Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/73/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115212356 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115212356.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, so sídlom Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti žalovanej: K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, T., o zaplatenie 3.756,46 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 19C/241/2015-43 zo dňa 13.04.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil odporkyni (žalovanej) zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) sumu 3.756,46 Eur spolu s úrokom z omeškania: - vo výške 8,50% ročne zo sumy 1.806,79 Eur od 01.11.2013 do 18.03.2015, - vo výške 8,50% ročne zo sumy 1.606,79 Eur od 19.03.2015 do 15.04.2015, - vo výške 8,50% ročne zo sumy 1.306,79 Eur od 16.04.2015 do zaplatenia, - vo výške 8,50% ročne zo sumy 1.879,21 Eur od 01.11.2013 do 04.03.2015, - vo výške 8,50% ročne zo sumy 1.479,21 Eur od 05.03.2015 do zaplatenia, - vo výške 8,25% ročne zo sumy 78,53 Eur od 24.01.2014 do 18.03.2015, - vo výške 8,15% ročne zo sumy 970,46 Eur od 12.07.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Tiež jej uložil povinnosť zaplatiť splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa náhradu trov konania navrhovateľa za súdny poplatok vo výške 225,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 627,69 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 488, § 489, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 49 ods. 3, § 57 ods. 7 zákona č. 656/2004 Z.z., § 3 ods. 1, § 10c nar. Vlády č. 87/1995 Z.z. a vecne tým, že v konaní vyplynul skutkový stav, žalobca sa návrhom zo dňa 15.05.2015 doručeným súdu dňa 22.05.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 3.756,46 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania, z titulu nezaplatenia dodávky zemného plynu. Súd vo veci pôvodne rozhodol platobným rozkazom č.k. 19C/241/2015-21 zo dňa 22.10.2015, proti ktorému podala odporkyňa odpor zo dňa 03.12.2015, čím sa platobný rozkaz v zmysle ustanovenia § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zrušil. Bolo preukázaným, že žalovaná uzavrela dňa 06.09.2010 Zmluvu o dodávke plynu, odporkyňa si riadne neplnila svoje povinnosti platiť za dodávku plynu, preto došlo zo strany navrhovateľa k ukončeniu dodávky plynu a k odstúpeniu od zmluvy o dodávke plynu. Žalobca mal v zmysle uzavretej zmluvy a Obchodných podmienok právo na úhradu nákladov, ktoré mu vznikli za zabezpečenie fyzického prerušenia/obmedzenia dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu sumu 78,53 Eur, ktoré si vyúčtoval v zmysle platného cenníka služieb, a ktorú sumu vyúčtoval odporkyni faktúrou č. 4900073794 zo dňa 09.01.2014 splatnou dňa 23.01.2014. Za obdobie od 28.09.2010 do 18.07.2011 vyúčtoval navrhovateľ odporkyni za dodávku plynu faktúrou č. 7401181217 sumu 2.221,82 Eur, ktorú odporkyňa zaplatila iba v časti 400,- Eur dňa 04.03.2015. V návrhu na začatie konania navrhovateľ uvádza, že predmetná faktúra bola vystavená na sumu 1.879,21 Eur a po zaplatení 400,- Eur odporkyňou je dlžná suma z tejto faktúry je preto 1.479,21 Eur. Za obdobie od 19.07.2011 do 18.07.2012 vyúčtoval navrhovateľ odporkyni za dodávku plynu faktúrou č. 7401181241 sumu 1.806,79 Eur, ktorú odporkyňa zaplatila iba v časti 200,- Eur dňa 18.03.2015 a v časti 300,- Eur dňa 15.04.2015. Dlžná suma z tejto faktúry je preto 1.306,79 Eur. Za obdobie od 19.07.2013 do 26.05.2014 vyúčtoval navrhovateľ odporkyni za dodávku plynu faktúrou č. 7414862645 sumu 970,46 Eur, z ktorej navrhovateľka nezaplatila ani časť. Keďže odporkyňa (žalovaná) cenu za dodávku plynu vyúčtovanú vyššie uvedenými faktúrami, dostala sa dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr do omeškania so zaplatením peňažného dlhu a navrhovateľ má tak nárok na zaplatenie dlžných súm a na zaplatenie úroku z omeškania z nezaplatených faktúr za dodávku plynu. