Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/15/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117212150 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117212150.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobkyne: R. A., nar. X.X.XXXX, bytom R. S. č. XX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o neplatnosť zmluvy, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 19Csp/85/2017-22 zo dňa 31. mája 2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX k. ú. R. S., obec R. S., okres Hlohovec, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. 17 záhrady vo výmere 158 m2, parc. č. 19 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 100 m2, a stavby súpisné číslo XX na parcele číslo 19 rodinný dom a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XX katastrálneho územia R. S., obec R. S., okres Hlohovec, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. 17 záhrady vo výmere 158 m2, parc. č. 19 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 100 m2, a stavby súpisné číslo XX na parc. č. 19 rodinný dom, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2. Uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou 325 ods. 1, 2 písm. c) a d), § 328 ods. 1, § 329, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Vecne argumentoval tým, že žalobou vo veci samej sa žalobkyňa domáha určenia, že zmluva o úvere č. 2310755 zo dňa 22.07.2008 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je absolútne neplatná; určenia, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 104/2009-ZIL je neplatná; určenia, že úver zo dňa 22.07.2008, ktorý poskytol žalovaný je bezúročný a bez poplatkov; určenia, že právne úkony záložného veriteľa Pohotovosť, s.r.o. smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 104/2009- ZIL sú neplatné; určenia, že právne úkony záložného veriteľa Pohotovosť, s.r.o. smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 104/2009-ZIL sú neplatné; uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni 694,62 eura titulom bezdôvodného obohatenia. 3. Žalobkyňa zároveň žiadala nariadiť neodkladné oparenie, ktorým súd uloží žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva nehnuteľností zapísaných na LV č. XX katastrálneho územia R. S., obec R. S., okres Hlohovec, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. 17 záhrady vo výmere 158 m2, parc. č. 19 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 100 m2, a stavby súpisné číslo XX na parc. č. 19 rodinný dom, do rozhodnutia a skončenia vo veci samej a uloží žalovanému zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XX katastrálneho územia R. S., obec R. S., okres Hlohovec, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. 17 záhrady vo výmere 158 m2, parc. č. 19 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 100 m2, a stavby súp. č. XX na parc. č. 19 rodinný dom, do rozhodnutia a skončenia vo veci samej. 4. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 22.7.2008 uzatvorila ako dlžník so žalovaným ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere č. 2310755, ktorou jej poskytol žalovaný sumu 20.000,- Sk t.j. 663,88 eura, pričom zaplatila za poskytnutý úver 1.358,50 eura. Záväzok dlžníka z predmetnej zmluvy bol zabezpečený splnomocnením na právne úkony na zabezpečenie pohľadávky podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 22.7.2008 k nehnuteľnostiam, o čom sa dozvedela z oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 27.3.2017. Záložný veriteľ, žalovaný, vzhľadom na to, že nedošlo podľa neho k úhrade celého dlhu pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 28.5.2009. Reálna hrozba dražby psychicky zle vplýva na zdravotný stav žalobkyne, čím sa jej celkovo zhoršuje. Zmluva o úvere č. 2310755 bola uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Zmluva bola uzavretá v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých, podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože táto smernica platí tiež pre obchody, podnikanie alebo profesie verejného charakteru a ukladá vypracovanie zmlúv jednoduchou zrozumiteľnou rečou pre spotrebiteľa, aby mal príležitosť preskúmať všetky podmienky aby nemal o nich pochybnosti, a rovnako zaväzuje dodávateľa poskytnúť odbornú pomoc, ktorá nebola pri uzatváraní zmluvy poskytnutá. Zmluva je formulárová, typová a predtlačená a žalobkyňa nemohla jej obsah ovplyvniť, musela zmluvu podpísať v celku jedným podpisom. V zmluve bola dohodnutá splátka jednou sumou vo výške 119,50 eura (3.600,- Sk) pričom splátka nebola rozdelená na istinu a úrok a tak ide o úver bez úrokov a bez poplatkov. Splácanie úveru bolo dohodnuté na 10 mesiacov. Žalovaný