Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/384/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115205141 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115205141.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: L. B. (predtým W.), nar. X.X.XXXX, bytom Y.. Y. XXXX/XX, A., zastúpený: Mgr. J. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Y.. Y. XXXX/ XX, A., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a iné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 19C/111/2015-102 zo dňa 24. apríla 2017 a proti dopĺňaciemu rozsudku č. k. 19C/111/2015-104 zo dňa 24. apríla 2017, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd I. inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.5.2007 je neplatná. Vo zvyšku súd konanie zastavil vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v súlade s citovaným ustanovením § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie v časti vyslovenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy a vydania bezdôvodného obohatenia. Predmetom konania po čiastočnom spävzatí žaloby zostalo určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.5.2007. 2. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere uzavretej dňa 22.5.2007 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 60.012 Sk, so splatnosťou úveru na splátky v počte 36, výška splátky 3.334,- Sk, zmluvná odmena 60.012,- Sk. Z Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá tvorí predtlačenú súčasť formulárovej zmluvy vyplýva, že na základe dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech veriteľa mesačné zrážky zo mzdy. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola iba súčasťou ,,formulárovej zmluvy“ ktorej predtlač formulára mal žalovaný už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu ktorý obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. V zmysle citovaného ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka, dohoda o zrážkach zo mzdy vyžaduje písomnú formu. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy ako súčasť formulárovej zmluvy o úvere nebola individuálne dojednaná, nebola uzavretá v písomnej forme, preto je v zmysle citovaného ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Nakoľko plnením z neplatného právneho úkonu by došlo na strane veriteľa k bezdôvodnému obohateniu, súd mal za to, že je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, preto žalobe vyhovel. 3. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 19C/111/2015-104 zo dňa 24. apríla 2017 súd I. inštancie rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,34 % trov konania s výnimkou trov konania za súdny poplatok vo výške 49,50 eur a druhým výrokom, že žalovaný je povinný zaplatiť Okresnému súdu Trnava sumu 49,50 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia dopĺňacieho rozsudku vyplývalo, že súd nerozhodol o trovách konania a rozsudok vo veci samej zatiaľ nenadobudol právoplatnosť, tak v súlade s ust. § 225 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku tak urobil týmto dopĺňacím rozsudkom. V danej veci bol v konaní úspešnejší žalovaný, keď žalobe bolo vyhovené iba v časti o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a vo zvyšnej časti - určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a zaplatenia sumy 518,82 eur titulom bezdôvodného obohatenia bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia pre správanie žalobcu. Úspech žalovaného bol tak v rozsahu 2/3-ín a neúspech v 1/3-ine, v percentuálnom vyjadrení súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,34 % (úspech 66,67 % mínus neúspech 33,33 %). Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov súd zaviazal žalovaného zaplatiť na účet súdu sumu 16,50 eur z titulu súdneho poplatku za návrh (určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy) podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu citovaného zákona z dôvodu, že žalobca je od poplatku v tomto konaní oslobodený a súd jeho návrhu v časti o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy vyhovel a zároveň súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 33,- eur ako súdneho poplatku za návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia podľa položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu citovaného zákona, ktorému súd vyhovel. Vzhľadom na uvedené, keďže súdne poplatky boli vyrúbené podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (,,Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.“), súd rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania s výnimkou trov konania za súdny poplatok vo výške 49,50 eur, keď súdne poplatky boli vyrúbené z tej časti predmetu konania v ktorých bol žalovaný plne neúspešný, čo je zohľadnené v rozsahu priznaného nároku na náhradu trov konania. 4. Odvolanie žalovaného. Odvolanie proti rozsudku súdu I. inštancie podáva žalovaný z dôvodov:- podľa § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;- podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku nakoľko rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pretože súd rozhodol na základe nepríslušnej právnej normy. Podľa odôvodnenia napádaného rozsudku súd I. inštancie dospel k záveru cit. "V zmysle citovaného ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka, dohoda o zrážkach zo mzdy vyžaduje písomnú formu. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy ako súčasť formulárovej zmluvy o úvere nebola individuálne dojednaná, nebola uzavretá v písomnej forme, preto je v zmysle citovaného ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom.