Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6To/77/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116011684 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116011684.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaných F. Z. a O. T., pre prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaných a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 1T/74/2016-248 zo dňa 13.04.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.02.2018 v Trnave, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaných F. Z., nar. XX.XX.XXXX, O. T., nar. XX.XX.XXXX, a poškodeného O. R., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a j ú. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 1T/74/2016-248 zo dňa 13.04.2017 bol obžalovaný F. Z. uznaný za vinného z prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a O. T. uznaná za vinnú z prečinu podvodu vo forme účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d/ k § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 21.07.2015 na Veternej ulici v Trnave v priestoroch Obchodného centra Tesco vylákal obžalovaný F. Z. od poškodeného O. R. finančné prostriedky vo výške 4.600,00 € tak, že predstieral predaj osobného motorového vozidla zn. Mercedes Benz, EČ: TT723FS, VIN: WDB2030461A867067, striebornej metalízy, rok výroby 2006, za sumu 4.600,00 €, a preto s ním obžalovaný F. Z. ako vlastník vozidla za prítomnosti svojej priateľky - obžalovanej O. T. ako držiteľky uvedeného vozidla, ktorá poškodenému tiež pri rozhovore uviedla, že s autom je všetko v poriadku, uzatvoril kúpnu zmluvu, na základe ktorej odovzdal vozidlo O. R. a prevzal od neho kúpnu cenu, pričom mu obaja obžalovaní zatajili, že vozidlo bolo F. Z. zakúpené v rámci úveru so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., a do ukončenia úveru je potrebné uhradiť ešte sumu vo výške 6.727,50 €, ako i skutočnosť, že na predmetné vozidlo bola uzatvorená s uvedenou spoločnosťou Zmluva o zriadení záložného práva č. SUA14/003986, následne po prevzatí kúpnej ceny poškodenému O. R. oznámil obžalovaný F. Z., že vozidlo nie je možné na neho prepísať vzhľadom na exekučnú blokáciu tohto vozidla, pričom dňa 19.10.2015 od poškodeného O. R. vozidlo spätne pod zámienkou jeho pristavenia exekútorovi a vrátenia kúpnej ceny prevzal, toto mu do dnešného dňa nevrátil a ani mu nevrátil kúpnu cenu za vozidlo, čím poškodenému O. R., bytom W. U., spôsobili škodu vo výške 4.600,00 €. Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému F. Z. podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Obžalovanej O. T. za tento trestný čin okresný súd uložil podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanej určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona obom obžalovaným uložil primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd uložil obom obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému O. R., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom W. U., ul. G. č. X, škodu vo výške 4.600,00 €, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného O. R., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom W. U., ul. G. č. X, so zvyškom svojho uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 248-253. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že dňa 19.09.2016 podala prokurátorka okresnej prokuratúry na Okresný súd Trnava obžalobu na obvinených F. Z. a O. T. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe tak, ako je uvedené v obžalobe. Obžalovaný F. Z. na hlavnom pojednávaní rovnako ako v prípravnom konaní odmietol vypovedať. Obžalovaná O. T. taktiež využila svoje právo a odmietla vypovedať na hlavnom pojednávaní, z tohto dôvodu, súd I. stupňa procesne správnym spôsobom prečítal zápisnicu o jej výpovedi na návrh prokurátora z prípravného konania. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že obžalovaní kúpili (resp. obžalovaný F. Z., pričom obžalovaná O. T. o tom mala vedomosť) osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz v mesiaci september 2014 na úver za sumu 7.570 Eur, pričom ako akontácia bola uhradená suma 2.570 Eur (úver bol vo výške 5.000 Eur so 60 mesačnými splátkami po 146,25 Eur splatnými do 15. dňa v kalendárnom mesiaci), pričom do dňa predaja vozidla poškodenému O. R. (21.07.2015) nebol úver vyplatený, resp. tento úverový vzťah obžalovaného F. Z. trval naďalej, t. j. aj potom, čo predstieral jeho predaj poškodenému. To, že obžalovaný predaj vozidla len predstieral, okresný súd okrem iného vyvodil aj z toho, že obžalovaný tento úver z prostriedkov získaných od poškodeného (do 02.03.2016) nevyplatil a úverový vzťah trval aj naďalej, napriek tomu, že finančnými prostriedkami disponoval. Obžalovaný F. Z. informáciu o úvere na vozidlo (a viažucom sa záložnom práve na predmetné osobné motorové vozidlo) neposkytol poškodenému O. R., rovnako tak túto informáciu neposkytla obžalovaná O. T., ktorá o tom preukázateľne vedela tiež a aj komunikovala s poškodeným, a ani nimi podpísaná kúpno-predajná zmluva neobsahovala (podstatnú) informáciu, t. j. že je vôbec vozidlo kúpené na úver a kto bude splácať tento úver. Poškodený o úvere nemal žiadnu vedomosť a nevedel o tom, že predmetné osobné motorové vozidlo je aj založené (záložným právom) v prospech spoločnosti, ktorá naň obžalovanému poskytla úver. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania, v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku, t. j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, okresný súd mal za preukázané, že sa skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, upravený oproti podanej obžalobe aj čo do právnej kvalifikácie konania oboch obžalovaných, stal a že tento skutok spáchal obžalovaný F. Z. ako páchateľ a obžalovaná O. T. ako účastník. Okresný súd taktiež zvažoval, či v danej trestnej veci by bolo na mieste aplikovať ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona, tzv. materiálny korektív nakoľko sa jedná o prečin, avšak dospel k záveru, že v danom prípade konanie oboch obžalovaných je potrebné posúdiť z hľadiska noriem trestného práva, pričom nebolo možné podľa názoru okresného súdu podľa z vyššie uvedeného ustanovenia vyhodnotiť závažnosť spáchaného prečinu ako nepatrnú. Pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol okresný súd najmä na spôsob spáchania činu obžalovaného, na následok tohto činu, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Okresný súd u obidvoch obžalovaných zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona (pred spáchaním trestného činu viedli riadny život) a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Nakoľko prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, okresný súd postupom podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona vychádzal z upravenej trestnej sadzby podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona (1 rok až 44 mesiacov u obidvoch obžalovaných). Obžalovanému F. Z. uložil trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov (t. j. na dolnej hranici trestnej sadzby trestného činu podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona) s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Obžalovanej O. T. uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok (t. j. na úplne dolnej hranici trestnej sadzby trestného činu podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona) s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Pokiaľ ide o nárok poškodeného vo výške 4.600 Eur, podľa názoru okresného súdu z dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní nevyplynuli žiadne pochybnosti o opodstatnenosti tohto uplatneného nároku, a preto poškodenému jeho uplatnený nárok priznal v plnom rozsahu podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku s tým, že povinnosť nahradiť škodu uložil okresný súd obom obžalovaným do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. S uplatneným zvyškom nároku poškodeného spočívajúcom v priznaní trov právneho zastúpenia v trestnom konaní okresný súd podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku, odkázal poškodeného na civilný proces. Proti tomuto rozsudku ihneď na hlavnom pojednávaní podali odvolanie obidvaja obžalovaní do výroku o vine, o treste, písomne aj proti výroku o náhrade škody, ako aj konaniu, ktoré predchádzalo rozsudku, ktoré bližšie písomne odôvodnili prostredníctvom svojho obhajcu na č. l. 259 spisu. Poškodený podal odvolanie proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote v časti zvyšku nároku na náhradu škody (trovy právneho zastúpenia poškodeného), ktorým okresný súd odkázal poškodeného na civilný proces, poškodený prostredníctvom svojho splnomocnenca bližšie odôvodnil na č. l. 235 spisu. V písomnom odôvodnení odvolania obžalovaní uviedli, že v danej trestnej veci sa necítia byť vinnými. Poukázali pritom na to, že celá trestná vec má iba civilný charakter a nie je potrebné zasahovať prostriedkami trestného práva. V podrobnostiach poukázali na to, že obžalovaná nič od poškodeného nevylákala a ani nemohla nič predstierať, nakoľko nebola vlastníčkou motorového vozidla. Rovnako obžalovaný nepredstieral predaj motorového vozidla, nakoľko mal skutočný záujem na jeho predaji. Poškodený stratil záujem mať a držať vozidlo, nakoľko nastali problémy s prepisom motorového vozidla. V záujme upokojenia situácie sa napokon účastníci kúpnej zmluvy dohodli na tom, že rušia zmluvu a vzájomne si vrátia poskytnuté plnenia. Poškodený v písomnom odôvodnení odvolania namietal, že mu nebola priznaná náhrada škody a to v časti, kedy sa dal zastupovať splnomocnencom a tento nárok si uplatnil riadne a včas. Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti obhajcu obžalovaných, prokurátorky krajskej prokuratúry a poškodeného, v neprítomnosti obžalovaných (ktorí súhlasili s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti). Poškodený uviedol, že sa pridržiava písomne podaného odvolania v celom rozsahu. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Trestného poriadku zamietol odvolania, ako nedôvodné. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, nezistil dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 Trestného poriadku ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaných, ako aj poškodeného nie sú dôvodné. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil : - prokurátorka okresnej prokuratúry podala dňa 19.09.2016 na Okresný súd Trnava obžalobu na obvinených F. Z. a O. T. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. - okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie: v prečítaním výpovede obžalovanej O. T. z prípravného konania, výsluchmi poškodeného O. R. a svedkov A. N. a Bc. W. C., oboznámením listinných dôkazov zo spisu. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Okresný súd, v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedol, akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaných, s námietkami poškodeného aj akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo skutkového stavu, ako bol zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje. K výroku o vine: Prvostupňový súd vo veci vykonal potrebné dokazovanie na to, aby ustálil skutkový a právny stav. Obžalovaní sú zo žalovanej trestnej činnosti usvedčovaní výpoveďou poškodeného, podporenú aj výpoveďami svedkov A. N. a Bc. W. C. a listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že kúpna zmluva medzi obžalovaným ako predávajúcim a poškodeným ako kupujúcim bola podpísaná dňa 21.07.2015 v Trnave, pričom jej predmetom bolo osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz s dohodnutou kúpnou cenou vo výške 4.600 Eur. V ten istý deň (21.07.2015) poškodený O. R. vybral z účtu hotovosť vo výške 4.700 Eur a dal sumu 4.600 Eur za kúpu motorového vozidla obžalovanému F. Z. za prítomnosti obžalovanej O. T.. V čase keď obžalovaný F. Z. predával motorové vozidlo poškodenému mal vedomosť, že na toto vozidlo nie je splatený úver, pričom obžalovaná O. T. o tom mala taktiež vedomosť. Správne ustálil okresný súd, že obžalovaný predaj vozidla len predstieral. Z konania obžalovaného F. Z. možno vyvodil jeho podvodné konanie vo vzťahu k poškodenému, kedy informáciu o úvere na vozidlo (a viažucom sa záložnom práve na predmetné osobné motorové vozidlo) neposkytol poškodenému O. R., rovnako tak túto informáciu neposkytla ani obžalovaná, ktorá o tom preukázateľne vedela tiež a s poškodeným komunikovala. Poškodený teda o úvere nemal žiadnu vedomosť a nevedel o tom, že predmetné osobné motorové vozidlo je aj založené v prospech spoločnosti, ktorá naň obžalovanému poskytla úver. Z výpovedí poškodeného, svedkov A. N. a Bc. W. C. je zrejmé, že obžalovaní sa vyhýbali vrátiť poškodenému finančnú hotovosť vo výške 4.600 Eur za kúpu predmetného motorového vozidla. Rovnako z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaní sa vyhýbali vrátiť poškodenému motorové vozidlo, ktoré od poškodeného prevzal obžalovaný F. Z., a ktoré nakoniec vydala obžalovaná až polícií. Správne vyhodnotil okresný súd protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu kúpy, ktorý aj podľa názoru odvolacieho súdu nejavil známky dôveryhodnosti, s čím sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje a v podrobnostiach na neho poukazuje bez potreby opakovania vo svojom rozhodnutí. Obaja obžalovaní konali vo forme priameho úmyslu (dolus directus) podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, tzn. chceli spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem ním chránený, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania. Pre naplnenie subjektívnej stránky tohto trestného činu sa vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ v čase, keď zmluvný záväzok uzatváral, konal v úmysle, že záväzok v dohodnutej dobe nesplní alebo ho nebude môcť splniť a že veriteľa uvádza do omylu, aby sa obohatil na jeho škodu, tak ako to bolo v danom prípade. Obidvaja obžalovaní vedeli, že v čase predaja motorového vozidla poškodenému, je na predmetné vozidlo úver a viažúce sa záložné právo v prospech spoločnosti, ktorá poskytla obžalovanému úver na kúpu motorového vozidla