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania je o 8,00% viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Navrhovateľ má tak nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.806,79 Eur od 01.11.2013 do 18.03.2015 (kedy odporkyňa zaplatila časť dlžnej sumy vo výške 200,- Eur), úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.606,79 Eur od 19.03.2015 do 15.04.2015 (kedy odporkyňa zaplatila časť dlžnej sumy vo výške 300,- Eur), úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.306,79 Eur od 16.04.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.879,21 Eur od 01.11.2013 do 04.03.2015 (kedy odporkyňa zaplatila časť dlžnej sumy vo výške 400,- Eur), úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.479,21 Eur od 05.03.2015 do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania z uvedených súm bola 0,5% (8,00% + 0,5%) a nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 78,53 Eur od 24.01.2014 do 18.03.2015 (kedy odporkyňa zaplatila dlžnú sumu 78,53 Eur) a nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 970,46 Eur od 12.07.2014 do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k uvedenému dňu bola 0,15% (8,00% + 0,15%). Vzhľadom na uvedené súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.756,46 Eur spolu s vyššie uvedenými úrokmi z omeškania. 3. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že uložil odporkyni povinnosť zaplatiť v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 627,69 Eur za 4 úkony právnej služby á 141,09 Eur - Prevzatie veci a príprava dňa 17.12.2014, Návrh zo dňa 15.05.2015, Predžalobná výzva zo dňa 09.02.2015, Vyjadrenie k odporu zo dňa 06.04.2016 podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., 1-krát režijný paušál 8,04 Eur, 2- krát režijný paušál 8,39 Eur, 1-krát režijný paušál 8,58 Eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., a 20% DPH v sume 29,93 Eur (20% z odmeny vo výške 149,67 Eur za úkon právnej služby a z režijného paušálu, t.j. 149,67 Eur x 0,20) podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., a náhradu iných trov konania v sume 225,- Eur, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu, ktorú prisúdenú náhradu trov konania je odporkyňa povinná podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť splnomocnencovi navrhovateľa. 4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná s tým, že odmieta celú záležitosť riešiť cestou právneho zástupcu SPP, a.s. ako splnomocnenca Jakubčáka. Nekalé praktiky spoločnosti Platiť sa oplatí a tiež súdny spor, ktorý vedie s touto spoločnosťou je dosť závažným dôvodom, nakoľko sa jedná o napomáhaní pri úžere, za ktorú je práve táto spoločnosť zodpovedná a je voči nej zaujatý. Poukazuje na krivé obvinenia právneho zástupcu SPP, a.s. voči jej osobe a to na základe skutočnej podstaty úhrady jednotlivých platieb. Sporné obdobie sa musí rozdeliť a sledovať aj stav odpočtu plynomera. Vzhľadom na skutočnosť, že pochybil pracovník SPP - distribúcia celá záležitosť sa ocitla na tomto bode. Poukázala na to, že pracovník SPP pri odpočte urobil chybu. Hoci stav plynomera bol v tomto období 10.574 m3, vo fakturácii uviedol iba 5.897 m3. Toto telefonicky reklamovala na čo dostala odpoveď, že všetko sa doplatí v budúcom zúčtovacom období. Vôbec netušila, že ak za tieto dve zúčtovacie obdobia prekročí hranicu 6.500 m3 jej platba sa niekoľkonásobne navýši, čo sa aj stalo a že bola platbami preradená do tarify D4, nakoľko za 2 zúčtovacie obdobia jej fakturovali spolu 8.471 (?). Podala sťažnosť na pracovníka SPP a žiadala o rozúčtovanie podľa období spätne. V tomto jej SPP vyhovelo. Vzhľadom na to, že sa obdobie fakturácie posunulo, obdržala opravnú faktúru zo dňa 04.09.2012 na sumu 2.271,72 Eur. Na túto sumu požiadala splátkový kalendár č. 4, ktorý prikladá ako aj doklady o úhradách č. 5 a 6 za obdobie od 19.07.2011 do 