Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/3/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115228809 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115228809.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: D. E., nar. XX. I. XXXX, adresa trvalého pobytu R. XXX, zastúpená splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Laššák s.r.o., IČO: 36 771 651, adresa sídla Banská Bystrica, Rudlovská cesta 33, proti žalovanému: T. J., nar. X. D. XXXX, adresa trvalého pobytu R. XXX - v konkurze, zastúpenému advokátkou: JUDr. Lucia Sukopová, adresa sídla Trnava, Františkánska 5, o 1.749,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne voči rozsudku Okresného súdu Trnava z 11. októbra 2016 č.k. 16C/545/2015-61 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti úroku z omeškania vo výške 0,15 % ročne zo sumy 97,22 eur od 21. augusta 2014 do 11. septembra 2014, úroku z omeškania vo výške 0,05 % ročne zo sumy 97,22 eur od 21. októbra 2014 do 27. októbra 2014, zo sumy 97,22 eur od 21. novembra 2014 do 22. januára 2015, zo sumy 97,22 eur od 21. decembra 2014 do 22. januára 2015, zo sumy 97,22 eur od 21. marca 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. apríla 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. mája 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. júna 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. júla 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. augusta 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. septembra 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. októbra 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur 21. novembra 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. decembra 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. januára 2016 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. februára 2016 do 30. júna 2017 a ďalej úroku z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 1.166,64 eur od 1. júla 2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne počítaného zo sumy 583,32 eur od 1. júla 2017 do zaplatenia, v tejto zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a konanie z a s t a v u j e . II. Rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej odvolaním napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovanému ukladá povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.749,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počítaným zo sumy 97,22 eur od 21. augusta 2014 do 11. septembra 2014, zo sumy 97,22 eur od 21. októbra 2014 do 27. októbra 2014, zo sumy 97,22 eur od 21. novembra 2014 do 22. januára 2015, zo sumy 97,22 eur od 21. decembra 2014 do 22. januára 2015, zo sumy 97,22 eur od 21. marca 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. apríla 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. mája 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. júna 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. júla 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. augusta 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. septembra 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. októbra 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. novembra 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. decembra 2015 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. januára 2016 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. februára 2016 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. marca 2016 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. apríla 2016 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. mája 2016 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. júna 2016 do 30. júna 2017, zo sumy 97,22 eur od 21. júla 2016 do 30. júna 2017 a zo sumy 97,22 eur od 21. augusta 2016 do 30. júna 2017 a zmluvnej pokuty 300 eur, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu a III. zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava z 18. decembra 2015 č.k. 16 C/545/2015-17. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 37 ods. 1, § 39, § 49, § 51, § 588, § 687, § 694, § 682 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov) a vecne nedôvodnosťou žaloby žalobkyne z dôvodu jej zmätočnosti, ako aj z dôvodu, že žalobkyňa si uplatnila právo na plnenie (zaplatenie dohodnutej odplaty v sume 1.749,96 eur s príslušenstvom) zo zmluvy (Kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným dňa 4. júna 2014 a dodatku č. 1 k tejto zmluve z toho istého dňa), na ktoré jej však nevznikol nárok a to z dôvodu neplatnosti takejto zmluvy pre jej rozpor so zákonom, resp. z dôvodu, že nároky uplatnené žalobkyňou v tomto konaní (právo na zaplatenie odplaty za "odstúpenie zhodnotenia bytu") nemajú oporu v zákone, naopak, sú v rozpore so zákonným postupom odovzdávania a prevzatia bytu a preto nepožívajú súdnu ochranu. V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že zmluva predložená žalobkyňou síce vykazuje znaky kúpnej zmluvy so všetkými jej náležitosťami, avšak jej predmetom sú veci (tvoriace zhodnotenie bytu), ktoré nemôžu byť predmetom prevodu vlastníctva a to vzhľadom na absenciu vlastníckeho práva žalobkyne k bytu. Z dokazovania mal ďalej za preukázané, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, že predmetnú zmluvu je potrebné považovať za neplatnú z dôvodu, že ju uzatvoril v tiesni. 2. Takéto rozhodnutie napadla v jeho zamietajúcej časti a v časti rozhodnutia o trovách konania (výrok I. a II. rozsudku) riadnym a včasným odvolaním žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením žalobe dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (že obec R. nedala na úpravu bytu žalobkyni ako nájomcovi súhlas a že k odovzdaniu bytu došlo bez protokolárneho odovzdania vlastníkovi bytu - obci R.) a vec aj nesprávne právne posúdil, keď žalobkyňou predloženú zmluvu vyhodnotil ako neplatnú podľa § 39 O.z. pre jej rozpor so zákonom, resp., keď nároky uplatnené žalobkyňou v tomto konaní (majetkové práva k "zhodnoteniu bytu") vyhodnotil ako nároky, ktoré nepožívajú právnu ochranu, poukazujúc na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky spisovej značky I. ÚS 557/2005, v zmysle ktorého konštatovanie, že slobodne vážne a určito urobený právny úkon je z dôvodu nedovolenosti absolútne neplatný (ku ktorému záveru v podstate z dokazovania dospel aj súd prvej inštancie) vo svojej podstate znamená hrubý zásah do zmluvnej autonómie strán. Podľa jej názoru, predmet a obsah právneho titulu predloženého žalobkyňou je možný, dovolený, dostatočne určitý a neodporuje obsahu ani účelu zákona a tak súd prvej inštancie mal na základe takéhoto právneho úkonu žalobkyni priznať právo na plnenie uplatnené v tomto konaní. 3. Žalovaný odvolanie nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), zopakujúc dokazovanie v potrebnom rozsahu na pojednávaní odvolacieho súdu (§ 384 ods. 1 a § 385 ods. 1 a 2 C.s.p.) a to zmluvou zo 4. júna 2014 (nazvanou "Kúpna zmluva"), dodatkom číslo 1 k tejto zmluve zo 4. júna 2014 a doplniac skutkové okolnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci výsluchom samotnej žalobkyne ohľadom okolností, za ktorých došlo k uzatvoreniu práve citovaných právnych úkonov a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je v zamietavom výroku a výroku o trovách konania vecne správny a je potrebné ho zmeniť. 5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod spisovou značkou 16C/545/2015 bola žaloba žalobkyne o zaplatenie 1.749,96 eur s príslušenstvom, ako plnenia, na ktoré žalobkyni vznikol nárok z Kúpnej zmluvy zo 4. júna 2014 v znení jej dodatku číslo 1 zo 4. júna 2014. 6. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie ktorým žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 7. Uznesením Okresného súdu Trnava zo 6. júla 2017 č.k. 25OdK/16/2017-14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. júla 2017, bol I. vyhlásený konkurz na majetok žalovaného, II. konkurz sa uznal za hlavné konanie, do funkcie správcu bol ustanovený Q. k.s., adresa sídla Q., F. J. X, značka správcu: S 1685, IV. súd vyzval veriteľov dlžníka, aby v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky prihláškou postupom podľa § 29 ods. 1, 2, 4 až 6, 8 až 10 ZoKR (zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov) ...., V. súd zbavil dlžníka dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (§ 166a ZoKR) a to v rozsahu, v akom sa neuspokojili v konkurze a v rozsahu dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia (§ 166b ZoKR), VI. správcovi uložil povinnosť bez zbytočného odkladu informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka jeho známych veriteľov, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike, spôsobom v zmysle článku 54 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) číslo 2015/848 z 20. mája 2015 o informačnom konaní, VII. správcovi uložil povinnosť do 60 dní od vyhlásenia konkurzu a následne vždy v lehote 15 dní od uplynutia ďalších šiestich kalendárnych mesiacov predložiť súdu podrobnú správu o priebehu konkurzu, najmä o zisťovaní majetku a o vykonaných úkonoch smerujúcich speňaženiu majetku patriaceho do konkurznej podstaty dlžníka a VIII. účastníkov konkurzného konania poučil o práve uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť a to podľa § 49 v C.s.p.. 8. V odvolacom konaní bolo nesporným, že žalobkyňa nebola správcom písomne upovedomená, že bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného a ani si pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní neprihlásila do tohto konkurzu prihláškou, z ktorého dôvodu odvolací súd pohľadávku uplatnenú v tomto konaní považoval za odĺžením nedotknutú pohľadávku podľa ustanovenia § 166c ods. 1 písm. a ) ZoKR a vec prejednal. 9. Nakoľko žalobkyňa v odvolacom konaní s ohľadom na § 166b ods. 1 písm. a) ZoKR zobrala svoju žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania zo všetkých jednotlivých uplatnených splátok, pri ktorých výška úroku z omeškania presahuje sadzbu 5 % ročne a v časti a výške presahujúcej týchto 5 % a súčasne s ohľadom na § 166b ods. 1 písm. b) toho istého zákona v časti úrokov z omeškania zo všetkých jednotlivých a uplatnených splátok, ktoré boli uplatnené za obdobie od 1. dňa omeškania s dodatkom "až do zaplatenia" a to za obdobie od 1. júla 2017 až do zaplatenia späť, odvolací súd so súhlasom žalovaného (vyjadreného na odvolacom pojednávaní konanom dňa 13. marca 2018) podľa § 370 ods. 1, 2 a 3 C.s.p pripustil späťvzatie žaloby v tejto časti a v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. 10. Odvolací súd s časti (v ktorej nedoplnil a nezopakoval dokazovanie) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a s časti na základe zopakovania dokazovania mal za dokázané: - že žalobkyňa bola nájomcom obecného bytu číslo L nachádzajúceho sa na X. poschodí, v bytovom dome číslo XXX vo R. s tým, že tento byt titulom nájmu užívala do 19. mája 2014, - že žalovaný bol novým nájomcom predmetného bytu, ktorý tento byt titulom nájmu užíval bezprostredne potom, čo zanikol nájomný pomer žalobkyne k tomuto bytu, - že žalobkyňa v predmetnom byte vykonala úpravy a doplnila ho zariaďovacími predmetmi, ktoré sporové strany bližšie špecifikovali ako: úpravy stropov a stien sadrokartónom, prekrytie elektrických rozvodov a rozvodov plynu sadrokartónom, vymaľovanie všetkých miestností bytu, doplnenie dvoch vstavaných skríň Rolldor - jednej v spálni a jednej na chodbe, doplnenie svietidiel vo všetkých izbách v byte, doplnenie časti kuchynskej linky o skrinky a vstavaný sporák, doplnenie vešiakovej, botníkovej a kúpeľňovej zostavy, - že vlastník bytu v čase odovzdávania bytu žalobkyňou netrval na tom, aby predmetný byt bol odovzdaný v stave, v akom bol pôvodne žalobkyni odovzdaný do užívania, teda že vlastník bytu úpravy bytu akceptoval, čo potvrdil aj na pojednávaní súdu konanom dňa 20. septembra 2016 keď uviedol, ".... nám tieto úpravy nevadia. Ja som bol prítomný pri odovzdávaní a prevzatí bytu ...........“, - že žalobkyňa a žalovaný dňa 4. júna 2014 uzatvorili zmluvu ako aj dodatok číslo 1 k tejto zmluve nazvanú ako "Kúpna zmluva", ktorej písomné znenie pripravil a predložil žalobkyni žalovaný, - že žalobkyňa a žalovaný sa v tejto zmluve (v bode 3.1) dohodli na tom, že žalobkyňa prenechá žalovanému byt v stave ako ho upravila a doplnila a žalovaný zaplatí žalobkyni za úpravy bytu a doplnenia zariaďovacími predmetmi (ktorých rozsah a predmet bol stranami špecifikovaných v bode 2.1 zmluvy) sumu 3.500 eur v pravidelných mesačných splátkach po 97,22 eur, počnúc mesiacom júl 2014 až do mesiaca jún 2017 s tým, že mesačná splátka je splatná vždy do 20. dňa v príslušnom mesiaci, - že sporové strany sa v tejto zmluve dohodli, že