Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/178/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113222848 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2113222848.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcov: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX a 2/ C. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XX, P., proti žalovanému: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, zastúpený JUDr. Jozefom Zámožíkom, PhD., advokátom, Hlavná 31, Trnava, o neplatnosť kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 3. mája 2017, č.k. 27C/323/2013-219, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa títo domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.02.2011 medzi nimi ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený Správou katastra P. dňa 03.03.2011 pod č. V 921/11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 37, § 46 a § 588 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), ust. § 80 O.s.p., ako aj ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, keď sa v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou žalobcu, že po prijatí CSP (od 01.06.2016) nie je možné poskytnúť ochranu žalobe o neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 137 CSP. Súd s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP a na ochranu legitímnych očakávaní uvádza, že naliehavý právny záujem sa posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase podania žaloby. V čase podania žaloby mali žalobcovia naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože v prípade vyhovujúceho rozsudku dôjde k zápisu vlastníctva nehnuteľnosti na žalobcov a tým sa odstráni stav ich právnej neistoty. Ďalej súd skúmal, či bola zmluva uzatvorená platne. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia ústne splnomocnili zastupovaním pri predaji bytu W. L. a žalovaný uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní kúpy bytu s realitnou kanceláriou. Účastníci sa osobne nestretli. Žalobcovia namietali, že zmluvu uzavreli v omyle, do ktorého ich uviedol žalovaný cestou ich splnomocnenkyne, nakoľko byt chceli len založiť a nie predať. Sami žalobcovia v konaní pred súdom a tiež pri výpovediach na polícii opakovane potvrdili, že uzatvorili kúpnu zmluvu, v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedeli, že uzatvárajú kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je ich byt. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že ich pri uzatvorení kúpnej zmluvy uviedol žalovaný do omylu, prípadne že ich sprostredkovateľka konala na pokyn žalovaného tak, ako tvrdili. V kúpnej zmluve bola uvedená jednoznačne špecifikovaná kúpna cena 53.000 eur. Dohodu o výške kúpnej ceny potvrdil aj svedok C. T., ktorý vyhotovoval zmluvu podľa dohody účastníkov zmluvy, pričom žalobcov zastupovala pri rokovaniach ich sprostredkovateľka, ktorá za nich rokovala o kúpnej cene. Potvrdil aj vyplatenie sumy 50.000 eur sprostredkovateľke žalobcov po odovzdaní podpísanej zmluvy žalobcami. Odovzdanie tejto sumy potvrdil aj svedok Y.. Žalobcovia nepreukázali, že ich splnomocnenkyňa postupovala pri uzatváraní kúpnej zmluvy v rozpore s ich splnomocnením. Ak by mali k dohodnutej kúpnej zmluve resp. k dohodnutej výške kúpnej ceny výhrady, nemuseli zmluvu podpísať. Rovnako nepreukázali svoje tvrdenie, že sa s kúpnou zmluvou pred podpisom neoboznámili. Právny zástupca žalovaného uviedol na poslednom pojednávaní a v odvolaní proti rozsudku, že žalovaný nerozporuje reálne dohodnutú kúpnu cenu 53.000 eur. Aj keď zaplatil pri podpise zmluvy menej, bol si vedomý svojho záväzku zaplatiť kúpnu cenu v plnej výške. Tvrdenie žalobcov, že nemali v úmysle uzatvoriť kúpnu zmluvu, je v rozpore s ich konaním, nakoľko kúpnu zmluvu podpísali a aj očakávali, že ich sprostredkovateľka z kúpnej ceny zaplatí ich dlhy. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že účastníci zmluvy chceli uzatvoriť kúpnu zmluvu týkajúcu sa prevodu vlastníckeho práva k bytu v kúpnej zmluve uvedenú kúpnu cenu 53.000 eur a teda bola preukázaná zhodu vôle s jej prejavom v písomnej kúpnej zmluve. Preto súd žalobu zamietol. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a ich žalobe vyhovieť. Uviedli, že podanou žalobou od počiatku domáhajú určenia, že kúpna zmluva je neplatná s poukazom na to, že boli pri uzatvorení zmluvy uvedení do omylu jednak čo sa týka samotného zmluvného vzťahu a jednak ceny, keď sa domnievali, že za účelom získania úveru vo výške 60.000 eur podpisujú nejaké záložné právo alebo inú zábezpeku. Jednoznačne nebolo ich úmyslom uzavrieť kúpnu zmluvu a svoj byt predať, pretože nemali iné bývanie. Ich skutočnou vôľou bolo splatiť existujúce dlhy, za týmto účelom im pracovník S.O.S. finance Malacky navrhol spôsob, ako prísť k úveru a skontaktoval ich s W. L.. Tá spustila celý zmluvný proces, o ktorom nemali oni žiadnu vedomosť, táto využila ich tieseň a neznalosť práva a dala im podpísať listiny bez možnosti ich prečítania. Poukázali na fakt, že žalovaného po celú dobu nevideli, nikdy s ním nejednali a streli sa spolu až 15.08.2011, t.j. v čase, kedy ich chcel z bytu vysťahovať. V danom prípade sa ich omyl týka takej okolnosti, bez ktorej by právny úkon vôbec neurobili. Boli toho názoru, že pre platnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby bol urobený slobodne, vážne a zrozumiteľne. Napadnutá zmluva takýmto úkonom nie je a nebola. 4. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že samotní žalobcovia uvádzali, že údajne klamlivé informácie ohľadom obsahu kúpnej zmluvy im mala poskytnúť pani W. L., ktorá bola pri žalobcoch prítomná aj v čase, keď kúpnu zmluvu podpisovali, kedy im údajne mala brániť v podrobnejšom preštudovaní obsahu zmluvy. Z tvrdení žalobcov však nie je zrejmé, akým spôsobom mal omyl u žalobcov vyvolať žalovaný. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovia podpísali kúpnu zmluvu, ich podpisy na nich sú osvedčené a je teda zrejmé, že dostatočne určito a zrozumiteľne prejavili svoju vôľu. Ak by s kúpnou zmluvou alebo jej časťami nesúhlasili, nemuseli ju podpísať. Ak žalobcovia tvrdia, že sa s kúpnou zmluvou pred jej podpisom neoboznámili, takéto jednostranné zanedbanie ich povinnosti nemôže byť a nie je dôvodom neplatnosti zmluvy. Ak žalobcovia tvrdia, že zmluvu uzatvorili v tiesni, samotná tieseň nie je dôvodom neplatnosti právneho úkonu, ale v zmysle ust. § 49 OZ majú právo od zmluvy odstúpiť. Pripustil, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne W. L., mal však za to, že súd prvej inštancie v konaní vykonal dostatočné šetrenie za účelom zabezpečenia prítomnosti tejto svedkyne. Mal za to, že žaloba mohla byť zamietnutá i z iného dôvodu, nakoľko zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania proti rozsudku boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľov nie je dôvodné. 6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 27C/323/2013 je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.02.2011 medzi žalobcami ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený Správou katastra P. dňa 03.03.2011 pod č. V 921/11, pričom predmetom zmluvy bol odpredaj dvojizbového bytu č. XX na ulici V. Q. X, s.č. XXXX v P.. 7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcov zamietnutá a žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 8. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol už rozsudkom zo dňa 30.03.2015, č.k. 27C/323/2013-152, ktorým žalobe vyhovel. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 41a, § 46, § 49a a § 588 Občianskeho zákonníka, ako aj § 80 O.s.p., keď vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia ústne splnomocnili zastupovaním pri predaji bytu W. L. a žalovaný uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní kúpy bytu s realitnou kanceláriou. Účastníci sa osobne nestretli, až asi 3-4 mesiace po uzatvorení kúpnej zmluvy. Žalobcovia namietali, že zmluvu uzavreli v omyle, do ktorého ich uviedol žalovaný cestou ich splnomocnenkyne, nakoľko byt chceli len založiť a nie predať. Sami žalobcovia v konaní pred súdom a tiež pri výpovediach na polícii opakovane potvrdili, že uzatvorili kúpnu zmluvu. Už pred jej