“ Súd I. inštancie dospel k nesprávnemu a nezákonnému záveru, podľa ktorého by dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.05. 2007 nebola uzavretá v písomnej forme. Skutočnosť, či nejaké dojednanie je alebo nie je individuálne dohodnuté neznamená, že nie je zachovaná zákonná požiadavka na formu právneho úkonu. Inak povedané, aj individuálne nedohodnuté ustanovenie je uzavreté v písomnej forme, pokiaľ spĺňa všeobecné požiadavky vyjadrené v zákone pre to, kedy sa právny úkon považuje za vykonaný písomne a teda písomná forma zachovaná. Ide o dve rozdielne otázky, čo potvrdzuje aj nižšie uvedená právna úprava. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámil' sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Z uvedeného vyplýva, že zákon v žiadnom prípade neurčuje, že by individuálne nedojednané ustanovenie nespĺňalo alebo nemohlo spĺňať požiadavku na písomnú formu právneho úkonu. Pre posudzovanie písomnej formy je rozhodujúce ustanovenie § 40 ods. 3 až 6 Občianskeho zákonníka. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby. nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Požiadavka vyplývajúca z tohto ustanovenia zachovaná bola zachovaná, pretože listina, v ktorej je dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená, je podpísaná oboma sporovými stranami. Súd I. inštancie dospel k nesprávnemu záveru o nezachovaní písomnej formy dohody o zrážkach zo mzdy a teda aj nesprávnemu rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedené preto žalovaný podáva proti rozsudku č. k. 19C/111/2015 - 102 zo dňa 24.04. 2017 odvolanie a navrhuje, aby ho odvolací súd zmenil a žalobu zamietol, alebo aby rozsudok v napádanom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku č. k, 19C/11112015- 102 Dopĺňacím rozsudkom súd rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 33,34 % s výnimkou trov konania za súdny poplatok vo výške 49,50 Eur a ďalej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 49,50 Eur. Podanie odvolania proti dopĺňaciemu rozsudku žalovaný zdôvodňuje podaním odvolania aj proti rozsudku vo veci samej, nakoľko dopĺňacím rozsudkom je rozhodnuté o trovách, t.j. ide o výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na uvedené preto žalovaný navrhuje, aby odvolací súd dopĺňací rozsudok zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania Žalovaný si uplatňuje nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní a náhradu iných trov odvolacieho konania. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 CSP - Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok súdu I. inštancie je vo výroku vecne správny. 6. Odvolací súd poukazuje na to, že právny vzťah treba kvalifikovať založený zmluvou o revolvingovom úvere medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľskou zmluvou, ktorá spĺňa jej definičné znaky (podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom), ako aj definičné znaky označujúce jej subjekty a to žalobcom ako spotrebiteľom (osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a žalovanú ako dodávateľa (ktorou je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti), podľa § 52 ods. 3, 4 OZ. Účel poskytnutia úveru (výkon zamestnania) nepreukazuje poskytnutie úveru na výkon obchodnej alebo podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalobca ako zmluvná strana nebola ani označená identifikačnými znakmi podnikateľského subjektu, ktorými sú obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo. Nebol preto žiaden dôvod, aby predmetná zmluva o úvere, uzavretá medzi účastníčkami konania, nebola považovaná za spotrebiteľskú zmluvu (čím by žalobkyňa bola vylúčená z pozície spotrebiteľa). 7. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré osobitné právne normy a za týmto účelom sa viackrát novelizoval OZ (ktorým bola dopĺňaná definícia spotrebiteľskej zmluvy), ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa. Na úrovni komunitárneho práva bolo prijatých pomerne veľa smerníc a nariadení, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Ak by sa úprava obsiahnutá v smerniciach prevzala do vnútroštátneho právneho poriadku nesprávne, napr. zúžene, mohol by sa dotknutý subjekt (spotrebiteľ) domáhať ochrany svojich práv na Súdnom dvore Európskej únie a žiadať o posúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou smernicou. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (napr. v rozhodnutí C-106/89, Marleasing SA v. La Commercial International d Alimentation SA., C-334/92, Theodor Wagner Mired v. Fondo de Garantia Salarial alebo C-91/92, Paola Faccini Dori a Recrep SRL) dovodila povinnosť vykladať vo svetle komunitárnych noriem nielen ustanovenia národného práva implementujúceho komunitárny predpis (smernicu), ale tiež národné právo ako celok, pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc). Vzhľadom na nadradenosť komunitárneho práva ako rozhodujúceho faktora pri naplnení cieľa smerníc (predovšetkým čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, chrániaci situáciu znevýhodneného postavenia spotrebiteľa a smerujúci k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou), bolo potrebné pri výklade definície nachádzajúcej sa v ustanovení § 52 OZ a ustanoveniach zákona o ochrane spotrebiteľa (v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy) vychádzať z rozšíreného výkladu definície spotrebiteľskej zmluvy, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, t. j. kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Bolo preto povinnosťou súdu I. inštancie reflektovať obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných smerniciach, aj definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy, keďže žalobkyňa ako spotrebiteľka sa domáhala svojho nároku voči žalovanej. 