Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/138/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115226503 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115226503.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: J. A., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, o zaplatenie 2.561,29 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16C 494/2015-88 zo dňa 23. marca 2017 v časti o zaplatenie 141,56 eur s príslušenstvom, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zaplatenie 141,56 eur s príslušenstvom r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 497, § 499 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, 5, zákona č. 258/2001 Z.z., § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z., § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 53 ods. 9, § 565, § 3, § 37 ods. 1, § 39, § 41 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka vecne odôvodnil tým, že v danom prípade zmluva neobsahuje všetky obligatórne zákonné náležitosti, a to úrokovú mieru, napriek žalobou uplatnenému úroku v písomnej zmluve nie je uvedená dohoda o úročení úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Indikatívny výpočet RPMN /na č.l.7/ nemá žiadny súvis s poskytnutým úverovým rámcom vo výške 995,82 eur). Žalovaný mohol úverový rámec čerpať podľa predloženej zmluvy do výšky 995,82 eur, mesačná splátka 33,19 eur. K vyhláseniu okamžitej splatnosti došlo 2.11.2012 /resp. 22. 11. 2012 uplynutím lehoty na plnenie/, výška pohľadávky predstavovala ku dňu zosplatnenia 1226,28 eur. Žaloba bola na súd podaná dňa 28.10.2015, je potrebné považovať všetky splátky žalobcu splatné pred dňom 28.10.2012 za premlčané (3-ročná lehota), preto ich žalobcovi nie je možné priznať. Vzhľadom na to, že žalobca v predložených výpisoch neuviedol splatnosť a výšku jednotlivých splátok(riadnych aj zameškaných), ktorá bola žalovanému oznamovaná vo výpisoch podľa bodu 29 a nasl. VOP, nie je možné určiť presne o akú sumu sa jedná. Splatnosť jednotlivých splátok musela nastať pred vyhlásením okamžitej splatnosti celej pohľadávky 2.11.2012, na všetkých stranách predloženého výpisu z karty je uvedený deň splatnosti "15.9.2015", čo je zjavne nesprávny údaj. Poskytnuté plnenie /resp. rozdiel poskytnutého plnenia a zaplatenej čiastky/ by bolo možné vymáhať ako bezdôvodné obohatenie, pri ktorom je v zmysle § 107 ods. 1 OZ premlčacia lehota 2-ročná, začala plynúť 23. 11. 2012 a uplynula 23. 11. 2014, žaloba bola podaná 28. 10. 2015, teda žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty. V prípade poplatkov (za náklady vymáhania do vyhl. okamžitej splatnosti, za postúpenie pohľadávky na vymáhanie, podľa cenníka na č.l.52- spolu účtované vo výške 240,65 eur /5-krát 33,19 a 3-krát 24,90) ide o neprimeranú sankciu. Zvolená výška poplatku za upomienku má jednoznačne sankčný charakter, pretože suma 33,19 € resp. 24,90 eur zrejme presahuje administratívne náklady, ktoré veriteľ s upomienkou má. Svojou podstatou tak u poplatku za správu pohľadávky/postúpenie na vymáhanie nejde o paušalizáciu nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák., ale skôr o zmluvnú pokutu v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka za omeškanie dlžníka. Takto dohodnutá sankcia je podľa názoru súdu neprimeraná. Navyše, rozhodnutie o jej výške je v konečnom dôsledku celkom na vôli veriteľa, pretože len on rozhodne, koľko krát si poplatok uplatní. Do úvahy prichádza jej zníženie podľa § 545a OZ alebo vyhlásenie podmienky za neprijateľnú Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, potom na prípadný rozdiel, ktorý by mal žalovaný uhradiť, je potrebné hľadieť ako na bezdôvodné obohatenie, pri ktorom je určená subjektívna 2-ročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť dňom 3. 11. 2012 /po vyhlásení okamžitej splatnosti/, uplynula dňom 3. 11. 2014, žaloba bola podaná 28. 10. 2015, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. úspešný žalovaný mal právo na náhradu trov konania, trovy konania si neuplatnil, preto súd rozhodol, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca v časti o zaplatenie 141,56 eur s príslušenstvom z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd zamietol žalobu z dôvodu premlčania, nárok posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom vychádzal z dvojročnej premlčacej doby. Odvolateľ nesúhlasí s tým, že súd posúdil uplatnený nárok za bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemala náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z predmetnej zmluvy podľa odvolateľa jednoznačne vyplýva, že prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydanie a používanie kreditnej platobnej karty VÚB a.s. vydávanej v spolupráci s CFH. Predmetná žiadosť je podpísaná tak žalovaným ako aj bankou, teda banka súhlasila s podmienkami navrhovanými žalovaným a žiadosť prijala a schválila. Poukázal na § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zmluva má základné náležitosti zmluvy o úvere a preto ju nie je možné považovať za neplatnú zmluvu. Podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch skutočnosť nemá za následok neplatnosť zmluvy a posúdenie uplatneného nároku ako nároku z bezdôvodného obohatenia. Poukázal na § 4 ods. 2 a § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom na to, že zmluva má všetky náležitosti, považuje sa za platnú. Bolo preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver, čo vyplýva z platobnej histórie. Súd mohol posúdiť úver ako bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi priznať len rozdiel poskytnutého úveru a vykonaných platieb, preto žalobca podáva odvolanie len v tejto časti avšak nemožno uplatnený nárok posudzovať ako nárok z titulu vzniku bezdôvodného obohatenia. Keďže k ukončeniu zmluvy došlo listom zo dňa 02.11.2012 s poskytnutím 10 dňovej lehoty na úhradu dlžnej sumy počítanej odo dňa doručenia predmetného listu t.j. od 12.11.2012 tzn., že lehota na dobrovoľné plnenie uplynula dňa 22.11.2012 a odo dňa nasledujúceho od 23.11.2012 začala plynúť premlčacia doba, ktorá ku dňu podania žaloby neuplynula. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobcovi prizná uplatnený nárok v napadnutej časti resp. rozsudok v napadnutej časti zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Na výzvu súdu žalobca uviedol, že žiada priznať rozdiel poskytnutého úveru a vykonaných platieb (4.197,76 eur - 4.056,20 eur) a preto žalobca podal odvolanie len v tejto časti. 4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne nesprávne s použitím § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.561,29 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% p.a. od 16.9.2015 do zaplatenia a náhrada trov konania. 7. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok (predtým Občiansky súdny poriadok) priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 102/04, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. 8. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. 9. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 148/2011, ktorý konštatuje, že podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. 10. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. I.ÚS 265/05) pokiaľ súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napr. sp. zn. IV.ÚS 115/03, III.ÚS 119/03, III.ÚS 209/04). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04). 11. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudská práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, seria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, príp. iný účastník konania, stručne jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom ustanovenia § 220 ods. 2 CSP (§ 157 ods. 2 O.s.p.) pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore aj úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práva na tento argument (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 410/03). 12. Súd, ktorý sa vysporiadava s argumentáciou účastníka konania, nemôže ju odmietnuť len pre nesprávnosť, ale musí uviesť, v čom táto nesprávnosť konkrétne spočíva. Rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou základ pre rozhodnutie súdu sú aj právne normy, ktoré sú na konkrétny prípad aplikovateľné (s ktorými sa súd musí vyrovnať). Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí Vetrenko v. Moldavsko (rozhodnutie z 18. mája 2010) uviedol, že opomenutie zaoberať sa podstatnými argumentmi alebo zjavne svojvoľne (arbitrárne) zaoberanie sa takýmito argumentmi, je nezlučiteľné s ideou spravodlivého procesu. 13. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu žalovanému na základe jeho žiadosti č. 0031223223 schválil úverový rámec 995,82 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať sumou 33,19 eur. Žalobca zosplatnil dlh ku dňu 2.11.2012, doručenie vyhlásenia predčasnej splatnosti dlžného zostatku, podľa ktorého mal žalovaný dlh vo výške 1.226,28 eur uhradiť do 10 dní od doručenia vyhlásenia - doručené bolo 12.11.2012. 14. Odvolateľ dôvodne poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne označil žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro za absolútne neplatný právny úkon, zmluva bola uzavretá riadne a platne, žalovaný na jej základe čerpal úverový rámec v sume 995,82 eur. Ak by sa aj jednalo o spotrebiteľský úver, zákon prípadnú absenciu obsahových náležitostí zmluvy nesankcionuje absolútnou neplatnosťou, ale len bezúročnosťou úveru. Napadnuté rozhodnutie považuje aj odvolací súd za vnútorne rozporné, keď súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a bez poplatkov a následne z tých istých dôvodov označil zmluvu za absolútne neplatný právny úkon. 15. Nesprávny je preto právny záver súdu prvej inštancie, ktorý skonštatoval absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy a následne uplatnený nárok posúdil ako bezdôvodné obohatenie, pre ktorý platí v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka 2-ročná subjektívna premlčacia doba. V danom prípade ide o nárok z platne uzatvorenej zmluvy o pôžičke, na ktorý sa vzťahuje všeobecná 3-ročná premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. 16. Pokiaľ teda súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol výlučne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu, neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie, a preto odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako vecne nesprávny rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a § 391 ods. 1 CSP zrušiť v napadnutom rozsahu a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 17. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vo veci opätovne rozhodnúť, opätovne posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku, v prípade potreby doplniť dokazovanie, jeho výsledky riadne vyhodnotiť, náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu, pričom nové rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodniť. 18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 19. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).