ak žalovaný bude v omeškaní s úhradou tak, že nezaplatí 3 po sebe nasledujúce mesačné splátky v dohodnutých lehotách, je povinný zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 300 eur do 15 dní od porušenia svojej povinnosti t. j. od neuhradenia tretej po sebe nasledujúcej mesačnej splátky v dohodnutej lehote, - že žalobkyňa žalovanému odovzdala byt s jeho úpravami a doplnením dohodnutým v zmluve, - že žalovaný uhradil len prvých 8 splátok (dňa 22. júla 2014 vo výške 97,22 eur, 12. septembra 2014 vo výške 194,44 eur, 28. októbra 2014 v sume 97,22 eur, 23. januára 2015 v sume 291,66 eur a 22. februára 2015 v sume 97,22 eur) a ostatné splátky podľa splátkového kalendára za obdobie od marca 2015 do augusta 2016 spolu v sume 1.749,96 eur s príslušenstvom a zmluvnú pokutou 300 eur neuhradil, - že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo dokázané, že neboli splnené podmienky neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným z dôvodu tiesne uvádzanej žalovaným. 11.1 Odvolací súd posúdil nároky uplatnené žalobkyňou v tomto konaní ako nároky podľa § 51 O.z., v zmysle ktorého účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona, ďalej podľa § 544 ods. 1 a 2 O.z., v zmysle ktorého ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda (1). Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (2). 11.2 Podľa názoru odvolacieho súdu (posúdiac žalobkyňou predloženú zmluvu v znení dodatku číslo 1 k nej podľa jej obsahu a účelu sledovaného stranami pri jej uzatváraní) si žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje nárok na plnenie z nepomenovanej zmluvy (hoci označenej ako „Kúpna zmluva“) a to nárok na zaplatenie dohodnutej odplaty s jej príslušenstvom a nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že zmluvné strany - žalobkyňa a žalovaný sa dohodli, že žalovaný, ako nový nájomca obecného bytu pôvodne užívaného titulom nájmu žalobkyňou, žalobkyni preplatí/nahradí náklady vynaložené za úpravy v byte a na jeho doplnenie zariadením, tak ako to bolo vymedzené v samotnej zmluve v bode 2.1 v sume 3.500 eur. V konaní žalovaný nenamietal úpravy bytu a jeho doplnenia zariaďovacími predmetmi tak, ako boli špecifikované v zmluve, že by mu neboli žalobkyňou odovzdané do užívania, ako ani nespochybnil, že sa so žalobkyňou dohodol na ich preplatení. 11.3 Žalobkyňa na pojednávaní odvolacieho súdu potvrdila, že zmluvou (označenou ako „Kúpna zmluva“) z ktorej si v tomto konaní uplatňovala právo na plnenie sledovala preplatenie/nahradenie jej investícií vložených do bytu žalovaným, ako novým užívateľom tohto žalobkyňou upraveného a doplneného bytu. V predloženej zmluve a dodatku k nej došlo k dohode o všetkých podstatných náležitostiach ktoré strany chceli upraviť a žiadne náležitosti (práva a povinnosti strán) nezostali otvorené (nedohodnuté). 12.1 V tejto súvislosti potom odvolací súd uvádza, že zmluva je všeobecným dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu. Občiansky zákonník vychádza zo zásady zmluvnej autonómie (§ 2 ods. 3), čo znamená, že sa ponecháva na uvážení samotných subjektov, či vôbec a s kým uzavrú zmluvu, aký bude obsah, aká bude forma, aký typ zmluvy si v konkrétnom prípade zvolila. Zásada zmluvnej autonómie znamená, že subjekty občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť aj zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená v občianskom zákonníku, ale ani v inom právnom predpise. Ide o nepomenovanú zmluvu, ktorú je možné uzavrieť ako obligačnú. Podľa článku 1 Dodatkového protokolu k článku 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Súčasťou tohto práva je aj uzavierať také typy zmlúv, ktoré uvedený majetok dostatočne zabezpečujú. Možnosť zmluvných strán upraviť obsah záväzkového vzťahu odchylne od zákona je obmedzená len vtedy, ak to výslovne zakazuje zákon alebo, ak z povahy ustanovenia zákona vyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. 