Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/184/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118200225 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2118200225.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom: Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 649 48 242, podnikajúca v Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 47 251 336, proti žalovanej: PhDr. U. J., nar. X.X.XXXX, adresa: XXX XX Y. XXX, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 8.2.2018, č. k. 19Csp/1/2018 - 61, t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í v označení listov vlastníctva pri parcelách v kat. úz. Z. I., obec I. - miestna časť Z. I., okres Bratislava II tak, že pri parcelách reg. „E“ - parc. č. 588/4 o výmere 1061 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 930/4 o výmere 5932 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 1734/7 o výmere 3111 m2, druh pozemku: orná pôda, nahrádza „LV č. XXXX“ označením „LV č. XXXX,“ - parc. č.: 588/5 o výmere 1061 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 588/7 o výmere 1773 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 589/1 o výmere 7229 m2 druh pozemku: orná pôda; nahrádza „LV č. XXXX“ označením „LV č. XXXX,“ - parc. č. 588/8 o výmere 1773 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 589/2 o výmere 7233 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 1715/6 o výmere 981 m2 druh pozemku: orná pôda; nahrádza „LV č. XXXX“ označením „LV č. XXXX “ a - parc. č. 509/108 o výmere 86 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 509/208 o výmere 1218 m2, druh pozemku: orná pôda, nahrádza „LV č. XXXX“ označením „LV č. XXXX“, v ostatnom uznesenie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej zakázal nakladať a teda zmluvne previesť na tretie osoby vlastnícke právo, zriadiť záložné právo, vecné bremeno alebo iné vecné či záväzkové právo v prospech tretích osôb, ako aj vložiť ako vklad do základného imania alebo iného majetku právnickej osoby nehnuteľný majetok evidovaný Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres Bratislava II. obec BA-m.č. Z. I., katastrálne územie Z. I. zapísaný: 1. na LV č. XXXX ako pozemky parcely registra "E": parc. č. 537 o výmere 5032 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 538 o výmere 662 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 539/1 o výmere 4856 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 539/3 o výmere 79 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 723/2 o výmere 6834 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č.730/2 o výmere 11217 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č.1584 o výmere 6382 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č.1604/5 o výmere 10877 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č.1604/8 o výmere 10521 m2 druh pozemku: orná pôda; parc.č.1794/1 o výmere 2843 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č.1862/1 o výmere 11325 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 2289 o výmere 1007 m2 druh pozemku: orná pôda - všetko v podiele 1/4 k celku, 2. na LV č. XXXX ako pozemky parcely registra "E": parc. č. 587/1 o výmere 3125 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 587/2 o výmere 3129 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 588/4 o výmere 1061 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č.: 588/5 o výmere 1061 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 588/7 o výmere 1773 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 588/8 o výmere 1773 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 589/1 o výmere 7229 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 589/2 o výmere 7233 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 930/4 o výmere 5932 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 1715/6 o výmere 981 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 1716/6 o výmere 3335 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 1734/7 o výmere 3111 m2, druh pozemku: orná pôda - všetko v podiele 1/32 k celku, 3. na LV č. XXXX ako pozemky parcely registra "C": parc. č. 5857/369 o výmere 358 m2 druh pozemku: orná pôda v podiele 1/64 k celku, 4. na LV č. XXXX ako pozemky registra "E": - parc. č. 509/108 o výmere 86 m2 druh pozemku: orná pôda; - parc. č. 509/208 o výmere 1218 m2, druh pozemku: orná pôda - všetko v podiele 1/64 k celku, 5. na LV č. XXXX ako pozemky registra "E": - parc. č. 2368 o výmere 1777 m2 druh pozemku: lesné pozemky v podiele 1/64 k celku, 6. na LV č. XXXX ako pozemky registra "E": - parc. č. 2291 o výmere 1133 m2 druh pozemku: lesné pozemky v podiele 1/32 k celku, 7. na LV č. XXXX ako pozemky registra "E": - parc. č. 2118/5 o výmere 4316 m2 druh pozemku: orná pôda; - parc. č. 2126/10 o výmere 4316 m2 druh pozemku: orná pôda - všetko v podiele 3/16 k celku; a to až do právoplatného rozhodnutia konania vo veci samej. 2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 a § 333 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 3. Vecne súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobou vo veci samej doručenou súdu dňa 10.1.2018 sa žalobca domáha, aby súd určil, že právny úkon - kúpna zmluva uzatvorená medzi B. O.. r. Y. na strane predávajúcej a Bc. U. J.. r. Y. na strane kupujúcej, ktorej vklad katastrálny odbor Okresného úradu Bratislava povolil dňa 13.6.2017 pod č. V-13774/2017, a ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Z. I. (bližšie špecifikované v žalobe) je voči žalobcovi právne neúčinný. Zároveň žiada uložiť žalovanej povinnosť strpieť na majetku žalovanej evidovanom na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, katastrálne územie Z. I., výkon exekúcie žalobcom. Tento svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že ako veriteľ zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 5.3.2013, v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 12.2.2014 a dodatku č. 2 zo dňa 5.3.2015 poskytol - K. O. - Veľkoobchod J+J, kontokorentný úver pôvodne vo výške úverového limitu 280.000,- Eur. Úver sa stal splatným dňa 30.6.2017, dlžníka o tejto skutočnosti žalobca informoval v oznámení o výpovedi úverového limitu zo dňa 12.5.2017, ako aj vo výzve na úhradu splatných záväzkov (listom) zo dňa 4.7.2017 a zároveň ho vyzval aj na úhradu jeho splatných záväzkov. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávok žalobcu a splnenie záväzkov dlžníka poskytol dlžník žalobcovi zabezpečenie vo forme vlastnej blankozmenky vystavenej dňa 5.3.2013. Blankozmenka bola avalovaná zmenkovým ručiteľom: fyzickou osobou B. O., manželkou dlžníka. Nakoľko dlžník riadne a včas neuhradil svoje záväzky zo zmluvy o úvere, záväzok sa stal splatným dňom 30.6.2017, a keďže nedošlo k riadnej úhrade záväzku, žalobca pristúpil k vyplneniu blankozmenky, pričom doplnil zmenkovú sumu vo výške 279.768,93 Eur a dátum splatnosti zmenky 17.7.2017. Nakoľko nedošlo k úhrade zmenkovej sumy, žalobca pristúpil k jej súdnemu vymáhaniu podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Trnava, pričom žalobca si voči dlžníkovi a zmenkovému ručiteľovi uplatňuje nárok na zaplatenie časti zmenkovej sumy vo výške 130.000,- Eur a 6 % úrok ročne zo sumy 130.000,- Eur od 18.7.2017 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 433,33 Eur a trovy konania. Predmetné konanie nebolo právoplatne ukončené. Dlžník dobrovoľne neuhradil ani časť svojho záväzku, naopak ukončil svoju podnikateľskú činnosť a v spojení so svojou manželkou - zmenkovou ručiteľkou vykonávali všetky úkony smerujúce k tomu, aby žalobcu ukrátili. Tieto úkony spočívali okrem iného aj v prevode spoluvlastníckych podielov zmenkovej ručiteľky na rozsiahlych pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č.XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX na jej rodinnú príslušníčku (blízku osobu) - žalovanú kúpnou zmluvou zo dňa 13.6.2017, t. j. potom, ako došlo k osobnému rokovaniu a komunikácii medzi žalobcom a dlžníkom, na základe ktorého vyplynula snaha žalobcu vykonávať úkony smerujúce k uspokojeniu jeho pohľadávky aj z majetku dlžníka a jeho manželky (ako zmenkového ručiteľa), čo navodzuje podľa žalobcu dojem a dôvodnú obavu, že všetky úkony dlžníka a zmenkového ručiteľa sú