Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3To/79/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117012385 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117012385.3 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci proti obžalovanému O. G., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, odsek 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 10.05.2018 sp. zn. 1T/90/2017 na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.08.2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného O. G., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného O. G. za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, odsek 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že od presne neustáleného obdobia, najmenej však od roku 2008 až do 25.06.2017, v rodinnom dome na adrese C., F. XX, fyzicky aj psychicky týral svoju manželku V. G., maloletého syna D. K., nar. XX.XX.XXXX, a matku V. G. tým spôsobom, že svoju manželku V. G. opakovane verbálne aj fyzicky napádal, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej fyzickým ublížením, sledoval ju kamerovým zariadením, nakoľko ju podozrieval z nevery a tiež v presne nezistený deň v roku 2014 ju napadol tak, že ju opakovane udieral päsťami do tváre, ťahal ju po zemi za vlasy, ponoril jej hlavu pod vodu, kopal ju do oblasti horných a dolných končatín a brucha, a následne sa jej v hore uvedenom období opakovane vyhrážal zabitím, svojho maloletého syna D. K., nar. XX.XX.XXXX, už od jeho 3. rokov často bil rukami, kopal do zadnej časti tela, bil remeňom a dňa 23.06.2017 v poobedňajších hodinách fyzicky napadol syna D. K. tak, že ho udrel približne desaťkrát remeňom do oblasti chrbta a dňa 25.06.2017 v poobedňajších hodinách ho držiac za krk odtiahol z domu do záhrady, kde ho hodil do jazierka, následne ho chytil za hlavu a držal mu ju pod vodou, po čom mu najmenej trikrát udrel zadnú časť hlavy o kamene, čím maloletému D. K. spôsobil pomliaždenie tváre vpravo, pomliaždenie a krvný výron ušnice vpravo, odreninu krku vpravo, pomliaždenie ramena vľavo, viacpočetné pomliaždenia a krvné výrony na chrbte - zranenia ľahké s dobou liečenia do 7 dní a svojej matke V. G. sa opakovane vyhrážal, vulgárne jej nadával, pričom v roku 2014, v presne neustálenom mesiaci a dni, keď išla do garáže vo svojom rodinnom dome, chytil do rúk lopatu a povedal jej, že ju zabije, pričom lopatu jej držal nad hlavou, v dôsledku čoho utiekla do izby, kde sa zamkla a privolala políciu a neskôr sa na určitý čas odsťahovala k dcére do Z. a tiež v roku 2016 sa jej s nožom vyhrážal, že ju zabije, podreže a dopichá a tiež jej dával bez príčiny facky a inak ju napádal, v dôsledku čoho má z neho strach a stres. Za tento zločin uložil obžalovanému podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písm. m/ Trestného zákona a § 38 odsek 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Podľa § 48 odsek 2 písm. b/, odsek 4 Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 odsek 2 písm. c/ Trestného zákona bolo obžalovanému uložené aj ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Proti tomuto rozsudku zahlásil po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktoré následne aj sám aj prostredníctvom svojej obhajkyne bližšie odôvodnil. Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania namietal správnosť výroku o vine aj výroku o treste, preto ho považuje za nezákonný. Namietal, že v odôvodnení napadnutého rozsudku úplne absentujú úvahy súdu o tom, na čom je založený výrok o vine. Súd I. stupňa nehodnotil dôkazy vyznievajúc v jeho prospech a to ani výsluchy svedkov a listinné dôkazy, ktoré boli oboznámené na hlavnom pojednávaní. Má za to, že napadnutý rozsudok v tejto časti nezodpovedá požiadavkám, ktoré na odôvodnenie rozhodnutia vyplývajú z ustanovenia § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Okresný súd sa nevysporiadal s jeho obranou, naviac pred vyhlásením rozsudku mu nedal možnosť záverečnej reči, rovnako záverečnú reč nepredniesla ani jeho obhajkyňa. Takto bolo zmarené jeho právo na obhajobu a spravodlivý proces. Skutku, pre ktorý bola uznaná jeho vina sa nedopustil, v tomto smere poukázal na svoju obranu prednesenú na hlavnom pojednávaní dňa 22.02.2018 ako aj na výpoveď jeho manželky - poškodenej V. G., ktorá na hlavnom pojednávaní poprela všetky skutky, za ktoré ho obviňovali a dala veci na správnu mieru. Súd sa s jej výpoveďou nevysporiadal, taktiež nezohľadnil záznam CD nosiča o výpovedí maloletého D., tiež nevzal do úvahy svedecké výpovede A. O. a W. M., jedná sa o jeho kolegov z práce, ktorých navštevovali aj doma a ktorí potvrdili, že vtedy deti ani ženu ani matku nebil. Z uvedených dôvodov navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Trestného poriadku v celom rozsahu a vrátiť vec súdu I. stupňa, aby o nej znovu konal a rozhodol. Obhajkyňa obžalovaného JUDr. Ľubica Janušková, v písomných dôvodoch odvolania namietala, že dokazovanie vykonané jednak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní nepreukazuje jednoznačne, že sa obžalovaný dopustil konania, ktoré mu je kladené za vinu. Poukázala na výpoveď poškodenej V. G. na hlavnom pojednávaní ako aj na listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že táto poškodená podávala na obžalovaného viac oznámení na políciu, podľa ktorých jej mal vulgárne nadávať, vyhrážať sa jej, že ju buchne lopatou a dorazí ju, chytiť ju za rameno a tlačiť do obývacej izby a tak ďalej. Polícia prešetrila oznámenia bezprostredne potom, ako malo dôjsť k napadnutiu poškodenej zo strany obžalovaného, pričom ani v jednom prípade sa nepotvrdilo to, čo udávala poškodená, preto boli jej oznámenia vybavené odložením. Na hlavnom pojednávaní bol prehratý kamerový obrazový a zvukový záznam o priebehu udalostí v domácnosti obžalovaného, ku ktorej bola tiež privolaná polícia, ktorá prešetrovanú udalosť vyhodnotila ako vzájomný konflikt členov domácnosti. Hoci polícia v minulosti oznámenia poškodenej prešetrovala bezprostredne po tom, ako jej mal obžalovaný ublížiť a nezistila, že sa obžalovaný dopustil voči nej takého konania ako uvádzala v trestnom oznámení a v trestnom konaní neboli o útokoch na poškodenú zo strany obžalovaného zabezpečené žiadne nové dôkazy, súd považoval obvinenia udávané poškodenou za preukázané. Taktiež poukázala na výpoveď poškodenej V. G. - manželky obžalovaného, ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že má s obžalovaným dobrý vzťah ale nedá sa to povedať o vzťahu k jeho matke, s ktorou majú obaja zlý vzťah, nakoľko matke obžalovaného vadí, že spolu bývajú a robí všetko preto, aby tam nebývali. Poškodená na hlavnom pojednávaní poprela všetky obvinenia na obžalovaného, uviedla, že ju nikdy verbálne ani fyzicky nenapadol ani jej vulgárne nenadával, nevyhrážal sa jej fyzickým ublížením, nesledoval ju, nekopal, neťahal po zemi ani jej neponoril hlavu pod vodu, ani sa nedopustil voči nej žiadneho takého konania ako je uvedené v obžalobe. Obhajoba taktiež poukázala na výpoveď maloletého D. - syna obžalovaného, vyplývajúcu z oboznámeného obrazovo-zvukového záznamu o výsluchu tohto poškodeného z prípravného konania, pri ktorom k udalosti, ktorá sa stala pri jazierku uviedol, že do jazierka spadol sám, šmykol sa v papučiach, obžalovaný ho vytiahol, vtedy mal odreté kolená a tiekla mu z hlavy krv, udrel sa o kamene, tiež uviedol, že obžalovaný ho nehodil do jazierka a že ho zbil rukou. Maloletý sa podrobne vyjadril k udalosti, ktorá sa stala pri jazierku a z jeho