Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/258/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115220104 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115220104.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 34 127 798, zastúpeného AK: JUDr. Roman Kvasnica a partneri, s.r.o., so Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, proti žalovanej: W. O., nar. XX.X.XXXX, bytom G. S., B. T. XX, o zaplatenie 9.467,12 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Trnava č. k. 36CbZm/70/2015-44 zo dňa 7.6.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok pre zmeškanie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 9.467,12 Eur, 6 % úrok ročne zo zmenkovej sumy 9.467,12 Eur od 11.6.2015 do zaplatenia, odmenu vo výške 31,56 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou 75 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový, s poukazom aj na procesné ustanovenia § 274, § 275 CSP, § 255 ods. 1 a 262 ods. 1. Vychádzal zo skutkových zistení, že žalovaná sa nedostavila na pojednávanie vo veci dňa 7.6.2017 hoci bola naň riadne a včas predvolaná, keď predvolanie na pojednávanie určené na tento deň jej bolo doručené do vlastných rúk dňa 27.4.2017, s tým, že bola zároveň poučená o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaná neospravedlnila svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Okresnému súdu bolo doručené elektronické podanie žalovanej, v ktorom ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní v deň 7.6.2017 a zároveň žiada o jeho odročenie, avšak predmetné podanie bolo súdu doručené až po skončení súdneho pojednávania, teda oneskorene, preto súd na neho neprihliadol. Naviac má zato, že ak by bolo aj doručené včas, tak okresný súd by ospravedlnenie žalovanej a jej žiadosť o odročenie pojednávania aj tak neakceptoval, nakoľko žalovaná neuviedla (a už vôbec včas hodnoverne nepreukázala), tak závažné, dôležité dôvody, pre ktoré by mal súd nariadené pojednávanie odročiť. 3. Právne uzavrel, že keďže boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 274 Civilného sporového poriadku, okresný súd rozhodol na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie tak, že žalobe ako dôvodne podanej vyhovel spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 4. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia, paušálnu náhradu nákladov v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka) a uložil žalovanému povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorým navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukázala na odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku. Argumentovala tým, že ospravedlnenie z dôvodu vzniku okolnosti, ktorá na jej strane nastala tesne pred pojednávaním náhle a neočakávane, poslala elektronicky ešte hneď večer t. j. 6.6.2017, keď jej dieťa malo už večer 6.6.2007 vysokú teplotu a silné žalúdočné kŕče, v deň pojednávania bola na akútnom a nevyhnutnom ošetrení so synom, ktoré nestrpelo odklad, preto sa nemohla zúčastniť na súdnom pojednávaní, pričom potvrdenie od lekára a rodné listy priložila k ospravedlneniu dňa 6.6.2017. Ospravedlnenie bolo podané včas a napadnutým rozsudkom jej bola odobratá možnosť konať pred súdom v danej veci. Poukázala na to, že k žalobe sa vyjadrila tak, že predmetom spotrebiteľskej zmluvy o úvere bolo poskytnutie splátkového úveru bankou (Slovenská sporiteľňa, a.s.)., nemá žiadnu vedomosť, že by bola banke podpísala zmenku. Okresný súd jej nezaslal kópiu zmenky, nevie sa k nej vyjadriť a popiera jej existenciu. Žiadala preskúmanie platnosti primárneho právneho úkonu spotrebiteľskej zmluvy. K odvolaniu priložila žalovaná výmenný list vystavený MUDr. J. S. (pediater), z ktorého vyplýva, že maloleté dieťa (S. O.) bolo v doprovode matky na vyšetrení. Išlo o horúčkovité ochorenie, bola potrebné, aby bola matka s ním celý deň. Išlo o ohrozenie zdravia a života dieťaťa, nemohla sa zúčastniť pojednávania. Zároveň podala návrh na zrušenie rozsudku, keďže z ospravedlniteľného dôvodu zmeškala svoju účasť na pojednávaní. 6. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril a uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Prvoinštančný súd dospel k správneho právnemu názoru, že sú splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Má za to, že žalovaná mohla zdravotný stav syna riešiť už dňa 6.6.2017. 7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 365 ods. 1 písm. a/), ktoré zistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej s prihliadnutím na splnenie procesných podmienok z úradnej povinnosti bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak rozsudkom pre zmeškanie vyhovel žalobe v celom rozsahu (suma 9.467,12 Eur, 6 % úrok ročne zo zmenkovej sumy 9.467,12 Eur od 11.6.2015 do zaplatenia, odmena vo výške 31,56 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku) a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľkou ako aj splnením § 299 ods. 1 CSP. 10. Z obsahu spisu, s ktorým sa odvolací súd oboznámil vyplýva, že dňa 7.8.2015 doručil žalobca žalobu okresnému súdu (vrátene zmenky zo dňa 28.9.2007). Dňa 4.4.2016 doručil žalobca doplnenie žaloby spolu so zmluvou o splátkovom úvere č. 0192889966 zo dňa 28.9.2007. Dňa 27.4.2017 bolo žalovanej riadne doručené predvolanie na termín