18.07.2012. Pri spätnej kontrole zistila, že je ďalšia nezrovnalosť v rámci fakturácie a preto žiada vec vrátiť späť na vysúhlasenie s SPP, a.s.. SPP potvrdzuje úhrady a preto z logického hľadiska, ak by neplatila zálohové platby bola by s ňou ukončená zmluva o odbere, čo sa aj stalo ale z iného dôvodu než neplatenia. Žiada, aby súd dal vec naspäť na vysúhlasenie SPP bez právneho zástupcu zo spoločnosti Platiť sa oplatí. Faktúry, ktoré sú evidované a boli súdu predložené sú vystavené s inými číslami faktúr, ale obdobie, ktoré zdokladovala je to isté. Ospravedlňuje sa, že na pojednávaní pri vypočutí nevedela reagovať na uvedené dotazy, ale bola pod silnými sedatívami, nakoľko jej pred očami náhle zomrel XX.XX.XXXX manžel. Celý rozsudok navrhla zrušiť ako aj platobný výmer, platobný rozkaz, lebo má k dispozícii preukázateľné dôkazy, že výška, ktorú požaduje SPP, a.s. nie je skutočná. 5. Následne po uplynutí odvolacej lehoty súdu žalovaná doručila doplnenie dokladov do spisu poukazujúc na viaceré pochybenia zo strany SPP, a.s., ktoré musela stále reklamovať a do dnešného dňa jej neboli vysúhlasené. Opakovala, že na faktúru č. 7401180665 vystavenú 22.08.2013 jej bolo vyfakturované nadsadené množstvo m3 plynu, vôbec nenaväzovali na seba stavy odpočtov a z tejto faktúry jej bola stanovená nadsadená mesačná platba po dobu 11 mesiacov v sume 505,- Eur. Viackrát musela navštíviť pobočku SPP v Trnave. Dňa 13.12.2013 prišiel pracovník SPP, ktorý chcel demontovať plynomer, čo mu neumožnila. Vzhľadom na vysoké mesačné platby sa dostala do tiesni a nebola schopná ich splácať, preto musela uzavrieť splátkový kalendár, napriek tomu žiadali od nej uhradiť splátky podľa nadsadených preddavkových splátok, ktoré jej až po 01.01.2014 znížili zo 450,- Eur na 150,- Eur. Dodnes nemá vysvetlené prečo obdobie od 22.12.2013, čo pripadlo na nedeľu do 13.01.2014 jej bolo samostatnou faktúrou vyfakturované ako neoprávnený odber, ktorý musela uhradiť SPP - distribúcii. V období rokov 2011 - 2012 ako aj 2012 - 2013 aj 2013 - 2014 jej bol účtovaný plyn ako pre malé podnikanie. Navrhla preto, rozhodnutie o zaplatenie sumy 3.756,46 Eur s príslušenstvom v plnej miere zrušiť, vec vrátiť SPP, a.s. na prefakturovanie daných období podľa cenníka pre domácnosti, nakoľko tento plyn nepoužívala na podnikanie a nemá vedomosť, že plyn mal takú cenu, resp. stúpajúcu hodnotu. 6. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie. Zdôraznil, že voči žalovanej si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie spotreby zemného plynu a to s tým súvisiacich nárokov žalobcu, k čomu boli žalobcom vystavené tieto doklady: - doklad č. 7401181217 zo dňa 05.09.2013, splatné dňa 31.10.2013, pôvodne vystavený na sumu 1.879,21 Eur, žalovaný dňa 04.03.2015 zaplatil sumu vo výške 400,- Eur (táto platba žalobcom priradená ako platba na istinu), k tomuto nároku a vystavenému dokladu preto ostáva zaplatiť zostatok z istiny vo výške 1.479,21 Eur a úroky z omeškania, - doklad č. 7401181241 zo dňa 05.09.2013, splatné dňa 31.10.2013, pôvodne vystavený na sumu 1.806,79 Eur, žalovaný dňa 18.03.2015 zaplatil sumu vo výške 200,- Eur (táto platba žalobcom priradená ako platba na istinu) a dňa 15.04.2015 zaplatil sumu vo výške 300,- Eur (táto platba bola žalobcom priradená ako platba na istinu), k tomuto nároku a vystavenému dokladu preto ostáva zaplatiť zostatok istiny vo výške 1.306,79 Eur a úroky z omeškania, - doklad č. 4900073794 zo dňa 31.12.2013, splatné dňa 23.01.2014, pôvodne vystavený na sumu 78,53 Eur, žalovaný dňa 18.03.2015 zaplatil sumu vo výške 78,53 Eur (táto platba bola žalobcom priradená ako platba na istinu), k tomuto nároku a vystavenému dokladu preto ostáva zaplatiť úroky z omeškania, - doklad č. 7414862645 zo dňa 27.06.2014, splatné dňa 11.07.2014, vystavený na sumu vo výške 970,46 Eur, k tomuto nároku a vystavenému dokladu preto ostáva zaplatiť istinu vo výške 970,46 Eur a úroky