výpovede vyplýva, že väčšina zranení, ktoré sú popisované v rozsudku, a ktoré mu mal spôsobiť obžalovaný, si zavinil sám pri páde do jazierka. Vznik zranení pádom do jazierka na ostré kamene potvrdzuje aj znalecký posudok súdneho znalca MUDr. Alexandra Köröcsa, PhD. Znalec však vylučuje možnosť, že by aj zranenia na chrbte vznikli pádom a oderom o kamene, žiadny vykonaný dôkaz však nepreukazuje, že tieto zranenia spôsobil maloletému D. obžalovaný. Poškodená V. G. vypovedala, že obžalovaný sa k deťom správal dobre, lenže D. je strašne živý, robí zle. V minulosti raz videla ako ho obžalovaný kopol, vtedy mal rok a pol, druhýkrát videla, že ho bil remeňom. K tomu čo sa stalo kritického dňa pri jazierku vypovedala, že videla iba ako mal malý D. dobitý chrbát, povedal, že ho tato veľmi bil a kričal, že ho to bolí, že ho bil remeňom na chrbát, videla aj tie zranenia, mokrý nebol. Manželka obžalovaného - poškodená V. G. sa pred ňou nikdy nesťažovala, že by mala z obžalovaného strach, svedkyňa ani nevidela, že by na manželku obžalovaný útočil slovne alebo fyzicky. Taktiež poukázala na svedeckú výpoveď Ing. O. G., ktorá býva v rodinnom dome susediacom s domom obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní táto svedkyňa uviedla, že videla ako obžalovaný zbil D. palicou, čo bolo iba raz, ostatné razy keď zbil D. bolo ako keď dieťa urobí niečo zlé, bolo to niečo ako výchovná bitka. Táto svedkyňa tiež videla, ako viackrát D. zbila stará matka, ktorá sa dieťaťu vyhrážala, že mu doláme všetky rebrá, čo počulo na ulici viac ľudí. Tiež počula obžalovaného kričať, používal pritom špeciálny slovník, adresoval ho deťom a manželke ale naopak matka rovnako vykrikovala po obžalovanom, je to ich bežný slovník, používajú ho aj deti. Obhajkyňa namietala aj priebeh prípravného konania, keď poukázala na to, že trestné stíhanie vo veci bolo začaté dňa 26.06.2017 na neznámeho páchateľa, pričom v uznesení o začatí trestného konania sa uvádza, že ... neznámy páchateľ v rodinnom dome na adrese C., F. XX, fyzicky aj psychicky týral svoju manželku, syna a matku...Vyšetrovateľovi PZ, v čase vydania tohto uznesenia, teda bolo bezpochyby známe o akú osobu sa jedná, táto osoba bola známa už zo samotného trestného oznámenia a nakoniec v ten istý deň obmedzená aj na osobnej slobode. Preto nebol dôvod začínať trestné stíhanie na neznámeho páchateľa. Obžalovanému bolo vznesené obvinenie až na druhý deň, teda 27.06.2017 pričom boli ešte predtým vykonané políciou významné úkony, ktorých sa obžalovaný nemal možnosť zúčastniť. V tento deň, ešte predtým ako bolo obžalovanému vznesené obvinenie, vykonal policajt výsluchy poškodených V. G. a V. G.. Výsluch obžalovaného ako obvineného bol vykonaný až následne po výsluchu uvedených svedkýň a to v čase od 14.40 - do 15.45 hod. V zápisnici o výsluchu obvineného je pritom uvedené, že bol pred svojim výsluchom upovedomený, že v čase okolo 17.00 hod. bude vykonaný výsluch svedka - V. G. a o 18.00 hod. svedka - V. G., čo obžalovaný vzal na vedomie a vyhlásil, že úkonu sa nechce zúčastniť. Zo spisu vyplýva, že V. G. a V. G. boli skutočne vypočuté dňa 27.06.2017 aj po tom, ako bolo obžalovanému vznesené obvinenie, avšak obsah ich výpovede o okolnostiach žalovaného skutku je totožný s obsahom ich výpovedí, ktoré urobili ešte pred vznesením obvinenia obžalovanému a teda aj pred jeho výsluchom, v rámci ktorého bol poučený, že sa môže výsluchov svedkov zúčastniť. U V. G. bol prvý výsluch skončený o 12.00 hod. u V. G. o 13.30 hod. Po výsluchu obžalovaného, ktorý skončil o 15.45 hod. boli tieto prvotné výpovede poškodených iba formálne skopírované s identickým textom do neskorších zápisníc. Vyšetrovateľ mal tak bezpochyby vykonané výsluchy poškodených ešte predtým, ako bol