Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31CoKR/15/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115218554 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115218554.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: BONI FRUCTI, spol. s r.o., so sídlom Lipnická ul. 3035/162, Dunajská Lužná 900 42, IČO: 35 766 981, zastúpený: Advokátska kancelária VOZÁR, s.r.o., so sídlom Trenčianska 56/D, Bratislava 821 09, proti žalovanému: Mgr. Marek Piršel, Kopčianska 10, Bratislava, správca úpadcu L. I., trvale bytom: XXX XX S. č. XXX, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel, s.r.o., so sídlom Lesná 310, 930 41 Hviezdoslavov, o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23.09.2016, č.k. 36Cbi/19/2015-229, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 22.7.2015 domáhal určenia, že jeho pohľadávka vo výške 8.811,21 eur, uplatnená prihláškou č. 5 zo dňa 25.5.2015 do konkurzného konania na majetok úpadcu Gabriela Csöza, je zabezpečená v plnom rozsahu záložným právom v prvom poradí, zriadeným na základe Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam zo dňa 29.09.2010, ktoré viazne na nehnuteľnostiach v k.ú. F. W. - pozemok parc. registra „C“ parc.č. 5719/31 o výmere 338 m2, parc.č. 5720/45 o výmere 124 m2, parc.č. 5720/50 o výmere 5 m2 a stavba súp. č. XXXXX, postavená na parc. č. 5719/31 vedených na LV č. XXXX a na nehnuteľnostiach v k.ú. S., obec S. - pozemok parc. registra „C“ parc.č. 685 o výmere 539 m2 a pozemok registra „C“ parc.č. 686 o výmere 327 m2, vedené na LV č. XXX a žalobca má právo na oddelené uspokojenie zo speňaženia týchto nehnuteľností. Žalobca sa ďalej domáhal určenia, že jeho pohľadávka vo výške 7.415,93 eur uplatnená prihláškou č. 9, pohľadávka vo výške 4.748,42 eur uplatnená prihláškou č. 6, pohľadávka vo výške 1.603,28 eur uplatnená prihláškou č. 7, pohľadávka vo výške 7.975,91 eur uplatnená prihláškou č. 8, pohľadávka vo výške 6.308,01eur uplatnená prihláškou č. 10, pohľadávka vo výške 3.321,58 eur uplatnená prihláškou č. 11, pohľadávka vo výške 3.091,08 eur uplatnená prihláškou č. 12, pohľadávka vo výške 2.571,74 eur uplatnená prihláškou č. 13, pohľadávka vo výške 3.327,48 eur uplatnená prihláškou č. 14, pohľadávka vo výške 350,48 eur uplatnená prihláškou č. 15, pohľadávka vo výške 12.668,32 eur uplatnená prihláškou č. 16, pohľadávka vo výške 1.199,64 eur uplatnená prihláškou č. 17, pohľadávka vo výške 8.984,88 eur uplatnená prihláškou č. 18, pohľadávka vo výške 7.453,45 eur uplatnená prihláškou č. 19, pohľadávka vo výške 1.734,15 eur uplatnená prihláškou č. 20, pohľadávka vo výške 6.078,60 eur uplatnená prihláškou č. 21, pohľadávka vo výške 6.319,60 eur uplatnená prihláškou č. 22 pohľadávka vo výške 1.300,78 eur uplatnená prihláškou č. 23 do konkurzného konania na majetok úpadcu L. I., narodený XX.X.XXXX, sp. zn. 25 K 6/2015, ktoré vznikli titulom nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar a úrokov z omeškania sú oprávnené čo do právneho dôvodu a výšky a sú zabezpečené v plnom rozsahu záložným právom v prvom poradí, zriadeným na základe Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam zo dňa 29.09.2010, ktoré viazne na nehnuteľnostiach v k.ú. F. W. - pozemok parc. registra „C“ parc.č. 5719/31 o výmere 338 m2, parc.č. 5720/45 o výmere 124 m2, parc.č. 5720/50 o výmere 5 m2 a stavba súp. č. XXXXX, postavená na parc. č. 5719/31 vedených na LV č. XXXX a na nehnuteľnostiach v k.ú. S., obec S. - pozemok parc. registra „C“ parc.č. 685 o výmere 539 m2 a pozemok registra „C“ parc.č. 686 o výmere 327 m2, vedené na LV č. XXX a žalobca má právo na oddelené uspokojenie zo speňaženia týchto nehnuteľností. 2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 23.09.2016, č.k. 36Cbi/19/2015-229 rozhodol tak, že určuje sa pohľadávka žalobcu vo výške 4.748,42 eur uplatnená prihláškou č. 6 zo dňa 25.5.2015, vo výške 1.603,28 eur uplatnená prihláškou č. 7 zo dňa 25.5.2015, vo výške 7.975,91 eur uplatnená prihláškou č. 8 zo dňa 25.5.2015, vo výške 7.415,93 eur uplatnená prihláškou č. 9 zo dňa 25.5.2015, vo výške 6.308,01 eur uplatnená prihláškou č. 10 zo dňa 25.5.2015, vo výške 3.321,58 eur uplatnená prihláškou č. 11 zo dňa 25.5.2015, vo výške 3.091,08 eur uplatnená prihláškou č. 12 zo dňa 25.5.2015, vo výške 2.571,74 eur uplatnená prihláškou č. 13 zo dňa 25.5.2015, vo výške 3.327,48 eur uplatnená prihláškou č. 14 zo dňa 25.5.2015, vo výške 350,48 eur uplatnená prihláškou č. 15 zo dňa 25.5.2015, vo výške 12.668,32 eur uplatnená prihláškou č. 16 zo dňa 25.5.2015, vo výške 1.199,64 eur uplatnená prihláškou č. 17 zo dňa 25.5.2015, vo výške 8.984,88 eur uplatnená prihláškou č. 18 zo dňa 25.5.2015, vo výške 7.453,45 eur uplatnená prihláškou č. 19 zo dňa 25.5.2015, vo výške 1.734,15 eur uplatnená prihláškou č. 20 zo dňa 25.5.2015, vo výške 6.078,60 eur uplatnená prihláškou č. 21 zo dňa 25.5.2015, vo výške 6.319,60 eur uplatnená prihláškou č. 22 zo dňa 25.5.2015, vo výške 1.300,78 eur uplatnená prihláškou č. 23 zo dňa 25.5.2015 do konkurzného konania na majetok úpadcu L. I. narodeného XX.X.XXXX, bytom S. XXX, sp. zn. 25K/6/2015, vedeného na Okresnom súde Trnava, ktoré vznikli titulom nezaplatenia kúpnych cien za dodaný tovar a úrokov z omeškania, sú čo do právneho dôvodu a výšky oprávnené a nesporné a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 32 ods. 1,2,5,9,15,16, § 28 ods. 6 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), § 151á, § 151b Občianskeho zákonníka, § 323 Obchodného zákonníka a § 262 ods. 1 v spojení s § 255 od. 1,2 C.s.p. Súd prvej inštancie z uznania záväzku a dohody o jeho vysporiadaní a zabezpečení zo dňa 29.9.2010 (č.l. 164 spisu) zistil, že úpadca L. I. ako dlžník a žalobca ako veriteľ uzatvorili predmetnú zmluvu. Podľa článku I dlžník týmto podľa § 323 Obchodného zákonníka uznal svoj záväzok voči veriteľovi ku dňu uznania vo výške istiny 103.588,03 eur, ktorý vznikol titulom neuhradenia kúpnej ceny za dodaný tovar (ovocie a zeleninu, kúpna cena ktorého bola veriteľom vyúčtovaná faktúrami uvedenými v prílohe tejto dohody). Príslušenstvo uznaného záväzku tvoria dohodnuté úroky z omeškania vo výške 7 % ročne. Podľa článku 2. sa zmluvné strany dohodli, že uznaný záväzok splatí dlžník v piatich splátkach tak ako sú uvedené v predmetnom článku. V článku 3. bod 2 sa zmluvné strany dohodli, že pohľadávka veriteľa uvedená v článku 2. vo výške 103.588,03 eur spolu s príslušenstvom, úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou sa zabezpečuje zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka a to osobitnou zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnostiam uzatvorenou medzi dlžníkom a veriteľom spolu s touto dohodou. Prílohou uznania je sumár neuhradených odberateľských faktúr (166-167), pričom posledná faktúra je vystavená dňa 24.9.2010. Zo zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam (č.l. 152 spisu) súd zistil, že dňa 29.9.2010 žalobca ako záložný veriteľ a úpadca L. I. spolu s manželkou M. I. ako záložcami uzatvorili podľa § 151a Občianskeho zákonníka zmluvu o záložnom práve. Záloh je špecifikovaný v článku 1. v ktorom sú uvedené nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcov a výlučnom vlastníctve záložcu v 1. rade. Podľa článku 2. „Zabezpečená pohľadávka“ záložným právom dohodnutým podľa tejto zmluvy je zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa vyplývajúca z uznania záväzku a dohody o jeho zabezpečení a vysporiadaní uzatvorenej dňa 29.9.2010 vo výške 103.588,03 eur spolu s príslušenstvom, úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou, podľa článku III bod 2 dohody o vysporiadaní a zabezpečení záväzku. Podľa článku 3. „Predmet zmluvy“ bod 1. touto zmluvou zriaďujú záložcovia v prospech záložného veriteľa záložné právo k zálohu definovanému v článku 1. za účelom zabezpečenia pohľadávky uvedenej v bode 2 (správne v článku 2) tejto zmluvy a záložný veriteľ toto záložné právo prijíma. Podľa článku 3. „Predmet zmluvy“ bod 2. Pohľadávkami záložného veriteľa ktoré zabezpečuje záložné právo zriadené touto zmluvou (ďalej spoločne alebo ktorákoľvek z nich nazývané aj len „pohľadávka zabezpečená záložným právom“ alebo „zabezpečená pohľadávka“) sú pohľadávky záložného veriteľa: a/ na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar podľa dohody o vysporiadaní a zabezpečení záväzku vo výške 103.588,03 eur ako aj na zaplatenie príslušenstva, b/ na náhradu nákladov účelne vynaložených na uplatnenie práv záložného veriteľa z dohody o vysporiadaní a zabezpečení záväzku a na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s výkonom záložného práva c/ na náhradu škody spôsobenej záložnému veriteľovi porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu. Podľa článku 3. „Predmet zmluvy“ bod 3., záložné právo podľa tejto zmluvy zabezpečuje zabezpečené pohľadávky ktoré v čase podpisu tejto zmluvy už boli vzniknuté alebo ktoré ešte vzniknú v budúcnosti. Zmluvné strany sa dohodli, že pre určenie existencie a výšky zabezpečenej pohľadávky sú rozhodujúce záznamy záložného veriteľa, pokiaľ sa nepreukáže opak. Z prihlášok žalobcu založených v spise spolu s faktúrami a dodacími listami (č.l. 25 - 132 spisu) súd zistil, že žalobca si dňa 26.5.2015 prihlásil do konkurzného konania tunajšieho súdu sp. zn. 25K/6/2015 pohľadávky z kúpnej ceny spolu s príslušenstvom, tak ako podrobne uviedol a špecifikoval v žalobe. Z oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 26.6.2015 (č.l. 23 spisu), súd zistil, že správca úpadcu JUDr. F. O. právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že žalobcom prihlásené pohľadávky prihláškami č. 5 - 25 popiera tak, že pohľadávky prihlásenú prihláškami č. 5, 25 popiera čo do zabezpečovacieho práva v plnom rozsahu z dôvodu, že Zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam zo dňa 29.9.2010 nezabezpečuje prihlásenú pohľadávku. Pohľadávky prihlásené prihláškami č. 6 až 24 poprel čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu z dôvodu, že sú premlčané a prihlásené zabezpečovacie právo v plnom rozsahu z dôvodu, že Zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam zo dňa 29.9.2010 nezabezpečuje prihlásené pohľadávky. Z uznesenia č.k. 25K/6/2015-122 zo dňa 8.10.2015 (č.l. 183) súd zistil, že v konkurznom konaní vo veci dlžníka L. I. súd odvolal z funkcie správcu úpadcu JUDr. F. O. a ustanovil do funkcie správcu Mgr. Mareka Piršela. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. Podľa § 32 ods. 15 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Podľa § 32 ods. 16 ZKR, rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Podľa § 28 ods. 6 ZKR, doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa § 151b Občianskeho zákonníka (1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. (2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. (3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Podľa § 323 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Súd prvej inštancie skôr ako posúdil dôvodnosť podanej žaloby o určenie popretej pohľadávky posúdil ako predbežnú otázku, či boli splnené podmienky rozhodovania súdu o návrhu žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa ZKR. V konaní mal súd preukázané, že Okresný súd Trnava uznesením sp.zn. 25K/6/2015 zo dňa 7.4.2015, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku OV 70/2015 dňa 14.4.2015, bol vyhlásený dňom 15.4.2015 (§ 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR) konkurz na majetok dlžníka L. I., narodený XX.X.XXXX a súčasne bol ustanovený správcu úpadcu JUDr. F. O.. V zmysle § 28 ods. 2 ZKR začala plynúť 45 dňová základná lehota na podávanie prihlášok, v ktorej žalobca zaslal prihlášky správcovi. Správca v 30 dňovej lehote na popieranie pohľadávky poprel s tým, že písomné oznámenie správcu o popretí pohľadávok bolo žalobcovi doručené dňa 1.7.2015. Dňa 2.7.2015 začala plynúť žalobcovi v zmysle § 32 ods. 9 ZKR 30 dňová lehota na podanie žaloby o určenie popretých pohľadávok. Žalobca ako veriteľ si uplatnil právo na určenie popretých pohľadávok na súde žalobou dňa 22.7.2015. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalobca uplatnil svoje právo na súde v zákonnej lehote a teda včas. V konaní mal súd preukázané a nebolo medzi stranami sporné, že žalobca si ako veriteľ prihlásil do konkurzu svoje pohľadávky voči úpadcovi prihláškami č. 1 až 26. Celková výška žalobcom prihlásených pohľadávok do konkurzu je 131.747,12 eur. Správca listom zo dňa 26.6.2015, doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 1.7.2015, poprel väčšinu pohľadávok prihlásených žalobcom a to čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu (pohľadávky v prihláškach č. 6 až č. 24), pričom popretie zdôvodnil premlčaním pohľadávok. Pri týchto pohľadávkach poprel aj prihlásené zabezpečovacie právo v plnom rozsahu. Pri pohľadávkach v prihláškach č.5 a č.25 správca poprel prihlásené zabezpečovacie právo v plnom rozsahu z dôvodu, že Zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam zo dňa 29.9.2010 nezabezpečuje tieto prihlásené pohľadávky. Žalobca v konaní tvrdil, že predchádzajúci správca JUDr. O. nepostupoval správne, keď pri pohľadávkach v prihláškach č. 