Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/35/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115216541 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115216541.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: IMPON SLOVAKIA s.r.o., IČO: 17 318 581, adresa sídla Bratislava, Obchodná 53, zast. advokátom: Mgr. Iveta Vajdová, adresa sídla Bratislava, Bárdošova 25, proti žalovanému: V. C., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu T., C. XX, zast. advokátom: JUDr. Barbora Šruteková, adresa sídla Trnava, Hlavná 44, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 5. mája 2016 č.k. 16C/303/2015-70 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa po t v r d z u j e . II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť vypratať a odovzdať žalobcovi X-izbový byt č. X nachádzajúci sa na C. ulici č. XX v T., v nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom T., odbor katastrálny, obec T., okres T., k. ú. T., ako rodinný domu - stavby č. s. XXX, ktorý sa nachádza na pozemku parc. reg. „C“, č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1145 m2, do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. 1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané, že žalobca je vlastníkom X-izbového bytu č. X nachádzajúceho sa na C. ulici č. XX v T., v nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom T., odbor katastrálny, obec T., okres T., k. ú. T., ako rodinný domu - stavby č. s. XXX, ktorý sa nachádza na pozemku parc. reg. „C“, č.XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1145 m2. 1.2.2 Žalovaný bol nájomcom predmetného bytu na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu uzatvorenej medzi Mestským národným výborom T., odbor bytový a žalovaným dňa 21.3.1975 a ku dňu rozhodovania súdu vo veci samej tento byt aj reálne užíval. 1.2.3 Žalobca listom zo 6.3.2012 doručeným žalovanému 9.3.2012 dal žalovanému výpoveď z nájmu bytu z dôvodu, že žalovaný ako nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce mu z nájmu bytu a to tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace, kedy dlh žalovaného na nájomnom predstavoval ku dňu 6.3.2012 sumu 314,25 eur s tým, že výpovedná lehota začala plynúť 1.4.2012 a skončila dňom 30.6.2012. 1.2.4 Žalovaný predmetnú výpoveď prevzal dňa 9.3.2012. 1.2.5 Žalovaný vo výpovednej lehote (do 30.6.2012) žalobcovi nepreukázal, že ku dňu doručenia mu výpovede (9.3.2012) bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov (vážne zdravotné problémy, trvalá invalidita, starostlivosť o invalidné dieťa, prípadne iné dôvody, pre ktoré by sa nemohol riadne zamestnať) a nedoplatok na nájomnom a na úhradách za užívanie vypratať sa majúceho bytu žalobcovi neuhradil ani do 31.12.2012. 1.2.6 Žalovaný neuplatnil neplatnosť výpovede na súde. 1.2.7 V čase rozhodovania súdu žalovaný už nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, a to naviac vlastným zavinením, keď odmietol ponúknutú prácu a teda riadny príjem. 1.2.8 Žalobcovi nevznikol nárok na bytovú náhradu. 1.3 Vec právne posúdil ako nárok vlastníka na ochranu jeho vlastníckeho práva (vyprataním bytu) proti neoprávneným zásahom - užívaním jeho bytu žalovaným (ako bývalým nájomcom) bez právneho dôvodu a to podľa § 126 ods. 1 v spojení s ust. § 710 ods. 3, § 711 ods. 1 písm. d), § 712a ods. 3 a ods. 4 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení). 1.4 Nakoľko z dokazovania vyplynulo, že žalovaný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie byt žalobcu užíval bez právneho dôvodu, uložil mu povinnosť byt bez náhrady vypratať a odovzdať žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 1.5. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 99,50 eur ak rukám právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 925,10 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) a vecne vznikom nároku žalobcu na trovy konania pre jeho plný úspech v spore. 2.1 Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že tento vec nesprávne právne posúdil, vykonané dokazovanie nesprávne vyhodnotil a nevykonal dokazovanie nevyhnutné pre náležité objasnenie veci. 2.2 Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí nevzal do úvahy žalovaným preukazovanú zmätočnosť v konaní žalobcu, ktorý žalovanému doručil dve výpovede, ale zameral sa len na list žalobcu zo 6.3.2012, ktorý mal žalovaný prevziať 9.3.2012. 