niekedy v decembri 2008 zaslal oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, čím použil nekalú praktiku, a neprijateľnú podmienku. Občiansky zákonník § 53 ods. 4) písm. k) požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, pričom nemá postavenie banky a preto ide o neplatný právny úkon z ktorého nemôžu plynúť platné právne účinky. Žalovaný neskúmal bonitu žalobcu, ani sa ho nespýtal na situáciu v rodine, čím zanedbal svoju povinnosť odbornej starostlivosti. Žalovaný poskytoval úver bez ohľadu na to, aby si overil, či bude žalobkyňa schopná ho splácať alebo nie. Množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a systém sankcii sú nastavené tak, že v prípade omeškania so splácaním je žalobkyňa v nevýhodnom postavení ako slabšia zmluvná strana, čo zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a v jej neprospech, čo zákonodarca označil za neprijateľné (§ 53 ods. 1 OZ). Žalobkyňa je presvedčená, že žalovaný voči nej použil neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup, a teda porušil § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, žalovaný uplatňoval zaplatenie toho, čo nemožno vnímať inak, ako úžera. Pre uvedené dôvody žalobkyňa podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je dôvodný, lebo sa bolo možné domnievať, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný. Bez určenia súdu, či tu právo je alebo nie je a či tu právny vzťah je alebo nie je, je právo žalobkyne ohrozené. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré v žalobe opísala, vzhľadom na vady v predloženej zmluve, vzhľadom na sporný prebiehajúci výkon záložného práva a sporné právne úkony žalovaného, podáva námietku premlčania práva žalovaného. 5. Žalobkyňa predložila k žalobe zmluvu o úvere č.2310755 zo dňa 22.7.2008, výpis z listu vlastníctva č. XX k. ú. R. S., zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 2.2.2009. Uvedenými listinnými dôkazmi mal súd preukázané skutočnosti tvrdené žalobkyňou, teda že dňa 22.7.2008 uzavrela ako dlžník zmluvu o úvere na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 20.000,- Sk za poplatok 16.000,- Sk, úver mala splácať v mesačných splátkach v počte 10 s výškou splátky 3.600,- Sk počnúc dňom 28.8.2008. Žalobkyňa uzavrela dňa 2.2.2009 so žalovaným i zmluvu o zriadení záložného práva č. 104/2009- ZIL predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX k. ú. R. S. na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 2310755 zo dňa 22.7.2008 , najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa na vrátenie istiny úveru v sume 663,88 eura, poplatku 531,10 eura, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných nákladov. 6. Žalobkyňa spolu s manželom D. A. sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností v podiele 1/1. V liste vlastníctva v časti poznámka je uvedené: ,,P 84/2017, Pohotovosť, s.r.o. Bratislava - Oznámenie o začatí výkonu záložného práva V 313/2009 formou dobrovoľnej dražby, na pozemky parc. č. 17, 19 a rodinný dom s.č. XX na parc.č. 19 - č.z. 42/17.“ 7. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, pričom sa stotožnil so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu. I podľa názoru súdu je potrebné upraviť pomery a žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a realizácie dobrovoľnej dražby a to až do skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti predmetných zmlúv. 8. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP tým, že súd prvej inštancie uznesenie nedostatočne odôvodnil (najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu), čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení rozhodnutia súd musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Zároveň mal súd dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia však tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov. Súd sa v odôvodnení predmetného uznesenia obmedzil len na konštatovanie, že súd vyhovel žiadosti žalobkyne a odložil výkon záložného práva do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej len s odôvodnením existencie hrozby ujmy žalobkyne. V tomto smere žalovaný poukazuje na odbornú literatúru, ktorá podčiarkuje význam odôvodnenia rozsudku (a primerane aj uznesenia) ako prostriedku zákonnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodovania. Pokiaľ výrok rozsudku vyjadruje stručné a presné formulácie súdu o predmete občianskeho súdneho konania, úlohou odôvodnenia je vyložiť pravdivosť, zákonnosť a spravodlivosť tohto záverečného úsudku súdu. Účelom odôvodnenia je dosiahnutie presvedčivosti rozsudku a tiež aj prehĺbenie jeho výchovného účinku. Odôvodnenie rozsudku má značný význam aj z hľadiska jeho preskúmateľnosti. 