uzatvorením rokovali o možnosti vybavenia úveru a následného spätného odkúpenia bytu, čo potvrdili i svedkovia D. E. a S. T.. Žalobcovia teda v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedeli, že uzatvárajú kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je ich byt. Aj žalovaný potvrdil, že súhlasil so spätným odkúpením bytu, avšak nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, nakoľko sa nedohodli na cene. Žalobcovia nepreukázali, že by boli uvedení do omylu žalovaným. Súd ďalej skúmal, či je kúpna zmluva uzatvorená platne. V konaní bolo preukázané, že kúpna cena nebola dohodnutá vo výške 53.000 eur, ako je uvedené v písomnej kúpnej zmluve, ale 50.000 eur a v tejto výške ju žalovaný vyplatil cestou realitnej kancelárie splnomocnenkyni po podpise zmluvy. Výšku takto dohodnutej kúpnej ceny potvrdil okrem žalovaného tiež svedok P. Y., pričom na tomto tvrdení zotrvali už od výsluchov na polícii. Žalovaný nežiadal pred podpisom kúpnej zmluvy o jej zosúladenie s dohodnutou cenou 50.000 eur, uspokojil sa len s tým, že zaplatil dohodnutú cenu. Svedok Y. potvrdil, že podľa požiadavky splnomocnenkyne v kúpnej zmluve uviedli kúpnu cenu 53.000 eur navýšenú o sprostredkovateľský poplatok 3.000 eur, avšak bez tejto špecifikácie v kúpnej zmluve. Vyplatenie kúpnej ceny 50.000 eur potvrdil i svedok C. T.. Okrem toho žalovaný uviedol, že jeho úmyslom bolo kúpiť trojizbový byt tak, ako to bolo uvedené v špecifikácii predmetu kúpy v zmluve a následne zistil, že byt, ktorý kúpil, je dvojizbový. V zmysle zákonných ustanovení kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti vzniká, keď sa zmluvné strany zhodli o predmete kúpy a kúpnej cene v predpísanej písomnej forme. Ak je v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy uvedená cena odchylná od kúpnej ceny skutočne dojednanej, je neplatná celá kúpna zmluva a za platne uzavretú nemožno považovať ani kúpnu zmluvu s cenou skutočne dohodnutou, ani kúpnu zmluvu s cenou uvedenou v písomnom vyhotovení (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.1975, sp. zn. 1 Cz 129/74). Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že kúpna zmluva je podľa ust. § 37 ods. 1 OZ absolútne neplatná, pretože v nej uvedená kúpna cena nezodpovedá kúpnej cene skutočne dojednanej medzi účastníkmi. Okrem toho žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu z dôvodu, že mal záujem nadobudnúť trojizbový byt, pričom byt žalobcov bol dvojizbový. Z tohto dôvodu súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobcami opakovane uvádzaná námietka, že im žalovaný cestou ich splnomocnenkyne nevyplatil kúpnu cenu, nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy, nakoľko nezaplatenie kúpnej ceny nespôsobuje jej neplatnosť. V konaní bolo preukázané, že žalovaný kúpnu cenu zaplatil splnomocnenkyni, čo potvrdzujú i sami žalobcova vo svojej výpovedi, že im splnomocnenkyňa vyplatila po podpise kúpnej zmluvy sumu 1.525,65 eur na úhradu dlhu voči správcovi domu a zo zvyšku mala vyplatiť ich ostatné dlhy. 9. V dôsledku v zákonnej lehote podaného odvolania zo strany žalovaného odvolací súd uznesením zo dňa 08.06.2016, č.k. 10Co/277/2015-198 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že z obsahu zápisnice z pojednávania na súde prvej inštancie dňa 09.03.2015 vyplýva, že súd v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. oboznámil účastníkov s tým, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov považoval za zhodné - k podpísaniu kúpnej zmluvy došlo bez osobného stretnutia účastníkov, za žalobcov sprostredkovávala predaj bytu W. L., sprostredkovateľka prevzala kúpnu cenu vo výške 50.000 eur, pričom sporným zostalo, či žalobcovia uzatvorili kúpnu zmluvu s úmyslom uzatvoriť zmluva o pôžičke so žalovaným a ručiť bytom. Je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že súd neuviedol, že za právne významné skutkové tvrdenie považuje skutočnosť, že kúpna cena nebola dohodnutá vo výške 53.000 eur, ale 50.000 eur, ktorá skutočnosť ani nevyplýva z vykonaného dokazovania, nakoľko účastníci vzhľadom na to, že podľa názoru súdu nešlo o významné skutkové tvrdenie, a k tejto skutočnosti neprodukovali dôkazy. Súd zameral svoje dokazovanie iba na omyl žalovaného, pričom až z napadnutého rozsudku vyplynulo, že podstatným pre súd bolo posúdenie platnosti, resp. neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy z dôvodu, o ktorom sa účastníci dozvedeli až priamo z napadnutého rozsudku, teda z dôvodu, že v zmluve uvedená kúpna cena nezodpovedá kúpnej cene skutočne dojednanej medzi účastníkmi. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zaťažil konanie predchádzajúci napadnutému rozsudku i samotný rozsudok procesnou vadou (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.), pri výskyte ktorej zákon nedáva odvolaciemu súdu inú možnosť, než rozhodnutie napadnuté odvolaním zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. K veci odvolací súd vzhľadom na potrebu ďalšieho prejednania a posúdenia uviedol, že sa javí byť nesprávny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle ust. § 49a OZ v dôsledku omylu žalovaného, keď tento mal záujem nadobudnúť trojizbový byt, pričom byt žalobcov bol dvojizbový, keď bolo potrebné stotožniť sa s názorom odvolateľa, že v danom prípade išlo o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa môže dovolať osoba dotknutá týmto právnym úkonom, teda žalovaný, ktorý však výslovne uviedol, že sa relatívnej neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy nedovoláva. Ďalej odvolací súd uviedol, že v prejednávanej veci zatiaľ z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, či účastníci zmluvy chceli uzatvoriť kúpnu zmluvu týkajúcu sa prevodu vlastníckeho práva k bytu za v zmluve uvedenú kúpnu cenu 53.000 eur alebo kúpnu cenu pôvodne medzi nimi dojednanú 50.000 eur, a nie je teda zrejmé, či išlo o zhodu vôle s prejavom písomnej kúpnej zmluve. 10. Vzhľadom k zrušeniu predchádzajúceho rozsudku súd prvej inštancie vec opätovne prejednal a rozhodol napadnutým rozsudkom, vychádzajúc z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v zrušujúcom rozhodnutí a žalobu žalobcov zamietol. 11. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné: 12. Podstatou argumentácie žalobcov je, že nechceli predmetnú kúpnu zmluvu uzatvoriť, že boli uvedení do omylu a že predmetná zmluva bola spísaná v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. 13. Strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Niekedy môže byť sporné, ktorá zo strán má dôkazné bremeno. Zásadne však nemožno uložiť dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, ktoré urobila druhá strana. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihuje i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyznelo tak, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe ďalších dôkazov, ktoré súd vykonal, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 14. Podľa § 37 ods. 1 a 3 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. 15. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát (adresáti) je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Niektoré nedostatky, ktoré sa v právnom úkone objavia, nemusia mať za následok jeho neplatnosť. Zákon toleruje chyby v písaní alebo počítaní v prípade, ak napriek týmto chybám je jeho význam nepochybný. Chyby v písaní a počítaní nevyvolávajú neplatnosť právneho úkonu za predpokladu, že význam (obsah) prejavu vôle je nepochybný. Predpokladá to, že k chybám došlo iba pri písomnom vyhotovovaní právneho úkonu, spravidla nepozornosťou, bez vplyvu na slobodu, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť prejavu vôle a bez spôsobenia omylu. 16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia nepreukázali, že nemali vôľu uzatvoriť predmetnú kúpnu zmluvu, nepreukázali svoje tvrdenia, že sa s predmetnou zmluvou pred jej podpísaním neoboznámili, nakoľko konali v omyle, ktorý mala vykonať ich splnomocnenkyňa, pričom tvrdenia žalobcov sú i v rozpore s ďalšími vykonanými dôkazmi, a to svedeckými výpoveďami svedkov D. E., P. Y. a S. T., ako aj obsahom spisového materiálu OR PZ v Trnave ČVS: ORP-373/OEK-TT-2012. 