pojednávania dňa 7.6.2017 spolu so žalobou (jej doplnením), s poučením podľa CSP (vrátane ust. § 273 a § 274 CSP) a uznesením zo dňa 5.4.2017 (ktorým bola žalovaná vyzvaná podľa § 167 ods. 2 CSP) na na vyjadrenie sa k žalobe. Dňa 29.5.2017 elektronickým podaním (mailom) žalovaná odoslala vyjadrenie k žalobe. Dňa 6.6.2017 o 20.38 hod. žalovaná elektronickým podaním do podateľne Krajského súdu v Trnave ospravedlnenie na pojednávanie dňa 7.6.2017 z dôvodu, že ako slobodná matka dvoch maloletých detí ospravedlnila neúčasť na pojednávaní dňa 7.6.2017 a žiadala odročenie pojednávania z dôvodu ošetrovania člena rodiny, keď potvrdenie lekára obratom predloží. Predmetné ospravedlnenie žalovanej bolo odoslané z Krajského súdu v Trnave okresnému súdu dňa 7.6.2017 o 8:21 hod. Pojednávanie dňa 7.6.2017 sa začalo o 8:00 hod., za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie a bolo ukončené o 8:15 hod. Dňa 12.6.2017 odovzdala žalovaná na poštovú prepravu písomnosť označenú ako ospravedlnenie - zaslanie zo dňa 6.6.2017, ku ktorej priložila rodné listy maloletých detí (S. a Q.) a doklad vystavený MUDr. J. S. (pediater), z ktorého vyplýva, že dňa 7.6.2017 bol S. O. vyšetrený v sprievode matky celý deň. Pričom však ospravedlnenie zo dňa 6.6.2016 doručené poštou nie je zhodné s obsahom ospravedlnenia zo dňa 6.6.2017 doručeného ako elektronické podanie, keďže obsahuje už údaj o tom, ako člen rodiny z dôvodu ošetrenia ktorého sa nemôže zúčastniť pojednávania je uvedený syn S., ktorý nemohol ísť do školy, keďže mal zvýšenú teplotu a vracal a nutne potreboval lekárske ošetrenie. Predložená zmenka bola dňa 28.9.2007 vystavená žalovanou ako vlastná zmenka, obsahom ktorej je jej povinnosť zaplatiť za túto zmenku bez protestu na rad Slovenskej sporiteľni a.s. sumu 9.467,12 Eur splatných 10.6.2015. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobcu. Zmluvou o splátkovom úvere č. 0192889966 zo dňa 28.9.2007 bol Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom žalovanej ako dlžníkovi poskytnutý spotrebný úver vo výške 150.000,- Sk (4.979,09 Eur), zmluvné strany si dohodli mesačnú splátku istiny 2.250,- Sk (74,69 Eur) vždy k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky dňa 20.10.2007, splatnosť poslednej splátky dňa 20.9.2017, výšku úrokovej sadzby 12,35 % ročne, poplatok za správu úveru 60,- Sk mesačne. 11. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 12. Podľa ustanovenia § 299 ods. 1 CSP, ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa. 13. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného - kontumačný rozsudok predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v spore. Rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní je obligatórne (arg.: "rozhodne súd.."), za splnenia podmienky, že tu existuje výslovný návrh žalobcu na túto formu rozhodnutia na rozdiel od rozhodnutím sporu rozsudok pre zmeškanie pred nariadením pojednávania (§ 273 CSP). Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného možno rozhodnúť len vtedy, ak ide o žalobu o splnenie povinnosti. Vydanie kontumačného rozsudku v spotrebiteľskom spore v neprospech spotrebiteľa je v novej právnej úprave už vylúčené (§ 299 CSP). Predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného po pojednávaní: súd riadne a včas (pozri § 178 ods. 2 CSP <.) predvolal žalovaného na pojednávanie (pozri § 100 CSP <., pričom predvolanie obsahovalo poučenie, že ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie; žalovaný sa nedostavil na pojednávanie v určený čas; žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami; návrh žalobcu na rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie. 14. Odvolací súd má za to, že okrem podmienok uvedených v § 274 CSP, ktoré musia byť splnené na to, aby okresný súd mohol podľa tohto ustanovenia postupovať (tak ako v danej veci) a následne aj vydať rozsudok pre zmeškanie, musí byť kumulatívne splnená je procesná podmienka podľa § 299 CSP (citovaného v odseku 12), na splnenie ktorej musí odvolací súd prioritne prihliadať z úradnej povinnosti. 15. Súd prvej inštancie sa podľa odvolacieho súdu ust. § 299 CSP neriadil, a nesprávne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou o splátkovom úvere medzi právnymi stranami, keďže predmetná zmluva spĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy označujúce jej subjekty, a to spotrebiteľa (ktorý je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a dodávateľa (ktorý je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti), a to aj podľa právneho poriadku účinného v čase jej uzavretia (§ 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka - ďalej aj OZ v znení účinnom do 31.12.2007). 16. Ochrana spotrebiteľa obsiahnutá aj v Občianskom zákonníku je daná jeho nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ, vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily, z ekonomickej nerovnosti a neúmernosti zdrojov (vo veciach spotrebiteľského úveru je to spotrebiteľ, ktorý pre nedostatok finančných prostriedkov žiada úver u veriteľa, ktorý má úverovanie v predmete podnikania). Systém ochrany spotrebiteľa zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnomernom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi z hľadiska ako vyjednávacej sily, tak úrovne informovanosti, čo vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality. 