obžalovaný upovedomený o tom, že sa tieto budú konať a poznal obsah výpovedí poškodených ešte skôr, ako bol tento obsah zaznamenaný do zápisnice, ktorá môže byť použiteľná ako dôkaz. Takýmto postupom vyšetrovateľa boli zásadne porušené práva obžalovaného na obhajobu. Prvotné výpovede poškodených v prípravnom konaní sú neprípustné, pretože nezodpovedajú zásadám spravodlivého procesu, neboli urobené kontradiktórnym spôsobom a vyvolávajú pochybnosti o tom, či obsah zápisníc je autentický a poškodené skutočne vypovedali to, čo je v týchto zápisniciach zaznamenané. V tejto súvislosti poukázala na výpoveď poškodenej V. G., ktorá sa na hlavnom pojednávaní vyjadrovala k tomu, ako prebiehali jej prvé výsluchy, ktorých obsah na hlavnom pojednávaní poprela. Zároveň má za to, že vyšetrovateľovi, ktorý vykonal prvý výsluch obžalovaného, muselo byť hneď od začiatku výsluchu jasné, že obžalovaný nie je spôsobilý sa sám obhajovať a preto mu mal byť už po vznesení obvinenia pred jeho prvým výsluchom v pozícii obvineného, resp. pred výsluchom svedkov v zmysle § 37 odsek 2 Trestného poriadku ustanovený obhajca. Poukázala pritom na zistenú mentálnu retardáciu ľahkého stupňa a vyjadrenie samotného obžalovaného, že má problémy s čítaním. Zastáva názor, že prvotné výsluchy poškodených V. a V. G. sú pre účely trestného konania z uvedených dôvodov nepoužiteľné a potom je aj neprípustné čítanie týchto výpovedí na hlavnom pojednávaní prípadne aj odstraňovanie rozporov v nich. Podľa názoru obhajoby môžu slúžiť ako dôkazy iba výpovede poškodených prípravného konania zo dňa 11.10.2017, kedy V. G. odmietla vo veci vypovedať, a tiež ich výpovede z hlavného pojednávania. Má za to, že doposiaľ vykonaným dokazovaním boli preukázané rôzne verbálne a fyzické útoky, tieto útoky sú však medzi členmi domácnosti vzájomné, nejde len o útoky zo strany obžalovaného, ale aj on sám bol objektom útokov najmä zo strany svojej matky. Jednotlivé útoky, ktoré boli obžalovanému preukázané, treba chápať ako jeho reakcie na konkrétne situácie, ktoré, aj keď sa vymykajú štandartným rodinným vzťahom, nenaplnili skutkovú podstatu žalovaného trestného činu. Správanie obžalovaného v rodinnom prostredí treba vnímať v kontexte so situáciou v akej sa rodina nachádza a vziať na zreteľ aj samotnú osobnosť obžalovaného, u ktorého znalkyňa MUDr. Martišová zistila mentálnu retardáciu ľahkého stupňa. Obžalovaný v domácom prostredí podlieha afektom. Podľa znalkyne možno v jeho správaní v rodinnom prostredí sledovať prvok odpozorovaného - naučeného správania od rodičov v primárnej rodine. Tiež treba vziať do úvahy, že obžalovaný nijako nezanedbával svoju rodinu a nevystavil ju existenčným nedostatkom. Mal stabilné zamestnanie, v zamestnaní je hodnotený pozitívne, manželka bola niekoľko rokov na materskej dovolenke tak, že potreby rodiny zabezpečoval sám. Venoval rodine všetok svoj čas, brával D. na ryby, čo sa nedá povedať o manželke, ktorá bola už dlhšiu dobu nezamestnaná, nestarala sa o domácnosť, nevarila, neupratovala, keď mala deti na starosti tak spala, potom ako bol obžalovaný vzatý do väzby odišla na 3 dni preč a deti nechala doma a nakoniec požiadala o ich umiestnenie do domova. Rodina sa tak úplne rozpadla, V. G. sa z domu odsťahovala a nastala situácia, ktorú poškodená V. G. po celú dobu sledovala, že zostane v dome sama. Na základe vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť jednoznačný záver, že sa obžalovaný dopustil voči svojej matke, manželke a synovi takého konania, ktoré by naplnilo zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, jednoznačne nie je preukázaná subjektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu a preto v zmysle zásady in dubio pro reo mal byť obžalovaný spod obžaloby v celom rozsahu podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodený. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/ Trestného poriadku zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí, alternatívne vrátil vec súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Vo vzťahu k výroku o treste tiež namietala, že nebolo namieste ustáliť priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona nakoľko súd I. stupňa prihliadal na odsúdenie, o ktorom mohol súd po 29.06.2007 rozhodnúť o jeho zahladení, nakoľko uplynula doba 5 rokov po výkone trestu odňatia slobody. To, že súd o zahladení odsúdenia nerozhodol, hoci na to boli splnené podmienky, nemôže byť na príťaž obžalovanému pri určovaní výšky trestu. Preto nemal súd na predchádzajúce odsúdenia ako na priťažujúcu okolnosť prihliadať. Okresný prokurátor sa vzdal práva na podanie odvolania. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný zotrval na písomných dôvodoch odvolania. Obhajca obžalovaného JUDr. Krutek, ktorý bol obžalovanému ustanovený( po tom, ako bola JUDr. Janušková oslobodená od povinnosti obhajovať obžalovaného opatrením tun. súdu zo dňa 19. 7. 2018), sa po dohode s obžalovaným, na verejnom zasadnutí nevyjadril. Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť, napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný. Krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenou osobou, podľa § 317 odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Odôvodnenie rozsudku súdu I. stupňa má všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Je z neho zrejmý nielen rozsah vykonaného dokazovania a obsah jednotlivých dôkazov ale aj to, na základe akých dôkazov mal jednotlivé skutočnosti za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov aj to, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov, tiež z odôvodnenia vyplývajú právne úvahy súdu akými sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Skutkové zistenia súdu I. stupňa považuje odvolací súd za správne a zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania. V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku nezistil odvolací súd žiadne také pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu. Súd I. stupňa postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, vykonal všetky potrebné dôkazy a tieto zároveň vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický a v súlade so zákonom. So spôsobom, akým súd I. stupňa vyhodnotil dôkaznú situáciu a s jeho závermi sa stotožňuje aj odvolací súd. Preskúmaním obsahu spisového materiálu dospel aj odvolací súd k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako mu je kladené za vinu vo výrokovej časti rozsudku. Skutkové zistenia súdu I. stupňa sú v súlade so zisteným skutkovým stavom veci. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný najmenej od roku 2008 až do 25.06.2017 fyzicky a psychicky týral nielen svoju manželku V. G. ale aj maloletého syna D. a matku V. G. a to spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku. Takéto konanie obžalovaného mal aj odvolací súd za preukázané nielen prvotnými výpoveďami poškodených ale aj znaleckým dokazovaním, výsledkami ktorého sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne zaoberal aj súd I. stupňa. Skutočnosť, že poškodená V. G. - manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní zmenila svoju výpoveď, správne vyhodnotil súd I. stupňa v kontexte so znaleckým posudkom znalca z odboru klinickej psychológie PhDr. Martina Chylíka, ktorý poukázal na prítomnosť absencie vyšších citov u poškodenej, ktorá používa primitívne obranné mechanizmy vo forme popierania reality, idealizácie a devalvácie, z psychologického hľadiska je prítomná motivácia nehovoriť pravdu, čo sa