Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/233/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113218322 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2113218322.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: W. N., nar. X.. W. XXXX, adresa trvalého bydliska M., G. XXX/XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Milan Szöllössy, adresa sídla Košice, Kováčska 28, proti žalovanej: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, adresa sídla Bratislava, Trnavská cesta 82, o 2.893,25 eur s príslušenstvom, o odvolaniach sporových strán proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 24. apríla 2017, č.k. 10C/301/2013-197 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e a vo výroku I. sa m e n í tak, že žaloba sa v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne počítaného zo sumy 2.075,04 eur od 22. januára 2013 do zaplatenia z a m i e t a . II. Žalovaná má voči žalobcovi, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : 1.1 Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.075,04 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% z dlžnej sumy od 22. januára 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, II. vo zvyšku žalobu zamietol, III. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania a IV. Slovenskej republike priznal nárok na náhradu trov konania voči stranám sporu v rozsahu po 50% a to potom, čo zistil nasledovný skutkový stav: 1.2 Žalobca ako spolujazdec utrpel zranenia dňa 15. júla 2011 pri dopravnej nehode v obci Smolenice, keď vodič motorového vozidla zn. Ford Galaxy EČV: NR 949 DP V. O., nar. XX. V. XXXX bol rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 5T/68/2012 z 12.3.2013 uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, lebo pod vplyvom alkoholu viedol vozidlo vyššou ako povolenou rýchlosťou, narazil a prevrátil sa do potoka. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného MUDr. L. B. dňa 5. novembra 2012 bolo bolestné ohodnotené vo výške 547,50 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené vo výške 530 bodov. 1.3 Žalobca uplatnil dňa 26. novembra 2012 priamo voči žalovanému nárok (keďže k motorovému vozidlu nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou, a preto sa nároky kryjú z garančného fondu, ktorý spravuje žalovaný) a to vo výške 8.606,70 eur za bolestné s hodnotou bodu 15,72 eur a 8.331,60 eur za sťaženie spoločenského uplatnenia s hodnotou bodu 15,72 eur, a tiež 126,62 eur za náklady spojené s liečením. 1.4 Oznámením zo 7. januára 2013 žalovaný poveril vybavením škodovej udalosti spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá žalobcovi bezprostredne po ukončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie plnila titulom bolestného sumu 8.421 eur, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 4.716 eur a titulom liečebných nákladov 82,65 eur. 1.5 Žalobca vzal žalobu späť v časti liečebných nákladov v sume 14,97 eura, čo predstavovalo cestovné vo výške 4,97 eura, ktorého účelnosť nevedel zdokladovať a výpis návrhu na kúpeľnú liečbu v sume 10 eur, ktorý už nemal k dispozícii. 1.6 Predmetom sporu v časti liečebných nákladov zostal nárok na zaplatenie sumy 29 eur, pričom sa jednalo o poplatky za prednostné vyšetrenia. 1.7 Vzhľadom na okolnosti, za ktorých prišlo ku škode na zdraví žalobcu pri dopravnej nehode, kedy vodič motorového vozidla V. O. bol očividne pod vplyvom alkoholu, keď požíval alkoholické nápoje celý večer v bare, pričom si vypil aj so žalobcom; žalobca tvrdil, že si vodičovu opitosť nevšimol, no žalobca priznal i to, že v deň nehody požíval alkohol (pil pivo s kamarátom, svedkovia ho videli piť vodku v bare, pričom ani samotný žalobca si nepamätal koľko čoho vypil), čím bolo jeho vnímanie a hodnotenie aktuálnej situácie (triezvosť vodiča) ovplyvnené. Žalobca si na vodičovi podľa jeho vyjadrenia opitosť nevšimol, mal ju však predvídať aj z toho dôvodu, že celý večer vodič trávil v bare. Žalobca si napriek tomu sadol k nemu do auta, hoci mohol predpokladať, že vodič nebude úplne spôsobilý riadiť motorové vozidlo a mohol ho v tomto smere dopytovať, keď si nebol istý považoval za preukázanú žalobcovu spoluúčasť na spôsobenej škode v rozsahu 20%. 