Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/106/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113207835 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2113207835.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Česká republika, 602 00 Brno, Zábrdovice, Příkop 843/4, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: Q. K., nar. X.XX.XXXX, adresa K. XXX, o zaplatenie 1.558,91 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 7CbZm/34/2013-114 zo dňa 4.11.2016 - s výnimkou zastavujúcej časti výroku I., t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti týkajúcej sa zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, výrokom II. žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. 2. Súd vec právne posúdil s použitím nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa upravuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, jeho čl. 2 bod 1, čl. 4, čl. 19, ako i aplikáciou čl. 3 ods. 1 a 2 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej ust. § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník - ďalej aj OZ), § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 17 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový. 3. Súd pritom vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania že predložená zmenka bola vystavená žalovaným dňa 31.8.2010 na rad POHOTOVOSŤ s. r. o., pričom do zmenky bola vpísaná suma 1.558,91 Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 31.11.2011. Zmenka bola splatná pri predložení s doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. V pravom hornom rohu zmenky sa nachádza číslo zmluvy 202900427. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobcu. Z listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia. Súdu je pritom z úradnej činnosti známe, že pôvodný majiteľ zmenky - POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonáva svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania úverov. Svoje nároky si uplatňuje aj v exekučných konaniach, pričom z pripojeného spisu sp. zn. 17Er/725/2011 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému Q. K. o vymoženie istiny 777,17 Eur a príslušenstva pohľadávky, vymáha na základe exekučného titulu, a to Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03059/11 zo dňa 10.5.2011, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie sumy vo výške 777,17 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 777,17 Eur od 2.2.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne od 28.2.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Z tohto spisu súd ďalej zistil, že dňa 14.6.2010 bola medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom na predtlačenom formulári uzavretá zmluva o úvere č. 202900336, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 300,- Eur a ktorý mal žalovaný zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 49,- Eur, teda celkom sumu 588,- Eur. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN, ani priemerná RPMN. Žalovaná podpisom potvrdila prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve o úvere dňa 31.8.2010. Zmluva obsahuje predtlačený text, podľa ktorého dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať a súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane zmluvy). V bode 17 Všeobecných podmienok je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil dlžník zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh. 4. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere č. 202900336 uzatvorená dňa 17.3.2010 medzi žalovanou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ s. r. o. ako veriteľom, keď číslo zmluvy bolo uvedené priamo na zmenke. Dospel k záveru, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a o spotrebiteľský úver podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Mal za to, že snaha žalobcu o interpretáciu zmenky ako riadneho a plnohodnotného zmluvného dojednania je v prejednávanej veci v hrubom rozpore s elementárnymi zásadami spotrebiteľského práva na vnútroštátnej úrovni ako aj úrovni európskeho práva. Preto súd ex offo skúmal nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o úvere, hoci ide o nárok zo zmenky a konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Zistil, že v zmluve o úvere nie je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ani o priemernej hodnote RPMN, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo boli v čase uzatvárania tejto zmluvy povinné údaje vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku. Žalobcom predložená zmenka nezohľadňuje túto skutočnosť ale umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne. Takto dojednaný zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Uvedená zmluvná podmienka je neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ. Súd tiež dospel k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech dlžníka preto uzavrel, že sa táto zmluva prieči dobrým mravom, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, preto nemohlo žalobcovi ako veriteľovi zo zmluvy o úvere vzniknúť právo ma vyplnenie blankozmenky podľa bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a ak zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. 5. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že ak by aj nebola neplatná celá zmluva o úvere, právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu, že Dohoda o vyplňovacom práve zmenky je uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda vo formulári, ktorý spracoval žalobca a žalovaný ho nemal možnosť ovplyvniť. Táto podmienka nebola individuálne dojednaná pričom nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom napr. pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške až 0,25% denne. Zároveň dohodou o vyplnení zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplní veriteľ a ktorá bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takto formulovaná dohoda o vyplnení zmenky podľa súdu predstavuje pre žalovaného dohodu vykazujúcu znaky neurčitosti s nezrozumiteľnosti (vzhľadom na množstvo dojednaných zmluvných pokút, či a v akej miere budú uplatnené) a teda ďalší dôvod neplatnosti v zmysle neprijateľných zmluvných podmienok. 6. Ďalej súd poukázal na to, že Zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne limituje možnosť zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou a to do výšky nesplatnej istiny a príslušenstva maximálne do výšky 30% pôvodnej istiny. V danom prípade bola vystavená zmenka ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie nároku veriteľa zo Zmluvy o úvere, pričom ak výška úveru bola 600,- Eur, maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva mohla byť v sume 180,- Eur. V danom prípade zmenková suma v čase vyplnenia bola 908,87 Eur, teda presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. Zmenka tak bola vyplnená v rozpore so zákonom a preto ju veriteľ nesmel prijať a ďalej postupovať. 7. Súd tiež mal za to, že dohoda o vyplnení zmenky uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Žalovaný sa však v porovnaní s právnym predchodcom žalobcu nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ šlo o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred právnym predchodcom žalobcu bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah a aby si uvedomil ich následky. Spotrebiteľ si neuvedomil, že vyplnením zmenky došlo k značnému zhoršeniu jeho postavenia, pretože veriteľ (právny predchodca žalobcu) vyplnením zmenky nepochybne zamýšľal obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, pretože na základe takto vyplnenej zmenky požadoval zmenkový úrok 0,25% denne, ktorý je vzhľadom na svoju výšku považovaný za v rozpore s dobrými mravmi a v spotrebiteľských vzťahoch neprípustný. Veriteľ ako dodávateľ finančnej služby (oproti neznalému spotrebiteľovi) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Žalobca ako nadobúdateľ zmenky zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel počítať s tým, že nárokom majúcim svoj základ v nekalej podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť právnu ochranu. Dohodu o vyplňovacom práve bianko zmenky a tým aj samotnú zmenku možno zároveň považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). Vystavením zmenky sa totiž právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho je, že žalovaná by veriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 OZ). Pretože žalobca v tomto konaní si uplatňuje právo z neplatnej zmenky, súd aj bez toho, aby skúmal výšku žalovanej sumy, žalobu žalobcu zamietol. Ak je totiž neplatná Dohoda o vyplnení zmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Žalobca sa ako majiteľ zmenky, na ktorej vyplnenie právo nevzniklo a ktorá ani nemohla byť od žalovaného prijatá, nemôže na základe takejto zmenky s úspechom domáhať jej vyplatenia. Pri indosovaní zmenky postupoval majiteľ zmenky a pôvodný majiteľ zmenky na škodu dlžníka, nakoľko medzi nimi je personálne prepojenie (právny zástupca Pohotovosti s.r.o. a CD Consulting s.r.o. je totožný a konateľ a spoločník právneho zástupcu je spoločníkom v s.r.o. TOP INNOVATINS spolu so spoločníkom CD Consulting s. r. o.), na základe ktorého majiteľ zmenky mal vedomosť, že zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia k zmluve o spotrebiteľskom úvere a spoliehal sa na to, že žalovaný nebude môcť po indosovaní zmenky robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom (§ 17 Zmenkového a šekového zákona). Pohotovosť s.r.o. si neuplatnila svoj nárok na súde, ale uplatnila vyplňovacie právo blankozmenky a v rozhodcovskom konaní žiadala od dlžníka zaplatiť už vyplnenú zmenkovú sumu na blankozmenke. Keď takýto jeho postup ako aj vydaný rozhodcovský rozsudok súd preskúmal v exekučnom konaní a neposkytol mu právnu ochranu, následne potom postúpil práva zo zmenky na nového nadobúdateľa, a tak musela mu byť protiprávnosť jeho konania známa a napriek tomu tak urobil. Nový nadobúdateľ mal s odbornou starostlivosťou žiadať o poskytnutie všetkých údajov týkajúcich sa uplatnenia vyplňovacieho práva blankozmenky a rovnako tento nárok posúdiť s ohľadom na ochranu práv spotrebiteľa, ale on tak neurobil. Aj z tohto dôvodu nemôže súd poskytnúť žalobcovi právnu ochranu. 