2.3 Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o vypovedaní nájmu bytu žalovanému výpoveďou žalobcu zo 6.3.2012, ktorá mala byť doručená žalovanému 9.3.2012, nakoľko žalovaný od počiatku popieral tvrdenie žalobcu, že žalovanému dňa 9.3.2012 doručil výpoveď z nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) O.z. zo 6.3.2012 a pokiaľ aj žalobca toto svoje skutkové tvrdenie preukazoval doručenkou, tak podpis na tejto doručenke nie je podpisom žalovaného. 2.4 Súd prvej inštancie nevykonal znalecké dokazovanie, ktoré žalovaný navrhol a jeho záver o vizuálnej zhode podpisov žalovaného na doručenkách nemožno považovať za správny, nakoľko porovnaním podpisov žalovaného na doručenkách je práve zrejmá úplná nezhoda a nepodobnosť týchto podpisov. 2.5 Súd nesprávne rozhodol aj o trovách konania, nakoľko vzhľadom k pomerom žalovaného ako aj skutočnosti, že žalovaný bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov mal súd postupovať podľa § 150 O.s.p. a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. 3.1 Žalobca odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania dôvodiac, že žalovaný vo svojom odvolaní uviedol len opakovane námietky, ktoré už uvádzal v priebehu prvoinštančného konania a pokiaľ aj namietal nesprávne vyhodnotenie dokazovania súdom prvej inštancie, neuviedol v čom vidí takúto nesprávnosť. Nepravdivá je aj námietka žalovaného, že súd nevykonal navrhované znalecké dokazovanie, nakoľko žalovaný na pojednávaní konanom dňa 5.5.2016 pred ukončením dokazovania nenavrhol žiadne dokazovanie. Súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s otázkou doručenia výpovede z nájmu bytu žalovanému. 3.2 Vo vzťahu k námietke nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania ďalej dôvodil, že má za to, že v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., nakoľko zo strany žalobcu nešlo o neúčelne vynaložené trovy konania, žalovaný svojim konaním zapríčinil začatie a vedenie súdneho konania, nakoľko dlhú dobu odmietal byt dobrovoľne vypratať, žalovaný mohol požiadať po doručení mu druhej výpovede obec T. o poskytnutie bytovej náhrady a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žalovaný nebol v stave hmotnej núdze. Skutočnosť, že žalovaný v čase podania odporu proti rozkazu na plnenie bol oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku nie je dôvodom na aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.. 4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.), ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 O.s.p.. Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.). 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 O.s.p., akt. § 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ O.s.p., ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/, e/, h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.), pričom žalobca a žalovaný boli informovaní o mieste a čase VVR elektronickými prostriedkami (§ 219 ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.. 6. Predmetom konania je žaloba o vypratanie a odovzdanie žalobcovi X-izbového bytu č. X nachádzajúceho sa na C. ulici č. XX v T., v nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom T., odbor katastrálny, obec T., okres T., k.ú. T., ako rodinný domu - stavby č. s. XXX, ktorý sa nachádza na pozemku parc. reg. „C“, č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1145 m2 na tom skutkovom základe, že žalovaný ako bývalý nájomca užíva predmetný byt vlastnícky patriaci žalobcovi bez právneho dôvodu, nakoľko jeho právo nájmu k bytu zaniklo výpoveďou zo 6.3.2012 dňom 30.6.2012. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. 7. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania predmetom odvolacieho konania je posúdiť opodstatnenosť námietok odvolateľa, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, vykonané dokazovanie nesprávne vyhodnotil (a to najmä z dokazovania dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca vypovedal nájom sporného bytu žalovanému výpoveďou zo 6.3.2012, ktorá mala byť doručená žalovanému 9.3.2012) a nevykonal dokazovanie nevyhnutné pre náležité objasnenie veci (žalovaným navrhované znalecké dokazovanie) a žalovaného nesprávne zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi. 8. Podľa ust. § 387 ods.1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2). 9. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovaného s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné: 10.1 Pokiaľ námietky smerujú k právnemu posúdeniu veci, ide len o námietky bližšie nešpecifikované (nič nehovoriace o tom, aký právny predpis mal súd na zistený skutkový stav aplikovať alebo v čom sa žalovanému javí nesprávna interpretácia súdom aplikovaného právneho predpisu) a tak odvolací súd dodáva: Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). 10.2 Podľa § 123 O.z., vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 10.3 Podľa § 126 ods. 1 O.z., vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 10.4 V zmysle vyššie uvedeného, obsahom vlastníckeho práva je právo vec držať (iuspossidendi), užívať (iusutendi), brať plody (iusfruendy) a s vecou nakladať (iusdisponendi), pričom právnu ochranu používajú všetky obsahové zložky tvoriace vlastníctvo. V prípade neoprávneného zadržiavania nehnuteľnej veci sa vlastník veci môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou na vypratanie nehnuteľnosti a jej odovzdanie vlastníkovi. Pre úspešnosť takejto žaloby je potrebné preukázať, že nehnuteľnosť užíva iná osoba, odlišná od vlastníka a táto ju nie je ochotná vydať, že držba veci inou osobou je neoprávnená a žalobu podal vlastník veci. 10.5 Podľa § 688 O.z., nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, majú popri práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenia domu, ako aj požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu. 10.6 Podľa § 710 ods. 1, 3 a 4 O.z., nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou (1). Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je 3 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu (3). Ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá 6 mesiacov. 10.7 Podľa § 711 ods. 1 písm. d) O.z., prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce mu z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. 10.8 Podľa § 712a ods. 3 O.z., ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie. 10.9 Vyššie citované ustanovenie § 688 O.z. majúce charakter kogentnej právnej úpravy zabezpečuje nájomcovi ako aj osobám, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti právo užívať byt (vlastnícky patriaci inej osobe), užívať spoločné priestory a zariadenia domu ako aj požívať iné plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu. Práva členov domácnosti nájomcu sú však limitované právami samotného nájomcu. Svojou povahou sú teda akcesorickými právami a zanikajú najneskôr s právom nájomcu. Právo nájomcu byt užívať v zmysle vyššie uvedeného zaniká okrem iného aj vypovedaním nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) O.z. vlastníkom bytu, okrem iného aj z dôvodu, že nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace (ako to bolo aj v prejednávanej veci). Za hrubé porušenie povinností je v tomto prípade treba považovať také neplnenie, ktorého výška predstavuje ku dňu doručenia výpovede sumu zodpovedajúcu trojnásobku mesačných platieb ustálených podľa § 696 a nasledujúcich O.z.. Takýto výklad je opodstatnený najmä za stavu, že za dôvod výpovede z nájmu sa považuje aj čiastočné neplnenie nájmu. Iný výklad by viedol k absurdným záverom, napríklad aj takým, že aj nepatrný nedoplatok by mohol znamenať naplnenie dôvodu pre výpoveď. 10.10 Pokiaľ žalobca v podanej žalobe skutkovo tvrdil, že je vlastníkom vypratať sa majúcej nehnuteľnosti a žalovaný túto nehnuteľnosť užíva bez právneho dôvodu (ktorý právny dôvod odpadol účinnosťou výpovede z nájmu bytu) a takto tvrdený skutkový stav aj v konaní dôkazmi preukazoval, súd prvej inštancie na takto zistený skutkový stav správne aplikoval § 126 ods. 1, v spojení s ust. § 710 ods. 3, § 711 ods. 1 písm. d), § 712a ods. 3 O.z. a tieto právne predpisy aj správne interpretoval. 11. Neobstojí ani námietka žalovaného, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie nesprávne vyhodnotil a to najmä, že z dokazovania dospel k nesprávnemu záveru o doručení výpovede z nájmu bytu žalovanému dňa 9.3.2012 a to napriek tomu, že žalovaný od počiatku konania podpis na doručenke preukazujúci doručenie tejto výpovede žalovanému rozporoval - popieral, že podpis je jeho podpisom, nakoľko ako to uviedol už aj súd prvej inštancie, takýto záver urobil nielen z podpisu na doručenke, ktorou takúto výpoveď žalobca žalovanému doručoval, ale aj z písomného stanoviska JUDr. Jozefa Caka - advokáta z 20.9.2012 (osoby na ktorú sa s prosbou o právnu pomoc obrátil žalovaný po obdržaní tejto výpovede), ktorý v tomto písomnom stanovisku jednoznačne konštatuje, že jeho klientovi - žalovanému bola doručená výpoveď z nájmu bytu zo dňa 6.3.2012 podľa § 711 ods. 1 písm. d) O.z. z dôvodu neplatenia nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace s tým, že v samotnej výpovedi sa uvádza, že výpovedná doba končí 30.6.2012 (tu pozri číslo listu 57 spisu). Okrem toho samotný žalovaný na pojednávaní súdu konanom dňa 17.3.2016 uviedol, že JUDr. Caka osobne navštívil, lebo mal dlžné nájomné viac ako 3 mesiace a žalobca mu zrušil nájom (tu pozri číslo listu 64 spisu). Súd prvej inštancie potom logicky uzavrel, že z dokazovania vyplynulo, že predmetná výpoveď zo 6.3.2012 žalovanému doručená bola. 12. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd nevykonal žalovaným navrhnuté znalecké dokazovanie za účelom preukázania jeho skutkového tvrdenia o tom, že podpis na doručenke z 9.3.2012 nie je jeho podpisom odvolací súd uvádza: Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný do vyhlásenia uznesenia o ukončení dokazovania nepodal žiadny návrh na vykonanie znaleckého dokazovania. Takýto návrh totiž neobsahuje ani jeho odpor proti rozkazu na plnenie, doručený súdu prvej inštancie dňa 30.9.2015, ani nevyplýva zo žiadneho z jeho vyjadrení na pojednávaniach súdu konaných dňa 4.2.2016, dňa 17.3.2016 a dňa 5.5.2016. Pre poriadok je potrebné uviesť, že na pojednávaní súdu konanom dňa 4.2.2016 právny zástupca žalovaného len prehlásil, že v prípade spornosti podpisu na doručenke bude navrhovať znalecké dokazovanie či na doručenke pri čísle listu 6 ide o podpis žalovaného a rovnako na doručenke, ktorá tvorí prílohu jeho podania, avšak samotný konkrétny návrh na vykonanie takéhoto dokazovania súdu nedal. Nestalo sa tak ani na pojednávaní súdu konanom dňa 5.5.2016, na ktorom súd strany poučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada a že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.. Z týchto dôvodov potomtakáto odvolacia námietka nemohla obstáť. 13.1 Pokiaľ ide o námietku o riadnom neodôvodnení rozsudku odvolací súd uvádza: Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016). 13.2 Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka žalovaného, týkajúca sa nedostatku obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia, preto nemohla obstáť, rovnako ako ani argument o porušení práva na spravodlivý proces. 14. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením §142 ods. 1 O.s.p. rozhodol i o náhrade trov konania. Pokiaľ ide o len všeobecnú námietku žalovaného, že súd nemal žalobcovi právo na náhradu trov konania priznať postupom podľa § 150 O.s.p. vzhľadom k pomerom žalovaného ako aj skutočnosti, že žalovaný bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov odvolací súd dodáva, že nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane podľa § 150 O.s.p. predstavovalo odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 142 O.s.p.) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu (§ 147 O.s.p.), ktorej aplikácia musela zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musela mať vždy výnimočný charakter. Hranice sudcovskej úvahy boli dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťala len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Oslobodenie žalovaného od platenia súdnych poplatkov sa za takýto dôvod hodný osobitného zreteľa, v dôsledku ktorého by bolo možné úspešnej strane nepriznať náhradu účelne vynaložených trov konania nepovažovalo a ani podľa novej právnej úpravy obsiahnutej v C.s.p. nepovažuje (§ 257 C.s.p.). Pokiaľ ide o namietané pomery žalovaného, za dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci v pomeroch účastníkov sa považovala najmä skutočnosť, že účastník, ktorý nemal úspech vo veci sa ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá sama predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v prejednávanej veci takéto skutočnosti preukázané neboli. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie žalovaný takéto skutočnosti ani netvrdil a z dokazovania vyplynulo, že ani nebol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov (ako to správne namietal aj žalobca vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného). 15.1 Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. C.s.p.) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania. 15.2. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. 15.3. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.) 16. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).