1.8 Vec právne čo do uplatnenej istiny právne posúdil podľa § 415, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a 2, § 441, § 444 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení) ako nárok na náhradu škody na zdraví (náhradu za bolesť v sume 364,60 eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného v sume 2.499,65 eur) a nárok na náhradu liečebných nákladov poškodeného (v sume 29 eur), vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla na ktorej mal spoluúčasť aj žalobca, kedy si poškodený mohol uplatniť nárok na poistné plnenie aj z poistného garančného fondu (keďže škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti) podľa § 24 ods. 2 písm. b) a ods. 3 ZoPZP (zákon číslo 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla). Nárok na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ako poškodeného ďalej právne posúdil podľa § 2 ods. 1 a ods. 2, § 3 ods. 1 až 3, § 4 ods. 1 až 3, § 5 ods. 1, 2 a 4, § 7 ods. 6, § 10 ods. 4 zákona číslo 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri hodnotení spoluúčasti poškodeného na škode poukázal aj na uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo 1054/2007 a rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 25Cdo 91/2010. 1.9 Vzhľadom na uvedené potom uzavrel, že nárok na bolestné pri zohľadnení spoluúčasti žalobcu na spôsobenej škode v rozsahu 20% predstavoval sumu 8.268,72 eur (pri počte bodov 657,50 a hodnote bodu 15,72 eur, čo bola maximálna uplatnená výška) a keďže sa plnilo žalobcovi vo výške 8.421 eur, nárok na vyššie bolestné mu tým nevznikol a súd jeho žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Preto sa už ani nezaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovanou, ani neriešil hodnotu bodu za bolestné. 1.10 Pri nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia považoval za dôvodnú výšku 2.075,04 eur, keď vychádzal z počtu bodov 540, ktoré boli stanovené znaleckým posudkom MUDr. Pamulu s rozdielom oproti lekárskemu posudku MUDr. B. o 10 bodov, pričom obaja lekári považovali za dôvodné dvojnásobné navýšenie bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods. 4 citovaného zákona vzhľadom k obmedzeniu doterajšieho života žalobcu v oblasti športovej, pracovnej a spoločenskej s prihliadnutím predovšetkým na mladý vek poškodeného 24 rokov v čase úrazu a trvalé poškodenie jeho zdravotného stavu. Pri 20% spoluúčasti, počte bodov 540 a hodnote bodu 15,72 eur, ktorá nebola medzi stranami za sťaženie spoločenského uplatnenia sporná, predstavoval nárok žalobcu sumu 6.791,04 eur a doposiaľ sa plnilo 4.716 eur, teda rozdiel činí výšku priznaného plnenia žalobcovi v tomto konaní. Vo zvyšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobu preto zamietol. 1.11 Nárok na náhradu liečebných nákladov považoval za nedôvodný z dôvodu, že sa jednalo o poplatky za prednostné vyšetrenia a teda išlo o nadštandardné služby, ktoré sa nehradia z povinného zmluvného poistenia. Preto žalobu v tejto časti zamietol. 1.12 Nárok na úrok z omeškania zo žalovanej istiny právne posúdil podľa § 559 ods. 1 a 2, § 563, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 O.z. a nakoľko žalovaná si nesplnila svoju povinnosť riadne a včas (keď poskytla žalobcovi na účet iba časť plnenia dňa 21. januára 2013 na základe jeho výzvy doručenej mu dňa 28. novembra 2012), priznal žalobcovi aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po čiastočnom plnení do zaplatenia, t. j. od 22. januára 2013 vo výške 8,75% ročne počítaný zo sumy 2.075,04 eur. V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že právny vzťah zo spôsobenej škody treba považovať za záväzkový vzťah (§ 489 Občianskeho zákonníka), na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o záväzkoch (jeho ôsma časť), vrátane ustanovení o zániku záväzkov a omeškaní. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, zásadne treba vychádzať z toho, že škodca je povinný nahradiť škodu, prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Právo poškodeného požadovať náhradu škody a tomu zodpovedajúca povinnosť škodcu škodu poškodenému uhradiť, spravidla nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale priamo zo zákona. Ďalej poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2011, sp. zn. 6Cdo 16/2010 podľa ktorého, ak sa omeškanie týka peňažného dlhu vo forme náhrady škody (škody na zdraví), pre určenie, kedy dochádza k omeškaniu dlžníka (škodcu), je rozhodujúca povaha požadovaného (súdom priznaného) odškodnenia. Len v prípade, ak bolo súdom rozhodnuté o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. (čo však nebolo predmetom tohto konania), čas splnenia nastáva rozhodnutím súdu, a teda k omeškaniu dlžníka dochádza až uplynutím lehoty na splnenie povinnosti. V ostatných prípadoch je potrebné, z hľadiska určenia času splnenia, vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, t. j. dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 1.13 Nárok strán na náhradu trov konania posúdil právne podľa § 255 ods. 1 a 2 