12.2 Nepomenovaná zmluva vznikne až na základe dohody účastníkov o podstatných náležitostiach zmluvy, t. j. o právach a povinnostiach, ktoré sú dôležité z hľadiska prejavov ich vôle, a títo zároveň musia prejaviť vôľu, že proces vzniku zmluvy je tým ukončený. Musí byť teda zjavné, či došlo k dohode o všetkých podstatných častiach zmluvy, alebo že o zostávajúcich častiach zmluvy sa uskutoční ďalšie rokovanie, alebo či zostávajúca časť zmluvy bude určená inak. V prvom rade je zhodujúci obsah toho, čo si zmluvné strany dohodli. Ak nie je o určitej otázke účastníkmi nič dohodnuté, použijú sa na záväzkový právny vzťah, ktorý vznikol z nepomenovanej zmluvy, analogicky tie ustanovenia zákona, ktoré upravuje záväzkový právny vzťah obsahom a účelom im najbližší. 12.3 Nepomenovaná (v zákone výslovne neupravená) zmluva je rovnako záväzná ako zmluva pomenovaná (v zákone výslovne upravená ako určitý typ zmluvy), ak je uzatvorená v súlade s právom, t. j. neodporuje obsahu a účelu zákona. Ak účastníci uzavrú podľa svojho slobodného rozhodnutia určitú zmluvu ( či pomenovanú alebo nepomenovanú), platí, že túto zmluvu sú povinní plniť, a to aj vtedy, ak by bolo plnenie pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné (tu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 5Cdo 39/2003). 12.4 Nepomenovaná zmluva je platná iba vtedy, pokiaľ svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 28. júla 2004 spis. zn. 23Odo 262/2003). 12.5 Súdna prax vo všeobecnosti zastáva názor, že pre právne vzťahy vyplývajúce z inominátnych zmlúv je rozhodujúci vždy obsah zmluvy (vlastného zmluvného dojednania), teda toho, ako sú vymedzené vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán; takto stanovené povinnosti sú potom pre strany záväzné. 12.6 Sankcia absolútnej neplatnosti zmluvy obsiahnutá v ustanovení § 39 O.z. predstavuje významný zásah do autonómie vôle zmluvných strán (nález ÚS ČR z 21. apríla 2009, spis. zn. II. ÚS 571/06). Aplikácia tohto ustanovenia preto nesmie byť nadužívaná, ale musí byť v každom konkrétnom prípade zvažovaná aj vo vzťahu k iným sankčným ustanoveniam zákona. Predmetné ustanovenie je preto možné aplikovať subsidiárne iba v tých prípadoch, keď konkrétne vady úkonu nie sú postihnuteľné podľa iných ustanovení zákona. To platí najmä za situácie, keď takéto ustanovenie obsahuje miernejší sankčný následok, než je absolútna neplatnosť právneho úkonu. 12.7 Pokiaľ ide o rozpor so zákonom ako dôvod neplatnosti právneho úkonu je potrebné dodať, že v súkromnoprávnej sfére platí zásada, že čo nie je zakázané, je dovolené. Každý zákonný zásah do tejto sféry treba vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody, a preto je potrebné vykladať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor so zákonom reštriktívne a nie extenzívne. Opačný výklad by bol v rozpore s článkom 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého sa pri používaní ustanovení v medziach základných práv a slobôd ( v tomto prípade zmluvnej voľnosti strán) musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa nesmú zneužívať na iné účely, než na ktoré boli ustanovené (nález ÚS ČR z 28. februára 2013 spis. zn. III. ÚS 3900/12). 12.8 Konanie contra legem znamená rozpor konania s objektívnym právom (s kogentným ust. zákona, alebo so všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý bol vydaný na základe zákonného splnomocnenia a uverejneným v Zbierke zákonov SR). Právny úkon môže byť v rozpore so zákonom buď svojím obsahom, alebo účelom. 12.9 Právny úkon je v rozpore so zákonom svojím obsahom vtedy, ak práva a povinnosti určené právnym úkonom nie sú v súlade s kogentnými ustanoveniami zákona. 12.10 Svojim účelom je právny úkon v rozpore so zákonom, keď zákon ustanovuje určité práva alebo povinnosti len za účelom, ktorý je v zákone buď výslovne vyjadrený, alebo ktorý je z neho zrejmý, ale právny úkon sledoval iný účel. Právne významným účelom právneho úkonu je taký účel, ktorý sledujú všetci jeho účastníci alebo aspoň jeden z nich, pričom ostatní účastníci sú si toho účelu vedomí, respektíve tento účel vzhľadom na okolnosti, za ktorých právnemu úkonu došlo, musia predpokladať. Ak jedna zo strán právneho úkonu sleduje právnym úkonom dosiahnutie účelu, ktorý nie je vyjadrený v obsahu právneho úkonu, o ktorom druhá strana nevie a ani vedieť nemôže, nemá to vplyv na platnosť právneho úkonu, lebo u druhej strany sa predpokladá existencia dobrej viery k právnym následkom takto urobeného právneho úkonu. 