prejavuje vo forme bagatelizácie a popierania reality a popierania reality. Motivácia spočíva v tom, že jej vzťah k mužovi sa mení v závislosti od toho či je prítomný alebo vo väzení. V jeho prítomnosti je ho schopná vnímať ako agresora, no v priebehu jeho väzby odštiepi negatívne časti a vníma ho pozitívne, idealizuje ho a seba devalvuje. Tieto procesy však prebiehajú automaticky, nevedome, nie úmyselne. V dôsledku nedostatku vyšších citov sa u poškodenej V. G. nevyvinul syndróm týranej osoby, táto bola schopná vnímať obžalovaného ako agresora len v krátkych časových okamžikoch bezprostredne po agresívnom útoku alebo dramatickom konflikte, neskôr pravdepodobne nie, čo je aj dôsledkom jej primitívnych obranných mechanizmov. Verbálne a fyzické útoky obžalovaného proti jeho manželke matke a synovi D., popísané vo výrokovej časti rozsudku mal krajský súd za preukázané aj výpoveďou poškodenej V. G., ktorej pravdivosť je nepriamo potvrdená aj znaleckým posudkom vyššie uvedeného znalca, pričom u tejto poškodenej sa vyvinula aj syndróm týranej osoby. Okrem výpovedi poškodených okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukázal na dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného, správne prihliadol aj na výpovede poškodených z prípravného konania a výsledky znaleckého dokazovania, ktoré vo vzťahu k poškodenému maloletému D. preukazovali existenciu poranení uvedených vo výrokovej časti rozsudku aj mechanizmus ich vzniku (MUDr. Alexander Köröcz, PhD - znalec z odboru zdravotníctva, odvetvie traumatológia), ako aj to, že hoci u detí nemožno hovoriť o syndróme týraného dieťaťa, možno sa vyjadriť len k ich deprivácii, ktorá u maloletého bola zistená, bol zistený zakorenený strach z otca, čo mu nasvedčujú aj úteky maloletého z domu. Osobnosť maloletého D. je detská, emočne aj sociálne deprimovaná s naznačeným disharmonickým vývinom s poruchami v oblasti sociálneho kontaktu bez patologických znakov v zmysle duševného ochorenia. Deprivácia je významový pojem pre strádanie, chronické nedostatočné uspokojovanie fyzických či psychických potrieb. Môže ísť o nedostatok rešpektu, nedostatok pociťovania bezpečia, lásky alebo sociálnych väzieb ale i o nedostatok zmyslových podnetov. V odbornej literatúre je psychická deprivácia definovaná ako duševný stav s následkom takých životných situácii, kde subjektu nie je daná príležitosť uspokojovať niektoré základné psychické potreby v dostatočnej miere a na dosť dlhú dobu. Sociálna deprivácia je charakterizovaná stratou kontaktov s blízkymi, stratou zamestnania prípadne bydliska, odmietnutím vlastnou rodinou a blízkymi, čím sú veľmi vážne narušené rodinné väzby. Citová deprivácia predstavuje neuspokojenú potrebu dotyku, priateľstva, lásky a istoty. K citovej deprivácii môže dôjsť vplyvom depresií, ťažko zvládnuteľnými pocitmi osamelosti... Zo znenia ustanovenia § 208 Trestného zákona plynie, že trestného činu sa dopustí páchateľ, ktorý týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie niektorým zo spôsobov ktoré sú uvedené pod písm. a/ až písm. e/. Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo osobou, ktorá je v starostlivosti alebo výchove páchateľa, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti. Vyznačuje sa určitou trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré táto osoba, vzhľadom na jeho hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie, ponižovanie. Predpokladom trestného činu je aby v dôsledku týrania zo strany páchateľa bolo spôsobené fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie niektorou z uvedených foriem a nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví. Z hľadiska právneho posúdenia konania páchateľa nie je rozhodujúce, či poškodenej osobe bol resp. nebol