a § 256 ods. 1 C.s.p., keď za úspech žalobcu počítal časť žaloby v ktorej bol úspešný a to v rozsahu 2.075,04 eur a úspech žalovanej v zamietajúcej časti žaloby a v zastavenej časti konania zavinenej žalobcom vo výške 364,60 + 424,61 + 29 + 14,97 + 1115,15 = 1.948,33 eur. Vzhľadom na čiastočný úspech strán v spore potom vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania a štát má voči obom stranám sporu v rovnakom rozsahu nárok na náhradu trov znalečného vo výške 34,66 eur, ktoré bolo v konaní priznané zo štátnych finančných prostriedkov ustanovenému znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku. 2. Rozsudok napadla vo výroku I. a to v sčasti priznaného úroku z omeškania žalovaná s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby žalobcu v tejto časti a v časti rozhodnutia o trovách konania a trovách štátu žalobca s návrhom na jeho zmenu priznaním žalobcovi plnej náhrady trov konania ako aj priznaním nároku na náhradu trov štátu výhradne voči žalovanému. 3.1 Žalovaná vo svojom odvolaní vinní súd prvej inštancie z toho, že vec v tejto časti uplatneného nároku žalobcu nesprávne právne posúdil, nakoľko žalovaným v tomto prípade je poisťovateľ a nie priamo škodca (hoci žalobca mal možnosť vybrať si žalovaný subjekt, ktorým môže byť tak vodič, t. j. poistený ako aj poisťovateľ), v ktorom prípade sa úrok z omeškania spravuje osobitným režimom upraveným v ZoPZP, ktorý má v tomto prípade prednosť pred ustanoveniami O.z. (z dôvodu vzťahu lex specialis a lex generalis). V tejto súvislosti ďalej dôvodila, že poisťovňa plní po preukázaní, že za škodu zodpovedá jej poistený len tie uplatnené nároky, ktoré sú dôvodné a preukázané. Poisťovateľ má totiž povinnosť v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného skončiť prešetrovanie škodovej udalosti a oznámiť výšku poistného plnenia alebo poskytnú písomné odôvodnenie zamietnutia, respektíve zníženia poistného plnenia. Za predpokladu, že poisťovňa túto povinnosť splní, nevzniká poškodenému v zmysle § 11 ods. 8 ZoPZP právo na úrok z omeškania. Pokiaľ súd prvej inštancie posudzuje omeškanie žalovanej s poukazom na právnu úpravu obsiahnutú v O.z., rozširuje tým povinnosti poisťovne nad rámec zákonnej úpravy; navyše v tomto prípade súd ani nevedel zistiť výšku škody inak ako znaleckým dokazovaním a spornou bola aj otázka určenia miery spoluúčasti žalobcu na vzniku škody. Šetrenie poisťovne tak nemožno považovať za ukončené a podaním žaloby sa presunulo do súdneho konania formu dokazovania. Znalecký posudok bol doručený súdu až dňa 18. septembra 2015 (stranám ešte neskôr) a ani súd nevedel zistiť výšku škody na zdraví v tomto prípade inak, ako na základe tohto posudku. 3.2 Žalobca si uplatnil nároky (ktorých náhrada bola predmetom tohto konania) listom z 26. novembra 2012 a žalovaná si listom zo 17. januára 2013 splnila svoju povinnosť poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov (v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti), pre ktoré znížila poistné plnenie. Žalovaná poukázala žalobcovi sumu 2.075,04 eur dňa 25. mája 2017 (rozsudok súdu prvej inštancie jej bol doručený dňa 11. mája 2017). 4.1 Žalobca vo svojom odvolaní viní súd prvej inštancie taktiež z toho, že jeho rozhodnutie o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho najmä v tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil mieru úspechu sporových strán v spore. Podľa jeho názoru hodnotenie úspechu strany v konaní nemôže byť bez výnimky mechanické, len na základe posúdenia pomeru sumy, ktorej sa žalobca v konaní domáhal a sumy, ktorá mu bola v konečnom dôsledku priznaná súdom. Pri výklade jednotlivých ustanovení C.s.p. (vrátane výkladu § 255 C.s.p.) je povinný prihliadať aj na základné princípy uvedené v článkoch 1 až 18. Pri hodnotení úspechu strán v konaní musí prihliadnuť na všetky okolnosti prípadu, na druh nároku, ktorého sa žalobca v konaní domáha, na okolnosti, za ktorých si nárok uplatňuje, na jeho postup v konaní pri uplatňovaní jednotlivých nárokov a s prihliadnutím už na spomínaný princíp právnej istoty aj na to, či žalobca môže správne určiť výšku nároku pri podaní žaloby, vzhľadom na jeho očakávania, ktoré je možné považovať za legitímne, alebo je túto výšku možné určiť až s prihliadnutím na jednotlivé skutkové zistenia v konaní, či závery prípadného znaleckého posudku. 