a svojou aktívnou činnosťou spočívajúcou v uvedení poškodeného do omylu, tieto skutočnosti poškodenému zatajili, s cieľom získania finančných prostriedkov od poškodeného. Z konania obžalovaného je zrejmé, že nemal záujem tieto finančné prostriedky vynaložené od poškodeného na kúpu motorového vozidla vrátiť a ani tak doposiaľ neučinil. Túto skutočnosť podporuje aj fakt, že obžalovaný pod zámienkou vrátenia vozidla leasingovej spoločnosti prevzal motorové vozidlo od poškodeného a taktiež mu ho doposiaľ nevrátil. Z konania obžalovaných je zrejmé, že obžalovaní sa dopustili trestnej činnosti tak, ako ju ustálil súd I. stupňa vo svojom rozhodnutí. Z týchto dôvodov bolo aj správne rozhodnutie okresného súdu kedy uviedol, že konanie obžalovaných je potrebné vyhodnotiť z hľadiska noriem trestného práva. Odvolací súd len dodáva aj v reakcií na námietky obhajoby, že vzhľadom na konanie obžalovaných, kedy v priamom úmysle uviedli poškodeného do omylu s cieľom, aby sa na jeho škodu obohatili, nemožno považovať len za občiansko-civilný spor, ale je potrebné danú trestnú vec posudzovať, tak ako bolo už uvedené z hľadiska noriem trestného práva. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania správne modifikoval právnu kvalifikáciu u obžalovanej O. T. oproti podanej obžalobe, kedy ju uznal za vinnú z prečinu podvodu vo forme účastníctva čo v napadnuto rozsudku aj náležite odôvodnil. S právnym názorom okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a naviac uvádza, že totožnosť skutku je zachovaná v prípade úplnej zhody konania a následku, zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku, zhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, príp. oboje budú zhodné aspoň čiastočne, a to za predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných okolnostiach, tak ako je to v danom prípade. K výroku o treste: Odvolací súd ustálil, že prvostupňový súd nepochybil ani postupom v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, v súlade so zákonom vyhodnotil osoby obžalovaných, ich povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Rovnako v dôvodoch rozsudku dostatočne vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď správne v tomto smere aplikoval u obidvoch obžalovaných jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona (pred spáchaním trestného činu viedli riadny život) a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Správne potom vyhodnotil prvostupňový súd v zmysle ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami. Taktiež správne vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona (1 rok až 44 mesiacov u obidvoch obžalovaných). Prvostupňový súd uložil obžalovanému F. Z. trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 15 mesiacov. Obžalovanej O. T. uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 rok. Odvolací súd takto uložené tresty obidvom obžalovaným považuje za primerané a spravodlivé, keď súd I. stupňa prihliadol aj na význam a povahu ich účasti na spáchanom trestnom čine a ukladal tresty obžalovanému F. Z. ako páchateľovi trestného činu a obžalovanej O. T. ako účastníčke trestného činu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že obidvaja obžalovaní neboli doposiaľ súdne trestaní, obidvaja majú vykázané len priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a takto uložené tresty zabezpečia ochranu spoločnosti tým, že im zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoria podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Súd I. stupňa nepochybil, keď postupom podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona obom obžalovaným uložil primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, ktorú spôsobili poškodenému ich trestnou činnosťou. K výroku o náhrade škody Správne rozhodol prvostupňový súd, keď priznal poškodenému ním riadne a včas uplatnenú škodu vo výške 4.600 Eur. Týmto sa však odvolací súd bližšie nezaoberal, nakoľko poškodený podal odvolanie iba do výroku v časti zvyšku nároku na náhradu škody (trovy právneho zastúpenia poškodeného), ktorým okresný súd odkázal poškodeného na civilný proces. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že trovy právneho zastúpenia nemožno považovať „za škodu spôsobenú trestným činom“ a preto o ich náhrade nie je možné rozhodnúť podľa § 287 H. poriadku. Správne bola teda aj argumentácia súdu I. stupňa aj v tejto časti rozhodnutia, kedy uviedol, že o tomto nároku sa rozhoduje až po skončení veci a preto správne odkázal poškodeného O. R. podľa § 288 Trestného poriadku so zvyškom nároku na náhradu škody. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaných, ako aj poškodeného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.