17. Pokiaľ odvolatelia namietali, že súd nevykonal dokazovanie výsluchom ich splnomocnenkyne W. L., k tomu odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie vykonal pokus za účelom predvolania uvedenej svedkyne, no nepodarilo sa mu zistiť aktuálnu adresu miesta pobytu svedkyne, za ktorým účelom vykonal šetrenie a žalobcovia súdu neoznámili adresu, z ktorej by bolo možné svedkyňu predvolať. S prihliadnutím na uvedené nemohlo teda dôjsť k vykonaniu uvedeného navrhnutého dôkazu. 18. K otázke absolútnej neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy vzhľadom na nesúlad dojednanej kúpnej ceny s kúpnou cenou uvedenou v písomnej kúpnej zmluve, odvolací súd poukazuje na ust. § 34 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon je určovaný (definovaný) prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením) práva a povinností alebo k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Z uvedených definičných znakov právneho úkonu má rozhodujúci význam znak uvedený ako prvý, spočívajúci v jednote vôle a jej prejavu. Pokiaľ by totiž neexistovala vôľa, nebol by ani právny úkon a právny úkon by však nebol ani vtedy, ak by nedošlo k prejavu vôle. Z uvedeného je zrejmé, že nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu je vôľa ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému) následku. Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým na základe objektívnych skutočností, t.j. okolností, za ktorých bola vôľa prejavená, pričom osobitný zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu. 19. Vychádzajúc z ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka citovaného súdom prvého stupňa, sankcia neplatnosti právneho úkonu sa viaže k náležitostiam prejavu vôle; prejav je neurčitý, ak je jeho obsah neistý, t.j. ak sa konajúcemu subjektu nepodarilo obsah vôle stanoviť jednoznačným spôsobom a je nezrozumiteľný, ak konajúci subjekt nedosiahol jasné vyjadrenie tejto vôle. Záver o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nemožno dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť. 20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci kúpnej zmluvy mali záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu s dojednanou kúpnou cenou 53.000 eur, ktorý záver súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil a odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. 21. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúca zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. 22. V zmysle citovaného ustanovenia je právny úkon, ktorý uskutočnila osoba konajúca v omyle, neplatný len v prípade, ak ide o omyl, ktorý sa týka skutočnosti rozhodujúcej pre uskutočnenie takéhoto právneho úkonu a osoba, ktorej bol právny úkon určený, takýto omyl vyvolala, alebo o ňom vzhľadom na okolnosti prípadu objektívne musela vedieť. 23. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v danom prípade omyl u žalobcov žiadnym spôsobom nevyvolal, o jeho existencii nevedel a vzhľadom na okolnosti uzatvárania kúpnej zmluvy ani nemohol vedieť, a preto nemôže mať prípadný omyl žalobcov pri uzatváraní kúpnej zmluvy za následok jej neplatnosť. 24. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka, účastník, ktorý zmluvu uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. 25. Z uvedeného vyplýva, že tieseň tak sama o sebe nie je dôvodom neplatnosti zmluvy, ale je iba jedným z predpokladov, ktoré musia byť splnené, aby mohol účastník od uzatvorenej zmluvy odstúpiť. Druhým predpokladom je, aby bola zmluva uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok. Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že by žalobcovia od uzatvorenej zmluvy odstúpili a rovnako nebolo preukázané, že predmetná zmluva bola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok, keď uvedené nevyplynulo z vykonaných dôkazov a ani žalobcovia na preukázanie svojho tvrdenia nenavrhli vykonať žiadne dôkazy. 26. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalobcov boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný. 28. Senát krajského súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).