17. I ten, kto ako spotrebiteľ uzavrel zmluvu o splátkovom úvere, má právo na ochranu formou zákonných ustanovení prijatých na ochranu spotrebiteľa. Zmluvný vzťah strán bol uzavretý so žalobcom a na druhej strane vystupovala žalovaná ako fyzická osoba. Na strane dodávateľa tu vystupoval žalobca zameraný na poskytovanie bankových, investičných a iných služieb, ktoré dodávala i fyzickým osobám (porovnaj výpis z obchodného registra na internete) a žalovaná vystupovala ako fyzická osoba, teda ako subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, predmetný spotrebiteľský úver mu bol poskytnutý ako bezúčelový, pričom žalobca iný účel poskytnutia peňažných prostriedkov nepreukázal. 18. U spotrebiteľských zmlúv treba dodržiavať všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv (§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka), ako aj osobitnú úpravu uvedenú v príslušných ustanoveniach zmluvných typov. 19. Úprava spotrebiteľskej zmluvy potom tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré osobitné právne normy a za týmto účelom sa viackrát novelizoval Občiansky zákonník (ktorým bola dopĺňaná definícia spotrebiteľskej zmluvy), ako aj zákony o ochrane spotrebiteľa (najskôr zákon č. 634/1992 Zb., potom aktuálne platný zákon č. 250/2007 Z. z.). Na úrovni komunitárneho práva bolo prijatých pomerne veľa smerníc a nariadení, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Ak by sa úprava obsiahnutá v smerniciach prevzala do vnútroštátneho právneho poriadku nesprávne, napr. zúžene, mohol by sa dotknutý subjekt (spotrebiteľ) domáhať ochrany svojich práv na Súdnom dvore Európskej únie a žiadať o posúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou smernicou. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (napr. v rozhodnutí C-106/89 Marleasing SA v. La Commercial International d Alimentation SA., C-334/92 Theodor Wagner Mired v. Fondo de Garantia Salarial alebo C-91/92 Paola Faccini Dori a Recrep SRL) dovodila povinnosť vykladať vo svetle komunitárnych noriem nielen ustanovenia národného práva implementujúceho komunitárny predpis (smernicu), ale tiež národné právo ako celok, pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc). Vzhľadom na nadradenosť komunitárneho práva ako rozhodujúceho faktora pri naplnení cieľa smerníc (predovšetkým čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách chrániaci situáciu znevýhodneného postavenia spotrebiteľa a smerujúci k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou), bolo potrebné pri výklade definície nachádzajúcej sa v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka a ustanoveniach zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy) vychádzať z rozšíreného výkladu definície spotrebiteľskej zmluvy, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, t. j. kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie stupňa reflektovať obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných smerniciach, aj definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy, keďže žalobca sa domáhal svojho nároku voči žalovaným, ktorí sú spotrebitelia. 20. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v období od 1.4.2004 do 31.12.2007 (účinného v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi dňa 28.9.2007), zmluva o úvere pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ nespadala. Je ale nesporné, že zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Keďže z § 52 a nasl. OZ nie je možné vyvodiť, že 5. hlava OZ sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1 OZ, odvolací súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. OZ je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 23a z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Keďže žalobca bol osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupovala v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a je i veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaná pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 3 OZ v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa zároveň je spotrebiteľom i v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom na to, že zmluvou o úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť ako dodávateľ žalovanej ako spotrebiteľke dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a žalovaná ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s odmenou, zmluva uzavretá medzi stranami spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. 21. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi stranami založený zmluvou zo dňa 28.9.2007 je nevyhnutné posudzovať podľa z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). S poukazom na uvedené a vychádzajúc zo zásady prednosti aplikácie špeciálnej právnej úpravy, ktorou v danom prípade je zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i § 52 a nasledujúcich OZ, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení OZ a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. medzi stranami bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. 