4.2 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je potom zrejmé, že v časti nárokov žalobcu, v ktorých súd označil žalobcu za neúspešného, záviselo rozhodnutie súdu od posúdenia otázky spoluzavinenia žalobcu na vzniku škody. Žalobca totiž zobral podaním z 18. novembra 2015 žalobu v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1.115,95 eur späť z dôvodu akceptácia vlastného spoluzavinenia na vzniku škody v rozsahu 15% a v tejto časti bolo konanie zastavené. V ďalšej časti nároku žalobcu na náhradu za bolesť v sume 364,60 eur a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 424,61 eur súd žalobu rozsudkom zamietol z dôvodu, že uvažoval s mierou spoluzavinenia žalobcu nie v rozsahu 15%, ako to pripúšťal žalobca, ale so spoluzavinením v rozsahu 20%. Celkovo teda z dôvodu zohľadnenia spoluzavinenia nebola žalobcovi oproti uplatneným nárokom priznaná náhrada v sume 1.905,16 eur. Možnosť zohľadnenia spoluzavinenia žalobcu na samotnom vzniku škody vyplynula až v priebehu dokazovania, konkrétne po výsluchu všetkých svedkov okolností, za ktorých sa stala dopravná nehoda, pri ktorej žalobca utrpel vážne poškodenie zdravia. Žalobca tieto vedomosti pri podaní žaloby nemal, nakoľko si nebol vedomý toho, že by sa svojím správaním mal podieľať na vzniku škody. Po výsluchu svedkov a následne po podaní znaleckého posudku žalobca promptne reagoval na zistené skutočnosti a zistený skutkový stav, a pripustil mieru svojho spoluzavinenia na vzniku škody v rozsahu 15%. Na základe toho následne upravil výšku svojich nárokov. Aj potom, čo žalobca uznal istú mieru spoluzavinenia na vzniku škody však konečné stanovenie výšky bolo závislé len výlučne od úvahy súdu a od jeho vlastného hodnotenia závažnosti jednotlivých prvkov konania žalobcu v súvislosti s okolnosťami predchádzajúcimi vzniku dopravnej nehody. Z konania žalovanej je zrejmé, že pri čiastočnom plnení nárokov pred podaním žaloby o žiadnej miere spoluzavinenia neuvažovala ani ju pri čiastočnom plnení nezohľadňovala. Aj z uvedeného dôvodu žalobca nemohol legitímne počítať s istou mierou spoluzavinenia pri určovaní výšky jeho nárokov. Hodnotenie nepriznania uvedenej časti uplatnených nárokov žalobcu ako jeho neúspech v konaní bolo v rozpore s princípom právnej istoty a v rozpore so spravodlivou ochranu ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov, na ktoré sa odvoláva práve ustanovenie článku 1 ods. 1 C.s.p.. V konečnom dôsledku potom ako neúspech žalobcu v konaní je možné hodnotiť len nepriznanie sumy náhrady liečebných nákladov 43,97 eur, čo je v porovnaní s priznaným nárokom žalobcu v sume 2.075,04 eur len nepatrná časť nepriznaného nároku. 5. Žalobca vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej navrhol odvolaním napadnutý rozsudok v časti priznaného úroku z omeškania ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že žalovaná nesprávne interpretuje ustanovenie § 11 ods. 8 ZoPZP keď ho vykladá spôsobom, že poškodený má nárok na úrok z omeškania len v prípade uvedenom v tomto ustanovení a v inom prípade mu za žiadnych okolností nemôže nárok na zaplatenie úroku zameškania vzniknúť. Podľa jeho názoru, predmetné ustanovenie sa zaoberá len prípadom omeškania poisťovateľa s plnením jeho povinnosti riadne a včas začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti aj jeho výsledky riadne poškodenému oznámiť. Toto ustanovenie sa už nezaoberá omeškaním poisťovateľa so splnením jeho inej podstatnejšej právnej povinnosti včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody, ktoré poisťovateľovi riadne preukázal. Ustanovenie § 11 ods. 8 nevylučuje vznik nároku poškodeného na úrok zameškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia v tomto prípade nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že výšku škody bolo možné zistiť až na základe znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia. Podľa § 3 ods. 2, § 4 ods. 2 a § 5 ods. 1 zákona číslo 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovni v znení neskorších predpisov sa náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia preukazuje lekárskym posudkom, v ktorom je bolesť, respektíve sťaženie spoločenského uplatnenia bodovo hodnotená. Práve lekársky posudok je v zmysle vyššie uvedených ustanovení legálnym a legitímnym dokladom slúžiacim k určeniu výšky náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca takýto doklad preukazujúci výšku jeho nárokov žalovanej predložil. Ak mala žalovaná pochybnosti o správnosti bodového ohodnotenia bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia, mohla požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa § 7 ods. 6 práve citovaného zákona. Pokiaľ žalovaná týmto spôsobom nepostupovala a žalobcovi odmietla plniť časť náhrady bez toho, aby predložený lekársky posudok žiadala korigovať znaleckým dokazovaním, postupovala protiprávne. Pokiaľ žalovaná poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Košiciach, tak v týchto rozhodnutiach nie je prezentovaný jednotný právny názor súdnej praxe, ktorý by bol všeobecne rešpektovaný a aplikovaný. V tejto súvislosti poukázala, napríklad na rozsudok Krajského súdu v Nitre spisovej značky 6Co/504/2013 zo 4. novembra 2013, ktorý danú otázku posúdil odlišne. V odôvodnení rozsudku uviedol, že úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 ZoPZP v spojení s ustanovením § 11 ods. 6 sankcionujú len neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti. Nezbavia však poisťovateľa povinnosť platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie a to aj v prípade, ako poisťovateľ povinnosti uvedené v paragrafe 11 ods. 6 splnil včas. 6.1 Žalovaná vo svojej replike zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach a to najmä, že sankcia v podobe úrokov z omeškania je viazaná výlučne na nesplnenie si nepeňažnej povinnosti uvedenej v paragrafe 11 ods. 6 písm. a) alebo b) a to bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Relevantné tak nie je, ako mala, respektíve mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Uvedené možno dovodiť aj zo znenia článku 4 ods. 6 smernice 2000/26 S Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady číslo 73/239/EHS a 88/357/ EHS, podľa ktorého členské štáty zavedú povinnosť, podporenú primeranými účinnými a systematickými funkčnými alebo im rovnocennými správnymi sankciami, že do troch mesiacov odo dňa, kedy poškodená osoba uplatní svoju pohľadávku na náhradu škody buď priamo voči poisťovni osoby, ktorá spôsobila nehodu alebo voči jej likvidačnému zástupcovi a buď a) poisťovňa osoby, ktorá spôsobila nehodu alebo je likvidačný zástupca predložia odôvodnený návrh na náhradu škody v prípadoch, kedy zodpovednosť nie je sporná a škody sú vyčíslené, alebo b) poisťovne, ktorej je adresovaná žiadosť o náhradu škody, alebo jej likvidačný zástupca poskytne odôvodnenú odpoveď na body žiadosti v prípadoch, keď zodpovednosť bude buď odmietnutá, nie je presne určená alebo škody nie sú úplne vyčíslené. Členské štáty zmysle týchto smerníc príjmu ustanovenia, aby zabezpečili, že ak návrh nie je predložený v lehote troch mesiacov, okrem náhrady navrhnutej poisťovňou alebo určenou súdom, búdu poškodenej osobe vyplatené aj úroky. 6.2 V prejednávanej veci žalobca, ako poškodený bol na jednej strane v právnom vzťahu so škodcom, titulom jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa § 427 a nasledujúcich O.z. a na druhej strane bol žalobca, ako poškodený, aj v právnom vzťahu so žalovaným, ktorý bol poisťovateľom škodcu (v tomto prípade pozíciu poisťovateľa zastáva Kancelária v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) ZoPZP), tým, že si u neho uplatnil nárok na náhradu škody vo forme vyplatenia poistného plnenia z poistného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Omeškanie škodcu (vodiča, prevádzkovateľa vozidla) je preto potrebné vyvodzovať výlučne z jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi na základe § 517 ods. 1, 2 v spojení s ustanovením § 563 O.z., teda závislosti od toho, či si škodca splnil svoj záväzok včas a omeškanie žalovaného ako poisťovateľa s vyplatením poistného plnenia je potrebné posudzovať podľa § 11 ods. 6, 7, 8 ZoPZP, ktoré je u poisťovateľa viazané na nesplnenie jeho povinnosti uloženej mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Žalobcovi tak mohol teoreticky vzniknúť nárok na zaplatenie úrokov z omeškania voči škodcovi, proti ktorému si ho však neuplatnil. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu Prešov číslo 8Co/335/2015 z 27. februára 2017. 6.3 Žalovaná vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu voči rozhodnutiu o trovách konania a trovách štátu navrhla odvolaním napadnutý rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné § 142 ods. 3 O.s.p., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 O.s.p.. Zásadou úspechu vo veci je tak treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo znaleckého posudku. Výsluchom svedkov bolo preukázané, že žalobca mal vedomosť o tom, že vodič O. požíval alkoholické nápoje, mal možnosť a indície do motorového vozidla, ktoré riadil pán O. nenastúpiť, čím sa v nemalej miere podieľal na vzniku škody na zdraví, ktorá mu bola spôsobená. Žalobca o týchto skutočnostiach vedel už pred podaním žaloby, mohol tak predpokladať určitú mieru spoluviny na vzniku škody na zdraví a mal možnosť zohľadniť ju už v samotnom žalobnom návrhu. Navyše súdom stanovenú 20% spoluvinu je možné pokladať za veľmi priaznivú pre žalobcu vzhľadom k okolnostiam, ktoré v tomto prípade predchádzali vzniku škody. 