12.11 Z hľadiska absolútnej neplatnosti právneho úkonu je dôležitý efekt (výsledok) tohto konania, t.j. nedovolenosť právneho úkonu (rozpor so zákonom), nie pohnútka či iné okolnosti, ktoré viedli k vzniku právneho úkonu. 12.12 Právnymi úkonmi, ktorými sa obchádza zákon, sú - na rozdiel od úkonov odporujúcich zákonu - právne úkony, ktoré síce neodporujú výslovnému zákazu zákona, ktoré však svojimi dôsledkami smerujú k výsledku, ktorý odporuje zákonu (Ro NS ČR z 29. apríla 1999, spis. zn. 2Cdon 1659/1997). Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktorý sami osebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stavy javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný (Na ÚS SR zo 16. decembra 2008 spis. zn. III ÚS 314/07). 12.13 Z hľadiska neplatnosti právneho úkonu z dôvodu obchádzania zákona nemá právny význam, či účastníci zmluvy o tomto dôvode neplatnosti (t. j. o obchádzaní zákona) vedeli alebo nie. 12.14 Konanie v rozpore s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti je hrubo nevyvážené (teda, keď konanie podľa práva sleduje neprimerané ciele alebo má neprimerané dôsledky). Právo musí takému konaniu odoprieť ochranu. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá právnym zásadám, prípadne kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo je touto spoločnosťou považované za poctivé a slušné konanie. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať individuálne, s prihliadnutím najmä na konkrétne okolnosti konania účastníka v príslušnej dobe a na všeobecne uznávanú mienku o tom, aký obsah ich konania je z uvedených hľadísk prijateľný. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemožno vyvodiť z okolností, ktoré nastali po jeho urobení a ktoré s jeho obsahom a účelom nesúvisia. 13.1 Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na vyššie uvedené, právny titul (zmluva zo 4. júna 2014 v znení jej dodatku č. 1 zo 4.júna 2014) predložený žalobkyňou je výsledkom ukončeného kontraktačného procesu sporových strán. Jeho predmet a obsah je možný, dovolený, dostatočne určitý a neodporuje dobrým mravom, obsahu ani účelu zákona a tento ani neobchádza (tak, ako to počas celého konania tvrdila aj samotná žalobkyňa) a tak žalobkyni vzniklo voči žalovanému právo na plnenie, ktorého sa v tomto konaní domáhala. 13.2 Žalovaný bol povinný žalobkyni zaplatiť dohodnutú odplatu 3.500 eur v mesačných splátkach po 97,22 eur počnúc mesiacom júl 2014, kedy mesačná splátka bola splatná vždy do 20. dňa v príslušnom mesiaci. V konaní bolo nesporné, že žalovaný žalobkyni uhradil dňa 22. júla 2014 sumu 97,22 eur, dňa 12. septembra 2014 sumu 194,44 eur, dňa 28. októbra 2014 sumu 97,22 eur, dňa 23. januára 2015 sumu 291,66 eur a dňa 22. februára 2015 sumu 97,22 eur. Ostatné splátky v zmysle splátkového kalendára za obdobie od marca 2015 do augusta 2016 v celkovej výške istiny 1.749,96 eur neuhradil a dostal sa s ich úhradou do omeškania a preto žalobkyni vzniklo právo podľa § 517 ods. 2 O.z. na uplatnený zákonný úrok z omeškania. Okrem toho žalobkyni vznikol aj nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 300 eur, nakoľko v konaní bolo taktiež nesporným, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť odplatu v dohodnutých splátkach. Žalovaný nezaplatil 3 po sebe nasledujúce mesačné splátky v dohodnutých lehotách (minimálne splátky za mesiac marec až máj 2015). 13.3 Preto potom odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I. a II. a to tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému uplatnenú pohľadávku aj s jej príslušenstvom, ako aj trovy konania pred prvoinštančným aj odvolacím súdom v plnom rozsahu podľa § 396 ods. 2, § 255 ods.1 (zastavenie konania v časti príslušenstva uplatnenej pohľadávky pre späťvzatie žaloby žalobkyňou z dôvodu vyhlásenia konkurzu na žalovaného predstavovalo vo vzťahu k priznanému plneniu len nepatrný nárok a okrem toho konkurz na žalovaného bol vyhlásený na návrh samotného žalovaného ako dlžníka, pričom žalobkyňa len reagovala na nový právny stav založený § 166b ods. 1 ZoKR) a § 262 ods.1 a 2 C.s.p. s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 14. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I. § 3 ods. 9 posledná veta zákona číslo 757/2004 Zbierky zákonov v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).