9. Žalovaný je toho názoru, že podmienky pre odklad vykonateľnosti v predmetnej veci splnené neboli. Jedným z kritérií pri posudzovaní súdu je hľadisko ujmy, ktorá by mohla byť spôsobená neodložením výkonu záložného práva, ako aj to, že ujma na strane žalobcu prevyšuje možnú ujmu na strane žalovaného. Odklad výkonu záložného práva zabráni žalobcovi riadne uplatniť svoj nárok, a teda bude mu znemožnené riadne uplatňovať svoje práva, ktoré mu prináležia a dôjde tak k poškodeniu záujmov veriteľa a teda aj k vážnemu narušeniu právnej istoty a záruk veriteľa, že jeho záväzok bude v budúcnosti uspokojený. Rozhodnutie o odklade vykonateľnosti je vážnym zásahom do práv žalovaného. Preto je na mieste iba vo výnimočnom prípade. Kritériom pre povolenie odkladu vykonateľnosti je predpoklad úspešnosti vo veci samej. Žalovaný je toho názoru, že ani táto podmienka pre odklad vykonateľnosti nebola splnená, keďže predpoklad úspešnosti žalobcu v súdnom spore s ohľadom na zmluvnú dokumentáciu ako aj skutkový a právny stav je nízky. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. 10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že uznesenie súdu prvej inštancie považuje za správny. Žalovaný jej poskytol úver 663,88 eura, pričom žalobkyňa zaplatila žalovanému za poskytnutý úver 1.358,50 eura, pričom záväzok dlžníka z predmetnej zmluvy mal byť zabezpečený splnomocnením na právne úkony na zabezpečenie pohľadávky podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 22.0.2008 pre nehnuteľnosti, zapísané na LV č.XX k. ú. R. S., okres Hlohovec - parcely registra "C", parc. č. 17/19 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 258 m2, parc. č. 17 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 158 m2, parc. č. 19 záhrady vo výmere 100 m2 a stavby súp. č. XX na parc. č. 19 rodinný dom. Žalobkyňa však nikdy záložnú zmluvu nepodpisovala. O uvedených skutočnostiach sa dozvedela z oznámenia o dobrovoľnej dražbe z 27.03.2017 a z nahliadnutia do spisu v katastri nehnuteľnosti, na základe čoho podala predmetnú žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené strany sporu (§359 a § 362 ods.1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie daného predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne a predbežne obmedzil výkon záložného práva žalovaného vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne a to do skončenia konania vo veci samej, predmetom ktorého je určenie neplatnosti zmluvy o úvere, zmluvy o záložnom práve a o zaplatenie 649,62 eura. 13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa osvedčený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu sa žiada dodať iba nasledovné: 14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 17. Neodkladné opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia by bola ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 18. V prejednávanej veci nie je medzi stranami konania sporné (žalovaný žiadnu z rozhodných skutočností tvrdených žalobkyňou nepoprel), že zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vyššie špecifikovaným došlo v súvislosti so zmluvou o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver 663,88 eura a žalovaná mu vrátila sumu 1.358,50 eura. Žalobkyňa sa vo veci samej domáha vydania bezdôvodného obohatenia 694,62 eura a neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva. V liste vlastníctva týkajúcom sa nehnuteľností patriacich žalobkyni a jej manželovi v časti poznámka je uvedené oznámenie o začatí výkonu záložného práva V 313/2009 formou dobrovoľnej dražby v prospech žalovaného. 19. Žalobkyňa v danej veci osvedčila nevyhnutnosť okamžitého zásahu súdu a zároveň nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a to nielen v jej práve vlastníckom, ale aj v práve na ochranu obydlia a súkromného a rodinného života. Za vyššie uvedených okolností nie je možné vylúčiť, že žaloba žalobkyne vo veci samej (o neplatnosť úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného) bude úspešná, čím súd uzavrie, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. Je nevyhnutné tiež konštatovať, že zabezpečenie poskytnutého úveru v uvedenej výške sa realizovalo neprimeraným spôsobom a výkonom záložného práva k nehnuteľnostiam by žalobkyňa mohla prísť o nehnuteľnosti, v ktorých býva. Na základe uvedeného bolo zákonom podloženým, dôvodným a vyváženým dočasne neodkladným opatrením obmedziť výkon záložného práva žalovaného. Takýto zásah do práv žalovaného je primeraný sledovanému legitímnemu cieľu ochrany práv žalobkyne. 20. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého inštancie potvrdil podľa § 387 CSP. 21. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).