jednoznačne vykonávané v snahe nepoctivo „ochrániť“ majetok týchto osôb pred dôvodnou a oprávnenou exekúciou zo strany žalobcu na majetok dlžníka a zmenkového ručiteľa. V čase existencie vymáhateľného záväzku dlžníka a zmenkového ručiteľa, zmenkový ručiteľ - B. O., bola podielovým spoluvlastníkom nehnuteľného majetku nachádzajúceho v katastrálnom území Z. I.. Následne došlo k prevodu tohto aktuálne jediného reálne exekvovateľného majetku zmenkového ručiteľa B. O., a to kúpnou zmluvou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený a zapísaný dňa 13.6.2017. Dlžník pritom nedisponuje žiadnym nehnuteľným alebo hnuteľným majetkom a zmenkový ručiteľ nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom (z dôvodu účelového prevodu nehnuteľného majetku na blízku osobu), nakoľko ďalší relevantný nehnuteľný majetok vo vlastníctve zmenkového ručiteľa je zaťažený ťarchami, alebo bol rovnako prevedený. Z uvedeného je teda podľa žalobcu zrejmé, že odporovateľný právny úkon ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. 4. Zároveň s podanou žalobou sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanej zakázal nakladať a teda zmluvne previesť na tretie osoby vlastnícke právo, zriadiť záložné právo, vecné bremeno alebo iné vecné či záväzkové právo v prospech tretích osôb, ako aj vložiť ako vklad do základného imania alebo iného majetku právnickej osoby nehnuteľný majetok žalovaného evidovaný Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres Bratislava II. obec BA-m.č. Z. I., katastrálne územie Z. I. zapísaný na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Tento návrh žalobca odôvodnil tým, že má dôvodnú obavu, že prípadný výkon súdneho rozhodnutia by mohol byť ohrozený najmä možnými snahami zmenkového ručiteľa a žalovaného opätovne sa nehnuteľnosti zbaviť alebo inak zaťažiť a tak ich dostať mimo dispozície prípadného výkonu súdneho rozhodnutia, čím by bolo ohrozené vymoženie pohľadávky žalobcu, keďže dlžník nevlastní žiaden majetok a zmenkový ručiteľ - B. O. svoj majetok previedla na blízke osoby, alebo zaťažila, pričom ani dlžník ani zmenkový ručiteľ nemajú žiadny iný nehnuteľný majetok (alebo hnuteľný, či iný exekvovateľný peňažný majetok), na základe čoho žalobcovi hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Úmysel a snaha dlžníka, zmenkového ručiteľa a iných na nich prepojených osôb znemožniť žalobcovi (ako veriteľovi) možnosť uspokojiť svoju pohľadávku jednoznačne vyplýva z doteraz vykonaných úkonov opísaných žalobcom. Obava ujmy a nevymožiteľnosť pohľadávky je založená na vedomosti dlžníka - K. O. a zmenkového ručiteľa - B. O. (manželky dlžníka) o vymáhaní pohľadávky - ďalej na existencii vymáhateľnej pohľadávky s nárokom žalobcu na uspokojenie splatnej pohľadávky voči dlžníkovi a zmenkovému ručiteľovi v spojení so všetkými ostatnými uvedenými skutočnosťami, pričom vedomosť žalovanej o existencii splatnej pohľadávky sa prezumuje v zmysle § 42 a ods. 2 OZ. Z uvedeného má vyplývať, že dlžník ani zmenkový ručiteľ nedisponujú reálne exekvovateľným majetkom a zo žiadneho hnuteľného alebo nehnuteľného majetku dlžníka/zmenkového ručiteľa nie je predpoklad uspokojenia žalovaného (z dôvodu neexistencie likvidného majetku), je tu obava, že v prípade ďalšieho nakladania žalovanej s majetkom ktorý môže byť úspešne vnesený do následného exekučného konania dôjde k zmareniu vymoženia pohľadávky žalobcu, a túto aj napriek existujúcemu exekučnému titulu nebude možno žiadnym spôsobom uspokojiť (z dôvodu neexistencie majetku povinných, ktorý sa odporovateľným právnym úkonom preukázateľne zbavili majetku postihnuteľného exekúciou). Konanie zmenkového ručiteľa v spojení so skutočnosťou, že dlžník ani zmenkový ručiteľ dobrovoľne neuhradili ani cent splatnej a vymáhateľnej pohľadávky žalobcu a naopak vykonávajú všetky nepoctivé kroky k tomu, aby tak ani nemuseli urobiť, vytvára podľa žalobcu odôvodnený predpoklad a obavu, že dlžník ani zmenkový ručiteľ nemajú poctivý záujem uspokojiť veriteľa na jeho oprávnených a dôvodných nárokoch, a pri možnej príležitosti v spojení s nimi prepojenými osobami urobia úkony, ktorými ďalšie uspokojenie pohľadávky veriteľa z majetku spôsobilého na vnesenie do exekúcie zmaria. Podľa názoru žalobcu nariadenie neodkladného opatrenia nenakladať s prevedeným majetkom nezasahuje do práv žalovanej nad nevyhnutnú mieru, nedôjde k neprimeranej ujme na strane žalovanej, a ani nezasahuje do jej súkromia, nakoľko predmetné nehnuteľnosti nepredstavujú obydlie dlžníka, zmenkového ručiteľa a ani žalovanej. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil zmluvu o kontokorentnom úvere zo dňa 5.3.2013 spolu s dodatkami; oznámenie o vyplnení blankozmenky zo dňa 17.7.2017; výpisy z listov vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, z ktorých vyplývajú tvrdené skutočnosti. 5. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, pričom sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, keď aj podľa názoru súdu je potrebné upraviť pomery a zakázať žalovanej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, a to až do skončenia konania vo veci samej o neúčinnosť právneho úkonu, keď v prípade eventuálneho prevodu nehnuteľností, teraz vo vlastníctve žalovanej na tretiu osobu, by sa postavenie žalobcu ako oprávneného na výkon rozhodnutia a uspokojenie jeho pohľadávky voči dlžníkovi a zmenkovému ručiteľovi - manželke dlžníka, ktorá previedla na žalovanú svoj majetok stalo neistým, nakoľko výsledkom úspešnej odporovacej žaloby je neúčinnosť právneho úkonu dlžníka, a vznik oprávnenia žalobcu domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky priamo od žalovanej z majetku, ktorý ušiel z majetku dlžníka. Ak by však žalovaná previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, čomu t.č. nič nebráni a takýto prevod by bol platný, tretia osoba sa stane vlastníkom nehnuteľností, a žalobca nebude oprávnený domáhať sa uspokojenia jeho nároku predajom tohto majetku pri výkone exekúcie, prípadný výkon rozhodnutia by bol teda ohrozený, čo považoval súd za dostatočný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa názoru súdu žalobca osvedčil danosť, existenciu určitého práva, a osvedčil tiež eventuálne hroziace nebezpečie ujmy. 6. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podala odvolanie žalovaná, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Argumentovala tým, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí a považuje ich za zavádzajúce a účelové. Uviedla, že B. O., ktorá mala byť zmenkovým ručiteľom žalobcu, je jej sestra. Žalovaná o situácii švagra K. O., o jeho podnikateľskej činnosti, ako aj záväzkoch, nemala žiadne vedomosti. Sestra iba spomenula, že majú vzťahové problémy a budú sa rozvádzať. Žalovaná nemala žiadnu vedomosť o veriteľoch či už sestry alebo jej manžela. Predmetné pozemky, ktoré boli prevedené a na ktoré sa vzťahuje neodkladné opatrenie boli prevedené z dôvodu, že medzi žalovanou a jej sestrou bola vzájomná dohoda ešte z roku 2013, kedy ich otec, ktorý mal v tom čase zdravotné problémy, chcel „rozdeliť“ svoj majetok deťom. Pretože bol problém previesť tieto pozemky z dôvodu zákonných obmedzení pri prevode ornej pôdy a lesných pozemkov na dve osoby, dohodli sa, že otec tieto pozemky daruje sestre B. O., za ktoré žalovanej sestra neskôr vyplatí jej podiel. V roku 2016 sa so sestrou dohodli, že predmetné pozemky prevedie na žalovanú a ona jej vyplatí jej podiel. Tieto dohody existovali ešte pred časom, kedy malo dôjsť k rokovaniam so žalobcom a splatneniu úveru. Predmetné pozemky, resp. spoluvlastnícke podiely na nich, nemajú žiadnu trhovú hodnotu najmä z dôvodu, že sa jedná o pozemky, na ktorých sú ťarchy, a to vecné bremená v zmysle zák. č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny, ako aj zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, ako vecné bremená spočívajúce v práve uloženia inžinierskych sietí, práva chôdze, jazdy, opráv a údržby inžinierskych sietí prevádzkovateľom produktovodu SLOVNAFT, a.s., tak aj vecné bremená spočívajúce v povinnosti vlastníkov pozemkov strpieť uplatňovanie práv prevádzkovateľa ropovodu TRANSPETROL, a.s. ďalej vecné bremená v prospech Západoslovenská distribučná, a.s. a pod. Z predložených dokumentov žalobcu vyplýva, že sestra