6 až 23 poprel pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu z dôvodu, že sú premlčané, nakoľko nie sú čo do právneho dôvodu a výšky sporné, nemali byť popreté. Skúmať premlčania v tomto konaní je irelevantné, pretože čo do vymáhateľnosti neboli pohľadávky správcom popreté. Pokiaľ správca popretie pohľadávok čo do právneho dôvodu a výšky poprel z dôvodu ich premlčania, premlčanie nemá žiadny vplyv na existenciu pohľadávok, čo do právneho dôvodu a výšky. Rovnako tak správca nepostupoval správne ak u prihlásených pohľadávok č.5 až č.25 správca poprel prihlásené zabezpečovacie právo v plnom rozsahu z dôvodu, že zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam zo dňa 29.9.2010 nezabezpečuje tieto prihlásené pohľadávky. Zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam zabezpečuje podľa názoru a výkladu žalobcu nie len pohľadávky existujúce ku dňu 24.9.2010 a uznané úpadcom dňa 29.9.2010 ale aj pohľadávky budúce, z kúpnych zmlúv po 24.9.2010, ktoré boli prihlásené v konkurznom konaní ako prihlášky č. 5 až 25. Žalovaný v konaní tvrdil, že správca JUDr. O. v oznámení o popretí pohľadávok jednoznačne uviedol, že popiera pohľadávky „čo do právneho dôvodu a výšky, z dôvodu, že sú premlčané.“ Z uvedenej formulácie je jednoznačné a nepochybné, že správca považoval žalobcom uplatnené pohľadávky za premlčané aj bez explicitného uvedenia dôvodu popretia „čo do vymáhateľnosti“. Nie je chybou pokiaľ správca explicitne v oznámení o popretí pohľadávky neuviedol dôvod „čo do vymáhateľnosti“, pokiaľ explicitne uviedol, že pohľadávka je premlčaná, pretože to z odôvodnenia jednoznačne vyplýva. Premlčaná pohľadávka v konkurznom konaní nemôže obstáť a z tohto dôvodu, je spochybnená aj jej dôvodnosť a výška. Pokiaľ správca poprel pohľadávku z dôvodu jej premlčania je zrejmé, že ju poprel čo do vymáhateľnosti a týmto zároveň aj čo do jej dôvodu a výšky. Vo vzťahu k popretiu prihláseného zabezpečovacieho práva žalovaný uviedol, že správca postupoval správne ak zabezpečovacie právo poprel, nakoľko zo Zmluvy o záložnom práve vyplýva, že táto zabezpečuje len pohľadávky existujúce ku dňu 24.9.2010 a uznané úpadcom dňa 29.9.2010 a nie aj pohľadávky budúce, z kúpnych zmlúv po 24.9.2010, ktoré boli prihlásené žalobcom v konkurznom konaní ako prihlášky č. 5 až 25. Správca pohľadávky žalobcu prihlásené prihláškami č. 6 až 24 poprel čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu z dôvodu, že sú premlčané a súd prvej inštancie sa v tejto časti v plnom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, na ktorú v podrobnostiach odkazuje. Správca poprel pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu úplne neopodstatnene. Pokiaľ správca popretie pohľadávok čo do právneho dôvodu a výšky poprel z dôvodu ich premlčania, premlčanie nemá žiadny vplyv na existenciu pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, platí, že prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca z nasledujúcich dôvodov: a) čo do právneho dôvodu (titulu), b) vymáhateľnosti, c) výšky, d) poradia, e) zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo f) poradia zabezpečovacieho práva. Dôvod popretia „premlčanie“ ako uviedol v oznámení správca zákon neuvádza, nepozná. Ak mal správca za to, že niektoré pohľadávky žalobcu sú premlčané, tak mal tieto pohľadávky jednoznačne poprieť z dôvodu „čo do vymáhateľnosti“. Premlčanie ako také nemá žiaden vplyv na určenie samotnej existencie pohľadávky, právny dôvod, jej výšku atď. ale premlčanie môže byť dôvodom spornosti vymáhateľnosti pohľadávky. Je evidentné, že v tejto časti správca pochybil, nevyjadril svoj úmysel v zmysle zákonnej dikcie, ktorá je jednoznačná a nepripúšťa taký výklad aký ponúka žalovaný keď má za to, že popretím pohľadávok z dôvodu premlčania (ktorý dôvod ako je vyššie uvedené ani zákon nepozná) správca popiera pohľadávky vlastne zároveň nie len čo do vymáhateľnosti ale aj čo do právneho dôvodu a výšky aj napriek tomu, že to explicitne, výslovne neuvádza. Takýto výklad nemá oporu v zákone, ktorý je v tomto smere jednoznačný a určitý. Z uvedeného dôvodu súd v konaní skúmal len nespornosť a opodstatnenosť právneho dôvodu a výšky prihlásených pohľadávok (bez ohľadu na zrejme nesprávny dôvod popretia premlčanie), keďže z týchto zákonných dôvodov boli pohľadávky správcom popreté a incidenčný spor je determinovaný obsahom popieracieho prejavu. Žalobca v konaní dostatočne hodnoverne preukázal listinnými dôkazmi faktúrami, dodacími listami, dohodami o započítaní právny dôvod a výšku prihlásených pohľadávok. Naviac treba zdôrazniť, že ani v samotnom konaní okrem namietaného premlčania so strany žalovaného (čo bolo zdôvodnené že súd nezohľadňoval, keďže premlčanie je správne dôvodom popretia vymáhateľnosti a nie dôvodom popretia právneho dôvodu a výšky), žalovaný právny dôvod (titul) a výšku prihlásených pohľadávok žiadnym iným spôsobom nerozporoval, nenamietal. Z tohto dôvodu má súd za to, že správca prihlásené pohľadávky poprel čo do právneho dôvodu a výšky neodôvodnene a preto súd v tejto časti žalobe ako dôvodnej vyhovel spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Prihlásená pohľadávka sa v konkurze považuje za zistenú, t.j. nespornú márnym uplynutím lehoty na popretie pohľadávky, a to v rozsahu, v akom nebola popretá. Nedostatky popretia, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné účinne odstrániť po uplynutí lehoty na popretie pohľadávky, resp. popretie pohľadávky nie je možné ani doplniť po uplynutí tejto lehoty. Nakoľko správca poprel prihlásené pohľadávky len v rozsahu čo do ich dôvodu a výšky a nie čo do ich vykonateľnosti, tak v tomto rozsahu neboli popreté, teda sa pokladajú za zistené. Správca pohľadávky žalobcu prihlásené prihláškami č. 5 až 25 poprel čo do zabezpečovacieho práva v plnom rozsahu z dôvodu, že zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam zo dňa 29.9.2010 nezabezpečuje prihlásenú pohľadávku. V tejto časti sa súd však prikláňa k právnej argumentácii žalovaného s ktorou sa v plnom rozsahu stotožňuje a ďalej na ňu taktiež v podrobnostiach odkazuje. V prvom rade je treba uviesť, že súd nemá pochybnosti o obsahu a výklade Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam. Podľa článku 2. zmluvy označenom ako „Zabezpečená pohľadávka“ je záložným právom dohodnutým podľa tejto zmluvy zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa vyplývajúca z uznania záväzku a dohody o jeho zabezpečení a vysporiadaní uzatvorenej dňa 29.9.2010 vo výške 103.588,03 eur spolu s príslušenstvom, úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou, podľa článku III bod 2 dohody o vysporiadaní a zabezpečení záväzku. Podľa článku 3. zmluvy označenom ako „Predmet zmluvy“ bod 1. touto zmluvou si záložcovia zriaďujú v prospech záložného veriteľa záložné právo k zálohu za účelom zabezpečenia pohľadávky uvedenej v bode 2 (správne v článku 2). Podľa článku 3. zmluvy označenom „Predmet zmluvy“ bod 2. pohľadávkami záložného veriteľa ktoré zabezpečuje záložné právo (ďalej nazývané aj „zabezpečená pohľadávka“ /!