z omeškania. Poukázal na to, že žalovaná v pôvodne podanom odpore neuviedla nič, čo by bližšie súviselo so sporným obdobím, či spotrebou. V podanom odpore sa v podstate domáhala iba splátok, či možnosti uzavretia splátkového kalendára. Súd prvej inštancie sa zaoberal tým, čo žalovaná zaplatila a čo má žalovaná ešte zaplatiť, pričom i podľa rozsudku žalovaná nepreukázala nič nad rámec toho, čo bolo v žalobnom návrhu uvedené žalobcom. Zo žalovanou napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaná nespochybňovala žalované fakturované sumy, spotrebu zemného plynu a ani iné okolnosti, ktoré by mohli mať teoreticky za následok iné vyčíslenie nároku žalobcu voči žalovanej. Spotrebu zemného plynu fakturovanú žalobcom žalovanej potvrdili k odvolaniu pripojené podklady žalovanej, kedy podľa pripojených dokladov obchodnej spoločnosti SPP - distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zapísaná v Obchodnom registri OS Bratislava 1, Vložka 3481/B, na ktoré sa sama žalovaná odvoláva vyplýva, že: - k 18.07.2011 bola spotreba zemného plynu na odbernom mieste žalovaného 10.574 m3, k 18.07.2012 bola spotreba zemného plynu na odbernom mieste žalovaného 14.244 m3, čo plne korešponduje s vyúčtovacou faktúrou žalobcu 74011812241, kde v rámci opravy sa uvádzajú identické hodnoty a kde je fakturovaná taká istá spotreba zemného plynu, - k 18.07.2013 bola spotreba zemného plynu na odbernom mieste žalovaného 30 m3, čo plne korešponduje s vyúčtovacou faktúrou žalobcu 7414862645 a jej počiatočným stavom 30 m3. V súvislosti s tým, že sa v podkladoch SPP - distribúcia, a.s. uvádza, že žalovaná zemný plyn neoprávnene neodoberala, treba upriamiť pozornosť na ustanovenia zákona č. 251/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov a to predovšetkým § 82 ods. 1 tohto zákona o energetike. V kontexte tohto sporu, tzn. že žalovaná nespotrebovala zemný plyn patriaci obchodnej spoločnosti SPP - distribúcia, a.s., čo pri splnení podmienok podľa § 82 ods. 1 inak vyplýva priamo z ustanovení zákona o energetike a za spotrebovaný zemný plyn má zaplatiť žalobcovi. Toto vyplýva i zo žalovanou pripojeného listu SPP - distribúcia, a.s., podľa ktorého dodávateľ zemného plynu žalovanej má vykonať opravné vyúčtovanie, čo sa aj stalo a tiež, že spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. voči žalovanej neeviduje nárok na náhradu škody a že jej vracia zaplatenú sumu 50,- Eur. Následne vysvetlil postavenie spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. v záujme jej odlíšenia od žalobcu. Na určenie množstva plynu odoberaného odberateľmi sú pritom rozhodujúce údaje o spotrebe zemného plynu zaznamenané určenými meradlami. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol potvrdený zo samotných podkladov predkladaných žalovanou, vyplýva správnosť fakturácie žalobcu voči žalovanej. Žalovaná nenamieta výšku konečnej fakturácie, ak niečo uvádza k tomu čo bolo opravené, to je bezpredmetné, nakoľko tohto sa nedomáha žalobca. Žalovaná do rozhodnutia súdu prvej inštancie nepreukázala nič nad rámec tých úhrad, ktoré v žalobnom návrhu uviedol sám žalobca. V ďalšom namietal nedostatok zákonných náležitostí odvolania a to s poukazom na úpravu v Občianskom súdnom poriadku ako aj aktuálne účinnom Civilnom sporom poriadku. Odvolanie žalovanej nespĺňa podmienky ustanovené Občianskym súdnym poriadkom ani Civilným sporovým poriadkom. Žalovaná sa snaží používať v odvolacom konaní novoty, hoci vzhľadom na ich obsah a dopad na rozhodnutie sú nesprávne a nemôžu pomôcť cieľu sledovanému žalovanou, čo je v rozpore s ust. § 366 CSP. Navrhol preto, aby odvolací súd odvolanie žalovanej odmietol, prípadne, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 7. V ďalšom vyjadrení žalovaná uviedla, že podáva žiadosť pre neplatnosť právneho úkonu, ktorým je rozsudok v mene republiky, nakoľko v plnej miere vie, že súd je voči nej zaujatý. Na pojednávanie na súde prvej inštancie sa dostavila iba ona, zástupca SPP neprišiel, poslal iba písomné vyjadrenie, ktoré jej doručené nebolo, aby sa k nemu mohla vyjadriť poštou, ale v priebehu pojednávania osobne, čo si teda nemohla preštudovať, nebolo jej umožnené vyjadriť sa obšírnejšie k prípadu. Preto trvá na svojom odvolaní a navrhnutom výroku, že rozsudok súdu prvej inštancie bol ako právny úkon vyhlásený za neplatný pre zaujatosť. Zdôraznila, že súčasne podala žiadosť pre zmenu právneho zástupcu SPP pre zaujatosť. 