B. O. bola v postavení ručiteľa na úvere, ktorý sa zaviazal splácať pán O. ako podnikateľ. Na základe ust. § 42a Občianskeho zákonníka je teda otázne, či je žalobca oprávnený považovať B. O. za dlžníka, keďže bola v postavení ručiteľa. Žalovaná popiera, že by mala vedomosť o „úmysle“ že chce jej sestra B. O. ukrátiť veriteľa. Nakoľko sa prevody pozemkov riešili ešte v roku 2013 kedy jej ich otec daroval, žalovaná nepovažovala tento krok, že ich previedla na jej osobu za akékoľvek podozrenie, že by sa chcela zbavovať majetku. Ďalej žalovaná poukázala na to, že zákon pre úspešnosť odporovacej žaloby vyžaduje, aby pohľadávka veriteľa dospela do štádia vymáhateľnosti, pričom vymáhateľnou sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou exekúcie. Aj podľa tvrdení žalobcu prebieha v súčasnosti konanie o zaplatenie zmenkovej sumy pred Okresným súdom Trnava v rámci ktorého došlo k úhrade časti pohľadávky, preto sú takéto kroky ako vydanie neodkladného opatrenia urýchlené. 7. Žalobca odvolací návrh nepodal. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril, pričom uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne a právne správne, obsahujúce všetky materiálne aj formálne náležitosti. Súd sa dostatočne oboznámil so skutkovým stavom, a to na základe predložených listinných dôkazov, tieto dostatočne preskúmal a vyvodil z nich správny skutkový stav, ktorý následne správne subsumoval pod príslušné právne normy, teda rozhodnutie súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Naopak žalovanou podané odvolanie je nesprávne a nedôvodné. Žalovaná v ňom neuvádza žiadne skutočnosti odôvodňujúce alebo preukazujúce to, že by napádané uznesenie malo byť vecne alebo právne nesprávne a nedôvodné. Skutočnosti uvádzané žalovanou v odvolaní sú skutočnosťami, ktoré môžu mať relevanciu pre konanie vo veci samej, avšak nie sú relevantnými skutočnosťami pre podanie odvolania proti neodkladnému opatreniu. Skutočnosti uvádzané žalovanou budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Navyše v konaní na Okresnom súde Trnava sp. zn. 36C/9/2017 sa Okresný súd Trnava rovnako stotožnil s dôvodnosťou žalobného návrhu žalobcu a nariadil neodkladné opatrenie na základe v podstate rovnakých skutkových okolností. Ďalej žalobca poukazuje na konanie na Okresnom súde Trnava sp. zn. 36CbZm/8/2017 a na Krajskom súde v Trnave sp. zn. 31CoZm/2/2018, v ktorom si žalobca nárokuje zaplatenie 219.768,93 Eur a v ktorom žalobca na podklade skutkovo totožných okolností požiadal o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, ktorému okresný súd a krajský súd vyhoveli. Žalobca preto žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ponechal v platnosti a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vecne správne, avšak v dôsledku potreby zohľadnenia stavu zápisov v katastri nehnuteľností, je potrebné napadnuté uznesenie v časti podľa § 388 CSP zmeniť a vo zvyšnej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. 9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a argumenty žalovanej predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a osvedčené skutkové okolnosti odôvodňujúce uložiť žalovanej neodkladným opatrením dočasný zákaz nakladať s danými nehnuteľnosťami, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neúčinnosti právneho úkonu. 10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle § 343 a nasl. CSP zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...). 11. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. c) tohto ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 12. V zmysle § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 13. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. 15. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). 16. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel a tiež zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, keď v tomto prípade žalovaná, nie je dlžníkom žalobcu. 17. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. 18. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. 19. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. 