/ ) sú pohľadávky záložného veriteľa: a/ na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar podľa dohody o vysporiadaní a zabezpečení záväzku vo výške 103.588,03 eur ako aj na zaplatenie príslušenstva, b/ na náhradu nákladov účelne vynaložených na uplatnenie práv záložného veriteľa z dohody o vysporiadaní a zabezpečení záväzku a na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s výkonom záložného práva c/ na náhradu škody spôsobenej záložnému veriteľovi porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu. Podľa článku 3. zmluvy označenom „Predmet zmluvy“ bod 3., záložné právo podľa tejto zmluvy zabezpečuje zabezpečené pohľadávky ktoré v čase podpisu tejto zmluvy už boli vzniknuté alebo ktoré ešte vzniknú v budúcnosti. Zmluvné strany sa dohodli, že pre určenie existencie a výšky zabezpečenej pohľadávky sú rozhodujúce záznamy záložného veriteľa, pokiaľ sa nepreukáže opak. Podľa Uznania záväzku a dohody o jej vysporiadaní a zabezpečení, uzatvoreného medzi žalobcom a úpadcom dňa 29.9.2010, je v čl. III. bod 2. presne špecifikovaná pohľadávka veriteľa vo výške 103.588,03 eur spolu s príslušenstvom a táto (!) je zabezpečená zriadením záložného práva na nehnuteľnosti osobitnou zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnostiam. Zmluva o záložnom práve zo dňa 29.9.2010 opäť definuje a špecifikuje pojem „zabezpečená pohľadávka“ v súlade s Uznaním záväzku v čl. 2 a čl. 3 bod 2. Zabezpečenou pohľadávkou sa rozumie pohľadávka záložného veriteľa vyplývajúca z Uznania záväzku spolu s príslušenstvom. Ide o pohľadávku: vzniknutú z titulu neuhradených faktúr za dodaný tovar podľa Uznania záväzku, ako aj o príslušenstvo, vrátane prípadných zmluvných pokút či predčasnej splatnosti pohľadávky, vzniknutú v dôsledku náhrady nákladov účelne vynaložených na uplatnenie práv vyplývajúcich z Uznania záväzku a vynaložených v súvislosti s výkonom záložného práva, vzniknutú z titulu náhrady škody alebo zmluvnej pokuty v dôsledku porušenia povinností so záväzkového vzťahu. Žalobca v konaní tvrdil, že záložné právo zabezpečuje pohľadávky, ktoré existovali v čase podpísania Zmluvy o záložnom práve, ale aj pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny, ktoré ešte len vzniknú v budúcnosti z nových kúpnych zmlúv. S týmto tvrdením sa nemožno stotožniť. Pojem zabezpečenej pohľadávky je v oboch zmluvách jednoznačne a zhodne definovaný. A článok 3 bod 3 Zmluvy o záložnom práve určuje, že záložné právo zabezpečuje iba zabezpečené pohľadávky, ktoré v čase podpisu zmluvy už boli vzniknuté alebo ktoré ešte len vzniknú v budúcnosti. A teda Zmluva o záložnom práve zabezpečuje aj pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti, ale stále iba vo vzťahu k zabezpečeným pohľadávkam. Môže ísť o pohľadávky ako uvádza žalovaný napr. vzniknuté v dôsledku náhrady nákladov účelne vynaložených na uplatnenie práv a iných, ktoré vzniknú v budúcnosti. Záložné právo vzniknuté na podklade uzatvorenej Zmluvy o záložnom práve nemôže zabezpečovať akékoľvek a žalobcom svojvoľne určené pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti a preto pohľadávky pod poradovými číslami 5 až 25 prihlášky nie je možné považovať za pohľadávky zabezpečené záložným právom. V tejto časti boli preto správcom popreté dôvodne a súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie nemal pochybnosti o výklade a nejednoznačnosti Zmluvy o záložnom práve. Nakoľko však žalobca podporne argumentoval pri svojom právnom výklade vôľou a úmyslom zmluvných strán, ktoré ako tvrdil mali vôľu a úmysel zabezpečiť aj budúce pohľadávky z kúpnych zmlúv, tak súd pre vyvrátenie pochybností pripustil dokazovanie v tomto smere výsluchom osôb, ktoré predmetný úkon vykonali. Treba zdôrazniť, že v prípade ak žalobca tvrdil, že vôľou a úmyslom zmluvných strán bolo zabezpečiť aj budúce pohľadávky z kúpnych zmlúv vzniknutých po 24.9.2010, tak musel toto svoje tvrdenie jednoznačne a bez pochybností pred súdom preukázať. V konaní vypočutí štatutárny zástupca žalobcu Ing. U. Q. a svedok Ing. C. W. v konaní uviedli, že Zmluva o záložnom práve zabezpečovala aj budúce pohľadávky z kúpnych zmlúv vzniknutých po 24.9.2010 o čom sa strany dohodli aj mimo tejto zmluvy. V konaní vypočutý úpadca L. I. ako druhá zmluvná strana však poprel tvrdenia konateľa žalobcu a svedka a uviedol, že Zmluva o záložnom práve budúce pohľadávky z kúpnych zmlúv vzniknutých po 24.9.2010 nezabezpečovala a zabezpečovala len pohľadávky uznané do 24.9.2010. Na základe toho má súd za to, že žalobca neuniesol v konaní svoje dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenia o zabezpečení aj budúcich pohľadávok z kúpnych zmlúv vzniknutých po 24.9.2010. Nebol tak ani vyvrátený právny výklad predmetnej zmluvy o záložnom práve súdom a žalovaným. K výpovedi svedka Ing. C. W. je potrebné dodať, že jeho výpoveď je nutné hodnotiť s nižšou mierou hodnovernosti a objektivity, nakoľko sám sa spolupodieľal na príprave predmetnej zmluvy za žalobcu a je dlhoročným zamestnancom žalobcu. Preto možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti a účelovosti jeho tvrdení. V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobca pre rozporuplnosť a odlišnosť výpovedí svedka a úpadcu navrhol ich vzájomnú osobnú konfrontáciu. Súd takéto doplnenie dokazovania odmietol vykonať, nakoľko má za to, že by bolo neúčelné a nadbytočné. Je možné s vysokou mierou istoty tvrdiť, že obaja by aj pri osobnej konfrontácii zotrvali na svojich predošlých vyjadreniach a súd nevidí žiaden, ani najmenší dôvod, pre ktorý by mali pri konfrontácii dodatočne meniť svoje odlišné tvrdenia. Žalobca pri svojej argumentácii poukázal aj na, ako to on označil, neprieme dôkazy (žalobcom započítavané splácaného dlhu úpadcom na pohľadávky pred 24.9.2010, výkonom záložného práva uspokojovanie pohľadávok vo výške 105.000 eur z toho neuhradené pred 24.9.2010 len vo výške cca. 15.000 eur). Súd mal za to, že tieto „nepriame dôkazy“ sú len žalobcom účelovo ponúknutým výkladom odohratých skutočností (započítavanie, výkon záložného práva) a nemožno z nich objektívne a už vôbec nie jednoznačne a výlučne vyvodiť