diagnostikovaný tzv. syndróm týranej osoby. Rozhodujúce je zistenie, že na fyzickom alebo psychickom zdraví zanechalo správanie sa obžalovaného u poškodených následky. Tieto následky konania obžalovaného vyplynuli predovšetkým z výsledkov znaleckého dokazovania, na ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal súd I. stupňa. Zistenému skutkovému stavu zodpovedá správna právna kvalifikácia konania obžalovaného, keď aj krajský súd mal za preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, odsek 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že voči matke, manželke a synovi sa dlhodobo správal agresívne, fyzicky im ubližoval, ponižoval ich takýmto spôsobom, najmä fyzickými trestami vyvolával u nich strach a stres a takto ohrozoval ich fyzické a psychické zdravie, k poškodeniu ktorého došlo predovšetkým u poškodenej V. G. a maloletého D.. Tým, že sa obžalovaný dopúšťal takéhoto konania po dlhší čas (§138 písm. b/ Trestného zákona) a na viacerých osobách ( § 138 písm. j/ Trestného zákona s poukazom na § 127 odsek 12 Trestného zákona) je správna a dôvodná právna kvalifikácia jeho konania aj podľa ô 208 odsek 3 písm. d/ Trestného zákona. Pri preskúmávaní správnosti výroku o treste krajský súd zistil, že aj tento je správny a zákonný. Obžalovanému bol uložený trest podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona a postupom podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona (zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu), keď súd I. stupňa správne zistil u obžalovaného priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona, ktorú priťažujúcu okolnosť správne vyvodil zo zistenia, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený, správne prihliadol na odsúdenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/89/2006 za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý vykonal, keď je nepochybné, že aj tohto násilného skutku sa dopustil vo svojej domácnosti a voči blízkej osobe. Rovnako ako okresný súd, ani odvolací súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody pri spodnej hranici upravenej trestnej sadzby nepovažoval krajský súd za neprimeraný, u obžalovaného nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 odsek 1 Trestného zákona. Pre nedostatok odvolania okresného prokurátora krajský súd akceptoval aj výrok, ktorým bol obžalovaný zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. K odvolacím námietkam obhajoby krajský súd uvádza, že okresný súd nepochybil, keď na hlavnom pojednávaní prečítal výpovede poškodených V. G. a V. G. z prípravného konania, pretože sa jedná o výpovede, ktoré vyplynuli z ich výsledkov potom, ako bolo obvinenému vznesené obvinenie. Pokiaľ obhajoba namieta obsahovú totožnosť týchto výpovedí z ich výpoveďami predtým ako bolo obvinenému vznesené obvinenie, krajský súd poukazuje na to, že sa jednalo o výsluchy realizované v priebehu niekoľkých hodín toho istého dňa, nasledujúci deň po podaní trestného oznámenia, preto neexistuje dôvod pochybovať o tom, že v krátkom časovom odstupe tieto svedkyne vypovedali zhodne. Taktiež za dôvodnú považoval odvolací súd námietku obhajoby v tom, že obvinenému mal byť ustanovený obhajca po vznesení obvinenia podľa § 37 odsek 2 Trestného poriadku a to z dôvodu, že ani zo zápisnice o výsluchu O. G. v procesnom postavení zadržaného - podozrivého zo dňa 26.06.2017 ani zo zápisnice o jeho výsluchu zo dňa 27.06.2017 nevyplývajú žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by mal vyšetrovateľ považovať za nevyhnutné ustanoviť mu obhajcu. Pokiaľ obhajoba argumentuje u obžalovaného mentálnou retardáciou ľahkého stupňa táto skutočnosť vyplynula až z ďalšieho znaleckého dokazovania. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.