnej splatnosti úveru, ale aj v období od predčasnej splatnosti úveru do konečnej splatnosti úveru, ako aj po konečnej splatnosti do 17.7.2016, ale nakoľko nebolo preukázané, že došlo k predčasnej splatnosti úveru, priznal súd žalobcovi nárok na úroky z omeškania z priznanej istiny až od konečnej splatnosti úveru po zohľadnení vykonaných čiastkových úhrad od konečnej splatnosti úveru, a vo zvyšnej časti, ktorú však prvoinštančný súd vôbec nešpecifikoval (keď neuviedol úrok z omeškania z akých konkrétnych súm za aké konkrétne obdobia), žalobu zamietol. 35. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (i v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. 36. Odôvodnenie rozsudku súdu (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 je nepreskúmateľné. 37. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08). 38. S poukazom na uvedené potom možno uzavrieť, že nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti zamietnutia úrokov z omeškania vo zvyšnej časti (§ 220 ods. 2 CSP), súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nie je napraviteľný v odvolacom konaní, pretože by ním došlo k vykonávaniu základného dokazovania na rozhodujúce otázky až na súde druhej inštancie a tým znemožneniu stranám plnej realizácie ich procesných práv, keďže by im bola odopretá možnosť odvolacieho prieskumu nových, z pohľadu doterajších záverov súdu prvej inštancie dosiaľ bezvýznamných skutočností, čím by stranám bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na uvedené je odvolanie žalobcu aj čo do zamietnutia úrokov z omeškania dôvodné a preto odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti i v časti zamietnutia nároku žalobcu na úroky z omeškania (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP). 39. Odvolateľ preskúmavaný rozsudok napadol tiež v splatnosti - v časti umožnenia žalovanému dlh zaplatiť v určených splátkach. Vzhľadom na to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, ktorou povolil žalobcovi uhradiť dlh v splátkach po 50,- Eur mesačne, neodkazuje na vykonané dokazovanie, z ktorého súd mal za preukázanú výšku príjmu žalovaného a jeho manželky a zrážky v exekúcii, ktorá má byť proti žalovanému vedená, pričom z odôvodnenia nie je ani zrejmé, ako súd zohľadnil dobu splatenia dlhu žalovaným pri určenej výške splátok a okolnostiach daného prípadu a nezohľadňoval ani žiadne iné okolnosti na strane žalobcu, odôvodnenie rozhodnutia v časti zročnosti priznanej pohľadávky nemá náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP, v dôsledku čoho je i nepreskúmateľné. Naviac určenie splátok závisí od ustálenia celkovej povinnosti žalovaného, ktorú bude možné určiť až v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie o časti veci, v ktorej je vec vrátená na ďalšie rozhodnutie. V dôsledku toho odvolací súd považoval za nevyhnutné zrušiť rozsudok i v napadnutej časti prvej výrokovej vety v splatnosti (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP). 40. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, ako i v závislom výroku o trovách konania, s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia), pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ako aj z dôvodu, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súd nevykonal navrhované (v danom prípade nevyhnutné) dôkazy, pričom vzhľadom na rozsah potrebného dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom, a podľa § 391 ods. 1 CSP v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 41. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní v právoplatne neskončenej vrátenej časti bude opätovne vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov na úroky, poplatky a úroky z omeškania, za tým účelom v súlade s ust. § 295 CSP doplniť dokazovanie, jeho výsledky nadväzne opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne v právoplatne neskončenej časti znova vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí pritom prvoinštančný súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania včítane trov tohto odvolacieho (§ 396 ods. 1 CSP). 42. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).