záver, ku ktorému dospieva pri svojom výklade žalobca. Zo samotnej skutočnosti, že žalobca započítaval splátky dlhu na záväzky pred 24.9.2010 v domnení, že aj neskoršie záväzky sú zabezpečené zálohom a ak by sa to nedomnieval, tak by logicky započítaval splátky dlhu na neskoršie nezabezpečené záväzky, nemožno vyložiť (aj pri akomkoľvek zohľadňovaní logiky), že tak mohol robiť bez ohľadu na zabezpečenie resp. nezabezpečenie pohľadávok úpadcu a až v súčasnosti žalobca ponúka svoj výklad zjavne majúci mu napomôcť pri jeho tvrdeniach v danom konaní (o zabezpečení jeho neskorších pohľadávok). Rovnako je tomu tak aj pri výkone záložného práva, keď nie je možné bez ďalšieho (a najmä po výpovedi úpadcu) vyvodiť so súčinnosti úpadcu pri výkone záložného práva, že tento poskytnutím súčinnosti pri úhrade nie len zostatku uznaného a záložnou zmluvou zabezpečeného dlhu cca. 15.000 eur (vzniknutého do 24.9.2010) ale aj pri úhrade dlhu neskoršieho cca. 90.000 eur vlastne sám potvrdzuje súčinnosťou a záujmom o úhradu celkového dlhu cca. 105.000 eur, že záloh zabezpečoval nie len pohľadávky do 24.9.2010, ale aj pohľadávky budúce vzniknuté po tomto dátume. Úpadca v konaní sám prejavil ľútosť nad tým, že nedokázal žalobcovi svoje splatné pohľadávky uhrádzať, že mu vznikol voči nemu dlh, ktorý nedokázal uhrádzať, a preto ani nemožno vylúčiť (ba skôr naopak), že úpadca výkonom záložného práva má záujem dať situáciu do poriadku, vyrovnať svoje nesplatené dlhy bez ohľadu na ich zabezpečenie alebo nezabezpečenie. Preto aj jednostranný výklad žalobcu k tejto skutočnosti súd pokladá za účelový a nie jednoznačný. Záverom, je ešte nutné dodať, že súd má za to, že v prípade ak žalobca mal vôľu a úmysel (ako tvrdí v konaní), aby zmluva o záložnom práve zabezpečovala aj pohľadávky neuznané, vniknuté z kúpnych zmlúv po 24.9.2010 bolo vhodné, aby tento úmysel bol v zmluve jednoznačne a určite vyjadrený, čím sa sám mohol vyhnúť dôkaznej núdzi. Sám žalobca pripravoval obsah predmetnej záložnej zmluvy, jej jednotlivých ustanovení, a preto sám nesie zodpovednosť za skutočnosť, že zmluva nezohľadňuje jeho tvrdenú vôľu a úmysel a naopak zmluva preukazuje opak súčasných tvrdení žalobcu. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1,2 v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keďže každá so strán mala vo veci čiastočný úspech v rovnakom pomere. V časti posúdenia dôvodnosti popretia čo do právneho dôvodu a výšky bol procesne úspešný žalobca a v tejto časti žalobe súd ako dôvodnej vyhovel. V časti posúdenia dôvodnosti popretia čo do zabezpečovacieho práva bol zas procesne úspešný žalovaný a v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Preto možno ustáliť, že obe sporové strany mali každá úspech 50 % a je preto aj najspravodlivejšie, aby si každá so strán znášala svoje trovy konania. 3. Proti tomuto rozsudku v časti vo výroku II. a III. podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že určí, že pohľadávky žalobcu uplatnené prihláškami č. 5 až 23 do konkurzného konania na majetok úpadcu L. Gs?za, sp.zn. 25K/6/2015 sú zabezpečené v plnom rozsahu záložným právom v prvom poradí, zriadeným na základe Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam zo dňa 29.09.2010 a žalobca má právo na oddelené uspokojenie speňaženia týchto nehnuteľností v zmysle jeho žalobného návrhu v tejto časti a zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolateľ sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pohľadávky prihlásené prihláškami č. 5 až 23 Zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam zo dňa 29.09.2010 nezabezpečuje, keď záložná zmluva bola uzatvorená z dôvodu, že úpadcov dlh u žalobcu presiahol koncom septembra 2010 sumu 100.000 eur, avšak zároveň úpadca tento dlh vedel splácať len pri pokračovaní svojej podnikateľskej činnosti zameranej na obchod s ovocím a zeleninou. Najvýznamnejším dodávateľom úpadcu bol práve žalobca, ktorý uvádzal na trh kvalitné ovocie a zeleninu od prvovýrobcov. Bez pokračujúcej obchodnej spolupráce so žalobcom by úpadca nedokázal splácať svoje záväzky ani voči žalobcovi. Žalobca súhlasil, že pomôže úpadcovi splácať dlh tým, že mu bude naďalej dodávať tovar, avšak za podmienky, že pohľadávky žalobcu z kúpnych zmlúv budú zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam. Záložná zmluva bola preto uzatvorená z dôvodu potreby zabezpečiť i vzniknuté existujúce pohľadávky žalobcu, ale aj z dôvodu potreby zabezpečiť i budúce pohľadávky žalobcu z kúpnych zmlúv na dodávky ovocia a zeleniny. Záložná zmluva preto vychádzala z uznania záväzku a dohody o jeho vysporiadaní a zabezpečení zo dňa 29.09.2010 a dohody žalobcu a úpadcu, že dodávky tovaru budú ďalej pokračovať i po 24.09.2010, a že záložné právo k zálohe bude slúžiť i na uspokojenie budúcich pohľadávok k žalobcu z kúpnych zmlúv uzatvorených s úpadcom po 24.09.2010. Vďaka pokračujúcim dodávkam tovaru úpadcovi sa jeho uznaný dlh znížil zo sumy 103.588,03 eur na 15.707,05 eur. Avšak z ďalšieho dodávania tovaru medzi žalobcom a úpadcom vznikli pohľadávky prihlásené do konkurzu prihláškami č. 5 až 23, ktoré predstavujú celkový dlh na istine 69.197,19 eur s úrokmi z omeškania spolu 95.264,54 eur. Tu správca poprel ich zabezpečenie z dôvodu, že záložná zmluva tieto pohľadávky podľa jeho názoru nezabezpečuje. Záložná zmluva zabezpečovala nielen pohľadávky žalobcu vo výške 103.588,03 eur, o čom Záložná zmluva pojednáva v čl. 2 a v čl. 3 bod 1 a 2, ale aj budúce pohľadávky žalobcu vzniknuté voči úpadcovi z kúpnych zmlúv uzatvorených po 24.09.2010, čo vyplýva z textu záložnej zmluvy z jej čl. 3 bod 3 nazvanom predmet zmluvy vo väzbe na čl. 3 bod 2 záložnej zmluvy. Nemožno zabezpečené pohľadávky obmedziť výlučne len na tie, o ktorých pojednáva dohoda o vysporiadaní a zabezpečení uznaného záväzku zo dňa 29.09.2010, pretože touto dohodou došlo len k uznaniu k skôr existujúcich záväzkov a pohľadávok. Ak k dohode o ich zabezpečení a splatení v náhradných lehotách podľa splátkového kalendára. Záväzkovými vzťahmi z dôvodu, z ktorých vzniklo zabezpečenie sú existujúce do 24.09.2010 uzatvorené kúpne zmluvy a tiež budúce kúpne zmluvy uzatvorené po 24.09.2010. Záložné právo teda zabezpečuje pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny, ktorá v čase podpisu tejto Záložnej zmluvy už boli vzniknuté, ale aj tie pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny, ktoré ešte len vzniknú v budúcnosti z nových kúpnych zmlúv. Ak by sa záložné právo týkalo len nezaplatených kúpnych cien uvedených v prílohe dohody o zabezpečení a uznaní záväzku, kde zostatok na