20. V danom prípade zatiaľ v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že predovšetkým nárok uplatňovaný žalobou vo veci samej o určenie neúčinnosti právneho úkonu, je očividne vylúčený. Vo veci samej sa totiž žalobca domáha určenia neúčinnosti voči nemu kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcou B. O. - ktorá bola vo vzťahu k žalobcovi zmenkovou ručiteľkou na základe blankozmenky vystavenej dňa 5.3.2013 zabezpečujúcej pohľadávku žalobcu zo zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 5.3.2013; a kupujúcou - žalovanou, ktorý nárok žalobca odôvodňuje tým, že má vymáhateľnú pohľadávku z predmetnej zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 5.3.2013, ktorá na výzvu veriteľa - žalobcu nebola uhradená ani dlžníkom ani zmenkovou ručiteľkou - B. O., pričom zmenková ručiteľka previedla svoj nehnuteľný majetok kúpnou zmluvou na žalovanú, ktorým právnym úkonom malo dôjsť k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Hoci žalovaná v podanom odvolaní skutkové tvrdenia žalobcu spochybňuje, na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či je žaloba dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. K odvolacej námietke žalovanej, že je otázne, či je žalobca oprávnený považovať B. O. za dlžníka, keďže bola v postavení ručiteľa, odvolací súd uvádza, že pod dlžníkom veriteľa v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné rozumieť nielen osobu, ktorá je zaviazaná splniť veriteľovi vlastný dlh, ale aj ručiteľa a ďalšie osoby, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom zaviazané uspokojiť pohľadávku veriteľa. K ďalšej námietke žalovanej, že pre úspešnosť odporovacej žaloby sa vyžaduje, aby pohľadávka bola vymáhateľná, teda podľa žalovanej vynútiteľná cestou exekúcie, odvolací súd uvádza, že „vymáhateľnosť“ v danom prípade nemožno zamieňať s „vykonateľnosťou“ pohľadávky, pretože kým vykonateľnosť, predstavuje takú kvalitu veriteľovej pohľadávky, ktorej už svedčí tzv. exekučný titul (vlastnosť na ktorú sa nesprávne odvoláva žalovaná), tak vymáhateľnosť, predstavuje žalovateľnosť pohľadávky, t. j. že pohľadávka veriteľa dospela do takého štádia, že veriteľ si jej zaplatenie môže nárokovať žalobou podanou na súde, čo je aj daný prípad, keď konanie o zaplatenie už splatnej zmenkovej sumy má prebiehať pred Okresným súdom Trnava. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti považoval odvolací súd prvú zo zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia za splnenú. 21. Odvolací súd je tiež toho názoru, že v danom prípade je splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že existuje obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená. V prerokúvanej veci sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu, čo znamená, že v prípade úspechu jeho žaloby, by bol odporovateľný právny úkon (tu kúpna zmluva) voči veriteľovi (tu žalobca) relatívne neúčinná, čo znamená, že žalobca ako veriteľ, by sa mohol na základe právoplatného rozsudku domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu sporného právneho úkonu (tu z predmetných nehnuteľností). Právoplatný rozsudok v odporovom konaní sa totiž vzťahuje na konkrétny exekvovateľný majetok, a nie na osobu žalovaného (§ 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý sa nestáva povinným v exekúcii, ale právne účinky úspešného odporu sa prejavia voči žalovanej v tom zmysle, že v rámci exekučného konania proti dlžníkovi (tu zmenková ručiteľka), je povinná strpieť vedenie exekúcie (speňaženie) na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bola popri dlžníkovi účastníkom. Veriteľ teda môže viesť proti povinnému dlžníkovi exekúciu za rovnakých podmienok, ako keby k spornému prevodu nedošlo, iba s tým rozdielom, že exekúciou postihnutý majetok patrí osobe, ktorá mala z odporovaného úkonu prospech a ktorá je povinná takúto exekúciu strpieť (žalovaná). 