8. Súd tiež dôvodil tým, že žalobca v rozpore s čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 svoj návrh nedoplnil, hoci jeho skutkové tvrdenia boli nedostatočne jasné, neprimerané a minimalistické, preto súd žalobu vychádzajúc z nariadením preferovanej zásady písomnosti konania, v súlade s vnútroštátnym právom, bez pojednávania zamietol. 9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, avšak procesne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy konania nevznikli. 10. Proti tomuto rozsudku formálne síce v celom jeho rozsahu, ale podľa obsahu iba voči časti zamietajúcej nárok žalobcu a vo výroku o náhrade trov konania, podal prostredníctvom vtedy účinného právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi i vyčíslenú náhradu trov odvolacieho konania. Argumentoval tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b) CSP - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). 11. Ako prvé zdôraznil, že žalobca, ani žalovaná dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, ako ho vykonal okresný súd nenavrhli. Ust. § 120 ods. 1 OSP pritom súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne. V danej veci preto súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Súd pritom svoj postup neodôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla vzniesť námietky proti zmenke, ak tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté. 12. Súd nesprávne vychádzal z podľa neho nesporných skutočností, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvorili zmluvu o úvere, že zmenka je zabezpečovacia zmenka a že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto skutočnosti neboli tvrdením ani jedného z účastníkov, súd ich vyabstrahoval z dokazovania, ktoré sám navrhol. Takéto skutočnosti preto nemožno považovať za nesporné. Strany sa k nim nikdy nevyjadrili, a preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na takýchto skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu aj na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a ich nesprávnej interpretácie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd ignoroval § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, z ktorého vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzn. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky, keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/3/2008. Pripustil, že za určitých okolností je síce možné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného, ktorý nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. V danom prípade bolo následkom nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods. 1 OSP, porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal tiež na rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000, z ktorého zdôraznil, že zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Je nezávislým dokonca na existencii zaistenej pohľadávky. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Uplatnená zmenka má všetky zákonom predpísané náležitosti, je teda platná a uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zdôraznil, že z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu preukazovať, že mu žalovaný (povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. V ďalšom odkázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000 podľa ktorého na základe zmenky vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú čiastku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013, ktoré boli vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu. V ďalšom sa odvolateľ vyjadril k záveru súdu, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. Poukázal na to, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby bola na zabezpečenie nárokov vystavená zmenka, limitovaná bola len výška zabezpečenia. Zákonodarca tiež pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení. Dohoda o vyplňovacom práve preto nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V závere uviedol, že závery súdu prvej inštancie sú nesprávne a vyplývajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania vo výške 71,37 Eur bez DPH za podané odvolanie a 8,58 Eur bez DPH režijný paušál, všetko navýšené o DPH. 13. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril. 14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, a po oboznámení sa s rozsudkom a obsahom spisu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nevyhnutné v napadnutej zamietajúcej zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal zaviazania žalovaného zaplatiť mu žalovanú zmenkovú pohľadávku 1.558,91 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.558,91 Eur od 31.1.2011 do zaplatenia, 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 1.558,91 Eur od 16.3.2011 do zaplatenia a zmenkovou odmenou vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 5,20 Eur. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 15.6.2010 na sumu 1.558,91 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 31.1.2011. Zmenka bola vystavená dňa 15.6.2010, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 1.558,91 Eur spolu s 0,25 % denným úrokom od 31.1.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ na zmenkovú sumu neplnil žiadnou finančnou čiastkou. 16. Zo žalobcom predloženej zmenky vyplýva, čo napokon konštatuje v odôvodnení napadnutého rozsudku aj súd prvej inštancie, že do zmenky vystavenej žalovaným dňa 15.6.2010 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o. bola vpísaná suma 1.558,91 Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 31.11.2011. Zmenka bola splatná pri predložení s doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.. V pravom hornom rohu zmenky sa nachádza číslo zmluvy 202900427. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobcu. Z uvedenej listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia. 17. Súd prvej inštancie ďalej z úradnej činnosti zistil a z toho aj pri rozhodovaní ďalej vychádzal, že pôvodný majiteľ zmenky - POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava vykonávajúci svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania úverov si svoje nároky uplatňuje aj v exekučných konaniach, pričom z ním pripojeného spisu vec prejednávajúceho súdu sp. zn. 17Er/725/2011 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému Q. K. o vymoženie istiny 777,17 Eur a príslušenstva pohľadávky si osvedčil, že tieto nároky vymáha na základe exekučného titulu a to Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03059/11 zo dňa 10.5.2011, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 777,17 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 777,17 Eur od 2.2.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne od 28.2.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Z uvedeného spisu podľa súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že dňa 14.6.2010 bola medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom na predtlačenom formulári uzatvorená zmluva o úvere č. 202900336. V zmysle zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 300,- Eur a ktorý mal žalovaný zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 49,- Eur, to je celkom sumu 588,- Eur. V bode 13 Všeobecných podmienok je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. 18. Podľa súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere č. 202900336 uzatvorená dňa 31.8.2010 (?) medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľom, keď číslo zmluvy bolo uvedené aj priamo na zmenke (?). Súd ďalej uzavrel, že je oprávnený a povinný skúmať platnosť zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky a nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, tu potom zmluvy č. 202900336 zo dňa 31.8.2010 (?), na základe ktorej záväzok, zabezpečený zmenkou, vznikol, aj keď spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu alebo uplatneniu práv zo zmenky, je. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere (teda zmluvy č. 202900336) vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov tejto zmluvy vyjadrenú takmer vo všetkých ustanoveniach zmluvy sa zmluva podľa súdu prvej inštancie prieči dobrým mravom, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z uvedeného dôvodu nemohlo žalobcovi ako veriteľovi zo zmluvy o úvere vzniknúť ani právo ma vyplnenie blankozmenky podľa bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a ak zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať sa akýchkoľvek práv, preto návrh žalobcu zamietol. 19. Z listinných dokladov zabezpečených súdom prvej inštancie, týkajúcich sa exekučnej veci vedenej na jeho súde pod sp. zn. 17Er/725/2011, konkrétne zo Zmluvy o úvere č. 202900336 uzatvorenej dňa 31.8.2010, Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03059/11 zo dňa 10.5.2011, vystavenej zmenky žalovaným dňa 31.8.2010 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., do ktorej bola vpísaná suma 777,17 Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 2.2.2011 a v jej hornom horu je uvedené č. zmluvy 202900336 (č.l. 107, až 110 spisu) vyplýva, že uvedené podklady, z ktorých súd prvého inštancie pri rozhodovaní v predmetnej právnej veci aj vychádzal, sa týkali iného vzťahu, či už zmenkového alebo zmluvného, než toho ktorý bol predmetom konania, vychádzajúc z opísania skutkových okolností danej veci žalobcom. 20. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. (ods. 1) Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami, vyplýva z osobitného úpredpisu. (ods. 2) 21. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí že súd je viazaný žalobou. V prvom rade z toho vyplýva, že súd nemôže žalobcovi priznať viac, ako žiadal v petite žalobného návrhu. V § 215 ods. 2 CSP sa súdu ďalej zakazuje, aby žalobcovi priznal niečo iné (teda, aby žalovanému uložil inú než žalobcom navrhovanú povinnosť), alebo aby žalobcovi priznal síce požadované plnenie, avšak na základe iného skutkového základu, než ktorý bol predmetom sporu. 22. Z ustálenej rozhodovacej praxe bol formulovaný právny záver (od ktorého nie je dôvod sa odchýliť ani v predmetnej prejednávanej veci), že neprípustným prekročením žalobného návrhu porušením dispozičnej zásady konania by bolo priznanie, resp. rozhodnutie o inom alebo väčšom plnení, než ktorého sa žalobca petitom žalobného návrhu domáhal, alebo priznanie plnenia, resp. rozhodovanie na základe iného skutkového stavu, než toho ktorý bol v žalobnom návrhu vykreslený a bol predmetom dokazovania (ako tomu je napokon aj v predmetnej právnej veci). Zhodný názor zastáva aj Ústavný súd Českej republiky (nález zo dňa 5. mája 2009, sp. zn. IV . ÚS 2780/08), podľa ktorého súd nemôže v občianskom súdnom konaní (až na určité výnimky) žalobcovi priznať viac než žiadal v žalobnom petite, žalovanému nemôže uložiť inú, než žalobcom navrhovanú povinnosť. Opačný postup by bol v rozpore s ústavnými princípmi (porov. nález Ústavného súdu zo 6.6.1996, sp. zn. IV. ÚS 286/95), pričom na porušenie tejto zásady možno v rovine ústavnoprávnej nazerať ako na porušenie práva na spravodlivý súdny proces. 23. V prejednávanej veci žalobca žalobným návrhom žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu žalovanú zmenkovú pohľadávku, ktorá mu mala vzniknúť z predloženej zabezpečovacej zmenky vystavenej žalovaným dňa 15.6.2010 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., do ktorej bola vpísaná suma 1.558,91 Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 31.11.2011. 24. Súd prvej inštancie však v rozpore so žalobným návrhom posudzoval v prejednávanej veci iný zmenkovo právny vzťah, ktorý vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku a listinných dokladov, z ktorých súd vychádzal, okrem označenia zmenkového veriteľa a dlžníka, nevykazoval žiadne iné ďalšie identifikačne zhodné údaje so zmenkovým právnym vzťahom, na základe ktorého mala žalobcovi vzniknúť zmenková pohľadávka, ktorú si v tomto konaní uplatňuje. Konkrétne je tu rozpor pri uvedení zmenkovej sumy, jej príslušenstva, čísla úverovej zmluvy uvedenej na zmenke, ktoré údaje na žalobcom predloženej zmenke ďalej nekorešpondovali ani s ostatými listinnými dôkazmi, z ktorých súd prvej inštancie následne vzchádzal. 25. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci vyšiel z iného než žalobným návrhom vymedzeného skutkového základu, a rozhodoval tým o inom predmete konania, než o tom, ktorý bol žalobou žalobcu vymedzený a ku ktorému sa vzťahoval opis rozhodujúcich skutočností v žalobnom návrhu je neprijateľné, pretože nemá oporu v civilnom sporovom poriadku. 26. Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi, vyplýva z toho mimo iné to, že pri preskúmavaní správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie môže prihliadať len k tým dôvodom, ktoré odvolateľ v odvolaní označil, nie je viazaný rozsahom odvolania len v prípadoch uvedených v § 379 CSP (nejde o daný prípad), pričom však vždy musí prihliadnuť k vadám, ktoré sa týkali procesných podmienok, i keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). 27. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 28. Z citovaného ustanovenia procesného predpisu potom vyplýva, že odvolací súd musí vždy rešpektovať procesno-právne vady konania pred súdom prvej inštancie, pokiaľ mali sa týkajú procesných podmienok konania. 29. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky. 30. Za nedostatok uvedenej podmienky v sporovom konaní (inak ovládané dispozičnou zásadou, teda začína len na základe žalobného návrhu), je možné považovať rozhodnutie súdu ultra petitum. Ak potom súd v rozpore s ustanovením § 215 ods. 2 CSP rozhodoval o niečom inom, než čoho sa žalobca domáhal, čím došlo bezdôvodne k prekročeniu žalobného návrhu, cit. zákonné ustanovenie - § 389 ods. 1 písm. a) CSP umožňuje odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie v zamietajúcej časti zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 31. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní, pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude postupovať v naznačenom smere, v prípade potreby doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a vykonané dokazovanie je potrebné opätovne vyhodnotiť s použitím príslušných zákonných ustanovení, a vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. 32. V novom rozhodnutí pritom prvoinštančný súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania včítane tohto odvolacieho (§ 396 ods. 1 CSP). 33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).