7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.), ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p., účinného v čase jeho podania, aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou (predtým účastníkom konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolatelia použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalovanou voči rozhodnutiu o priznaní úroku z omeškania žalobcovi sú dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné postupom podľa § 388 C.s.p. zmeniť, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie , ani na jeho zrušenie, čo však neplatilo o odvolacích námietkach žalobcu voči rozhodnutiu o trovách konania a trovách štátu, ktoré nebolo možné považovať za dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti bolo vecne správne. 9. Predmetom konania vo veci vedenej Okresným súdom Trnava pod spisovou značkou 10C/301/2013 je nárok z žalobcu na zaplatenie sumy 364,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne počítaného zo sumy 185,70 eur od 22. januára 2013 do zaplatenia z titulu náhrady za bolesť, sumy 2.499,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.499,65 eur od 22. januára 2013 do zaplatenia z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a sumy 29 eur z titulu náhrady liečebných nákladov. 10. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolacie námietky či už žalobcu alebo žalovanej je posúdiť, či súd prvej inštancie správne žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne, počítaný zo sumy 2.075,04 eur od 22. januára 2013 do zaplatenia a zároveň či rozhodol správne aj o trovách konania sporových strán a trovách štátu. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2.075,04 eur (čiastočne výrok I. rozsudku) ako aj v časti zamietnutia žaloby žalobcu vo zvyšku uplatnených nárokov (výrok II. rozsudku) zostal odvolaním nedotknutý a preto v tejto časti nebol ani predmetom prieskumu odvolacím súdom. 11. Nesprávnym právnym posúdením veci je mylná aplikácia právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Presnejšie pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju aplikoval nesprávne. 12.1 Pokiaľ ide o námietku žalovanej o nesprávnom právnom posúdení veci a to vzniku nároku žalobcu na uplatnený úrok z omeškania odvolací súd dodáva: 12.2 Podľa § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 12.3 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. 12.4 Súd prvej inštancie vychádzal pri posudzovaní nároku žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania z právneho názoru, že žalovanej vznikla povinnosť platiť úrok z omeškania v zmysle § 563 O.z. odo dňa nasledujúceho po jej čiastočnom plnení (v zmysle petitu žalobcu) od 22. januára 2013 z dôvodu, že v tomto prípade je pri určení času plnenia potrebné vychádzať z § 563 O.z.. 12.5 Podľa § 563 O.z., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 12.6 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že splatnosť pohľadávky môže byť dohodnutá v zmluve alebo určená právnym predpisom (čo bol aj prípad práve prejednávanej veci), prípadne rozhodnutím súdu. Práve citované ustanovenie sa teda týka len tých prípadov, keď čas plnenia nebol určený žiadnym z uvedených spôsobov. Tak ako to správne namietala aj žalovaná v prejednávanej veci žalobca, ako poškodený bol na jednej strane v právnom vzťahu so škodcom, titulom jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa § 427 a nasledujúcich O.z. a na druhej strane bol žalobca, ako poškodený, aj v právnom vzťahu so žalovaným, ktorý bol poisťovateľom škodcu (v tomto prípade pozíciu poisťovateľa zastáva Kancelária v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) ZoPZP)., tým, že si u neho uplatnil nárok na náhradu škody vo forme vyplatenia poistného plnenia z poistného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Omeškanie škodcu (vodiča, prevádzkovateľa vozidla) je preto potrebné vyvodzovať výlučne z jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi na základe § 517 ods. 1, 2 v spojení s ustanovením § 563 O.z., teda závislosti od toho, či si škodca splnil svoj záväzok včas a omeškanie žalovaného ako poisťovateľa s vyplatením poistného plnenia je potrebné posudzovať podľa § 11 ods. 6, 7, 8 ZoPZP. 12.7 Podľa § 11 ods. 6 ZoPZP v znení účinnom ku dňu vzniku poistnej udalosti, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 12.8 Podľa § 11 ods. 7 cit. zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 12.9 Podľa § 11 ods. 8 cit zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 12.10 Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že medzi sporovými stranami nebolo sporným, že žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody priamo proti žalovanej na základe ZoPZP. Tento špeciálny predpis v § 11 ods. 7 jednoznačne stanovil, kedy nastala splatnosť poistného plnenia, ktoré je povinný poskytnúť poisťovateľ. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia je teda plnenie splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť (pravdaže v časti poisťovateľom uznaného nároku), respektíve po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (v tomto prípade nároku pôvodne neuznaného poisťovateľom avšak následne uznaného súdom). Ide o kogentné zákonné ustanovenie, ktoré určuje splatnosť pohľadávky majúcej svoj základ zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a neumožňuje určenie iného času zročnosti poistného plnenia. 12.11 Ak poisťovateľ uzná nárok poškodeného na plnenie čo aj len čiastočne, je z hľadiska určenia času plnenia takto uznaného nároku rozhodujúci okamih, keď poisťovateľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. V takomto prípade plnenie z takto uznaného nároku je splatné do 15 dní od skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť a v prípade, že by poisťovateľ neplnil, vznikol by poškodenému nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1 veta prvá a 2 O.z. uplynutím tejto lehoty. Ak však poisťovateľ odmieta poškodenému poskytnúť poistné plnenie v ním požadovanom rozsahu a poskytne mu riadne a včas písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo znížil poistné plnenie, v dôsledku čoho poškodený uplatnil svoj nárok žalobou v súdnom konaní, pre určenie času plnenia (a následným vznikom právneho nároku poškodeného na prípadný úrok z omeškania) je relevantným až doručenie právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Ak by si poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 ZoPZP, vznikol by poškodenému nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 O.z.). 12.12 Nakoľko citovaný právny predpis čas splnenia záväzku jednoznačne stanovuje, neobstojí argument súdu prvej inštancie, prípadne žalobcu o povinnosti poskytovateľa (žalovanej) plniť dlh v prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ (žalobca) požiadal. Žalovaná sa tak vzhľadom na nároky uplatnené v tomto konaní (keď žalobca si uplatnil len nárok na úrok z omeškania z plnení, ktoré mu do dňa podania žaloby vyplatené neboli) mohla dostať do omeškania až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej jej právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi výšku primeranej náhrady škody. V tejto súvislosti potom neobstojí ani námietka žalobcu, že žalovaná bola povinná plniť po predložení lekárskeho posudku a v prípade, že neplnila vystavila sa k omeškaniu s plnením svojej zákonnej povinnosti. 12.13 V konaní bolo nesporným, že žalobca uplatnil nárok na poistné plnenie dňa 26. novembra 2012 a žalovaná v trojmesačnej lehote od oznámenia žalobcu o škodovej udalosti žalobcovi vyplatila náhradu za bolestné v sume 8.421 eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 4.716 eur a zároveň splnila listom zo 17. januára 2013 (tu pozri č.l. 34 spisu) podmienku v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) ZoPZP, a to do troch mesiacov od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytla poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré znížila poistné plnenie a poskytla žalobcovi ako poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. 12.14 Podľa názoru odvolacieho súdu peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v paragrafe 11 ods. 8 ZoPZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v paragrafe 11 ods. 6 písm. a) alebo b) a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Pre rozhodnutie v tejto veci potom nebolo relevantné ako mala, prípadne mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Zo skutkových zistení či už súdu prvej inštancie alebo i odvolacieho súdu je zrejmé, že povinnosť žalovanej zaplatiť úroky z omeškania uplatnené žalobcom v tomto konaní nevznikla ani podľa § 11 ods. 8 ZoPZP. 12.15 Nakoľko námietka žalovanej o nesprávnom právnom posúdení veci bola dôvodná, odvolací súd postupujúc podľa § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v odvolaním napadnutej časti priznaného úroku z omeškania zmenil tak, že žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne počítaného zo sumy 2.075,04 eur od 22. januára 2013 do zaplatenia zamietol. 13.1 Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci a z toho plynúcom nesprávnom rozhodnutí súdu prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania odvolací súd dodáva: 13.2 Podľa ust. § 387 ods.1 a 2 C.s.p. a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2). 