8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v napadnutých výrokoch v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vecne správny v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (C.s.p.). 10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v návrhu uviedol, že ako dodávateľ uzavrel so žalovanou ako odberateľom Zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť dňa 20.09.2013, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu dodať žalovanej plyn a záväzok žalovanej zaplatiť kúpnu cenu. Žalovanej vystavil za dodaný zemný plyn faktúry, ktoré však žalovaná neuhradila riadne a včas a to ani napriek písomným výzvam žalobcu. Ku dňu podania návrhu zostávajú podľa žalobcu k úhrade nasledujúce faktúry: - faktúra č. 7401181241 zo dňa 05.09.2013, splatná dňa 31.10.2013, ktorá bola vystavená na sumu 1.806,79 Eur a žalovaná dňa 18.03.2015 zaplatila sumu 200,- Eur a dňa 15.04.2015 zaplatila sumu 300,- Eur - preto zvyšná dlžná suma z tejto faktúry predstavuje 1.306,79 Eur. - faktúra č. 7401181217 zo dňa 05.09.2013, splatná dňa 31.10.2013, ktorá bola vystavená na sumu 1.879,21 Eur a žalovaná dňa 04.03.2015 zaplatila sumu 400,- Eur - preto zvyšná dlžná suma z tejto faktúry predstavuje 1.479,21 Eur. - faktúra č. 4900073794 zo dňa 31.12.2013, splatná dňa 23.01.2014, ktorá bola vystavená na sumu 78,53 Eur a žalovaná dňa 18.03.2015 zaplatila sumu 78,53 Eur - preto zvyšná dlžná suma z tejto faktúry predstavuje úroky z omeškania. - faktúra č. 7414862645 zo dňa 27.06.2014, splatná dňa 11.07.2014, ktorá bola vystavená na sumu 970,46 Eur a žalovaná z tejto faktúry nezaplatila žiadnu časť. 11. Proti platobnému rozkazu, ktorým súd návrhu vyhovel, podala žalovaná odpor, ku ktorému žalobca v podaní zo dňa 06.04.2016 uviedol, tento nie je nijakým spôsobom odôvodnený a nespochybňuje uplatnený nárok žalobcu. Z týchto dôvodov žiadal žalobca odpor proti platobnému rozkazu odmietnuť ako neodôvodnený. 12. Dňa 13.04.2016 sa konalo súdne pojednávanie, na ktorom žalovaná na otázku súdu, či z faktúry splatnej 31.10.2013 uhradila celú sumu, resp. sumu 500,- Eur tak ako uvádza žalobca, uviedla, že celú sumu určite neuhradila a bolo to z dôvodu, že reklamovala, resp. žiadala o splátkový kalendár, ktorý jej žalobca nechcel povoliť. Na otázku súdu či poukázala na zaplatenie faktúry č. 7401181217 zo dňa 05.09.2013, ktorá znela na sumu 1.879,21 Eur ešte platbu vo výške 400,- Eur dňa 04.03.2015 ako tvrdí žalobca, žalovaná uviedla, že platila tri platby - jednu vo výške 400,- Eur, potom sumu vyše 300,- Eur a sumu 200,- Eur. Okrem týchto troch platieb na tieto faktúry nič iné nezaplatila. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov dokazovania a dospel k záveru, že v súdenom spore boli naplnené základné predpoklady na vyhovenie žalobe, pretože žalovaná neuhradila za dodávku plynu v zmysle predložených faktúr ani po ich splatnosti. 13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, pričom výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné: 14. Podľa § 365 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie podľa § 363 C.s.p. musí obsahovať náležitosti, ktorými sú všeobecné náležitosti podania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, teda odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha, teda odvolací návrh. Pokiaľ odvolanie neobsahuje tieto náležitosti a pre vady odvolania nie je možné v odvolacom konaní pokračovať, odvolací súd takéto odvolanie uznesením odmietne. 