22. Predmetom konania je spor zo zmenky (označenej v odseku 10), ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému záväzku žalovanej (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúcemu zo zmluvy o splátkovom úvere č. 01928899666 zo dňa 28.9.2007, na čo poukázal aj samotný žalobca v podaní zo dňa 31.3.2016 (založené v spise na čl. 18-21). Z uvedeného vyplýva, že ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku. Pričom bolo povinnosťou súdu prvej inštancie, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky 23. Okresný súd podľa odvolacieho súdu nekonal teda v súlade ani so stanoviskom spoločného zasadnutia občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, podľa ktorého, v prípade, ak z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nemožno posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých zabezpečovacích inštitútov (dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty a vystavenie zmenky). Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo forme súdnej kontroly, či zmluvné dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v neprospech spotrebiteľa. V zmysle článku 6 smernice 93/13/EHS, súd aj bez návrhu skúma nekalú povahu podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čím sa má zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v čl. 7 uvedenej smernice, pretože takéto skúmanie môže mať odradzujúci účinok, smerujúci ku skončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Ak by vnútroštátne právo (prípadne jeho výklad v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto preskúmanie prostredníctvom zmenky, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku (effet utilé). Z hľadiska práva EÚ platí pre členské štáty povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy na dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou. Vnútroštátny súd je pri použití vnútroštátneho práva, najmä ustanovení právnej úpravy osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne právo v čo najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej Smernice, aby sa dosiahol výsledok stanovený touto Smernicou a dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom Zmluvy o založení európskeho spoločenstva. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie. 24. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 25. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. 26. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994). 27. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). 28. Porušením práva na spravodlivý proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznával Občiansky súdny poriadok, teraz už Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými predpismi. 29. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 30. Nedodržanie postupu podľa v čase úkonov súdu účinného procesného predpisu (§ 299 CSP), na ktorý odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, neboli podľa odvolacieho súdu potom splnené podmienky vyžadované procesným predpisom účinným v čase, kedy súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie (§ 274 a § 299 CSP), čím žalovanej znemožnil uskutočnenie jej patriacich základných procesných práv a takýmto nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nie je napraviteľný v odvolacom konaní. Došlo by ním totiž k vykonávaniu základného dokazovania na rozhodujúce otázky až na súde druhej inštancie a tým znemožneniu stranám plnej realizácie ich procesných práv, keďže by im bola odopretá možnosť odvolacieho prieskumu nových, z pohľadu doterajších záverov súdu prvej inštancie dosiaľ bezvýznamných skutočností, čím by stranám bola odňatá možnosť konať pred súdom. 31. Za daného stavu tak odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, ako postupom podľa § 389 ods. 1 písm. a)/, b) CSP zrušiť napadnutý rozsudok pre zmeškanie a postupom podľa § 391 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 32. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľky týkajúcej sa včasnosti doručenia ospravedlnenia na pojednávanie ako aj vážnosti dôvodu ospravedlnenia, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 33. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude opätovne komplexne i s prihliadnutím na argumenty predostreté v odvolacom konaní posúdiť uplatnený nárok žalobcu, za tým účelom v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania potom náležite zhodnotiť a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, výsledky dokazovania posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení (s ich uvedením) a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. 34. Pokiaľ ide o návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý je zahrnutý do obsahu odvolania žalovanej, o ktorom podľa § 277 ods. 2 CSP rozhoduje (procesný) súd, teda okresný súd, odvolací súd uvádza, že keďže v odseku 30 uzavrel, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s procesnou podmienkou podľa § 299 CSP, má rozhodovanie o odvolaní žalovanej prednosť, o ktorom aj odvolací súd rozhodol v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP (hospodárnosť konania), keďže ani prípadné rozhodovanie o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (§ 277 ods. 2 CSP), by neviedlo k inému právnemu názoru, keďže aj súd prvej inštancie musí z úradnej povinnosti dodržať podmienky zakotvené v ust. § 299 CSP. 35. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania. 36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).