listine predstavoval len 15.707,05 eur, žalobca by za účelom uspokojenia svojej pohľadávky nevykonával záložné právo na všetky zaťažené nehnuteľnosti v hodnote 87.900 eur podľa znaleckého posudku č. 2014-89 zo dňa 27.11.2014. Úpadca aj po začatí výkonu záložného práva osobne písomne komunikoval so žalobcom, poskytol mu svoje nadobúdacie tituly k zálohu nájomnú zmluvu, zálohu v Podunajských Biskupiciach a nikdy nespochybnil, že by sa záložné právo malo vzťahovať na všetky pohľadávky žalobcu vzniknuté do dátumu 24.09.2010 a aj po dátume 24.09.2010. listom zo dňa 23.01.2015. Úpadca požiadal žalobcu o odloženie speňaženia majetku sklad Podunajských Biskupiciach. Žalobca opakovane poukazuje na výklad podľa úmyslu veriteľa ako predávajúceho, ktorý bol známy záložcom v prvom rade ako kupujúcemu (§ 266 ods. 1 Obchodného zákonníka), i výklad podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený (§ 266 ods. 2 Obchodného zákonníka), ak k okolnostiam súvisiacich s prejavom vôle a praxe, ktorú zmluvné strany medzi sebou zaviedli (§ 266 ods. 3 Obchodného zákonníka). V tejto súvislosti poukázal na výpovede svedkov Ing. U. Q. a Ing. C. W.. Úpadca na otázky zástupcu žalobcu, ako aj počas celej svojej výpovede na pojednávaní dňa 23.09.2016 sa vyjadroval neurčito, vágne, spočiatku ani len nevedel, že uzatvoril Záložnú zmluvu, na nič si nespomenul, nepamätal si a je úplne neuveriteľné, ako sa úpadca vedel vyjadriť k jednej veci v porovnaní s faktom uzatvorenia záložnej zmluvy úplne detailnej, či záložné právo zabezpečovalo aj zaplatenie kúpnych cien po uznaní dlhu, kedy uviedol, že si myslí, že iba tie staré. Úpadca neodpovedal na otázku zástupcu žalobcu, ako si teda vyložíte vetu v čl. 3 bod 3 Záložnej zmluvy pohľadávky, ktoré ešte len vzniknú v budúcnosti, na ktorú dal odpoveď, chcem len uviesť, že som bol prvý krát na súde. Napriek zjavne nekoncepčnej výpovede úpadcu, ktorý si nepamätal takmer nič, napriek tomu, že výpoveď úpadcu nijako nezapadala do predchádzajúcich výpovedí žalobcu a svedka Ing. W. - bola s ňou v rozpore, napriek tomu, že svedecká výpoveď úpadcu bola v rozpore s logikou následných postupov, ktoré úpadca i žalobca vykonávali (úhrady úpadcu sa započítavali za založené pohľadávky, nie na údajne nezaložené pohľadávky), výkon záložného práva bol vedený pri súčinnosti úpadcu na všetky nehnuteľnosti v hodnote cca 90.000 eur, i keď zabezpečené pohľadávky ostali údajne len v sume 15.000 eur, súd prvej inštancie vyhodnotil svedeckú výpoveď úpadcu za dôveryhodnú. Súd naopak svedeckú výpoveď W. a výpoveď Ing. Q. nebral do úvahy resp. výpoveď Ing. W. hodnotil s nižšou vierou hodnovernosti a objektivity, s odôvodnením, že je dlhoročným zamestnancom žalobcu a podieľal sa na príprave zmluvy. Úpadca je ten, čo spôsobil dlhy, ktoré nedokázal splácať, ktorý spôsobil škodu veriteľom, keď jeho majetok sa má len pomerne medzi veriteľmi rozdeliť za účelom ich aspoň čiastočného uspokojenia. Úpadca potom, ako žalobca nevyhovel jeho žiadosti o odklad predaja zálohu v Podunajských Biskupiciach v poslednej chvíli pred povoleným vkladu vlastníckeho práva k zálohu zmenil svoj postoj k žalobcovi i podal žalobu o neplatnosti kúpnej zmluvy na prevod nehnuteľnosti v Podunajských Biskupiciach a podal tiež návrh na vyhlásenie konkurzu, čím zablokoval uspokojenie žalobcu zo zálohu. Práve preto výpoveď úpadcu by mala byť menej dôveryhodná ako výpoveď žalobcu a svedka Ing. W.. Svedok Ing. W. uviedol, že je ochotný sa i konfrontovať, stál si za tým čo vypovedal, avšak súd tento návrh zamietol, keď nie je zrejmé, z akého dôvodu súd s vysokou mierou istoty v odôvodnení rozsudku tvrdí, že by aj pri konfrontácii svedkovia zotrvali na svojich pôvodných stanoviskách. Aj keby zotrvali súd by pri konfrontácii najlepšie posúdil, kto zo svedkov sa ako správa, ako odpovedá, kam sa pozerá, ako sa prejavuje a z týchto prejavov mohol usúdiť, kto zo svedkov je hodnoverný a kto nie. Žalobca je presvedčený, že ak by súd vykonal tento dôkaz boli by zistené rozhodujúce skutočnosti v tomto smere. 4. Proti tomuto rozsudku a to vo vyhovujúcej časti podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh žalobcu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že správca v oznámení jednoznačne a nepochybne popretie pohľadávky zdôvodnil tým, že pohľadávka je premlčaná, uviedol výšku sumy, ktorú poprel tým, že ju poprel v celom rozsahu. Má za to, že takýmto spôsobom bola pohľadávka popretá v súlade s príslušnými ustanoveniami ZKR. Nie je chybou, pokiaľ správca explicitne v oznámení o popretí pohľadávky neuviedol dôvod „čo do vymáhateľnosti“, pokiaľ uviedol, že pohľadávka je premlčaná, pretože to z odôvodnenia jednoznačne vyplýva. Premlčaná pohľadávka v konkurznom konaní nemôže obstáť a z tohto dôvodu je spochybnená aj jej dôvodnosť a výška. Pokiaľ správca poprel pohľadávku z dôvodu jej premlčania je zrejmé, že ju poprel čo do vymáhateľnosti a týmto zároveň aj čo do jej dôvodu a výšky. Preto sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že premlčanie nemá žiaden vplyv na existenciu pohľadávky, čo do právneho dôvodu a výšky. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2CoKR/56/2010 zo dňa 15.12.2011, kde súd vyslovil právny názor, že správca ako odporca v tomto konaní poprel právny dôvod a výšku pohľadávky, pričom poukázal na skutočnosť, že pohľadávka je s ohľadom na obsahu uznania dlhu premlčaná. Vzhľadom na to, že námietka premlčania je klasicky inštitút hmotného práva, spochybnenie obsahu tohto pojmu nie je prípustné. Úlohou súdu v incidenčnom konaní je skúmať, či pohľadávka v spornej časti je alebo nie je premlčaná a teda, či je alebo nie je v konkurze vymáhateľná, preto má odvolateľ za to, že uvedené pohľadávky boli popreté čo do dôvodu výšky a zároveň aj vymáhateľnosti tým, že správca vzniesol námietku premlčania. Pohľadávky pod por.č. 6 až 23 sa premlčali v priebehu mesiacov január až apríl 2015 a nakoľko boli správcom konkurznej podstaty z tohto dôvodu aj popreté, tieto pohľadávky v konkurznom konaní nemôžu obstáť. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (teda žalovateľnosť alebo vykonateľnosť) vyplývajúcich z určitého subjektívneho práva možno odvrátiť námietkou. Správca v oznámení popretí pohľadávok zo dňa 26.06.2015 jednoznačne uviedol, že popiera pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky z dôvodu, že sú premlčané a preto týmto bola vznesená námietka premlčania, z čoho vyplýva, že súd sa mal v prvom rade zaoberať vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného. Nie je možné opomínať námietku premlčania a v prípade neprihliadania na túto námietku by mohlo dôjsť či už k obchádzaniu ustanovení zákonov aj k porušeniu práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 10 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Je zrejmé, že je potrebné sa vznesenou námietkou premlčania zaoberať ešte pred určením, či pohľadávky boli správcom popreté správne, čo do dôvodu, výšky, vymáhateľnosti. Súd prvej inštancie sa touto námietkou nezaoberal a vzhľadom na to odvolateľ vidí dôvodnosť na podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že popierací prejav správcu je nesprávny, pretože, ak považoval za prihlásené pohľadávky za premlčané, mal ich poprieť čo do vymáhateľnosti napr. popierací prejav mal znieť, že prihlásené pohľadávky popiera čo do vymáhateľnosti z dôvodu, že sú premlčané. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 32 ods. 2 ZKR. Žalobca má za to, že ak pohľadávky neboli popreté čo do vymáhateľnosti, považujú sa za zistené a nie sú vylúčené z uspokojenia v rámci konkurzného konania. Taktiež prípadné nedostatky popretia, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné účinne odstrániť po uplynutí lehoty na popretie pohľadávky resp. popretie pohľadávky nie je možné ani doplniť po uplynutí tejto lehoty (komentár ZKV, Pospíšil, str. 142, bod 19). Snaha žalovaného, zrejmá z jeho vyjadrenia, dodatočne popierať pohľadávky aj čo do ich vymáhateľnosti resp. dodatočne interpretovať popierací prejav správcu v rozpore s jeho jazykovým a gramatickým výkladom je bez právnej relevancie. Správcom tvrdené premlčanie pohľadávok nemá vplyv na skutočnosť, že pohľadávky sú oprávnené čo do právneho dôvodu aj ich výšky. Žalovaný nevyjadril aký vplyv má premlčanie na právny dôvod - základ a výšku pohľadávky. Naopak žalobca u každej z popretých pohľadávok jej dôvod a výšku riadne preukázal dôkazmi. Žalovaným uvádzaný judikát Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2CoKR/56/2010 zo dňa 15.12.2011, ktoré bolo na podklade ústavnej sťažnosti zrušené Ústavným súdom SR Nálezom II. ÚS409/2013-49 zo dňa 11.09.2014, na základe čoho Krajský súd v Bratislave opätovne vo veci konal a dňa 19.02.2015 vydal nové rozhodnutie a to Uznesenie č. 2CoKR/160/2014, ktoré priložil žalobca k svojmu vyjadreniu zo dňa 15.01.2016 spolu s Nálezom Ústavného súdu a preto žalobca nerozumie, prečo žalovaný aj v odvolaní argumentuje zrušeným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave. Pokiaľ ide o námietky žalovaného v odvolaní, že premlčanie mal súd v incidenčnom konaní skúmať, v tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že premlčania v incidenčnom konaní je potrebné skúmať za predpokladu, že pohľadávka bola správcom včas popretá, čo do vymáhateľnosti. Pokiaľ nebola považuje sa v tomto rozsahu za zistenú, vymáhateľnú. 6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v bode 36., keď neuznal zabezpečovacie právo pohľadávok prihlásených do konkurzného konania pod por. č. 5 až 23. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že pojem zabezpečenej pohľadávky je v oboch zmluvách jednoznačne a zhodne definovaný a čl. 3 bod 3 Zmluvy o záložnom práve určuje, že záložné právo zabezpečuje iba zabezpečené pohľadávky, ktoré v čase podpisu zmluvy už boli vzniknuté, alebo ktoré ešte len vzniknú v budúcnosti a teda zmluva o záložnom práve zabezpečuje pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti, ale stále iba vo vzťahu k zabezpečeným pohľadávkam napr. v dôsledku náhrady nákladov účelne vynaložených na uplatnenie práv a iných, ktoré vzniknú v budúcnosti. Medzi žalobcom a úpadcom nedošlo k uzatvoreniu nového uznania záväzku resp. dodatku k pôvodnému uznaniu záväzku, a preto je toho názoru, že záložné právo bolo vzniknuté na podklade uzatvorenej Zmluvy o záložnom práve, nemôže zabezpečiť akékoľvek a žalobcom svojvoľne označené pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti, a preto pohľadávky pod por. č. 5 až 23 prihlášky nepovažuje za pohľadávky zabezpečené záložným právom. Žalovaný zastáva názor, že zabezpečovacie právo pri pohľadávkach uplatnených žalobcom v konkurzom konaní vedenom na úpadcu pod por. č. 6 až 23 je navyše premlčané. Keď podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva a teda aj záložné právo vo všeobecnej trojročnej dobe, pričom platí, že záložné právo sa nepremlčuje skôr než zabezpečená pohľadávka, tomu korenšponduje aj ust. § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko v predmetnom prípade považujeme pohľadávky pod por. č. 6 až 23 za premlčané mohlo dôjsť aj k premlčaniu záložného práva. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. V tejto súvislosti poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo/1861/2014 zo dňa 18.02.2015, Nález Ústavného súdu SR zo dňa 08.12.2011 sp.zn. II. ÚS250/2011-30. 7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nakoľko incidenčný spor je determinovaný obsahom popieracieho prejavu, súd v konaní skúma len nespornosť a opodstatnenosť právneho dôvodu a výšky prihlásených pohľadávok, keďže z týchto zákonných dôvodov boli pohľadávky správcom popreté. Pokiaľ by sa pripustilo, že súd mal skúmať vymáhateľnosť popretých pohľadávok potom platí, že nie sú premlčané tak, ako to tvrdí žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.03.2017. Žalovaný uviedol, že pohľadávky žalobcu sú premlčané, pričom svoje tvrdenie o ich premlčaní oprel len o uplynutí lehoty štyroch rokov od splatnosti faktúry. Úpadca predsa realizoval i čiastočné úhrady na prihlásené pohľadávky (prihláška č. 5, č. 9), vykonával zápočty dohodu (prihláška č. 9), žalobca za účelom uspokojenia svojich pohľadávok realizoval výkon záložného práva od 02.04.2014 je poznamenaný na LV úpadcu a pohľadávky žalobca riadne prihlásil do konkurzu, v ktorých konaniach žalobca pokračoval, čo žalovaný vôbec nebral do úvahy. 8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že dáva do pozornosti súdu aj prebiehajúce súdne konanie na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 10C/97/2016 o vysporiadanie BSM manželov (úpadcu a jeho manželky), kde do dnešného dňa z dôvodu nespolupráce úpadcu a manželky nebolo rozhodnuté vo veci samej. Vzhľadom na uvedené vyjadrenie tvrdenie žalobcu sa neprípustné, osočujúce osobu správcu. Správca je povinný pri vykonávaní svojej funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku v bode 36 a s názorom súdu, ktorý neuznal zabezpečovacie právo na pohľadávky prihlásené do konkurzného konania pod por.