15. V prejednávanej veci vo včas podanom odvolaní žalovaná síce uviedla všeobecné náležitosti odvolania, to znamená, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda a čoho sa odvolateľ domáha, avšak z podaného odvolania nie sú úplne jasné a zrejmé odvolacie dôvody. 16. Ani v ďalších podaniach žalovanej nedošlo k ozrejmeniu konkrétnych odvolacích dôvodov, okrem toho uplynutím lehoty na podanie odvolania stráca odvolateľ možnosť meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a navrhovať dôkazy na ich preukázanie. Lehotu na podanie odvolania a na zmenu doplnenia dôvodov odvolania, dôkazov na ich preukázanie, nemožno stotožňovať s lehotou na odstránenie vád odvolania. 17. Z obsahu spisu je zrejmé, že konanie začalo podaným návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 22.05.2015. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 22.10.2015 podala žalovaná včas odpor, v ktorom zmätočne poukázala na doterajšie problémy pri uhrádzaní faktúr dohodnutými splátkovými kalendármi žiadala „vylúčiť spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. z prípadu vymáhania prejednaním celého záväzku súdnou cestou, alebo doriešiť záležitosť mimosúdnou pokonávkou s možnosťou splatenia dlhu splátkovým kalendárom.“ 18. K námietke pojednávania bez prítomnosti žalobcu sa žiada uviesť, že pojednávanie vo veci súd nariadil na 13.04.2016 a aj keď sa nedostavil žalobca, súd pojednávať mohol, nakoľko mal k tomu splnené procesné podmienky. Súd na pojednávaní dodržal procesný postup, podľa § 118 ods. 4 O.s.p. a žalovanú poučil v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. Žalovaná mala priestor vyjadriť sa, na svoju obhajobu neuviedla žiadne dôvody a výslovne nenavrhla žiadne dôkazy. 19. Čo sa týka písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 06.04.2016, toto súd žalovanej doručil bez časovej možnosti sa k nemu vyjadriť, ide však o vyjadrenie žalobcu k odporu žalovanej so žiadosťou o jeho odmietnutie a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Nešlo o vyjadrenie vo veci, resp. k meritu prejednávanej veci. 20. Súd prvej inštancie podstatné skutkové okolnosti sporu náležite skúmal, podstatným dôvodom pre vyhovenie návrhu v celom rozsahu bol správny záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti návrhu. 21. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. 22. V zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. 23. Citované ustanovenia zakotvovali dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. 24. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. 25. Súd prvej inštancie túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. 26. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých súd skonštatoval, že Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. však súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania. (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo 51/2012). Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 6 Cdo 153/2011). 27. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom súd skonštatoval, že dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. V danom prípade však žalovaná výslovne žiadne dôkazy nenavrhla vykonať. 28. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní žalovanej, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 29. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej súd už nemohol zohľadniť pre ich nejasnosť a nekonkrétnosť, bez potreby sa nimi osobitne v odôvodnení rozhodnutia vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovanej odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 30. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane odvolaním osobitne nenapadnutého závislého výroku o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 31. Žalobca má voči žalovanej podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).