13.3 Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalobcu s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné: 13.4 Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (1). Ak má strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, či žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (2). 13.5 V tejto súvislosti vzhľadom na námietku žalobcu o povinnosti súdu pri rozhodovaní o trovách konania prihliadať aj na skutočnosť, či rozhodnutie o výške plnenia záviselo na znaleckom posudku alebo na úvahe súdu odvolací súd tak ako to namietala aj žalovaná poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné § 142 ods. 3 O.s.p., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 O.s.p. a tak nová právna úprava neobsahuje 3 špeciálne skutkové podstaty, ale len dve. Na prvom mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci len úspech čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 C.s.p.. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť potom aj na konania, ktorých výška plnenia v skutočnosti aj závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku s tým, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade však treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie o právnom posúdení základu veci a za sprevádzajúce potom rozhodnutie o výške plnenia. 13.6 Rozhodnutie o výške plnenia podľa pôvodnej úpravy obsiahnutej v O.s.p. záviselo na úvahe súdu vtedy, ak súd určil výšku nároku podľa § 136 O.s.p. (ktoré ustanovenie nemá ekvivalent súčasne platnom C.s.p.). Avšak i tu platilo, že ak hodnotí súd či boli splnené predpoklady vzniku nároku, či je tu spoluzavinenie poškodeného a pod. (ako to bolo aj práve v prejednávanej veci), nejde o úvahu súdu o výške plnenia ale o právnom posúdení základu veci; kedy postup súdu podľa § 142 ods. 3 O.s.p. neprichádzal do úvahy (tu pozri komentár Občianský soudní řád Bureš/Drápal/Mazanec 4. vydanie CH.BECK str. 386). Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. nebolo možné za doterajšej právnej úpravy postupovať ani vtedy, ak znalecký posudok bol vykonaný k doloženiu základu nároku (tak ako to bolo aj v práve prejednávanej veci). 13.7 Okrem toho v prejednávanej veci nemožno opomenúť ani fakt, že žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, ktorý má poznať aspoň zákonnú úpravu zavinenia poškodeného uvedenú v § 441 O.z., prípadne bežnú judikatúru k žalovanej veci a to najmä, že prevádzkovateľ sa môže zbaviť zodpovednosti aj v prípade, ak je škoda spôsobená aj zavinením poškodeného (R 3/ 1984), prípadne, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, pokiaľ poškodený tým, že vedome podstúpil jazdu vozidlom, ktoré viedla osoba, o ktorej vedel, že jej vodičské schopnosti sú výrazne ovplyvnené požitím alkoholu, podstatne prispelo ku vzniku škodlivého následku, podiel poškodeného na vzniknutej škode sa môže blížiť až k jednej polovici (porovnaj. rozsudky Nejvyššího soudu ze dne 17.12.2009, sp. zn. 25Cdo 895/2008, nebo ze dne 30.9.2009, sp. zn. 25Cdo 2451/2007). Pokiaľ teda žalobca výšku sporu zámerne nadhodnotí, aby napr. odmena advokáta bola čo najvyššia a pod., napriek tomu, že bol v základe sporu úspešný, takémuto výkonu práva nemožno poskytnúť právnu ochranu. 13.8 Zo spisu je zrejmé, že už na prvom pojednávaní konanom dňa 4. februára 2014 právny zástupca žalovanej namietal spoluzavinenie žalobcu, ktorý bol pod vplyvom alkoholu a v bare pil so škodcom a následne potom si s ním sadol do vozidla. Už na tomto pojednávaní právny zástupca žalovanej oboznámil žalobcu s tým, že v takýchto prípadoch sa poistné plnenie kráti štandardne minimálne o 20%. 13.9 Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania sporových strán a trovách štátu ako vecne správne v podľa § 387ods. 1 ods. 2 C.s.p. potvrdil. 14. Žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. C.s.p. ) a vznikol jej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 15. O nároku na náhradu trov sporových strán rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 C.s.p. 16. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 17. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p. ). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p. ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p. ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p. ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p. ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p. ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p. ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).