8. Nebolo možné stotožniť sa s námietkou žalovanej o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý súd I. inštancie správne vyhodnotil a odôvodnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zdôraznil, že pri skúmaní podmienok uvedených v § 80 písm. c/ OSP, umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutí, treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy má žalobca - spotrebiteľ, ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, i vnútroštátna právna úprava, pretože potrebuje mať vyriešenú spornú otázku. Bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobcu ako dlžníčka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené jeho právo na disponovanie so svojou mzdou. Žalovaná ako veriteľka, prostredníctvom zrážok zo mzdy, mohla by vymôcť pohľadávku voči žalobcovi v rozsahu prevyšujúcom dlžnú sumu, posúdenú v rámci obligatórneho súdneho prieskumu neprijateľných a neplatných zmluvných podmienok. 9. Obdobne nebolo možné súhlasiť s argumentáciou žalovanej o neodôvodnení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súdom I. inštancie. Súd I. inštancie výslovne konštatoval absenciu náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy, pre ktorú platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená (obsahovala len opis spôsobu jej vzniku na základe vystavenej zmenky). Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky treba vyhodnotiť ako vyhodnotil ako neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ (v čase uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho hmotnoprávneho inštitútu). Treba poukázať aj na zásadu rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 OZ), keďže žalovaná ako veriteľ nebola k žalobcovi vo vzťahu nadriadenosti. Preto neprislúchalo žalovanej, v pozícii veriteľky, jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške (ktoré mali v budúcnosti vzniknúť) sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v jej prospech. 10. Súd I. inštancie dospel tiež k správneho záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ako súčasť formulárovej zmluvy o úvere (ktorej obsah bol žalovanou vopred pripravený, bez možnosti zo strany žalobkyne tento obsah ovplyvniť), nebola individuálne so žalobkyňou dojednaná a písomná. Podľa § 53 ods. 3 OZ sa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom nepovažujú za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak. Žalovaná preto dôkaznú situáciu nevyhodnotila správne, keďže bola práve ona tým subjektom, ktorého zaťažovalo preukázanie individuálneho dojednania dohody o zrážkach zo mzdy (ako súčasť všeobecných podmienok zmluvy o úvere, bod 5). Na uvedené nemá vplyv údajná existencia dodatku k zmluve o úvere, týkajúca sa poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon zamestnania žalobkyne. Znakmi individuálneho dojednania zmluvných ustanovení nie je vyplnenie a podpísanie formulárového dojednania spotrebiteľom. Z dôvodu, že žalovaná ako dodávateľ nepreukázala opak, podľa § 53 ods. 3 OZ sa zmluvné dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy nepovažovalo za individuálne dojednané. 11. Nebolo možné sa stotožniť ani s argumentom, označujúcim dohodu o zrážkach zo mzdy za samostatný dokument. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola primárne dohodnutá v bode 8. v Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluve o revolvingovom úvere, ako neoddeliteľná súčasť zmluvy o úvere, ktorý zabezpečovací prostriedok žalobca nemal možnosť odmietnuť. Žalovaná ako veriteľ do prejavu vôle žalobcu zahrnula uzavretie ďalšej zmluvy (dohody o zrážkach), ktorým vnútila žalobcovi ako spotrebiteľovi určité správanie a konanie, zvýhodňujúc seba ako príjemcu plnenia (čím bola spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa). Podľa § 53 ods. 1 OZ pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz zmluvných ustanovení, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky), a tieto sú považované za neplatné (§ 53 ods. 5 OZ v relevantnom znení). 12. Prihliadajúc na vyššie uvedené formálne a obsahové náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy, treba konštatovať, že táto dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Nie je daný dôvod, aby spotrebiteľ vynakladal úsilie na to, aby získal nedôvodne vymožené prostriedky späť (z titulu bezdôvodného obohatenia), s čím sú spojené náklady. 13. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Zahŕňa tiež povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti) preskúmať a prihliadať na neprijateľné podmienky v zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro). 14. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu I. inštancie ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o práve na náhradu trov konania dopĺňacím rozsudkom. Súd I. inštancie dôvodne aplikoval ustanovenie aj ust. § 255 ods. 1 CSP v dopĺňacom rozsudku, rozhodujúc o práve na náhradu trov konania. Úspech žalovaného bol tak v rozsahu 2/3-ín a neúspech v 1/3-ine, v percentuálnom vyjadrení súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,34 %. 15. Z dôvodu, že žalobca bol úspešný aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 v spojení § 255 ods. 1 CSP, mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu . Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 16. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).