22. Prípadná exekúcia, by však mohla byť ohrozená, ak by žalovaná ešte pred právoplatným skončením konania o neúčinnosť právneho úkonu previedla sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom prípade, by uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vydaného v tomto konaní nebolo možné. Exekúciu by v tom prípade bolo možné viesť na iný majetok žalovanej (adresáta odporu), a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu, čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho rozhodnutia, ukladajúceho adresátovi odporu povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka v časti vety za bodkočiarkou. Takýto postup by však bol značne neefektívny a viedol by len k množeniu súdnych sporov. Vzhľadom na uvedené je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam nevznikali zmeny, pretože autoritatívne súdne rozhodnutie by sa mohlo stať problematické zrealizovať, pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosť bola prevedená a jej vlastníctvo by svedčalo v prospech iného. Preto je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov nariadeným neodkladným opatrením, čím pominie hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa ničím nerušené judikovanie súdu vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k neprimeranému obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré nepredstavujú jej obydlie a žalovaná ani nebude žiadnym spôsobom obmedzovaná v ich bežnom užívaní. 23. Odvolací súd však pri overovaní stavu zápisu v katastri nehnuteľností postupom podľa § 185 ods. 2 CSP zistil, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (t. j. ku dňu 8.2.2018), boli už niektoré nehnuteľnosti pôvodne zapísané pre kat. úz. Z. I. na LV č. XXXX a LV č. XXXX, zapísané na nových LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX. Žalobca totiž k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil výpisy z príslušných listov vlastníctva z roku 2017. Avšak dňa 25.1.2018 (t. j. krátko pred rozhodnutím súdu), boli na základe zmeny vykonanej v katastri nehnuteľností pod č. 434/18 nehnuteľnosti z LV č. XXXX: I. parc. č. 588/4 o výmere 1061 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 930/4 o výmere 5932 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 1734/7 o výmere 3111 m2, druh pozemku: orná pôda, zapísané na nový LV č. XXXX; II. parc. č.: 588/5 o výmere 1061 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 588/7 o výmere 1773 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 589/1 o výmere 7229 m2 druh pozemku: orná pôda; zapísané na nový LV č. XXXX; III. parc. č. 588/8 o výmere 1773 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 589/2 o výmere 7233 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 1715/6 o výmere 981 m2 druh pozemku: orná pôda; zapísané na nový LV č. XXXX, pričom vlastnícke právo žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam zostalo zachované v rovnakom spoluvlastníckom podiele a zároveň, že na základe zmeny vykonanej v katastri nehnuteľností pod č. 432/18 boli nehnuteľnosti z LV č. XXXX - parc. č. 509/108 o výmere 86 m2 druh pozemku: orná pôda; parc. č. 509/208 o výmere 1218 m2, druh pozemku: orná pôda, zapísané na nový LV č. XXXX, pričom vlastnícke právo žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam zostalo zachované v rovnakom spoluvlastníckom podiele. V čase rozhodovania prvoinštančného súdu tak už boli uvedené parcely zapísané na nových LV, preto odvolací súd ohľadom nehnuteľností zapísaných na nových LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX napadnuté uznesenie súdu v časti označenia LV, na ktorých sú príslušné nehnuteľnosti zapísané v súlade s ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Ide iba o formálnu zmenu v číselnom označení LV na ktorých sú dotknuté nehnuteľnosti zapísané, v ostatnom sa táto zmena výroku prvoinštančného súdu nedotýka. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia, návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia nie je doslovne viazaný, pričom výrok rozhodnutia v zmysle zmeny vykonanej odvolacím súdom vyjadruje z obsahového hľadiska to isté, čoho sa žalobca neodkladným opatrením domáhal. 24. Vo zvyšnej časti potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 25. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP ). 26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).