č. 5 až 23. Žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy ani neoprel svoje tvrdenia o relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne a bez pochyby potvrdzovali jeho nárok a tak ako bola vznesená námietka premlčania pre pohľadávky prihlásené do konkurzného konania pod por.č. 6 až 23 bola vznesená aj námietka premlčania zabezpečovacieho práva na pohľadávky prihlásené do konkurzného konania pod por.č. 5 až 23. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom súdu a jeho odôvodneným v bode 35. rozsudku, keď v rámci dokazovania bolo jasne preukázané, že pohľadávky prihlásené do konkurzného konania pod por.č. 6 až 23 sú do čo právneho dôvodu a výšky neoprávnené a sporné, a v prvom najpodstatnejšom rade sú premlčané. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolania proti rozsudku boli podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenými osobami (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu a ani žalovaného nie je dôvodné. 10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 387 ods. 3 C.s.p., odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolatelia navyše ani neuviedli v odvolaní žiadne nové argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, a preto odvolací súd odvolania nepovažoval za dôvodné. 12. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami, len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku uvádza, že správca pohľadávky žalobcu prihlásené prihláškami č. 6. až 24. poprel čo do právneho dôvodu a výšky nedôvodne, nakoľko ich poprel z dôvodu ich premlčania, avšak tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, v zmysle § 32 ods. 2 ZKR pohľadávky je možné poprieť len z dôvodov uvedených v písmenách a) až f), keď zákon popretie pohľadávky z dôvodu premlčania nepozná a teda ak mal správca za to, že tieto pohľadávky sú premlčané, mal ich poprieť z dôvodu vymáhateľnosti, čiže v zmysle § 32 ods. 2 písm. b) ZKR. V konaní žalobca hodnoverne preukázal listinnými dôkazmi právny dôvod a výšku prihlásených pohľadávok, a preto súd správne dospel k záveru, že tieto pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky boli popreté nedôvodne, a preto sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v prvom výroku napadnutého rozsudku a teda odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie krajského súdu, na ktoré poukazoval žalovaný v odvolaní 2CoKR/56/2010 zo dňa 15.12.2011 bolo zrušené a Krajský súd v Bratislava opätovne vo veci rozhodol a vydal uznesenie sp.zn. 2CoKR/160/2014 zo dňa 19.02.2015. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že súd mal v incidenčnom konaní skúmať premlčanie predmetných pohľadávok, odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a žalobcu, že premlčanie by bol povinný skúmať súd za predpokladu, že predmetné pohľadávky by boli včas popreté z dôvodu ich vymáhateľnosti, ale nakoľko tomu tak nebolo, potom nebolo potrebné prihliadať na premlčanie, ktoré namietal žalovaný. 13. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že na základe predmetnej zmluvy o záložnom práve, pohľadávky pod por. č. 5. až 25. prihlášok nie je možné považovať za pohľadávky zabezpečené záložným právom na základe tejto Zmluvy o záložnom práve a teda správca správne poprel tieto pohľadávky, že neboli zabezpečené záložným právom, nakoľko pojem zabezpečenej pohľadávky je v predmetných zmluvách jednoznačne definované v čl. 3 bod 2 Zmluvy a pokiaľ ide o čl. 3 bod 3 Zmluvy, že záložné právo zabezpečuje iba zabezpečené pohľadávky, ktoré v čase podpisu zmluvy už boli vzniknuté, alebo ktoré ešte len vzniknú v budúcnosti. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že sa to vzťahuje na pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti ale vo vzťahu k zabezpečeným pohľadávkam, ktoré sú špecifikované v čl. 3 bod 2 Zmluvy. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že sa to vzťahuje na akékoľvek pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti. Ust. § 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka výslovne uvádza, že záložným právom možno zabezpečiť aj budúcu alebo podmienenú pohľadávku. Budúca pohľadávka musí byť pri zriadení záložného práva dostatočne špecifikovaná najmä uvedením právnych skutočností, na základe ktorých má budúca pohľadávka vzniknúť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Odo/1014/2003. Požiadavka identifikácie budúcej pohľadávky v zmysle § 151b ods. 5 Občianskeho zákonníka sa považuje za splnenú, ak je zabezpečovaná pohľadávka, ktorá má v budúcnosti len vzniknúť, v záložnej zmluve charakterizovaná nielen vymedzením predmetu plnenia osoby veriteľa a dlžníka príp. právneho dôvodu a to tak nepochybne, aby bolo zistiteľné aká pohľadávka je predmetom zabezpečenia a aby ju nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou. Ďalej platí, že ak má byť záložným právom zaistená pohľadávka, ktorá vznikne v budúcnosti, je potrebné ju v záložnej zmluve označiť nie len podľa titulu, na základe ktorého bude založená, ale predovšetkým tak, v akej podobe podľa nej vznikne. Vzhľadom k tomu, že predmetný čl. 3 bod 2 Zmluvy žiadnym spôsobom neobsahuje špecifikáciu budúcich pohľadávok, na ktoré sa má vzťahovať predmetné záložné právo, nemožno žiadnym výkladom dospieť k záveru, že záložné právo sa vzťahovalo aj na budúce pohľadávky, ktoré mali vzniknúť ako to tvrdil žalobca z budúcich kúpnych zmlúv, nakoľko takúto špecifikáciu predmetná záložná zmluva neobsahuje. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že právny úkon treba vykladať aj podľa vôle a úmyslu zmluvných strán, odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že ani tento úmysel zmluvných strán ako to tvrdil žalobca nebol v konaní preukázaný, keď žalovaný poprel, že by jeho úmyslom bolo zabezpečiť aj pohľadávky, ktoré mali vzniknúť v budúcnosti, keď navyše predmetnú zmluvu vyhotovil žalobca, a preto bolo na ňom, aby tieto budúce pohľadávky jednoznačne špecifikoval, aby nemohli byť zameniteľné s inými pohľadávkami. 14. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolatelia žiadnym relevantným spôsobom nespochybnili správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. 16. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. 17. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 C.s.p. v spojení s 262 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p., vychádzajúc z pomeru úspechu strán v odvolacom konaní. V odvolacom konaní žalobca a žalovaný boli vo vzťahu k podaným odvolaniam procesne neúspešnou stranou, pretože žiadna zo strán (odvolateľov) nedosiahla to, čoho sa odvolaním domáhala, a preto žiadnej zo strán nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 18. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).